Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 14, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/193/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221513
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113221513.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: T. O., Z.. XX.XX.XXXX,

K. B. F.H. XXX/X, XXX XX Q., právne zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom
Hlavná 61, 080 01 Prešov proti žalovanému: RAPID LIFE a. s. životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690
904, so sídlom Garbiarska 2, Košice, zastúpenej JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom so sídlom
Rastislavova 68, 040 01 Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom Alžbetina 41, 040 01
Košice pod sp.zn. X C. XXX/XXXX I. L.T. XX.X.XXXX,

žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. X C. XXX/XXXX I. L. XX.XX.XXXX, ako aj odkladu jeho
vykonateľnosti s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných
podmienkach ako aj osobitných zmluvných dojednaniach žalovaného 01/2007 zo dňa XX.X.XXXX v
súlade s ust. § 40 ods.1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z., ako aj z dôvodu, že pri rozhodovaní
rozhodcovského súdu došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práva
spotrebiteľa v súlade s ust. § 40 ods.1 písm. j) citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.2014.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

Súd dokazovaním vykonaným oboznámením rozhodcovského spisu X C. XXX/XXXX, výsluchom
žalobkyne, svedkyne Ľ. B., poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami vrátane dodatku,
záznamom o požiadavkách a potrebách klienta, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový
stav:

Žalovaný uzatvoril so žalobkyňou dňa XX.X.XXXX poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom k zániku
poistného vzťahu došlo ku dňu XX.X.XXXX pre neplatenie poistného.

Následne žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 77,18 EUR a návrhom na splátkový
kalendár zo dňa X.X.XXXX podanom na Arbitrážnom súde v Košiciach so sídlom na Alžbetinej ulici č. 41
uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 77,18 EUR s prísl., ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného

vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII ods. 7a zodpovedajúcej
výške provízie za sprostredkovanie poistnej zmluvy.Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. XC XXX/XXXX I. L.
XX.XX.XXXX bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu vo výške 77,18 EUR a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276,- EUR, ktorý jej bol doručený dňa 25.6.2013.

Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že pri uzatvorení predmetnej poistnej zmluvy vystupovala ako
spotrebiteľ, keďže pri jej uzatvorení nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej
činnosti, pričom žalovaný ako poistiteľ mal v tomto zmluvnom vzťahu postavenie dodávateľa, teda
osoby, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej

podnikateľskej činnosti.

Uviedla, že v predmetnom konaní je oslobodená od povinnosti platenia súdneho poplatku v súlade s
ust. § 4 ods.2 písm. z) zák.č. 71/1992 Zb. Keďže zo strany žalovaného jej bolo doručené oznámenie
o ukončení zmluvného vzťahu k XX.X.XXXX bez uvedenia nedoplatku, resp. preplatku na poistnom,
považovala svoje povinnosti voči žalovanému vyplývajúce z predmetnej poistnej zmluvy za splnené,

keďže ju o existencii inej pohľadávky voči nej nikdy neinformoval. O existencii pohľadávky v predmete
rozhodcovského rozsudku sa žalobkyňa dozvedela až jeho prevzatím, kedy jej spolu s rozhodcovským
rozsudkom bol doručený návrh na začatie konania, ako aj upovedomenie o začatí konania pred
rozhodcovským súdom.

Žalovaný v podanej žalobe pred rozhodcovským súdom uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu je
založená rozhodcovskou doložkou uvedenej v časti XV. všeobecných poistných podmienok.

Žalobkyňavtejtosúvislostipoukázalanapraxsúdovvspotrebiteľskýchveciachatokonkrétnevsporoch,
v ktorých účastníkom bol žalovaný a v ktorých bola meritom práve tá istá rozhodcovská doložka, ako je

v tomto súdnom konaní, pričom v ich argumentácii je opakujúce sa jednoznačné posúdenie predmetnej
rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky s citáciou časti odôvodnenia rozhodnutia
NS SR zo dňa 21.3.2012 pod sp.zn. 6 Cdo 1/2012. Zhodná argumentácia je okrem iného uvedená aj v
rozhodnutí NS SR zo dňa 13.3.2013 pod sp.zn. 6 Cdo 3/2013.

Žalovaný si návrhom na začatie konania pred rozhodcovským súdom uplatnil svoj údajný nárok na
osobitnú pohľadávku voči žalobkyni, ktorá mala zodpovedať nákladom poisťovne vynaloženým na
uzatvorenie poistenia, pričom túto pohľadávku si mohol žalovaný uplatniť už v čase uzatvorenia poistnej
zmluvy a rovnakú možnosť mal aj pri riadnom vyúčtovaní nárokov z poistenia ku dňu zániku poistenia.

Okrem iného žalovaný mal pri uzatvorení poistnej zmluvy povinnosť postupovať s odbornou
starostlivosťou tak, aby v čase uzatvorenia poistnej zmluvy zohľadnil všetky svoje náklady a teda nie
je možné spravodlivo požadovať po žalobkyni sumu, ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného na
uzatvoreniepoistenia.Administratívnenákladyžalovanéhoakododávateľaslužbynemôžubyťnaťarchu
žalobkyne.

