Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/123/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511010892
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2511010892.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr.
Ivana Ilavského a JUDr. Mariána Jarábka, v trestnej veci proti obžalovanému T. J. a spol. pre
pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/,
odsek 2 písmeno e/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaných T. J. a T. X. proti rozsudku Okresného

súdu Piešťany pod sp.zn. 1T/166/2011 zo dňa 16.10.2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.
decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolania obžalovaných T. X., nar. XX.XX.XXXX, a T. J., nar.
XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany pod sp.zn. 1T/166/2011 zo dňa 16.10.2013 tento (okresný súd)

uznal obžalovaných T. J. a T. X. vinnými zo spáchania

obžalovaného T. J. v bodoch 1/ až 3/ rozsudku z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovaniesnimipodľa§172odsek1písmenoc/,písmenod/,odsek2písmenoe/Trestnéhozákona.

Obžalovaného T. X. v bode 3/ rozsudku zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno e/ Trestného zákona, ktorého (obzvlášť
závažného zločinu) sa mali dopustiť obaja obžalovaní na skutkovom základe, že

1/ obžalovaný T. J.

po predchádzajúcej vzájomnej dohode s nasadenou agentkou vystupujúcou pod legendou T. Z. dňa
03.03.2011 v Hlohovci od nezistenej osoby zadovážil a v ten istý deň približne o 13.00 hod. v J.
pred domom č.XXX v agentkinom aute tejto následne predal za sumu 350,- Eur injekčnú striekačku s
metamfetamínom o hmotnosti 3457 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 72,0 % hmotnostných
obsahujúcu 2489 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, pričom toto množstvo zodpovedajúce
62 až 249 obvykle jednorazovým dávkam psychotropnej látky predstavuje v hodnotovom vyjadrení na

čiernom trhu sumu 434,- až 2 490,- Eur;

2/ obžalovaný T. J.
po predchádzajúcej vzájomnej dohode s nasadenou agentkou vystupujúcou pod legendou T. Z. dňa
17.03.2011 v J. od nezistenej osoby zadovážil a v ten istý deň a v tej istej obci približne o 16.30
hod. v agentkinom aute tejto následne predal za sumu 600,- Eur vrecko s tlakovým uzáverom s

metamfetamínom o hmotnosti 6,104 g s priemernou koncentráciou účinnej látky 68,3 % hmotnostných
obsahujúce 4169 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, pričom toto množstvo zodpovedajúce104 až 417 obvykle jednorazovým dávkam psychotropnej látky predstavuje v hodnotovom vyjadrení na
čiernom trhu sumu 728,- až 4 170,- Eur;

3/ obžalovaní T. J. a T. X.:
po predchádzajúcej vzájomnej dohode obžalovaného T. J. s nasadenou agentkou vystupujúcou pod
legendou T. Z., dňa 18.04.2011 v Hlohovci požiadal obžalovaného T. X., aby mu zabezpečil na predaj
pre inú osobu psychotropnú látku metamfetamín, čo aj obžalovaný T. X. následne urobil, metamfetamín
zadovážil v Hlohovci od nezistenej osoby a odovzdal ho v desiatich zatavených injekčných striekačkách

objemu 12 ml obžalovanému T. J., ktorý v ten istý deň približne o 15.30 hod. v V. na parkovisku pri W.
v agentkinom aute tejto následne predal uvedené striekačky s metamfetamínom za sumu 5 000,- Eur,
pričom boli obaja obžalovaní zadržaní políciou;
kriminalistickým skúmaním sa zistilo, že zatavené injekčné striekačky obsahovali spolu 70,979 g
metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 75,0 % hmotnostných, pričom toto množstvo
obsahujúce 53,234 g absolútneho metamfetamínu zodpovedá 1391 až 5323 obvykle jednorazovým

dávkam psychotropnej látky a v hodnotovom vyjadrení na čiernom trhu predstavuje sumu - 9 317,-
až 53 230,- Eur ; metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok.

Okresný súd ich za to odsúdil

obžalovaného T. J. podľa § podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Trestného
zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 140 (stoštyridsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 3 písmeno b/ Trestného zákona ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu

s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona, § 77 odsek 1, § 78 odsek 1 Trestného zákona mu uložil ochranný
dohľad na dobu 1 (jedného) roka.

Obžalovanému T. X. vymeral podľa § 172 odsek 2 k § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody
v trvaní 120 (stodvadsať) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b/, ods. 4 Trestného zákona ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1, § 77 odsek 1, § 78 odsek 1 Trestného zákona mu uložil tiež ochranný dohľad na
dobu 1 (jedného) roka.

K ustálenému skutkovému stavu nachádzajúcemu sa vo výrokovej časti rozsudku v bodoch 1/ až 3/

dospel tento (okresný súd) na základe dokazovania realizovaného jednak pred zrušením rozsudku súdu
I. stupňa na základe uznesenia odvolacieho súdu pod sp.zn. 6To/154/2012 zo dňa 14.2.2013, ako i na
základe dokazovania realizovaného na základe ďalšieho (zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu pod
sp.zn. 6To/78/2013 zo dňa 11.7.2013).

Rovnako realizoval dokazovanie v zmysle pokynu naznačeného v rozhodnutí tunajšieho odvolacieho
súdu vyplynuvšieho z obsahu uznesenia pod sp.zn. 6To/154/2012 zo dňa 14.12.2013.

