Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 11, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/78/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511010892
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2511010892.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Tatiany
Biednikovej a JUDr. Mariána Jarábka, v trestnej veci proti obžalovanému T. J. a spol. stíhaného pre
pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/,
odsek 2 písmeno e/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaných T. J. a T. X. proti rozsudku Okresného

súdu Piešťany pod sp.zn. 1T/166/2011 zo dňa 22.05.2013, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11.
júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, c/ Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok z r u š u j e.

Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku sa vec v r a c i a súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany pod sp.zn. 1T/166/2011 zo dňa 22.5.2013 boli obžalovaný T. J.,
nar. XX.X.XXXX, a obžalovaný T. X., nar. XX.XX.XXXX, uznaní za vinných zo spáchania

1/ obžalovaný T. J.

v bodoch 1/ až 3/ rozsudku z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno e/ Trestného zákona,

2/ obžalovaný T. X.

v bode 3/ rozsudku zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1
písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno e/ Trestného zákona, ktorej trestnej činnosti sa mali dopustiť
na tom skutkovom základe, že

1/ obžalovaný T. J.

po predchádzajúcej vzájomnej dohode s nasadenou agentkou vystupujúcou pod legendou T. Z. dňa
03.03.2011 v V. od nezistenej osoby zadovážil a v ten istý deň približne o 13.00 hod. v J. pred
domom č.XXX v agentkinom aute tejto následne predal za sumu 350,- Eur injekčnú striekačku s
metamfetamínom o hmotnosti 3457 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 72,0 % hmotnostných
obsahujúcu 2489 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, pričom toto množstvo zodpovedajúce

62 až 249 obvykle jednorazovým dávkam psychotropnej látky predstavuje v hodnotovom vyjadrení na
čiernom trhu sumu 434,- až 2.490,- Eur;2/ obžalovaný T. J.

po predchádzajúcej vzájomnej dohode s nasadenou agentkou vystupujúcou pod legendou T. Z. dňa
17.03.2011 v J. od nezistenej osoby zadovážil a v ten istý deň a v tej istej obci približne o 16.30
hod. v agentkinom aute tejto následne predal za sumu 600,- Eur vrecko s tlakovým uzáverom s
metamfetamínom o hmotnosti 6,104 g s priemernou koncentráciou účinnej látky 68,3 % hmotnostných
obsahujúce 4169 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, pričom toto množstvo zodpovedajúce

104 až 417 obvykle jednorazovým dávkam psychotropnej látky predstavuje v hodnotovom vyjadrení na
čiernom trhu sumu 728,- až 4 170,- Eur ;

3/ obžalovaní T. J. a T. X.

po predchádzajúcej vzájomnej dohode obžalovaného T. J. s nasadenou agentkou vystupujúcou pod

legendou T. Z., dňa 18.04.2011 v V. požiadal obžalovaného T. X., aby mu zabezpečil na predaj pre
inú osobu psychotropnú látku metamfetamín, čo aj obžalovaný T. X. následne urobil, metamfetamín
zadovážil v V. od nezistenej osoby a odovzdal ho v desiatich zatavených injekčných striekačkách objemu
12 ml obžalovanému T. J., ktorý v ten istý deň približne o 15.30 hod. v V. na parkovisku pri W. v
agentkinom aute tejto následne predal uvedené striekačky s metamfetamínom za sumu 5 000,- Eur,

pričom boli obaja obžalovaní zadržaní políciou ;
kriminalistickým skúmaním sa zistilo, že zatavené injekčné striekačky obsahovali spolu 70,979 g
metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 75,0 % hmotnostných, pričom toto množstvo
obsahujúce 53,234 g absolútneho metamfetamínu zodpovedá 1391 až 5323 obvykle jednorazovým
dávkam psychotropnej látky a v hodnotovom vyjadrení na čiernom trhu predstavuje sumu - 9 317,-

až 53 230,- Eur; metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok.

Okresný súd ich za to odsúdil, a to

Obžalovaného T. J. podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, § 37 písmeno m/, § 38 odsek 4 Trestného
zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 140 (stoštyridsať) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona, § 77 odsek 1, § 78 odsek 1 Trestného zákona mu uložil aj
ochranný dohľad na dobu 1 (jedného) roka.