Žalobkyňa poukázala na to, že nemala možnosť sa riadne vyjadriť v konaní pred rozhodcovským
súdom, keďže na základe rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu mala len 5-dňovú lehotu odo dňa
doručenia rozhodnutia na podanie opravného prostriedku a za takýto krátky čas nie je možné očakávať
od žalobkyne, aby sa sama dokázala kvalifikovane brániť a je málo pravdepodobné, žeby si v takejto

krátkej lehote dokázala zabezpečiť advokáta.

Podľa vyjadrenia žalobkyne, tejto bolo odňaté právo konať pred súdom zaručené Ústavou SR v
článku VI. a v článku VI. ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, že
Arbitrážny súd v Košiciach nevykonal žiadne dokazovanie, nepredvolal žalobkyňu ako účastníka

konania, ani jej neoznámil termín rozhodovania a teda jej neumožnil riadne si obhájiť svoje práva.
Poukázal na konštantnú judikatúru NS SR, z ktorých vyplýva, že dojednania rozhodcovských doložiek v
spotrebiteľskýchzmluváchspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránv
neprospechspotrebiteľaasúpovažovanézaneprijateľné.Rozhodcovskádoložkavosvojichdôsledkoch
predstavuje veľmi výrazný zásah do práv a povinnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom a v prípade

ak je rozhodcovská doložka súčasťou štandardných zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť.V žalobe poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa pod sp. zn.
ÚS2164/2010, so záverov ktorého možno vyvodiť, že v prípade ak ide o rozhodcovské konanie v rámci
spotrebiteľských sporov, musí toto konanie vo všeobecnosti zaručovať procesné práva porovnateľné

so súdnym konaním, ktoré by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by spotrebiteľ nebol viazaný
rozhodcovskou doložkou.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti majúc za to, že na strane Arbitrážneho súdu v Košiciach ako
rozhodcovského súdu nebola daná právomoc rozhodovať o nároku žalobcu s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, čo podľa názoru žalobkyne má za následok materiálnu nevykonateľnosť

predmetného rozhodcovského rozsudku.

Na základe uvedených skutočností preto má za to, že sú splnené podmienky pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku v súlade s ust. § 40 ods.1 písm. c) a j) zákona č. 244/2002 Z.z.

Žalovaný vo svojom vyjadrení namietal, že konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je
spotrebiteľským sporom, nakoľko rozhodcovský rozsudok nie je hmotno-právnym úkonom a je celkom
vzdialený od inštitútu spotrebiteľskej zmluvy, pretože sa jedná o individuálny právny akt rozhodcovského
súdu svojimi účinkami postavený na roveň rozsudku súdu všeobecného. Nakoľko konanie o zrušení
rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom, nejde o konanie oslobodené od súdnych

poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. z, a zák. o súdnych poplatkov. Zároveň petit žalobného
návrhu považuje za neurčitý a nezrozumiteľný pre absenciu právneho dôvodu, na základe ktorého sa
žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, čo podľa názoru žalovaného má za následok
jeho nepreskúmateľnosť a vznik právnej neistoty. Žalobný petit musí dať jednoznačne odpoveď na
otázku, ktorý orgán bude ďalej po zrušení rozhodcovského rozsudku konať vo veci samej, keďže v

zmysle ust. § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní v prípade, ak sa zruší rozhodcovský rozsudok
z dôvodov v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. a) a c) pokračuje všeobecný súd v konaní vo veci samej, avšak
v zmysle ust. § 43 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu,
rozhodcovská zmluva ostáva v platnosti a v konaní ďalej pokračuje rozhodcovský súd.

Súčasne sa domáhal priameho účinku smernice 93/13/EHS v horizontálnej úrovni, ktorého sa môžu
jednotlivci dovolávať, pokiaľ je smernica síce správne implementovaná, avšak vnútroštátne ustanovenia
nie sú aplikované spôsobom, ktorý je so smernicou v súlade. Uvedené sa týka aj odseku 19 Smernice
93/13/EHS v súvislosti so smernicou nesúladne aplikovanými ustanoveniami vnútroštátneho práva vo
veci jednak rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách, ale osobitne aj v poistnej zmluve.

19. odôvodnenie smernice formuluje jeden z jej zámerov, ktorým medzi iným je, aby poistné zmluvy,
ktorých podmienky definujú a popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa neboli podriadené
takému hodnoteniu, pokiaľ sa tieto podmienky berú do úvahy pri výpočte poistného plateného
spotrebiteľom. Uvedená výnimka sa však vrámci implementácie smernice 93/13/EHS do vnútroštátneho

práva nepremietla.

