Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 18, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/423/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114232948
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114232948.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: E. Č., H..
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX K., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát
so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská

rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 07545/14 zo dňa
12.11.2014,

o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn.
SR 07545/14 zo dňa 12.11.2014,

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 290,92 EUR na účet právneho
zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu podanou dňa 18.12.2014 navrhla žalobkyňa, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok
vydaný Slovenskou rozhodcovskou, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp.zn. SR
07545/14 z 12.11.2014. V rámci žaloby poukázala na to, že so žalovaným uzatvorila dňa 31.5.2012
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Rozhodcovský rozsudok si prevzala dňa 26.11.2014 a žalobu podáva

z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. c/, g/, j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
zákonnej 30 dňovej lehote. Po konzultácií so Združením brániť sa oplatí - BSO, bola oboznámená, že
v prípade rozhodcovských zmlúv súdy judikovali ich nezákonnosť. Uviedla, že v jej prípade si osobitne
nevyjednala rozhodcu. Rozhodcovská zmluva bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve.
Miesto rozhodcovského konania si jednako jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská zmluva je
neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musí spotrebiteľ
nezvratne podrobiť a tak riešiť svoj spor pred rozhodcom, ktorý je pre spotrebiteľa nepredvídateľný

a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského konania. Taktiež pravidlá
rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva. Spotrebiteľská
vec je subjektívne ako aj objektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve
dostatočne nezohľadnil. Plnenie, ktoré sa vymáha bolo priznané v súkromnoprávnom procese na
základe absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Ak

rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, tak aj nový kvalifikovaný
záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromnoprávneho procesu nie je súladný s imperatívom
dobrých mravov. Rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa a to je dôvod na zrušenierozhodcovského rozsudku. Nekalosť rozhodcovskej zmluvy vyplýva najmä z veľkej vzdialenosti a z
nutnosti podrobiť sa rozhodcovskému konania, ak skôr začne konanie pred rozhodcom, čo sa fakticky za
netransparentných podmienok stalo. Rozhodcovská zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku

a v skutočnosti je rozsudok paaktom. Ak je zmluvná podmienka neprijateľná, ide o rovnaký stav ako keby
rozhodcovská zmluva neexistovala. Žalobkyňa zároveň navrhla odklad vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku, pretože nič nebráni, aby okamžite začala exekúcia, teda aby súd postupoval v zmysle § 40
ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. V rámci písomného vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že dňa
31.5.2012 bola medzi nimi uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX a pri uzatváraní zmluvy sa
súčasne zmluvné strany dohodli, že pre prípad, ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria
nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu a nie rozhodcovskú doložku ako sa mylne domnieva žalobkyňa.
Žalovaný so žalobkyňou dňa 31.5.2012 pristúpil k podpisu samostatnej nevýhradnej rozhodcovskej
zmluvy. V zmysle rozhodcovskej zmluvy sa žalobkyňa so žalovaným dohodli riešiť všetky spory

vzniknuté z predmetnej zmluvy o úvere buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská
rozhodcovskáa.s.alebopredpríslušnýmvšeobecnýmsúdomSlovenskejrepubliky,akžalujúcazmluvná
strana podá žalobu na súde. Čo sa týka objektívnosti, nestrannosti a výhodnosti miesta rozhodcovského
konania, má žalovaný za to, že konanie na rozhodcovskom súde je rovnako objektívne, nestranné
a spravodlivé ako konanie ne všeobecnom súde. Ďalej uviedol, že žalobca nie je spotrebiteľom,

nakoľko právny vzťah medzi účastníkmi, s prihliadnutím na charakter zmluvy o úvere, nie je vzťahom
spotrebiteľským, pričom poukázal na § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Ďalej
žalovaný namietol miestnu príslušnosť Okresného súdu Prešov, keďže podľa § 88 ods. 2 O.s.p. je vždy
príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovania výsluchom žalobkyne, ako aj oboznámením listinných
dôkazov, pričom boli oboznámené: žaloba, Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu z 12.11.2014 sp.zn.
SR 07545/14, zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, rozhodcovská zmluva z 31.5.2012, návrh žalovaného na
začatie rozhodcovského konania adresovaná Stálemu rozhodcovskému súdu, Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, príloha k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, prehľad práv, povinností a záväzkov

vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, oprava návrhu na začatie rozhodcovského konania, výzva na žalobnú
odpoveď, ako aj ostatný obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom poukázala na to, že so žalovaným mala uzatvorených viacero
zmlúv. Prvú zmluvu uzatvárala v Košiciach, ostatné v Prešove prostredníctvom pani Ferkovej. Uviedla,