ObžalovanéhoT.X.odsúdilpodľa§172odsek2,§38odsek2Trestnéhozákonaktrestuodňatiaslobody

v trvaní 120 (stodvadsať) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/, odsek 4 Trestného zákona súd pre výkon uloženého trestu odňatia
slobody ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1, § 77 odsek 1, § 78 odsek 1 Trestného zákona mu súd uložil ochranný dohľad na
dobu 1 (jedného) roka.

Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu I. stupňa, tento založil svoje skutkové zistenia na rovnakých
skutočnostiach ako bolo realizované pred zrušením veci tunajším odvolacím súdom na základe

uznesenia pod sp.zn. 6To/154/2012 zo dňa 14.2.2013. Naviac oboznámil, v rámci listinných dôkazov
Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci, ktorá bola
podpísaná vo Viedni dňa 13.2.2004 a uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 252/2005 Z.z. Ďalej prečítal
správu z Rakúskej republiky, Spolkového Ministerstva vnútra, nachádzajúcu sa na č.l. 1475.

Vyhodnotiac takto vykonané dokazovanie spolu s oboznámenými listinnými dôkazmi vyplynuvšími z
potreby došetrenia veci ustálil skutkový stav nachádzajúci sa v bode 1/ až 3/ rozsudku.V súlade s predchádzajúcim odôvodnením konštatoval, že trestná činnosť oboch obžalovaných bola
preukázaná v plnom rozsahu s tým, že ako trestne zodpovední páchatelia boli usvedčení obžalovaní
T. J. a T. X..

Dôkazmi zásadnými pre posúdenie celej trestnej veci tak, ako konštatoval už krajský súd v uznesení pod
sp.zn. 6To/154/2012 zo dňa 14.2.2013 sú výpovede svedkov (agentov príslušníkov policajného zboru
Rakúskej republiky, a to T. Z. a X. B.).

Oboznámením príslušných článkov Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou
o policajnej spolupráci, ako i oboznámením sa so správou z Rakúskej republiky zo Spolkového
Ministerstva vnútra nachádzajúcou sa na č.l. 1475 tento (okresný súd) konštatoval, že nasadenie
príslušníkov policajného zboru Rakúskej republiky v pozícii agentov bolo realizované zákonne súladným
spôsobom.

Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere ukladaného jednotlivým obžalovaným súd v súlade
s predchádzajúcim odôvodnením tieto ustaľoval v rovnakej výške, keďže mal trestnú činnosť oboch
obžalovaných za v plnom rozsahu preukázanú na základe dôkazov realizovaných aj v rámci došetrenia
veci.

Rovnako tak obom obžalovaným uložil aj ochranný dohľad na dobu jedného roka, keďže ich odsudzoval
pre spáchanie obzvlášť závažného zločinu.

Proti rozsudku súdu I. stupňa opätovne podali odvolanie obaja obžalovaní, a to T. J., ako aj T. X., a to v
zákonnej lehote, pričom podané odvolania aj odôvodnili, a to prostredníctvom obhajcov.

Obžalovaný T. J., prostredníctvom stručne odôvodneného odvolania, napáda rozsudok súdu I. stupňa v
celom rozsahu. Tomuto (rozsudku súdu I. stupňa) vytýka viacero nedostatkov súvisiacich s porušovaním
Listiny základných práv a slobôd.

Navrhol preto opätovné zrušenie rozsudku súdu I. stupňa a jeho oslobodenie spod obžaloby.