Zároveň poukázal na to, že samotná transpozícia predmetnej smernice bola zaťažená hrubou
prekladovou chybou pri preklade tejto smernice so slovenského jazyka, konkrétne v čl. 3.1 bodu q)
tejto smernice. Slovenské znenie nesprávnym prekladom a nadväzujúc na jej nesprávnu implementáciu

medzi tzv. neprijateľné podmienky takmer vylúčil použitie rozhodcovského konania v spotrebiteľských
zmluvách a to napriek tomu, že rozhodcovské konanie je v slovenskom právnom poriadku upravené
právnym predpisom, pričom aj občiansky súdny poriadok s rozhodcovským konaním výslovne počíta a
tak ako je aj ďalej uvedené, rozhodcovské konanie v spotrebiteľských vzťahoch nie je len dovoleným,
ale aj želaným stavom. Preto samotné dojednanie rozhodcovskej doložky nemôže ani spôsobiť hrubý

nepomer v právach zmluvných strán, nakoľko ide o aplikáciu zákonom upravených práv a pravidiel a to
aj v prípade rozhodcovského konania. Podľa názoru žalovaného pre nesprávnu implementáciu smernice
do právneho poriadku SR došlo na Slovensku k tendencii, ktorá je v rozpore so zámerom Európskej únie
uplatňovať v čo najväčšej miere mimosúdne prostriedky pri riešení sporov zo spotrebiteľských zmlúv spoukazom na smernicu 2008/48/ES o spotrebiteľských úveroch, ktorá v čl. 24 s príznačným názvom
mimosúdne riešenie sporov uvádza, že členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedol primeraný a účinný
postup pre mimosúdne riešenie sporov na urovnanie spotrebiteľských sporov alebo smernice 2002/92/

ES o sprostredkovaní poistenia v čl. 23, v zmysle ktorej by členské štátny mali povzbudzovať verejné
a súkromné orgány zriadené za účelom mimosúdneho urovnania sporu medzi sprostredkovateľmi
poistenia a zákazníkmi.

Rovnako nesprávnemu rozšírenému presvedčeniu o generálnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky

odporuje aj vnútroštátne, doposiaľ nezrušené ust. § 93a Zákona o bankách pojednávajúceho o
prípustnosti rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách.

Rozhodcovská doložka medzi žalobkyňou a žalovaným bola dojednaná individuálne, preto nie je
neprijateľnou podmienkou a je platná. Rozhodcovská doložka bola uvedená a dojednaná v rámci
osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 obsahujúcich len dva body, pričom bod 2 obsahuje

rozhodcovskú doložku a priamo odkazuje na čl. XV všeobecných poistných podmienok.

Táto časť sa platne vzťahuje na daný poistný vzťah len v prípade súhlasu poistníka osobitnými
zmluvnými dojednaniami, pričom tento súhlas preukazuje vlastnoručný osobitný podpis poistníka hneď
za textom týchto dojednaní.

Zo znenia všeobecných poistných podmienok osobitných zmluvných dojednaní je zrejmé, že v tomto
prípade išlo medzi účastníkmi o jednoznačné individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, keďže
žalobkyňa podľa vlastnej vôle mohla a nemusela osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v
osobitných zmluvných dojednaniach a v takomto prípade by jej nepodpísanie nemalo žiaden vplyv na

zvyšok všeobecných poistných podmienok a teda na poistný vzťah ako taký.

Poistník síce podpisuje celý súvislý text všeobecných poistných podmienok, je však individuálne viazaný
len tými ustanoveniami, na ktoré poistná zmluva poukazuje.

Individuálne vyjednanie zmluvnej podmienky podľa názoru žalovaného preukazuje aj záznam o
požiadavkách a potrebách klienta v poistnej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi konania, podpisom
ktorého žalobkyňa potvrdila, že jej boli o poistnom vzťahu poskytnuté odborné informácie zo strany
finančného agenta a zároveň je v tomto zázname uvedené, že žiadne ďalšie vysvetlenia, doplnenia
alebo dojednania nežiadala.

Zároveň jej bolo vrámci tohto záznamu dané aj poučenie v písomnej forme o možnostiach riešenia
sporov mimosúdne - v rozhodcovskom konaní.

Keďže bola odborne poučená finančným agentom o všetkých podstatných náležitostiach poistnej
zmluvy, pričom nežiadala žiadne doplňujúce vysvetlenia ohľadom uzatvoreného poistenia, preto
druhá zmluvná strane oprávnene predpokladala, že vstupuje do zmluvného vzťahu s poistníkom ako
informovaným spotrebiteľom.

Na individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky podľa názoru žalovaného nič nemení ani
skutočnosť,žejejobsahbolvopredpripravenýžalovaným,nakoľkonávrhzneniažalobkyňunezaväzoval
a táto sa mohla slobodne rozhodnúť, či takýto návrh akceptuje alebo nie.