Obsahom týchto (zrušujúcich uznesení) tunajšieho odvolacieho súdu bolo predovšetkým zisťovanie, či
bolo použitie príslušníkov PZ Rakúskej republiky vystupujúcich v pozícii agentov pod legendou (T. Z. a

X. B.) realizované v súlade so zákonom.

V tomto smere sa okresný súd oboznámil jednak so zmluvou medzi Slovenskej republikou a Rakúskou
republiku o policajnej spolupráci, ktorá bola podpísaná vo Viedni dňa 13.2.004 a uverejnená v
Zbierke zákonov pod č. 252/2005 Z.z.; so správou Rakúskej republiky, Spolkového Ministerstva vnútra

nachádzajcej sa na č.l. 1475, rovnako s písomným stanoviskom Prezídia PZ, odboru špecializovaných
služieb, nachádzajúcim sa na č.l. 1550-1551, ako aj s ostatným spisovým materiálom majúcim sa
zabezpečiť v rámci došetrenia veci.V smere verifikácie legitimity použitia príslušníka PZ iného štátu (Rakúskej republiky) bol tento
ako vyplýva z dôvodov napadnutého rozsudku realizovaný v súlade s ustanovením § 77c odsek 1
Zákona Národnej rady SR pod č. 171/1993 Z.z. (o policajnom zbore v znení neskorších predpisov),

ktoré (zákonné ustanovenie) oprávňuje príslušníka polície iného štátu podľa podmienok, v rozsahu
a spôsobom ustanoveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo
osobitným predpisom, vykonávať na území SR oprávnenia a povinnosti policajta. V tomto kontexte
poukázal aj na čl. 10 odsek 7 citovanej medzinárodnej zmluvy o Policajnej spolupráci medzi Slovenskou
republikou a Rakúskou republikou, podľa ktorého (článku) zmluvné strany si navzájom môžu poskytovať

agentov, ktorí konajú z poverenia a pod vedením príslušných orgánov druhej zmluvnej strany.

V neposlednom rade poukázal tento (okresný súd) aj na ustanovenie § 10 odsek 20 Trestného poriadku,
podľa ktorého postavenie príslušníka polície iného štátu ako agenta je rovnoprávne s postavením
príslušníka PZ ako príslušníka policajného zboru SR ako agenta, a preto príslušnosť k polícii iného štátu
nezakladá rozdielne trestnoprávne posudzovanie inštitútu agenta a s ním získaných dôkazov.

Ich „angažovanie“ v šetrenej veci prebehlo procesným spôsobom, teda na základe príkazu sudcu pre
prípravné konania na použitie agenta, resp. na základe vydaných príkazov na predstieraný prevod, ako
sa tiež konštatuje v napadnutom rozsudku.

Ako priame (usvedčujúce dôkazy) ako vyplýva z dôvodov rozsudku súdu I. stupňa je možné považovať
práve výpovede svedkov - utajených agentov, príslušníkov PZ Rakúskej republiky (T. Z. a X. B.).

Títo (predovšetkým utajená agentka T. Z.) vo svojej výpovedi podrobne popisuje spôsob ako na základe
operatívnych informácií získaných na území Rakúskej republiky dostala kontakt na osobu, ktorá mala

zabezpečovať drogy aj do Rakúskej republiky. Po získaní telefónneho čísla na dodávateľa pod menom
T., ho kontaktovala. Pri vzájomnom rozhovore s ním pritom tento (T.) sa okrem iného zmienil, že čím
bude väčšie množstvo odobratého materiálu (drogy) tým bude aj lepšia cena.

Okolnosti zadržania oboch obžalovaných (T. J. ako i T. X.) spolu s výpoveďou svedkyne - agentky T. Z.

popísal vo svojej výpovedi aj ďalší agent vystupujúci pod legendou (X. B.), ktorý tiež je príslušníkom PZ
Rakúskej republiky, pričom tento v poslednom prípade odberu psychotropnej látky pred jej vyplatením
túto osobne skontroloval. Až následne došlo k odovzdaniu finančnej hotovosti (5000 eur) obžalovanému
T. J., kde mal byť prítomný aj spoluobžalovaný T. X., po čom došlo k vykonaniu policajnej akcie v podobe
zadržania podozrivých osôb.

Skutkové okolnosti vyplynuvšie z výpovede svedkov (agentov príslušníkov PZ Rakúskej republiky)
sú podporené aj obsahom zabezpečených záznamov na základe odpočúvaní telekomunikačnej
prevádzky, resp. na základe vyhotovených obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových záznamov.
Z týchto priamo vyplýva, že bezprostredne v čase dohodnutých termínov dodávky zabezpečovanej

psychotropnej látky (metamfetamínu) sa uskutočnili opakované telefonické hovory, jednak medzi
utajovanou agentkou (T. Z.) a obžalovaným T. J., resp. v poslednom prípade realizovaného dňa
18.4.2011 tiež opakované telefonické rozhovory medzi obžalovanými T. J. a T. X..

Obsahom týchto (zabezpečených záznamov o vykonanej telekomunikačnej činnosti) sú pritom

skutočnosti, ktoré priamo súvisia so zabezpečením požadovanej drogovej látky (metamfetamínu) pre
utajovanú agentku (T. Z.).