že táto pani jej povedala, že má ponuku od žalovaného na úver vo výške 500,- Eur, pričom následne
ju poslala overiť podpis na nejakom osobitnom papieri, pričom tam boli aj nejaké nevypísané kolónky,
preto je možné že žalovaný to mohol nejakým spôsobom zneužiť. Ako prišla s overeným podpisom, už
mala všetko pripravené, aj peniaze boli v hotovosti, pričom ona to iba podpísala, a mohlo to trvať 5,
maximálne 10 minút. Uviedla, že nebol jej vysvetlený obsah listín, ktoré podpisovala a to ani čo sa týka

rozhodcovskej zmluvy, teda nebolo vôbec špecifikované, či túto zmluvu môže, resp. nemusí uzavrieť,
nebolo jej vysvetlené, čo znamená rozhodcovský súd, čo všeobecný súd, aké sú medzi nimi rozdiely
a o týchto skutočnostiach sa dozvedela prvýkrát na krajskom súde, keď chceli spraviť záložné právo
na jej byt.

Žalovaný uzatvoril so žalobkyňou dňa 31.5.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bola
žalobkyni poskytnutá suma 500 EUR, ktorú sa zaviazala splatiť v 10 mesačných splátkach vo výške 87
EUR s uvedením celkovej čiastky, ktorú musí zaplatiť 870,00 EUR a RPMN za úver 272,64 %.

Z rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej taktiež dňa 31.5.2012 vyplýva, že podľa Čl. 1 rozhodcovským

súdom sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so
sídlom Karloveské rameno 8, 84104 Bratislava, IČO: 35922761. Podľa Čl. 2 bod 1 tejto rozhodcovskej
zmluvy sa účastníci dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 802001231 uzatvorenej
dňa31.5.2012vrátanesporovojejplatnosť,výkladalebozrušenie,akoajspory,ktorévzniknúzdohodyo
vyplnenie zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky

vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, bude riešiť:
a) pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde,b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Podľa Čl. 2 bod 2 rozhodcovskej zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných

strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne s právnych vzťahov uvedených
v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na
všeobecnomsúde,považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkutejtorozhodcovskejzmluvy;
ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola
podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s

vnútornýmipredpismiStálehorozhodcovskéhosúduzaloženáprávomocStálehorozhodcovskéhosúdu.
Podľa Čl. 2 bod 3 rozhodcovskej zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán
má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto
zmluvy.

Podaním zo dňa 3.10.2014 žalovaný ako veriteľ podal Stálemu rozhodcovskému súdu, Slovenská

rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava žalobu, ktorou v zmysle opravy
návrhu na začatie rozhodcovského konania žiadal, aby tento zaviazal žalobkyňu zaplatiť mu úrok vo
výške 32% ročne zo sumy 500,- Eur od 1.6.2012 do 4.7.2012 vo výške 14,90 Eur, zo sumy 413,- Eur od
5.7.2012 do 9.8.2012 vo výške 13,03 Eur, zo sumy 326,- Eur od 10.8.2012 do 4.9.2012 vo výške 7,43
Eur, zo sumy 239,- Eur od 5.9.2012 do 3.10.2012 vo výške 6,08 Eur, zo sumy 152,- Eur od 4.10.2012

do 28.1.2013 vo výške 15,59 Eur, zo sumy 65,- Eur od 29.1.2013 do 27.5.2013 vo výške 6,78 Eur,
nesplatený poplatok vo výške 104,60 Eur, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 139,60 Eur od
3.9.2013 do 21.11.2013 vo výške 2,45 Eur, zo sumy 134,60 Eur od 22.11.2013 do 13.12.2013 vo výške
0,65 Eur, zo sumy 129,60 Eur od 14.12.2013 do 28.1.2014 vo výške 1,31 Eur, zo sumy 124,60 Eur od
29.1.2014 do 28.4.2014 vo výške 2,46 Eur, zo sumy 114,60 Eur od 29.4.2014 do 3.6.2014 vo výške 0,90

Eur, zo sumy 109,60 Eur od 4.6.2014 do 1.7.2014 vo výške 0,67 Eur, zo sumy 104,60 Eur od 2.7.2014
do zaplatenia. Žalobkyňa rozhodcovský rozsudok prevzala dňa 26.11.2014.