Zároveň upriamil pozornosť na skutočnosť, že zo strany žalobkyne bola poistná zmluva uzatvorená
platne už samotným pripojením jej podpisu pod návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy a to spolu s
podpisom sprostredkovateľa poistenia vystupujúcim za žalovaného, pričom je nepochybné, že tieto ich
podpisy mali konštitutívny charakter. V zmysle ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou
poistnej zmluvy sú ex lege aj všeobecné poistné podmienky a na to, aby sa stali jej súčasťou ich nebolo

potrebné osobitne vyjednávať, pričom text nad podpisom predmetnej zmluvy jednoznačne uvádza
návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy prijímam a vyhlasujem, že som bol oboznámený so všeobecnými
poistnýmipodmienkamipreživotnépoisteniePrvejČeskoslovenskejpoisťovneRapid,ktorésúsúčasťou
poistnej zmluvy.S poukazom na vyššie uvedené skutočností má za to, že medzi účastníkmi konania došlo k
individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky a preto súd nemôže skúmať prípadnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalobkyňa so znením rozhodcovskej doložky súhlasila a
teda aj keby táto založila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nie je súd oprávnený
ju skúmať v s poukazom na ust. § 53 Občianskeho zákonníka.

Záverrozhodcovskejdoložkyakoneprimeranejzmluvnejpodmienkynevyplývazjejsamotnejexistencie,

ale musí vychádzať z konkrétnych skutkových okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré môžu
spôsobiť, že procesné postavenie spotrebiteľa môže byť v hrubom nepomere k procesnému postaveniu
dodávateľa.

Okrem iného samotná žalobkyňa bola v priebehu rozhodcovského konania pasívna a nevyužila žiadne
zo svojich procesných práv garantovaných rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu.

Žalobkyňa sa svoju vlastnú pasivitu snaží prekryť údajným porušením práv, pričom prehliada fakt, že
nikto jej nebránil využiť jej procesné právo a ani jej túto možnosť nikto neuprel a v skutočnosti sama
neurobila žiaden úkon na svoju právnu obranu.

Zdôraznil,žerozhodcovskýrozsudokbolvydanýnezávislýmrozhodcovskýmorgánom,ktoréhovýberom
poveril žalovaný tretiu osobu v súlade s dohodnutým spôsobom ustanovenia rozhodcov.

Rozhodovací proces nemohol žiaden z účastníkov ovplyvniť viac ako druhý účastník a každý z
účastníkov rozhodcovského konania sa mohol k veci vyjadriť a to aj opakovane a

žalobkyňa mohla podať vo veci odpor. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa mala v rozhodcovskom konaní

obdobné práva, aké by mala v občianskom súdnom konaní pred všeobecným súdom, pričom zákon
takúto požiadavku ani neukladá.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že so spoločnosťou žalovaného uzatvorila predmetnú poistnú
zmluvu so svojou známou Ľ. B. pre prípad smrti z dôvodu, že chcela do budúcna pôsobiť ako

sprostredkovateľka pre spoločnosť žalovaného. Uviedla, že okrem poistnej zmluvy jej nebola
poskytnutá informácia týkajúca sa podpísaného záznamu o požiadavkách klienta, nebola oboznámená
so všeobecnými poistnými podmienkami, ako aj osobitnými zmluvnými dojednaniami, vrátane
rozhodcovskej doložky, o ktorej sa dozvedela až po doručení rozhodcovského rozsudku. Zo strany
sprostredkovateľky poistenia jej boli poskytnuté iba informácie, ktoré sa týkali výhod poistenia.

SvedkyňaĽ.R.B.uviedla,žepoistnúzmluvusožalobkyňouzaspoločnosťžalovanéhouzatváralazrejmé
u nej doma, avšak s poukazom na odstup 8-mich rokov si už na konkrétne okolnosti uzatvorenia poistnej
zmluvy nespomína, pričom prítomná pri uzatvorení zmluvy bola aj jej nadriadená T. X..

Súdu sú známe aj ďalšie výpovede svedkýň pôsobiacich ako sprostredkovateľky poistenia pre
žalovaného realizovaných v rámci konaniach vedených v senáte 29 C a to v zmysle rozhodnutia XX
C. XXX/XXXX, oboznámením výpovede F.J. B. z konania 16 C. XXX/XXXX, ktorá uviedla, že pre
žalovanéhopôsobíakosprostredkovateľkapoisteniaodr.2001.Prikomunikáciisklientmitýchtopoúčala
o tom, v čom bola obchodná zástupkyňa školená, t.z. čo konkrétne životné poistenie prináša, vrátane

informácie o výhodách, resp. nevýhodách toho ktorého poistného produktu.

