Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/129/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510011029
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2510011029.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr.
Pavla Sládka a JUDr. Jána Mihala, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. decembra 2014, v trestnej
veci obžalovaného N. E., pre zločin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 155 odsek
1 Trestného zákona a iné, prejednal odvolanie, ktoré podal obžalovaný proti rozsudku Okresného súdu
v Piešťanoch sp.zn. 1T/181/2010 zo dňa 13.10.2014, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného N. E., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd po predchádzajúcom povolení obnovy konania v trestnej veci
obžalovaného, v ktorej bol rozsudkom Okresného súdu v Piešťanoch sp.zn. 1T/181/2010 zo dňa
13.02.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn. 6To/42/2012 zo dňa 06.09.2012
uznaný v bode 1/ za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom k § 155 odsek 1

Trestného zákona a prečinu výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 364 odsek 1 písmeno
a/Trestnéhozákonaavbode3/až5zpokračovaciehozločinuvydieraniapodľa§189odsek1Trestného
zákona odsúdil podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 41 odsek 2 Trestného
zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa§48odsek2písmaa/Trestnéhozákonabolobžalovanýprevýkontrestuodňatiaslobodyzaradení

do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil jednak prostredníctvom svojho
obhajcu, jednak ktoré odôvodnil sám. V odôvodnení odvolania podaného prostredníctvom obhajcu sa
poukazuje na to, že okresný súd mu uložil trest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby, napriek tomu,
že pred spáchaním skutku viedol riadny život, bol starostlivý živiteľ rodiny, nebol súdne trestaný, ani

sa trestnej činnosti nedopúšťal. Okresný súd mal prihliadnuť na tieto okolnosti a ako prvotrestanému
bez zistených priťažujúcich okolností mal rozhodnúť o uložení trestu odňatia slobody pri dolnej hranici
trestnej sadzby.

V odôvodnení vypracovanom samotným obžalovaným sa udáva, že okresný súd pri ukladaní nového
trestu zhoršil jeho postavenie. Dňa 13.02.2012 okresný súd nezistil ani priťažujúce, ani poľahčujúce

okolnosti a uložil mu úhrnný trest za viac úmyselných trestných činov na dolnej hranici trestnej sadzby.
Napriek tomu v rozsudku zo dňa 13.10.2014, čiže po obnove konania súd taktiež nezistil ani priťažujúce,
ani poľahčujúce okolnosti, ale trest mu uložil už v hornej polovici trestnej sadzby a nie v dolnej polovici
tak, ako to konštatoval súd v rozsudku. Taktiež súd nezohľadnil morálnu satisfakciu, keďže v minulosti
nepostupoval voči nemu spravodlivo. Navrhol preto obžalovaný, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok a rozhodol trest, ktorý by zohľadnil všetky uvedené okolnosti.Krajský súd podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku na základe odvolania obžalovaného N. E.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v jeho výroku o treste, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, a tak dospel k záveru, že okresný súd vo veci rozhodol zákonným spôsobom.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že trest mu bol uložený neprimerane prísny, krajský súd sa s touto
námietkou nestotožňuje. Zodpovedá skutočnosti, že pôvodne bol obžalovanému uložený trest odňatia
slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov, pritom bol zrušený predchádzajúci výrok o treste a znovu
súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, teda znížil mu tento trest z pôvodnej

výmery o jeden rok a 8 mesiacov. Krajský súd je toho názoru, že tento postup okresného súdu je v plnej
miere zákonný.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od spáchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadne najmä spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosti jeho nápravy.

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Krajský súd v nadväznosti na vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona má za to, že okresný
súd pri ukladaní nového trestu obžalovanému postupoval v zmysle kritérií uvedených v citovaných
ustanoveniach Trestného zákona, pričom trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov zodpovedá tak

požiadavkám generálnej, ako aj požiadavke individuálnej prevencie. Krajský súd v súvislosti s úvahami o
výmere trestu poukazuje na to, že obžalovaný N. E. je odcudzovaný za viacero trestných činov, z ktorých
išlo v dvoch prípadoch o zločinu a to jednak ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona
a zločinu vydieraniu podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, ktorá skutočnosť sa musí nevyhnutne
prejaviť vo výmere trestu, ktorý je páchateľovi ukladaný. Krajský súd však podotýka, že okresný súd

správne postupoval aj s ohľadom na tú skutočnosť, že vonkoncom nezodpovedá, že by mu okresný súd
ukladal trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby od 4 do 10 rokov, pretože v skutočnosti okresný
súd vzhľadom na použitie § 41 odsek 2 Trestného zákona ukladal obžalovanému trest odňatia slobody
vo výmere od 4 rokov do 13 rokov a 4 mesiace.
V takomto prípade sa nezakladá na pravde konštatácia obžalovaného, že okresný súd mu ukladal trest

odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby. Tento trest je vzdialený od hornej polovice trestnej
sadzby a v skutočnosti predstavuje dolnú polovicu trestnej sadzby, ktorá zodpovedá aj povahe zločinov,
pre ktoré je obžalovaný odcudzovaný.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že krajský súd sa v plnej miere stotožňuje s postupom okresného súdu,
napadnutýrozsudokpovažujezazákonnýazodpovedajúcipríslušnýmustanoveniamTrestnéhozákona,

a preto odvolací súd o odvolaní obžalovaného rozhodol, že ho zamietol ako nedôvodné podľa § 319
Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.