V neposlednom rade súd I. stupňa za dôkaz priamo obžalovaných usvedčujúcich uvádza aj zápisnicu
o ohliadke miesta činu vykonanej, resp. zrealizovanej dňa 18.4.2011 na parkovisku Obchodného domu

W. v V., kde došlo k zaisteniu podozrivých osôb spolu s peňažnou hotovosťou vo výške 5.000 eur, ktorú
(peňažnú hotovosť) krátko predtým odovzdala utajovaná svedkyňa (agentka T. Z.) obžalovanému T. J.
za dodávku psychotropnej látky (metamfetamínu).

Kvalitatívne parametre obžalovaným T. J., resp. v poslednom prípade tiež T. X. zabezpečenej

psychotropnej látky (metamfetamínu) boli stanovené podľa výsledkov znaleckého posudku
Kriminalistického a expertízneho ústavu, a to z odvetvia kriminalistickej toxikológie, ktoré výsledky
potvrdili, že vo všetkých prípadoch zaistnej psychotropnej látky sa jednalo o metamfetamín s
koncentráciou účinnej látky od 68,3 po 75% hmotnostných.Keďže celková hodnota zaistenej psychotropnej látky, podľa odborného vyjadrenia Národnej
protidrogovej jednotky SR, dosiahla a prevýšila 10-násobok sumy 266 eur, je potrebné konanie

obžalovaných kvalifikovať v zmysle kvalifikovanej skutkovej podstaty, teda že sa ho dopustili vo väčšom
rozsahu. V tomto smere okresný súd poukázal na interpretačné ustanovenie § 125 odsek 1 Trestného
zákona.

Z hľadiska subjektívnej stránky konania obžalovaných túto vyhodnotil I. stupňový súd ako konanie v

priamom úmysle, čo je zrejmé z celého reťazca vykonaných dôkazov.

Samotnú aktivitu utajených agentov (príslušníkov PZ Rakúskej republiky) tento (prvostupňový súd)
vyhodnotil ako aktivitu zákonnú (nepresahujúcu zákonné medze policajnej provokácie). Naopak títo
(utajovaní agenti) v rámci svojich aktivít zameraných na odhalenie trestnej činnosti vytvárali situácie len
bežné, obvyklé. Ich aktivita (ako utajovaných agentov) nastúpila až po tom, ako bolo evidentné, že osoby

podozrivé už trestnú činnosť rovnakého (drogového charakteru) páchali.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestov ukladaných obžalovaným, súd I. stupňa vychádzal jednak z
okolností prípadu šetreného, ako i s poukazom na samotný doterajší profil týchto (obžalovaných T. J.
a T. X.).

Zistil pritom, že obžalovaný T. J. bol v minulosti 1-krát súdne trestaný, napriek skutočnosti, že sa dopustil
aj ďalšej trestnej činnosti po tom, ako mal spáchať aktuálne šetrenú, zistil, že výroky o trestoch z týchto
(neskorších odsúdení) boli zrušené, a preto jeho konanie bolo potrebné posúdiť ako konanie recidívne.

Ohľadne obžalovaného T. X. zistil, že tento bol v minulosti 2-krát súdne trestaný, avšak v súčasnosti sa
na neho hľadí akoby odsúdený nebol.

Aj s ohľadom na osobný profil oboch obžalovaných im tento (prvostupňový súd) ukladal tresty
diferencované, a to hlavne s ohľadom na doterajší spôsob ich života. Za zákonu zodpovedajúci pritom u

obžalovaného T. J. považuje súd I. stupňa trest v trvaní 140 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do
ústavu s maximálnym stupňom stráženia. U obžalovaného T. X. za zákonu zodpovedajúci považuje trest
odňatia slobody v trvaní 120 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu so stredným stupňom
stráženia.

Obom obžalovaným, vzhľadom ku skutočnosti, že boli stíhaní za spáchanie obzvlášť závažného
úmyselného trestného činu, uložil tiež aj ochranný dohľad v trvaní 1 roka, ako opatrenie obligatórne.

Proti rozsudku súdu I. stupňa opätovne podali odvolanie obaja obžalovaní, a to T. J., ako i T. X., pričom
podané odvolania odôvodnili v zákonnej lehote prostredníctvom obhajcov.

Obžalovaný T. J. v písomných dôvodoch odvolania namieta predovšetkým tú skutočnosť, že súd I.
stupňa v rámci vykonaného dokazovania neozrejmil legitímnosť pôsobenia zahraničných agentov na
území SR. Má za to, že príslušné (bezpečnostné orgány) našej republiky pri angažovaní agentov
príslušníkov polície iného štátu (Rakúskej republiky) postupovali v rozpore so zmluvou uzatvorenou

medzi Slovenskej republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci zo dňa 13.2.2004
uverejnenejvZbierkezákonovpodč.252/2005.Pretakýtozáverpodľajehonázorunasvedčujeajspráva
Rakúskej republiky, Spolkového Ministerstva vnútra, podľa ktorej v predmetnej trestnej veci nebol daný
príslušný písomný súhlas o nasadení policajtov cudzieho štátu v postavení agentov na území SR. Z
uvedeného rezultuje jediný záver, a to, že policajné orgány SR prekročili svoju právomoc a porušením

zákona vlastne zmarili priebeh vyšetrovania a aj jeho ukončenie.