Zmluvné dojednania týkajúce sa samotnej rozhodcovskej doložky boli zakomponované do poistných
zmlúv od XX.X.XXXX, avšak samotný pojem rozhodcovskej doložky jej známy nebol. Bolo jej, ako
aj ďalším obchodným zástupcom iba oznámené, že je to tak v celej Európskej únii a preto v

poistných zmluvách tieto rozhodcovské doložky musia byť uvedené. Súčasne uviedla, že klienti neboli
osobami, ktoré by rozhodcovské doložky chceli mať uvedené, ale pokiaľ by zmluvu nepodpísali spolu s
rozhodcovskou doložkou, tak poistná zmluva nemohla byť uzatvorená.Svedkyňa V. L. (A. XX C. XXX/XXXX) vo svojej výpovedi uviedla, že ako sprostredkovateľka poistenia
pre žalovaného pôsobila v rokoch 2006 - 2008. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, táto bola
upravená v osobitných zmluvných dojednaniach nadväzujúcich na všeobecné poistné podmienky.

Keďže spomínané osobitné zmluvné dojednanie bolo niečo nové naviac, v rámci porád žiadali vedúcu
obchodných zástupcov o poskytnutie informácií. Táto sa vyjadrila iba v tom smere, že ide o taký doplnok
v prípade ak by klient neplatil poistné, tak aby sa to neriešilo cez všeobecné súdy, ale prostredníctvom
rozhodcovského súdu, čo je vraj jednoduchšie. Problematika rozhodcovského konania im vysvetlená
nebola a teda neboli informovaní ani o rozdiele medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Vedúca

obchodných zástupcov im vyslovene povedala, že klient je povinný podpísať aj osobitné zmluvné
dojednania, v opačnom prípade poistná zmluva uzatvorená nebola.

Vrozsudkupodsp.zn.XXC.XX/XXXXbolrealizovanývýsluchsvedkyneT.X.Č.,ktorámalabyťprítomná
pri uzatvorení poistnej zmluvy so žalobkyňou, ktorá uviedla, že pre spoločnosť žalovaného pracovala do
r. 2010 a vo všeobecnosti platilo, že jej povinnosťou ako sprostredkovateľa poistenia, bolo predstavenie
ponuky produktov spoločnosti klientovi, ktorý si mohol podľa vlastnej potreby z tejto ponuky vybrať jemu
vyhovujúci produkt. Následne došlo k vyplneniu poistnej zmluvy, ktorú parafoval jej nadriadený a okrem

iného jej povinnosťou bolo vydať potvrdenie o zaplatení prvej platby poistného. Nemala vedomosť, že
obsahom osobitného zmluvného dojednania je rozhodcovské konanie a zo strany poisťovne jej nebolo
vysvetlené čo to rozhodcovské konanie vôbec je. Vôbec si nepamätá, aby počas svojej pôsobnosti
klientovi uviedla, že prípadné spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní, alebo žeby týmto nechala
podpísať rozhodcovskú doložku.

Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX žalovaný súdu predložil rozhodnutie Európskeho súdneho
dvora zo dňa 3.4.2014, ako aj uznesenie ÚS SR č. IV. ÚS394/2012, ktoré podľa jeho názoru preukazujú
individuálne vyjednanie a tým aj platnosť predmetnej rozhodcovskej doložky.

Zo záverov rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vyplýva, že článok III. ods.1 a 3 Smernice rady
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a bod 1 písm. q) prílohy tejto
smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že príslušnému vnútroštátnemu súdu prináleží určiť či
doložka obsiahnutá v zmluve o hypotekárnom úvere, uzatvorenej medzi bankou a spotrebiteľom,
ktorá priznáva výlučnú právomoc na rozhodovanie všetkých sporov týkajúcich sa predmetnej zmluvy

Stálemu rozhodcovskému súdu, ktorého rozhodnutia nemožno napadnúť opravnými prostriedkami
podľa vnútroštátneho práva, má byť s ohľadom na všetky okolnosti uzatvorenia predmetnej zmluvy
považovaná za nekalú v zmysle daných ustanovení. Pri tomto posúdení musí príslušný vnútroštátny
súd overiť či cieľom alebo následkom dotknutej doložky je zbavenie spotrebiteľa práva podať žalobu,
alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, alebo bránenie v uplatnení týchto práv a zohľadniť skutočnosť

či oznámenie všeobecných informácií o rozdieloch medi rozhodcovským konaním a bežným súdnym
konanímspotrebiteľovipreduzatvorenímdotknutejzmluvynemôžesamoosebevylúčiťnekalýcharakter
tejto zmluvnej podmienky.

Na základe uvedeného rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, ako aj vyššie uvedeného uznesenia

ÚS SR má teda žalovaný za to, že žalobkyni nebolo odňaté právo podať opravný prostriedok proti
rozhodnutiu rozhodcovského súdu, keďže toto právo je jej garantované v zmysle ust. § 40 zákona č.
244/2002 Z.z. žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku a až po vyčerpaní uvedeného právneho
prostriedku na ochranu namietaného porušenia práva dotknutého spotrebiteľa, vrátane riadnych ako aj
mimoriadnych opravných prostriedkov proti rozhodnutiu súdu, by boli splnené podmienky pre podanie

sťažnosti podľa článku 127 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa

použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Dodávateľomjeosoba,ktorápriuzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia
spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané.