Obžalovaný T. X., prostredníctvom obhajcu, rovnako namieta rozsudok súdu I. stupňa v celom jeho
rozsahu. Odvolacie dôvody ním predložené možno rozdeliť do niekoľkých kategórií. Je to jednak odkaz
na nezákonnosť zabezpečených dôkazov. Tak, ako uvádzal v predchádzajúcom svojom odvolaní, má

za to, že legalita pôsobenia príslušníkov policajného zboru Rakúskej republiky na našom území v pozícii
agentov nebola riadnym spôsobom objasnená. Poukázal konkrétne na Čl. 10 odsek 1 príslušnej zmluvy,
podľaktoréhoustanovenianaobjasňovaniespoužitímagentasamôžepovoliťnadobujednéhomesiaca
s možnosťou ďalšieho predĺženia. Podľa ďalšieho, resp. podľa Čl. 10 odsek 7 uvedenej zmluvy sú
zmluvné strany oprávnené navzájom si poskytovať agentov, ktorí konajú z poverenia alebo pod vedením

príslušných orgánov druhej zmluvnej strany.

Podľa vyjadrenia rakúskej strany, nachádzajúceho sa na č.l. 1473-1475, nasadenie agentov na území
Slovenskej republiky sa uskutočnilo so súhlasom Úradu II/BK/5.3. Nie je však možné zistiť, ako ďalej
dôvodí obžalovaný, či bol tento súhlas daný písomne alebo len oznámený ústne. Rovnako nemožno

žiadnym spôsobom z vyjadrenia zistiť, či sa týkalo použitie agentov v predmetnej veci alebo v inej
veci. Tiež z uvedeného vyjadrenia nie je možné zistiť to, či použitie agenta na území cudzieho štátu je
zabezpečené len cez súhlas tak, ako bol oboznámený.

V ďalšej časti podaného odvolania obžalovaný totožne s predchádzajúcimi dôvodmi odvolania

argumentuje skutočnosťami súvisiacimi s neprípustným zásahom polície do skutkového deja. V tejto
súvislosti opakuje, že v priebehu celého dokazovania príslušné množstvá drogy zabezpečoval J. až na
objednávku agentky. Celá iniciatíva, v otázke objednávania konkrétneho množstva drogy, vyšla vždy od
agentky polície.

Rovnako za nezákonný považuje postup v prípade súhlasu, resp. vydaného príkazu na predstieraný
prevod, v rámci ktorého sa malo umožniť agentom predstierať kúpu „ľubovoľného množstva“ omamnej
alebo psychotropnej látky, čo je podľa neho neprípustné.Ďalšie nezákonnosti v postupe polície vidí v tom, že do spisu táto (polícia) predložila len niektoré
záznamyzodpočúvaniakomunikácieagentkyaobžalovanéhoT.J.,čímskreslilasvojučinnosťazastrela
svoju aktívnu účasť na priebehu skutkov.

Pripomienky vzniesol aj k právnej kvalifikácii, za ktorú bol uznaný vinným vo vzťahu k ustáleniu
väčšieho rozsahu spáchania trestnej činnosti. V tomto smere má za to, že rozhodnutie súdu I. stupňa je
nepreskúmateľné. Z hľadiska subjektívnej stránky konania poukázal na skutočnosť, že predaj drogy po
dávkach a naviac zriedenej v pomere, ktorý nemohol ani len poznať (myslené vo vzťahu k obžalovanému

M. J.), nebol v trestnom konaní žiadnym spôsobom preukázaný. Z dávok nemožno odvíjať hodnotu
drogy, pretože ani nebolo zistené, či sa dávka, ako je určená vo výroku rozsudku, takto na čiernom trhu
predáva.

K problematike oceňovania drog na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR pod č.k. 4Tdo/32/2012 zo dňa 27.11.2012, ďalej uznesenie Najvyššieho súdu SR pod č.k.

6To/17/2013, uznesenie Krajského súdu v Bratislave pod sp.zn. 4To/65/2010, uznesenie Krajského súdu
vBratislavepodsp.zn.1To/174/2010,akoirozsudokKrajskéhosúduvBratislavepodsp.zn.2To/70/2011
a v neposlednom rade na uznesenie Krajského súdu v Trnave pod sp.zn. 6To/59/2009.

Na podporu argumentácie smerujúcej do nezákonnej aktivity agentov príslušníkov policajného zboru

Rakúskej republiky poukázal na viaceré rozhodnutia Českého ústavného súdu, a to hlavne na
rozhodnutie pod sp.zn. III. ÚS 597/99, ďalej Nález Ústavného súdu pod sp.zn. II. ÚS 710/01, ďalej Nález
Ústavného súdu pod sp.zn. III. ÚS 323/04, ako i Nález pod sp.zn. III. ÚS 291/03.