Dôkazy zabezpečené a súčasne vyprodukované na základe takéhoto nezákonného postupu sú podľa
jeho názoru celkom nepoužiteľné v rámci prebiehajúceho trestného konania. V konečnom dôsledku
navrhol, aby odvolací súd rozhodol o jeho oslobodení spod obžaloby.

Rovnaký odvolací dôvod uviedol v zdôvodnení odvolania aj obžalovaný T. X.. Má za to, že okresný súd
v rámci odôvodnenia svojho rozsudku nesystémovo vyložil čl. 10 Zmluvy medzi Slovenskou republikou
a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci.V zmysle čl. 10 odsek 1 predmetnej zmluvy podmienkou pre nasadenie príslušníkov PZ Rakúskej
republiky na území Slovenskej republiky by bola samotná žiadosť Rakúskej republiky, ktorá však

realizovaná nebola. Aj odsek 7 uvedeného čl. 10 zmluvy je podľa jeho názoru potrebné vykladať
systémovo z predchádzajúcimi odsekmi predmetného (čl. 10 zmluvy). V tejto súvislosti poukázal aj na
právny názor vyslovený v rozhodnutí odvolacieho súdu, od ktorého sa nemal tento (prvostupňový súd)
odkloniť.

Poukázal tiež na neprípustný zásah polície do skutkového deja spočívajúci v tom, že iniciatíva v
otázky objednania konkrétneho množstva drogy vždy vychádzala od agentky polície. Táto (neprípustná
iniciatíva agentky) má byť preukázaná aj na základe samotnej výpovede tejto (agentky) z hlavného
pojednávania realizovaného prostredníctvom telemostu, keď obžalovanému M. J. naznačila, že má k
dispozícii sumu 10.000 eur a opýtala sa ho koľko jej za túto sumu môže ponúknuť. Týmto svojim konaním
vlastne iniciovala konanie obžalovaného T. J. zabezpečiť, čo najväčšie množstvo drogy, ktorú sa aj tento

snažil cez rôznych kamarátov v priebehu konania nestotožnených zabezpečiť, čo sa mu v konečnom
dôsledku v plnom rozsahu nepodarilo.

Obdobné (neprípustné iniciovanie) konania obžalovaného malo prebehnúť aj v súvislosti s druhým
nákupom drogy touto agentkou od neho.

Samotná aktivita agentky pritom priamo súvisí s právnou kvalifikáciou skutku, ktorá (právna kvalifikácia)
je závislá od množstva drogy zobchodovanej.

Nezákonnosť postupu orgánov prípravného konania vidí aj v prípade vydania príkazu na predstieraný

prevod, keď predmetný príkaz umožnil agentom predstierať kúpu ľubovoľného množstva omamnej alebo
psychotropnej látky, čo považuje za neprípustné.

Sama táto skutočnosť spôsobuje nezákonnosť všetkých ostatných dôkazov nadväzujúcich na tento
(nezákonne vykonaný dôkaz) v podobe realizovaného príkazu na predstieraný prevod.

Nezákonnosť postupu polície vidí aj v tom, že táto (polícia) nedoložila do spisu všetky záznamy z
odpočúvania komunikácie medzi agentkou a obžalovaným T. J., čím skreslila svoju činnosť a zastrela
svoju aktívnu účasť na priebehu skutku, resp. skutkov. V tomto smere poukázal na uznesenie NS
SR pod č.k. 3To/6/2009 z 23.6.2010, čo neumožňuje chýbajúcu medzeru v dôkazoch vykladať v jeho

neprospech, keďže by to bolo v rozpore s jednou zo základných zásad trestného konania (in dubio pro
reo).

Rovnako preklad záznamov zabezpečených v rámci odpočúvania z nemeckého jazyka do slovenčiny
vykonával príslušný operatívny pracovník polície, čo považuje takisto za postup odporujúci Trestnému

poriadku, keďže takýto (postup polície) nie je možné preskúmať.

Zo samotného dokazovania realizovaného počas prípravného konania, resp. počas dokazovania na
hlavnom pojednávaní, pritom nebol produkovaný žiadny relevantný dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu,
že aj on participoval na zadovažovaní drogy pre obžalovaného J.. V tomto smere už samotné vydanie

uznesenia o začatí trestného stíhania, resp. vznesení obvinenia proti nemu považuje za zmätočné a
odporujúce súčasne Trestnému poriadku v ustanoveniach viažucich sa k obsahu uznesenia o trestnom
stíhaní osoby obvinenej.

Ani rozsah trestnej činnosti majúcej sa ním spáchať nebol v priebehu dokazovania jednoznačne a bez

akýchkoľvek pochybností ozrejmený. Súd síce na jednej strane konštatuje, že mal spáchať trestnú
činnosť spolu s obžalovaným J. vo väčšom rozsahu, na strane druhej však v súdnej praxi obvyklým
spôsobom nerealizoval stanovenie hodnoty drogy v čase, kedy malo dôjsť k spáchaniu šetrenej trestnej
činnosti.

