Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 18, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/64/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512011097
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2512011097.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Mariána
Jarábeka a JUDr. Ivana Ilavského, v trestnej veci proti obžalovanému D. V., stíhaného pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno a), písmeno d), odsek 2 písmeno e)
Trestného zákona a iné o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany pod sp.

zn. 1T/173/2012 zo dňa 10.04.2013, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18. apríla 2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku napadnutého uznesenia sa z r u š u j e a
obžalovaný D. V., nar. XX.XX.XXXX, sa prepúšťa z väzby na slobodu.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Piešťany pod sp.zn. 1T/173/2012 zo dňa 10.04.2013 tento (okresný súd)
podľa § 79 odsek 3 Trestného poriadku žiadosť obžalovaného D. V. o prepustenie z väzby na slobodu

zamietol.

Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že dôvody väzby uvedené v ustanovení § 71 odsek
1 písmeno a) a písmeno c) Trestného poriadku sú aktuálne aj v prebiehajúcom štádiu trestného konania
proti obžalovanému.

Dôvod väzby „preventívnej“ uvedený v ustanovení § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku podľa
dôvodov napadnutého uznesenia je konkretizovaný tou skutočnosťou, že obžalovaný si páchaním
trestnej činnosti mal zadovažovať prostriedky k obžive. Táto skutočnosť má byť zrejmá z toho, že pred
zadržaním nemal riadny príjem, nebol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a nebol
ani poberateľom žiadnych sociálnych dávok.

Keďže je stíhaný pre spáchanie obzvlášť závažného zločinu, v prípade uznania viny mu teda hrozí
uloženievysokéhotrestu,ktoráskutočnosťzakladádôvodnúobavu,ževprípadeprepustenianaslobodu
by mohol ujsť alebo sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, čím je opodstatnený
dôvod väzby „útekovej“ uvedený v ustanovení § 71 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku.

ProtiuzneseniuokresnéhosúdupodalsťažnosťobžalovanýD.V.,atovzákonnejlehote,ktorúodôvodnil

prostredníctvom obhajkyne.

V písomných dôvodoch sťažnosti obžalovaný napáda uznesenie okresného súdu, ktoré považuje za
nezákonné.

V kontexte prejednávanej proti nemu trestnej veci uvádza, že neexistujú žiadne priame dôkazy,

ktoré by ho z trestnej činnosti usvedčovali. Naopak vo vzťahu k spáchaniu obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držaniaa obchodovania s nimi podľa § 172 Trestného zákona, neexistuje vôbec žiadny dôkaz, ktorý by
objektivizoval jeho trestnoprávnu zodpovednosť. Poukázal na publikovanú judikatúru Najvyššieho súdu,
v rámci ktorej je povinný súd skúmať aj materiálnu podmienku obvinenia spočívajúcu vo „vyššom

(než všeobecnom) stupni pravdepodobnosti“, že páchateľom trestného činu je konkrétny obvinený.
Táto skutočnosť v jeho prípade splnená nie je. V kontexte prezentovaných („útekových“ dôvodov
väzby) poukázal tiež na skutočnosť, že neboli v napadnutom uznesení uvedené konkrétne okolnosti
opodstatňujúce ponechať ho vo väzbe z týchto („útekových“) dôvodov väzby. Naviac ako už bolo
konštatované vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu v neskorších štádiách trestného konania pri

uvedenom dôvode väzby je potrebné, aby pristúpila ďalšia skutočnosť, ktorá by hrozbu úteku umocnila.
V opačnom prípade rešpektujúc zásadu primeranosti a proporcionality nie je dôvod na pretrvávanie tohto
(„útekového“) dôvodu väzby.

V konečnom dôsledku navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho z väzby na
slobodu.

Na podklade v zákonnej lehote podanom a súčasne odôvodnenom opravnom prostriedku (sťažnosti),
odvolací súd postupoval podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku tým, že preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako i konanie predchádzajúce jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že
sťažnosť obžalovaného D. V. je dôvodná.

Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné prisvedčiť sťažnostným dôvodom obžalovaného v tom
smere, že hrozba uloženia vysokého trestu je dôvodom väzby len v prípade, pokiaľ možno očakávať,
že takáto (vysoká trestná sankcia) reálne hrozí osobe obvinenej, resp. obžalovanej. Podkladom pre
takého zistenie je konštatácia existencie materiálnej podmienky obvinenia vo vyššom než všeobecnom

stupni pravdepodobnosti ako naznačuje obžalovaný v podanej sťažnosti. Bez toho, aby odvolací súd
preskúmavajúc konkrétne dôvody väzby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, musí zohľadňovať
aj túto (materiálnu podmienku obvinenia) v aktuálnom štádiu trestného konania, keďže je povinný
rešpektovať princíp proporcionality konkrétnych väzobných dôvodov ku konkrétnym okolnostiam
prejednávaného prípadu s osobitným dôrazom na možnú mieru zavinenia páchateľa na posudzovanej

trestnej činnosti.

Odvolací súd oboznámiac sa s aktuálnym štádiom trestného konania vedeného proti obžalovanému D.
V. s osobitným dôrazom na skutočnosti vyššie naznačené zistil, že je neakceptovateľné, v aktuálnom
štádiu trestného konania, pretrvávanie dôvodov väzby uvedenej v ustanovení § 71 odsek 1 písmeno

a) Trestného poriadku.

Vo vzťahu k dôvodom väzby „preventívnej“ uvedenej v ustanovení § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného
poriadku odvolací súd sa rovnako stotožnil s argumentáciou naznačenou v sťažnosti obžalovaného,
podľa ktorej napadnuté uznesenie dostatočným spôsobom neobjektivizuje konkrétne okolnosti prípadu

zakladajúci tento dôvod väzby. Samotná osoba obžalovaného, z hľadiska jeho doterajšieho spôsobu
života, nenaznačuje, že by sa tento opakovane dopúšťal trestnej činnosti, prípadne v krátkom časovom
intervale, ktoré okolnosti by uvedený dôvod väzby objektivizovali. Či práve páchaním posudzovanej
trestnej činnosti si mal zadovažovať podstatný zdroj prostriedkov obživy možno považovať za nie celkom
objektivizovanýdôvod,keďžedoposiaľzvykonanéhodokazovanianerezultujejednoznačnýzáverotom,

že sa práve obžalovaný mal dopustiť žalovanej trestnej činnosti. V tomto smere v konečnom dôsledku
bude úlohou súdu, aby v rámci meritórneho rozhodnutia rozhodol o konkrétnej miere zavinenia tohto
(obžalovaného).

Zisťujúc vyššie naznačené odvolací súd preto rozhodol, že v aktuálnom štádiu trestného konania dôvody

väzby u obžalovaného D. V. pominuli a bolo potrebné rozhodnúť, že sa prepúšťa z väzby na slobodu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.