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. (ďalej len zákon) v platnom znení, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to

splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)
Podľa § 3 ods. 1 zákona, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky

alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 2 zákona, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných

telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli.Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci konania dňa 31.5.2012 uzatvorili zmluvu o
úvere. Zároveň účastníkmi konania bola v deň uzatvorenia zmluvy o úvere podpísaná aj rozhodcovská
zmluva, kde sa strany v Čl. 2 bod 1 dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č.

XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 31.5.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako
aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnenie zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a
uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, bude
riešiť: a) pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá

žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
V predmetnej veci bolo preukázané, že rozhodcovská zmluva dojednaná medzi účastníkmi konania je
na samostatnej listine podpísanej obidvoma zmluvnými stranami, čím je dodržaná jej písomná forma
vyžadovaná zákonom v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú zmluvu
nie je možné považovať za neplatný právny úkon pre jej neurčitosť, nakoľko zákon o rozhodcovskom
konaní v ust. § 3 ods. 1, túto definuje ako dohodu medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky

alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné, aby v
zmluvných dojednaniach rozhodcovskej zmluvy boli presne špecifikované všetky budúce spory, ktoré
bude rozhodcovský súd rozhodovať.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa§52ods.3OZ,spotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je tzv. štandardná alebo formulárová zmluva a
ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka a to aj v prípade, ak ide o úverovú
zmluvu, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku. Keďže súd posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako
spotrebiteľskú, aplikoval na ňu ako aj na rozhodcovskú doložku príslušné zákonné ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa. Zároveň súd nevyhovel námietke miestnej nepríslušnosti, ktorú podal žalovaný,

keďže miestne príslušným súdom v zmysle § 88 ods. 2 O.s.p. je súd, v obvode ktorého má spotrebiteľ
bydlisko, t.j. Okresný súd Prešov.

V súvislosti s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že o doložku,
ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce

spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale v prípade
ak by podľa uvedenej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by
bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Predmetná rozhodcovská zmluva bola uzatvorená
vo formulárovej podobe, ktorú predkladal žalovaný spotrebiteľom a táto nemohla byť individuálne
dojednaná, keďže jej obsah spotrebiteľ ani ovplyvniť nemohol a dopĺňali sa len údaje o spotrebiteľovi,

uvedením jeho mena, bydliska a dátumu narodenia. Veriteľ teda môže na základe takto sformulovanej
rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu a tak vylúčiť z prejednania
všeobecný súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ tým stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa
na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočívavýber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh, ktorý v zásade iniciuje práve
veriteľ. Práve veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej forme
aj jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej

úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal spotrebiteľ právo od zmluvy
jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodov do 10 dní od jej uzatvorenia, tak od zmluvy je možné
odstúpiť len v prípade, ak je platná, pretože ak je zmluva od začiatku neplatná, nie sú ani splnené

zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. V danom prípade za individuálne dohodnutú zmluvu
nie je možné považovať zmluvu, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná, pričom spotrebiteľ jej
obsah nemal možnosť ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu nie je možné považovať rozhodcovskú zmluvu
za individuálne dohodnutú len tým, že spotrebiteľ v relatívne krátkom čase po jej podpise mal právo
od zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď
v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje

práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na
rozhodcovskom súde (KS Prešov sp. zn. 1 CoE 33/2014 zo dňa 29.5.2014, KS Trenčín sp. zn. 8 CoE
157/2014 zo dňa 17.6.2014, KS Košice sp. zn. 3 CoE 55/2014 zo dňa 30.4.2014).
Nazákladeuvedenýchskutočnostípreto,podľanázorusúdu,napriektomu,žepredmetnározhodcovská
zmluva má povahu samostatnej zmluvy, nešlo o zmluvu individuálne dojednanú nakoľko bola vopred