V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v roku 2011 sa hodnota gramu predmetnej drogy
(metamfetamínu) v rámci trnavského kraja pohybovala v rozsahu od 20 do 55 eur, čo samotný súd
odmietol bližšie zisťovať.Najmenšia hodnota zaistenej drogy berúc do úvahy tieto kritériá s poukazom na trestnú činnosť majúcu
sa ním spáchať, mala byť v rozsahu 53,234 gramu v hodnote 1.064,68 eura, ktorá skutočnosť
nezodpovedá väčšiemu rozsahu. V konečnom dôsledku navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zrušil podľa § 321 odsek 1 písmeno a/, b/, c/, d/, e/ Trestného poriadku a podľa § 322 odsek 1 Trestného
poriadku vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na podklade v zákonnej lehote podaných a súčasne odôvodnených odvolaní, odvolací súd postupoval
podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku tým, že preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým podali odvolatelia odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, keďže aj tento (postup konania) bol odvolaniami napádaný, pričom dospel k záveru, že
odvolania oboch obžalovaných (T. J., ako i T. X.) je potrebné vyhodnotiť ako odvolania neodôvodnene
podané.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd I. stupňa vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom toto

(dokazovanie) bolo realizované aj v zmysle intencií naznačených v predchádzajúcich (zrušujúcich
uzneseniach) Krajského súdu Trnava pod sp.zn. 6To/154/2012 zo dňa 14.2.2013, ako i uznesenia pod
sp.zn. 6To/78/2013 zo dňa 11.7.2013. Skutkové závery obsiahnuté v bodoch 1 až 3 rozsudku súdu I.
stupňa priamo korešpondujú s obsahom vykonaných dôkazov, kde je potrebné poukázať predovšetkým
na dôkazy priamo obžalovaných usvedčujúce v podobe výpovedí utajených svedkov (T. Z. a X. B.)

vystupujúcich v pozícii agentov.

Ich „angažovanie“ do predmetnej trestnej veci priamo súviselo s poznatkami rakúskej polície
disponujúcej vedomosťami o dodávke drogových látok zo Slovenska do Rakúskej republiky
zabezpečovaných osobou pod menom T.. Po získaní telefonického kontaktu na tohto (slovenského

dodávateľa pod menom T.), uvedená neskôr angažovaná agentka (T. Z.) kontaktovala telefonicky
dodávateľa pod menom T., pričom po prvom stretnutí s týmto (T.) dohodla zakúpenie drogy od neho,
kedy sa tento vyjadroval aj k množstvu drogy (umožňujúcej ním dodať) na základe požiadavky utajenej
agentky (T. Z.). Pri vzájomnom rozhovore s uvedenou osobou (T.) sa tento vyjadril, že čím bude
väčšie množstvo odberu, bude aj lepšia cena, najmä keď sa lepšie spoznajú. Pri treťom odbere drogy

mu uviedla, že má k dispozícii 10.000 eur a spýtala sa ho, koľko (drogovej látky) jej môže za túto
sumu ponúknuť. Zmieňoval sa pritom, že môže zabezpečiť aj 200 kubíkov drogy (metamfetamínu). Pri
poslednom odbere drogy prišla na stretnutie dňa 18.4.2011 spolu s kolegom - druhým agentom (X. B.).
Na toto stretnutie prišiel obžalovaný J. spolu aj s obžalovaným X., kedy si prisadli k nim do auta a chceli
obaja vidieť peniaze. Ukázala im čiastku 10.000 eur, ktoré peniaze chceli zobrať dopredu s čím, ale

nesúhlasila a uviedla, že peniaze vydá až, keď donesú tovar. S časovým odstupom sa obžalovaný J.
vrátil s tým, že doniesol menšie množstvo drogy ako pôvodne sľúbil. V tomto momente zabezpečenia
drogy svedok - utajený agent X. B. zobral jednu striekačku, ktorú mimo auta otestoval a až následne,
keď sa vrátil, utajená agentka (T. Z.) vyplatila obžalovanému T. J. sumu 5.000 eur, po čom došlo k
vykonaniu policajnej akcie za účelom zadržania tak obžalovaného T. J., ako aj v druhom motorovom

vozidle nachádzajúceho sa T. X..

Keďže skutočnosti vypovedané uvedenými (utajovanými agentmi príslušníkmi polície Rakúskej
republiky) priamo korešpondujú s obsahom vykonaných odposluchov zabezpečených cez realizáciu
informačno-technických prostriedkov, ako i s ďalšími procesnými inštitútmi v podobe realizovaného

predstieraného prevodu, zabezpečenými na základe príslušných zákonných súhlasov, správne súd I.
stupňa skonštatoval, že je možné obsah podaných svedeckých výpovedí realizovaných prostredníctvom
telemostu hodnotiť ako výpovede vierohodné; obžalovaných usvedčujúce priamo. Uvedené závery je
možné pritom konštatovať aj vo vzťahu k osobe spoluobžalovaného T. X., ktorý spáchanie trestnej
činnosti v plnom rozsahu poprel. Samotný obžalovaný T. J. v rámci ním produkovanej obhajoby

nepoprel, že by zabezpečoval drogové látky pre utajovanú svedkyňu (agentku T. Z.), avšak sa bránil
tou skutočnosťou, že všetky jeho aktivity realizoval len na základe výslovnej požiadavky a na popud
uvedenej (agentky Rakúskej republiky T. Z.). Naviac sa obhajoval skutočnosťou, že v jednotlivých
prípadoch tejto zabezpečoval nie drogu (pervitín), ale nosil jej len cukor. Malo sa pritom jednať o prvé
dva predaje drogy tejto (agentke Rakúskej republiky).