V konečnom dôsledku navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 odsek 1

písmeno a/, b/, c/, d/, e/ Trestného poriadku a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu
I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na podklade v zákonnej lehote podaných a odôvodnených opravných prostriedkoch (odvolaní), odvolací
súd postupoval opätovne v zmysle § 317 odsek 1 Trestného poriadku tým, že preskúmal správnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pokiaľ bol tento (postup konania) napádaný, pričom
dospel k záveru, že za dôvodné je potrebné vyhodnotiť odvolanie podané predovšetkým obžalovaným
T. X. v časti objasnenia legality použitia príslušníkov policajného zboru Rakúskej republiky ako agentov
na území Slovenskej republiky.

Ako už konštatoval tunajší odvolací súd v uznesení pod sp.zn. 6To/154/2012 zo dňa 14.2.2013
podstatným dôvodom na zrušenie rozsudku súdu I. stupňa zo dňa 29.10.2012 bolo predovšetkým
zistenie, že počas dokazovania v prípravnom konaní nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná
legalita pôsobenia príslušníkov polície Rakúskej republiky (T. Z. a X. B.) na území Slovenskej republiky.

Predovšetkým tunajší odvolací súd preskúmavajúc pôvodne napadnuté rozhodnutie nezistil, že by zo
strany príslušných orgánov Rakúskej republiky bol daný požadovaný súhlas (v písomnej podobe) na
pôsobenie príslušníkov polície Rakúskej republiky na území Slovenskej republiky v pozícii agentov.

Za týmto účelom aj vrátil vec súdu I. stupňa, aby skutočnosti súvisiace s pôsobením týchto (agentov

príslušníkov polície cudzieho štátu) ozrejmil, a to jednak zisťovaním, či medzi Slovenskou republikou
a Rakúskou republikou existuje zmluva, ktorá by priamo takúto formu spolupráce upravovala. Pre
prípad, že by takáto (medzinárodná zmluva) neexistovala, bolo potrebné striktne postupovať v zmysle
ustanovenia § 77c odsek 2 písmeno a/ zákona č. 171/93 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa
príslušného citovaného zákona ustanovenia však aj v tomto prípade sa vyžaduje na pôsobenie

príslušníka cudzieho štátu na území SR súhlas príslušného orgánu cudzieho štátu, ktorý sa v príslušnom
spise nenachádzal.

Súd I. stupňa v rámci došetrenia veci preto zisťoval, či medzi Slovenskou republikou a Rakúskou
republikou existuje príslušná zmluva o policajnej spolupráci, ktorú nakoniec aj oboznámil, jedná sa

o Zmluvu medzi Slovenskej republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci, ktorá bola
podpísaná vo Viedni dňa 13.2.2004 a je uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 252/2005 Z.z. Ako vyplýva
zo zápisnice o hlavnom pojednávaní (viď. č.l. 1480) súd I. stupňa oboznámil príslušné články tejtozmluvy, a to hlavne kapitolu 3 Čl. 10 a 11. Rovnako tak oboznámil predložený doklad z Ministerstva
vnútra SR (Prezídia PZ, odboru špecializovaných služieb nachádzajúci sa na č.l. 1472-1475).

Ako je zrejmé z dôvodov napadnutého rozsudku, súd I. stupňa po oboznámení príslušných listinných
dôkazov konštatoval, že použitie agentov príslušníkov policajného zboru Rakúskej republiky na území
Slovenskej republiky bolo realizované zákonne súladným spôsobom.