Podľa § 372w O.s.p., spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie
rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu,10b) o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré

sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 1 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z., v rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno
rozhodovať ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo

súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní.1a).

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným
súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi

rozhodcovského konania, ak

a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva

uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru

o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie

rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo

b)súdzistí,žesúdôvody,prektorébyboliodopretéuznanieavýkoncudziehorozhodcovskéhorozsudku
aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku
vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

Podľa§40ods.3zák.č.244/2002Z.z.,akpodáúčastníkrozhodcovskéhokonaniažalobunapríslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.Podľa § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z., na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku
1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote

na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v
konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 54b citovaného zákona, ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1.
januárom 2015. Stály rozhodcovský súd zriadený pred 1. januárom 2015 musí do troch mesiacov
po nadobudnutí účinnosti tohto zákona splniť podmienky ustanovené týmto zákonom pre stále
rozhodcovské súdy zriadené po 31. decembri 2014. Ak rozhodcovská zmluva odkazuje na stály
rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších predpisov, ktorého pôvodný zriaďovateľ nespĺňa od 1.

januára 2015 podmienky ustanovené týmto zákonom pre zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského
súdu a ak sa pôvodný zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu stane členom iného zriaďovateľa
nového stáleho rozhodcovského súdu, aby sa splnili tieto podmienky, platí, že rozhodcovská zmluva
odkazuje na nový stály rozhodcovský súd zriadený podľa tohto zákona iným zriaďovateľom. To neplatí,
ak sa zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy dohodnú po 31. decembri 2014 inak alebo ak niektorá zo

strán pred podaním žaloby na nový stály rozhodcovský súd podľa predchádzajúcej vety podá návrh na
začatie konania na všeobecnom súde.

Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ

konal vrámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a žalobkyňa je spotrebiteľom,
keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského
súdu ani z vyjadrení účastníkov nie je zrejmé, aby žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala vrámci svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané
opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to
aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobkyňou ako
spotrebiteľom a z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od
ich platenia pre predmetné konanie.

Vzhľadom na námietku žalovaného súd poukazuje aj na stanovisko Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky sekcie legislatívy zo dňa 29.4.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že v zmysle ust.§ 4
ods. 2 písm. z) a) je od súdneho poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva
podľa osobitného predpisu, v danom prípade napríklad podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. s tým,
že oslobodenie sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícií navrhovateľa, ale aj keď si

uplatňuje svoje práva v pozícií odporcu vrátane odporu proti platobnému rozkazu, rozkazu na plnenie a
uvedené oslobodenie sa vzťahuje aj na vykonávacie konanie vrátane oslobodenia poplatku za námietky
proti exekúcii a o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh bol

podaný v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote v zmysle ust. § 40 zák.č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom
do 31.12.2014, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok jej bol doručený 25.6.2013 a žaloba bola
podaná dňa 22.7.2013.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu
dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od 1.1.2008 je výslovne uvedená aj neprijateľná
podmienka požadovanie od spotrebiteľa vrámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s

dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.

Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladmom výpočte v čase
uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa vrámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je

neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a

cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej
republiky ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach, konkrétne v článku XV. a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými
písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia

budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti

poukazuje na prílohu smernice 93/13/EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého neprijateľnou
zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.

Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na
riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že

všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný,
nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom a je absolútne neplatnou.

Vo vzťahu rozhodcovských doložiek žalovaného sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodnutiami pod sp. zn. 3Cdo1/2012 zo dňa 21.3.2012 5Cdo61/2012, 6Cdo13/2013 a to aj s
poukazom na tvrdenie žalovaného, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasťvšeobecných poistných podmienok účastníkmi konania došlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej
doložky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v danom prípade stotožnil s argumentáciu prvostupňových aj
odvolacích súdov s tým, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej
medzi žalovaným a poisteným spotrebiteľom v časti všeobecné obchodné podmienky pod bodom XV
nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných
podmienok.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná časti XV bolo
to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím
reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech

spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je
aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba
formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu

práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany
ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania
odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedené v poistných podmienkach.

Okrem iného dojednaná rozhodcovská doložka v článku XV všeobecných poistných podmienok
spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu, keďže ho
nútila k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len žalovaný bez možnosti
žalobcu podieľať sa na jeho kreovaní.

Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 pod sp. zn. IIÚS2164/2010 vyplýva,
že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre
spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky
procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo vo vzťahu
spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnutá

procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia,
absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu
určeného žalovaným tieto podmienky ústavnosti podľa názoru súdu nespĺňajú.

Napriek tomu, že rokovací poriadok podľa § 16 zakotvuje právo žalovaného na odpoveď na žalobu
avšak pokiaľ s výnimkou tzv. skráteného konania pokiaľ predmetom sporu je peňažná pohľadávka
nepresahujúca 66.500,- EUR a to aj vo vzťahu k spotrebiteľom, kedy sa tento o začatí rozhodcovského
konania v takomto prípade dozvie až doručením rozhodcovského rozsudku.