pripravená dodávateľom bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť akokoľvek do jej textu zasiahnuť, čo
potvrdila vo svojom výsluchu aj samotná žalovaná.
Keďže ide o zmluvné dojednanie majúce charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je v
zmysle ust. § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neplatná, je naplnený zákonný dôvod pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, preto súd

predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.
Zároveň súd považoval žalobný návrh za dôvodný v časti, kedy žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodcovský
rozsudok z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa.
Rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie upomienky v prípade porušenia podmienok zmluvy

zo strany žalobkyne, ktorú si uplatnil žalovaný v zmysle bodu 4 VPPÚ, pričom podľa súdu má táto
sankcia charakter zmluvnej pokuty. Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka predpokladá existenciu
písomnej dohody v predmete dojednania zmluvnej pokuty pre porušene zmluvnej povinnosti jedným z
účastníkov zmluvy, pričom v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa názoru súdu uvedením nároku žalovaného ako veriteľa na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty

za porušenie zmluvných povinností žalobkyne ako dlžníka, v danom prípade v bode 4 VPPÚ, nie je
splnený základný predpoklad platného dojednania, a to jej písomná forma, nesplnenie ktorej má za
následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle ust. § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka. Na podporu svojho
tvrdenia súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky pod sp. zn. I.ÚS 3512/2011
zo dňa 11.11.2013, zo záverov ktorého vyplýva, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zmluvnej

pokuty zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale iba samotnej
spotrebiteľskej zmluvy, ktorú spotrebiteľ podpisuje. Na základe uvedeného preto rozhodcovský súd
nemal zaviazať žalobkyňu na plnenie z neplatného zmluvného dojednania.

V zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí musí obsahovať podľa písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.
Z predloženého rovnopisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal súd za preukázané, že táto neobsahuje

minimálne predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, čo má v zmysle ust. §
11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. za dôsledok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov a žalovaný mal iba nárok na vrátenie istiny poskytnutého úveru.
Nakoľko rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu
práv spotrebiteľa, bol naplnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj na základe ust. § 40

písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/202 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd ktorýrozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Na základe návrhu žalobcu súd v zmysle tohto ustanovenia rozhodol aj o odložení vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V predmetnom konaní mala žalobkyňa plný úspech vo veci, preto jej súd postupom podľa § 142 ods.
1 O.s.p. priznal plnú náhradu trov konania vo výške 290,92 Eur. Priznané trovy právneho zastúpenia

pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 1.12.2014,
podanie žaloby dňa 15.12.2014) po 61,87 Eur podľa § 11 ods. 1, písm. b), § 13a ods. 1 písm. a), c)
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, za jeden úkon právnej služby
(zastupovanie na pojednávaní dňa 18.5.2016) po 66,00 Eur podľa § 11 ods. 1, písm. b), § 13a ods. 1
písm. d) citovanej vyhlášky. Ďalej súd priznal režijný paušál 2 x 8,04 Eur a 1 x 8,58 Eur podľa § 16 ods.

3 citovanej vyhlášky.
Zároveň súd postupom podľa § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky priznal náhradu hotových výdavkov
spočívajúcich v cestovnom na pojednávanie dňa 18.5.2016 pri použití osobného motorového vozidla
zn. Š. U. e.č.: S., a to zo Svidníka do Prešova a späť vo výške uplatnenej právnym zástupcom 8,96
Eur, čo predstavuje 1/3 z celkových výdavkov vo výške 26,88 Eur (vzdialenosť 112km, náhrada za 1km

jazdy 0,183 Eur, priemerná spotreba 5,2l/100km, cena nafty 1,049 Eur). Súčasne súd postupom podľa
§ 17 ods. 1 citovanej vyhlášky priznal uplatnenú náhradu za stratu času stráveného cestou na uvedené
pojednávanie vo výške 19,07 Eur, čo predstavuje 1/3 z celkovej náhrady za stratu času za štyri začaté
polhodiny, t.j. 4 x 14,30 Eur, spolu 57,20 Eur.
Keďže právny zástupca je platcom DPH, súd postupom podľa § 18 ods. 3 vyhlášky priznal aj túto daň

vo výške 48,49 Eur, čo predstavuje 20% z priznanej odmeny a náhrad (242,43 Eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.