Podľa § 117 odsek 14 Trestného poriadku agent môže plniť svoje úlohy i na území iného štátu. O jeho

vyslaní do zahraničia po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov štátu, na ktorého území má
pôsobiť, a na základe príkazu podľa odsek 5 rozhoduje prezident policajného zboru, ak medzinárodná
zmluva neustanovuje iný postup. Rovnako sa postupuje, ak má na území Slovenskej republiky pôsobiť
ako agent príslušník iného štátu.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že v prípade, že medzi zmluvnými

stranami existuje príslušná medzinárodná zmluva o spolupráci, postupuje sa v zmysle tejto
(medzinárodnej zmluvy), ktorá má vo vzťahu k ostatným normám postavenie úpravy lex specialis. V
zmysle tejto (medzinárodnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej
spolupráci) malo byť v konkrétnom prípade postupované.

Podľa Čl. 10 odsek 1 príslušnej Zmluvy medzi Slovenskej republikou a Rakúskou republikou o
policajnej spolupráci, na základe žiadosti jednej zmluvnej strany môže druhá zmluvná strana na svojom
výsostnom území na objasnenie trestných činov povoliť použitie pracovníka žiadajúcej zmluvnej strany
so zmenenou identitou, ktorý bude mať postavenie agenta, ak poskytnuté vecné dôvody potvrdzujú,
že ide o trestný čin, pri ktorom je použitie agenta podľa vnútroštátneho právneho poriadku žiadajúcej

zmluvnej strany prípustné. Udelený súhlas platí vždy pre celé výsostné územie požiadanej zmluvnej
strany. Žiadajúca zmluvná strana podá takúto žiadosť iba vtedy, ak by bolo objasnenie skutkového stavu
bez použitia agenta podstatne sťažené alebo vylúčené.

Podľa Čl. 10 odsek 2 (príslušnej Zmluvy) objasňovanie na výsostnom území požiadanej zmluvnej strany

sa obmedzí na jednotlivé časovo vymedzené úkony. Objasňovanie, s použitím agenta, sa môže povoliť
na dobu najviac jedného (1) mesiaca s možnosťou ďalšieho predĺženia.

Ako vyplýva z príslušnej trestnej veci (agenti príslušníci policajného zboru Rakúskej republiky) mali na
našom území pôsobiť v trvaní cca 2 mesiace, na ktorú skutočnosť poukazuje aj obžalovaný M. X. v

podanom odvolaní.

Podľa Čl. 10 odsek 5 príslušnej Zmluvy, žiadosť podľa odsek 1 sa zasiela Národnej ústredni alebo
pri súčasnom informovaní Národnej ústredne orgánu príslušnému na udelenie súhlasu. Zmluvné strany
si navzájom oznámia, ktoré orgány sú príslušné na udelenie tohto súhlasu. Na č.l. 1475 sa nachádza

preklad úradného záznamu zo dňa 13.5.2013, ktorý mal obdržať Policajný zbor Slovenskej republiky
toho istého dňa (t.j. 13.5.2013). Má sa jednať o preklad úradného záznamu Spolkového ministerstva
vnútra, Generálneho riaditeľstva pre verejné bezpečnosť, podľa ktorého v roku 2011, na základe
žiadosti slovenských bezpečnostných orgánov na území Slovenskej republiky, mal byť realizovaný
predstieraný prevod návykových látok prostredníctvom úradníkov skrytého vyšetrovania, Úradu II/

BK/5.3.NasadenierakúskychúradníkovvSlovenskejrepublikesauskutočnilo,akovyplývazozáznamu,
so súhlasom Úradu II/BK/5.3. V súčasnosti nie je možné zistiť, či bol tento súhlas doručený slovenským
bezpečnostným orgánom písomne, alebo bol súhlas o vyslaní rakúskych úradníkov oznámený ústne
(ako je napokon konštatované v príslušnom úradnom zázname).