Na druhej strane v zmysle ust. § 29b rokovacieho poriadku je spotrebiteľ v prípade nárokov vyplývajúcich
zo spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu
tzv. skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa v
podstate vylúčená.

Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných
nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska
mimo sídla rozhodcovského súdu.

Spotrebiteľovi sa v prípade podania odporu priznáva neprimerane krátka lehota 5 dní oproti 15-dňovej
lehotepriznanejodporcovinapodanieodporuprotiplatobnémurozkazuvrámcisúdnehokonania,pričomna odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada iba za podmienky zaplatenia požadovaného
poplatku.

Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci
predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním
a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany

Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 40 ods.1 písm. a) bodu 1. zák.č. 244/2002 Z.z.
za použitia ust. § 1 ods.4 a § 54b ods.1 citovaného zákona, predmetný rozhodcovský rozsudok pre
neplatnosť rozhodcovskej doložky zrušil. O odklade jeho vykonateľnosti súd rozhodol ešte uznesením
zo dňa 30.9.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2013.

Súd v danom prípade neprijal argument žalovaného, že rozhodcovská doložka bola so žalobkyňou

v predmetnej poistnej zmluve individuálne vyjednaná s poukazom na výpovede svedkýň pôsobiacich
ako sprostredkovateľky poistenia žalovaného v rozhodnom období, ktoré jednoznačne potvrdili, že
za svojho pôsobenia zo strany žalovaného im nikdy neboli poskytnuté informácie týkajúce sa
zmluvného dojednania rozhodcovskej doložky. Poukázali na to, že ako sprostredkovateľky poistenia
boli zaškoľované iba vo vzťahu k jednotlivým poistným produktom, vyplnenia poistných zmlúv a svojim

klientom podávali iba komplexné informácie týkajúce sa toho - ktorého poistného produktu.

Pokiaľ žalovaný argumentoval rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn.
17CoE209/2012 zo dňa 30.1.2013, uvedené rozhodnutie podľa názoru súdu nie je aplikovateľné pre
predmetné konanie, nakoľko sa zaoberalo otázkou individuálneho vyjednania rozhodcovskej doložky

k poistnej zmluve uzatvorenej dňa XX.X.XXXX, ktorých súčasťou okrem všeobecných zmluvných
podmienok boli aj osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008, kde sa v bode 3 uvádza, že poistník a
poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu
v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania
z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konania v zmysle XV časti

všeobecných poistných podmienok, pričom toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku.

V bode IV. osobitných zmluvných dojednaní č. 02/2008 sa ďalej uvádza, že napriek ods. 1 týchto
osobitných zmluvných dojednaní sa zmluvné strany dohodli, že za účelom realizácie osobitného práva

poistníka individuálne ovplyvniť poistný vzťah v súlade s potrebami poistníka, môže poistník v lehote
30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne písomne odmietnuť ustanovenia
časti XV všeobecných poistných podmienok, ktoré tvoria súčasť jeho poistenia a zároveň ods. 3
týchto osobitných zmluvných dojednaní a to bez toho, aby tým bol právne dotknutý alebo akýmkoľvek
spôsobom podmienený ostatný zvyšok poistného vzťahu.

Na základe uvedeného preto odvolací súd konštatoval, že nakoľko povinná mala možnosť odstúpiť
od rozhodcovskej doložky bez vplyvu na obsah poistnej zmluvy, považuje rozhodcovskú doložku za
individuálne dohodnutú.

Je nesporné, že osobitné zmluvné dojednania v predmete súdneho konania pred Krajským súdom
v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17CoE209/2012 sú diametrálne rozdielne oproti osobitným zmluvným
dojednaniam v predmetnom konaní, nakoľko tieto neumožňovali žalobkyni ako spotrebiteľke vylúčiť

pôsobnosť rozhodcovskej doložky bez vplyvu na obsah celej poistnej zmluvy.

S názorom prvostupňového súdu, že rozhodcovská doložka žalovaného uvedená v čl. XV všeobecných
poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
sa stotožnil aj odvolací súd v rozhodnutí 6Co2/2014, v ktorom konštatoval, že rozhodcovská

doložka žalovaného spĺňa všetky kritéria neprijateľnej podmienky, keďže je obsiahnutá v štandardnej
formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a táto
nerovnováha je daná v neprospech spotrebiteľa.Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby
spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia,
čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak

niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva transparentný štátny súd.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že slovenský preklad smernice 93/13/EHS v časti
prílohy pod bodom q) je nesprávny a vo svojom rozhodnutí uviedol ďalšie jazykové verzie uvedenej časti
smernice so záverom, že slovenská verzia je zavádzajúca. Podľa slovenskej verzie sa zdá, ako keby

sa atribút „neupravenosti právnymi predpismi“ vzťahoval k sporom. Všetky ostatné verzie jednoznačne
ukazujú, že atribút neupravenosti právnymi predpismi sa týka rozhodcovského konania. To znamená, že
zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným typom arbitráže,
ktorá nie je upravená právnymi predpismi a kde rozhodcovia pravdepodobne nie sú povinní aplikovať
príslušné hmotné právo.