Ani v tomto smere nemožno obhajobné tvrdenia tohto (obžalovaného T. J.) akceptovať, keďže z
výsledkov skúmania kriminalistického a expertízneho ústavu realizovaného bezprostredne po zaistenídrogovej látky bolo zistené, že sa jedná vždy o metamfetamín s koncentráciou účinnej látky 72, resp.
68,3 % hmotnostných.
Skutkové závery obsiahnuté v príslušných bodoch (v bodoch 1 až 3) rozsudku súdu I. stupňa si preto

ako správne zistené osvojil aj súd odvolací, keďže z vykonaného dokazovania vyhodnoteného jednotlivo
ako i vo vzájomných súvislostiach nemal dôvod spochybňovať ktorýkoľvek dôkaz obžalovaných T. J.,
resp. T. X. usvedčujúcich.

Z hľadiska aktivity utajenej agentky (T. Z.) považuje za potrebné tunajší odvolací súd uviesť, že jej

činnosť od počiatku jej angažovania bola usmerňovaná prostredníctvom orgánov polície Slovenskej
republiky. K jej nasadeniu došlo až po získaní informácií súvisiacich s osobou menom T. majúcou
dodávať drogové látky na územie Rakúskej republiky. Jej aktivitu nie je možné označiť ako policajnú
provokáciu, keďže bolo evidentné, že dôvodom jej nasadenia boli už existujúce poznatky o páchanej
trestnej činnosti týmto (obžalovaným T. J.). Pod policajnou provokáciou pritom v zmysle ustálenej
súdnej praxe je potrebné rozumieť zámerné, aktívne podnecovanie alebo navádzanie, či iné iniciovanie

spáchania trestnej činnosti vedené snahou, aby osoba, ktorá by inak protiprávne nekonala, spáchala
trestný čin.

Vzhľadom na vyššie naznačené nie je možné teda konštatovať, že by sa aktivitami práve uvedenej
agentky(T.Z.)iniciovalatrestnáčinnosťobžalovanéhoT.J.,ktorýbybezjejaktivityzrejmežiadnutrestnú

činnosť nespáchal.

Naopak odvolací súd zastáva názor, že sa v jej aktivite realizovala „skrytá reakcia polície“ ako činnosť
zameraná na zistenie skutočností dôležitých pre trestné konania, odhalenie páchateľa trestného činu,
zabezpečenie dôkazov o jeho trestnoprávnom postihnuteľnom konaní, ako i zabránenie mu v jeho

pokračovaní, a to všetko v snahe minimalizovať spôsobené následky.

Z obsahu vykonaných telefonických, resp. priamych dohovorov s obžalovaným T. J. je možné zistiť, že
vytvárala u tohto (obžalovaného T. J.) podmienky, ktoré však z hľadiska situácie možno označiť za
možné a ako i obvyklé. Súčasne nie je výnimočné, ktoré boli realizované ako je už vyššie konštatované

až s odstupom času po tom, čo páchateľ sa už trestnej činnosti rovnakého charakteru dopúšťal (išlo o
operatívne informácie polície Rakúskej republiky vo vzťahu k osobe T.).

V tomto smere obdobným spôsobom naznačenú situáciu rieši aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
pod sp.zn. Tpj 14/2013. Za zákonne súladný je potrebné považovať aj realizovaný predstieraný prevod

v zmysle § 112 odsek 1 Trestného poriadku, keďže bol k nemu vydaný jednak príslušný zákonný
súhlas, pričom sa z hľadiska jeho obsahu jedná o zaisťovací úkon, ktorého účelom je zabezpečiť, resp.
zaistiť veci pochádzajúce z trestného činu alebo predmet, ktorý je určený na spáchanie trestného činu.
Trestný poriadok v kontexte tohto (vykonávaného predstieraného prevodu) neupravuje žiadne limity
v smere rozsahu realizovaného tohto (zaisťovacieho úkonu). Ako neopodstatnenú preto je potrebné

vyhodnotiť námietku obžalovaného T. J. v smere vykonaného tohto (predstieraného prevodu). Z obsahu
zabezpečovaných záznamov z odpočúvania komunikácie medzi utajenou agentkou (T. Z.) a T. J.
je zrejmé, že sa príslušné (záznamy) v spise nachádzajú, pričom z poznatku odvolacieho súdu nie
je zrejmé, že by okrem existujúcich záznamov existovali aj iné. Samotné záznamy realizovaných
odposluchov v nemeckom jazyku boli pretlmočené pracovníkmi polície ovládajúcimi nemecký jazyk s

tým, že následne obsah samotných prepisov hovorov bol verifikovaný aj riadnym prekladateľom, ktorý
postup je možné hodnotiť za zákonne súladný, a preto ani v tomto smere nebolo možné akceptovať
obhajobné námietky obžalovaného T. X. namietajúceho tieto skutočnosti v rozsahu vykonávaných
úkonov vo vzťahu k obžalovanému T. J..