Podľa názoru tunajšieho odvolacieho súdu príslušný (prvostupňovým súdom) oboznámený úradný
záznam bez akýchkoľvek pochybností nepotvrdzuje, že by nasadenie príslušníkov policajného zboru
Rakúskej republiky na našom území bolo realizované aj v zmysle oboznámenej medzinárodnej zmluvy
medziSlovenskourepublikouaRakúskourepublikou,ktorúnapokonprvostupňovýsúdajoboznámilvjej
podstatných článkoch (Čl. 10 a 11). Ako je zrejmé z vyššie citovaných článkov príslušnej medzinárodnej

zmluvy (Čl. 10 odsek 1, 2, 5 a 6), podľa názoru odvolacieho súdu príslušná medzinárodná zmluva
predpokladá aj formu spolupráce príslušníkov policajného zboru jednej zmluvnej strany na území druhej
zmluvnej strany, a to na základe žiadosti.Ako je zrejmé z ustanovenia Čl. 10 odsek 5 citovanej Zmluvy takáto žiadosť by mala mať zjavne písomnú
formu, čo vyplýva priamo z formulácie uvedenej v Čl. 5, podľa ktorého sa príslušná žiadosť „zasiela“
Národnej ústredni, alebo pri súčasnom informovaní Národnej ústredni (orgánu príslušnému na udelenie

súhlasu).

Potvrdzuje to tiež ustanovenie Čl. 10 odsek 6 (medzinárodnej zmluvy), podľa ktorého ustanovenia o
použití agenta a jeho výsledkoch sa bezodkladne písomne informujú príslušné orgány zmluvnej strany,
na ktorej výsostnom území sa použitie uskutočnilo.

V tomto smere rozporuplne vyznieva oboznámený úradný záznam Spolkového Ministerstva vnútra,
Generálneho riaditeľstva pre verejnú bezpečnosť, nachádzajúci sa na č.l. 1475, podľa ktorého nie
je možné zistiť, či súhlas bol doručený slovenským bezpečnostným orgánom písomne alebo len
ústne. Odvolací súd tunajšieho krajského súdu pritom zastáva názor, že sa v každom prípade aktivity
príslušníkov polície iného štátu na území nášho štátu a opačne vyžaduje písomná forma komunikácie.

Takýto záver zrejme je aktuálny aj vo vzťahu k odsek 2 príslušnej Zmluvy, podľa ktorého (odseku) je
možné použiť agenta príslušníka polície jednej zmluvnej strany na území druhej zmluvnej strany na dobu
najviac jedného mesiaca s možnosťou ďalšieho predĺženia.

V kontexte podaných odvolacích dôvodov obžalovaného M. X., aj krajský súd zastáva názor, že časové

hľadisko vymedzenia použitia agenta príslušníka policajného zboru na území druhej zmluvnej strany
musí byť rovnako „ošetrené„ príslušným písomným súhlasom. Pre prípad, že takéto nasadenie má trvať
dlhšie ako jeden mesiac je potrebné opätovne vydať nové rozhodnutie o tom, že sa aktivita tohto agenta
predlžuje na dobu ďalšieho mesiaca.

Súd I. stupňa preto pri objasňovaní legalizácie pôsobenia príslušníkov policajného zboru Rakúskej
republiky na území Slovenskej republiky nepostupoval, podľa názoru odvolacieho súdu, dôsledne, keď
neozrejmil aj skutočnosti vyššie uvádzané.

Za týmto účelom bude preto potrebné, aby si tento (prvostupňový súd) vyžiadal od príslušných orgánov

Slovenskej republiky (jednej zmluvnej strany) všetky relevantné žiadosti adresované druhej zmluvnej
strane (príslušným orgánom Rakúskej republiky) o nasadenie príslušníkov cudzieho štátu v postavení
agenta na území Slovenskej republiky. Rovnako tak bude potrebné zabezpečiť príslušné súhlasy druhej
zmluvnej strany (príslušného orgánu Rakúskej republiky).

Až po doplnení dokazovania, naznačeného vyššie, nevylučujúc pritom i vykonanie ďalších
dôkazov smerujúcich k objasneniu vyššie naznačených skutočností, bude možné vo veci opätovne
okresným súdom rozhodovať s tým, že otázkou primárnou, ako konštatoval tunajší odvolací súd v
predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, bude vyriešenie otázky, či pôsobenie príslušníkov policajného
zboru Rakúskej republiky v pozícii agentov na území Slovenskej republiky bolo realizované v súlade

s príslušnou medzinárodnou zmluvou (Zmluva o policajnej spolupráci medzi Slovenskou republikou a
Rakúskou republikou uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 252/2005 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.