Zároveň poukázal na nutnosť objektívneho posúdenia rozhodcovskej doložky s uvedením, že nie je
rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita.

Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu
z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred

neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Zároveň dal do pozornosti, že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej
právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako danú a preto aj takéto konanie rozhodcu je
prejavom nerešpektovania práv spotrebiteľov, resp. reflexiou absencie jeho nestrannosti a nezaujatosti.

Akceptovateľnosť rozhodcovského konania spotrebiteľských veciach sa ponúka napríklad osobitným
vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Arbitráž môže fungovať, ale iba za transparentných
podmienok ako efektívny prostriedok ochrany a keď aj spotrebiteľ rozumie, o čo v prípade rozhodcu ide.

Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a
prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru sa zneužíva k záverom o individuálnom
vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkomporovnanie

doložky do všeobecných zmluvných podmienok verzus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy
na samostatnom liste papiera.

Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných
podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý odvolací súd neprijal a odsúdil ako konanie

hraničiace so zlým úmyslom zmluvných vzťahov. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval
zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú
doložku.

Na základe uvedeného, preto súd mal za preukázané, že rozhodcovská doložka žalovaného uvedená

v článku XV. všeobecných poistných podmienok, ako aj osobitných zmluvných dojednaniach je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda je absolútne neplatná a tým boli splnené podmienky pre
rozhodnutie súdu o zrušení predmetného rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) zák. č.
244/2002 Z. z.

V danom prípade je mylný záver žalovaného, že možnosť podania žaloby na zrušenie rozhodcovského
rozsudku za podmienok uvedených v ust. § 40 ods.1 zák. č. 244/2002 Z.z. nespôsobuje nerovnováhu
v právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa, keďže poskytuje účinný právny prostriedok
na ochranu ním namietaného porušenia jeho práv za súčasného preukázania, že rozhodcovská
doložka žalovaného uvedená vo všeobecných poistných podmienkach, ako aj osobitných zmluvných

dojednaniach spĺňa všetky kritéria neprijateľnej podmienky, keďže je obsiahnutá v štandardnej
formulárovej zmluve a tým spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,
práve v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť a tým aj materiálnu
nevykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku.V danom prípade súd už nerozhodoval o návrhu žalovaného na prerušenie predmetného konania do
právoplatného skončenia konania pred Ústavným súdom SR pod sp.zn. II.ÚS 382/2013 predloženého

súdu dňa 3.3.2014, keďže právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX
uviedol, že na podanom návrhu na prerušenie konania už netrvajú.

Podľa§243dods.1,2zák.č.233/1995Z.z.,exekučnékonanienapodkladerozhodcovskéhorozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného

predpisu, 4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú

predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Žalovaný podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s

poukazom na novelu Exekučného poriadku v § 243d Exekučného poriadku, podľa ktorej exekučné
konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia podľa osobitného predpisu vydaného pred 1.1.2015,
možno začať len do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona, t.j. do 31.3.2015. Po tejto lehote už nie
je možné na vykonanie exekúcie poverenie udeliť a rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať.

Na základe uvedeného preto odpadol predmet konania, pričom pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav
v čase vyhlásenia rozhodnutia.

V danom prípade sa súd nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, ktorá je vyvrátená samostatným

znením prechodného a záverečného ustanovenia O.s.p., konkrétne § 372w, z obsahu ktorého vyplýva,
že spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v
spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa
do 1.1.2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdu príslušné prekonanie podľa doterajších
právnych predpisov.

Okrem iného právo domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku vyplýva priamo zo zákona, a preto
súd v uvedenom konaní neskúma splnenie podmienky preukázania naliehavého právneho záujmu v
zmysle ust. § 80c O.s.p., ale skúma iba splnenie podmienok na uvedené konanie podľa zákona č.
244/2002 Z.z.

Z predloženej argumentácie žalovaného vyplýva aj nelogický záver, podľa ktorého by zostalo zachované
právo spotrebiteľa domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku, vydaného na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky za predpokladu, ak by dodávateľ návrh na vykonanie exekúcie podal do
31.3.2015, v opačnom prípade by právo spotrebiteľa domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku

zaniklo a to napriek existencii neplatnej rozhodcovskej doložky.

Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.1
O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške, ktorá bude vyčíslená
v písomnom vyhotovení rozsudku s poukazom na ust. § 151 ods.1 O.s.p. Keďže žalobkyňa výšku

trov konania nevyčíslila v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia a okrem trov právneho
zastúpenia zo spisu iné trovy nevyplývajú, súd s poukazom na ust. § 151 ods.2 O.s.p. nie je viazaný
rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania, a tak úspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.