Správne súd I. stupňa postupoval aj v časti právneho zhodnotenia konania obžalovaného, resp.
obžalovaných T. X. a T. J., ktorých konanie posúdil ako pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, d/, odsek 2 písmeno e/ Trestného zákona ohľadne obžalovaného T. J.
a súčasne ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, d/, odsek 2
písmeno e/ Trestného zákona ohľadne obžalovaného T. X., keďže neoprávnene zadovážili, predali a
prechovávali po akúkoľvek dobu psychotropnú látku, pričom tento čin spáchali vo väčšom rozsahu.Okresný súd vychádzal pritom z interpretačného ustanovenia (§ 125 odsek 1 Trestného zákona), podľa
ktorého zákonného ustanovenia škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej 10-násobok
sumy 266 eur. Hľadisko určujúce výšku škody v konkrétnom prípade sa pritom použije aj na určenie

výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Hodnota predávanej drogovej látky (metamfetamínu) v jednotlivých prípadoch bola určovaná na základe
vzájomnej dohody predávajúceho a kupujúceho. Výška prospechu takto získaného predávajúcim
(obžalovaným T. J. a T. X. v súvislosti s bodom 3/ rozsudku prevyšuje sumu 10-násobku sumy 266 eur,

čím je naplnený aj tento (kvalifikovaný znak) skutkovej podstaty trestného činu podľa § 172 Trestného
zákona.

Vzhľadom na okolnosti šetrenej trestnej činnosti je evidentné, že drogové látky (metamfetamín)
nemal byť určený konzumentom v regióne trnavského kraja, a preto ani v tomto kontexte nie je
možné obhajobou obžalovaného T. X. namietanú skutočnosť v smere ohodnotenia zabezpečovaného

metamfetamínu akceptovať. Ako už bolo konštatované, bolo potrebné zohľadňovať zákonný znak výšky
prospechu získaného práve touto (protiprávnou činnosťou) oboch obžalovaných.

Zodpovedá skutočnosti, že tunajší odvolací súd rozsudok súdu I. stupňa v dvoch prípadoch zrušoval,
pričom podstatnými dôvodmi pre takýto (procesný postup) spočívajúci v zrušení I. stupňového rozsudku

súvisel s potrebou objasnenia legitimity nasadenia príslušníkov polície Rakúskej republiky v pozícii
utajených agentov na území Slovenskej republiky. Predmetná potreba (v podobe ozrejmenia legitimity
nasadenia týchto) vyvstala hlavne v súvislosti s procesným postupom I. stupňového súdu realizujúceho
výsluch oboch utajených agentov (T. Z. a X. B.) realizovaného prostredníctvom telemostu.

SúdI.stupňasatoutozáležitosťou(vsmereozrejmenialegitimitynasadeniautajenýchagentov(T.Z.aX.
B.) podrobnejšie zaoberal až po realizovaní dokazovania na základe uznesenia tunajšieho odvolacieho
súdu pod sp.zn. 6To/78/2013 zo dňa 11.7.2013.

Možnosti nasadenia agenta na území iného štátu upravuje ustanovenie § 117 odsek 14 Trestného

poriadku. Podľa tohto zákonného ustanovenia agent môže plniť úlohy i na území iného štátu. O jeho
vyslaní do zahraničia po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov štátu, na ktorého území má
pôsobiť, a na základe príkazu podľa odseku 5 rozhoduje prezident Policajného zboru, ak medzinárodná
zmluva neustanovuje iný postup. Rovnako sa postupuje, ak má na území Slovenskej republiky pôsobiť
ako agent príslušník iného štátu.

Podľa § 117 odsek 5 Trestného poriadku podmienkou na použitie agenta je príkaz, ktorý vydáva
predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné
konanie na návrh prokurátora, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami.

Súčasne, podľa názoru odvolacieho súdu, s ohľadom na konkrétne okolnosti veci preskúmavanej
odvolacím súdom je potrebné uviesť, že pri „angažovaní“ príslušníkov polície Rakúskej republiky v
podobe agentov (T. Z. a X. B.) sa nejednalo o situáciu naznačenú v ustanovení § 117 odsek 14 Trestného
poriadku.

Nejednalo sa ani o prípad naznačený v čl. 10 odsek 1 až 6 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a
Rakúskou republikou o policajnej spolupráci, ktorá bola podpísaná vo Viedni dňa 13.2.2004 uverejnená
v Zbierke zákonov pod č. 252/2005 Z.z., keďže aktivita „angažovaných“ (príslušníkov policajného
zboru Rakúskej republiky) v pozícii agentov nevychádzala z rakúskej strany. Išlo o aktivitu výlučne
slovenských orgánov zameranú na objasňovanie trestnej činnosti páchanej slovenskými občanmi na

území Slovenskej republiky, angažujúcich agentov (príslušníkov PZ Rakúskej republiky).

Konštatujúc vyššie naznačené, v podobe priamej nepoužiteľnosti naznačených inštitútov
nachádzajúcich sa v ustanovení § 117 odsek 14 Trestného poriadku, resp. príslušných článkov zmluvy,
jediným použiteľným právnym predpisom ozrejmujúcim legitimitu zvoleného procesného postupu (v

podobe angažovania príslušníkov polície Rakúskej republiky pre potreby orgánov slovenskej polície)
vyplýva z ustanovenia § 77c odsek 1 a 2 Zákona č. 171/1993 Z.z. (o Policajnom zbore v znení neskorších
predpisov).Podľa § 77c odsek 1 uvedeného zákona (č. 171/1993 Z.z.) príslušník polície iného štátu môže
podľa podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná alebo osobitným predpisom, vykonávať na území Slovenskej republiky oprávnenia a

povinnosti policajta. Príslušník polície iného štátu, ktorý sa zúčastňuje na území Slovenskej republiky
spoločnej operácie, môže vykonávať oprávnenia a povinnosti policajta za podmienok podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 77c odsek 2 zákona č. 171/1993 Z.z. ak nie je uzatvorená medzinárodná zmluva, ktorou je

Slovenská republika viazaná, a ak je to potrebné na plnenie úloh Policajného zboru, možno so súhlasom
ministra alebo ním poverenej osoby a so súhlasom príslušného orgánu cudzieho štátu využiť v rozsahu
ustanovenom týmto zákonom príslušníka polície iného štátu ako legalizanta a agenta (uvedené pod
písmenom a/).

Keďže síce existuje medzinárodná zmluva o Policajnej spolupráci medzi Slovenskou a Rakúskou

republikou vyššie prezentovaná, ktorá súčasne spôsob „angažovania“ príslušníkov polície Rakúskej
republiky na území Slovenskej republiky neupravuje, bolo možné, podľa názoru odvolacieho súdu,
postupovať pri využití príslušníka polície iného štátu spôsobom naznačeným v tomto (citovanom
ustanovení § 77c odsek 2 písmeno a/ zákona č. 171/1993 Z.z.). Podmienkou pre takýto procesný postup
je pritom súhlas ministra, resp. ním poverenej osoby vydávaného slovenským zástupcom a súčasne je

podmienený súhlasom príslušného orgánu cudzieho štátu.

Z oboznámených listinných dôkazov realizovaných práve v súvislosti s využitím príslušníkov polície
Rakúskej republiky je zrejmé, že za slovenskú stranu príslušný súhlas na využitie týchto (príslušníkov
rakúskej polície) bol vydaný viceprezidentom Policajného zboru. Na č.l. 1475 sa súčasne nachádza

preklad úradného záznamu vydaného Spolkovým ministerstvom vnútra Rakúskej republiky, podľa
ktorého v r. 2011 na základe žiadosti slovenských bezpečnostných orgánov na území Slovenskej
republiky bol realizovaný predstieraný prevod návykových látok prostredníctvom úradníkov skrytého
vyšetrovania, úradu II/BK/5.3. Nasadenie rakúskych úradníkov v Slovenskej republike sa uskutočnilo so
súhlasom Úradu II/BK/5.3. s tým, že v súčasnosti nie je možné zistiť, či uvedený súhlas bol doručený

slovenským bezpečnostným orgánom písomne, alebo sa jednalo len o ústne oznámenie (viď. č.l.
1473-1474).

Keďže zákon v jeho príslušnom ustanovení (§ 77c odsek 2 zákona č. 171/1993 Z.z.) bližšie nešpecifikuje
formu vydávaného súhlasu príslušného cudzieho orgánu, bolo možné takto vydaný a súčasne

oboznámený súhlas, z pohľadu konajúceho súdu, akceptovať.

Týmto súčasne boli naplnené príslušné zákonné požiadavky umožňujúce využiť v rozsahu ustanovenom
zákonom (č. 171/1993 Z.z.) príslušníkov polície iného štátu v pozícii legalizantov a agentov.

Preskúmavajúc napokon napadnutý rozsudok vo výroku o treste tento (odvolací súd) zistil, že tresty
uložené obom obžalovaným spadajú do zákonného rámca vzťahujúceho sa k ustálenej právnej
kvalifikácii konania týchto (obžalovaných).

Rovnako tak uložené tresty reflektujú na zákonné požiadavky v smere zabezpečenia tak generálnej,

ako i špeciálnej prevencie ukladaných trestov a v neposlednom rade aj na samotné osobné profily
obžalovaných z hľadiska predchádzajúceho spôsobu ich života.

Za zákonne súladný a súčasne konkrétnym okolnostiam zodpovedajúci považuje odvolací súd aj výrok
rozsudku súdu I. stupňa v smere zaradenia obžalovaných na výkon trestu do ústavu s maximálnym

stupňom stráženia ohľadne obžalovaného T. J., resp. pre zaradenie do výkonu trestu do ústavu so
stredným stupňom stráženia ohľadne obžalovaného T. X., kde tento (prvostupňový súd) odôvodnil jeho
„miernejšie“ zaradenie s poukazom na ustanovenie § 48 odsek 4 Trestného zákona.

Zákonne súladný je aj výrok rozsudku súdu I. stupňa v smere uloženého ochranného opatrenia v

podobe ochranného dohľadu v trvaní 1 roka obom obžalovaným, keďže sa jedná o obligatórne opatrenie
ukladané v súvislosti s potrestaním páchateľa dopúšťajúceho sa obzvlášť závažného zločinu.Nezistiac akýkoľvek dôvod na zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozsudku, rozhodol tento odvolací
súd v zmysle výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.