Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 2, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/112/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516010006
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2516010006.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov
JUDr. Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného N. A., pre prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa
27.7.2016, č.k. 8T/4/2016-201, na verejnom zasadnutí konanom dňa 2.2.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného N. A., nar. XX.X.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 27.7.2016, č.k. 8T/4/2016-201 súd rozhodol tak, že
obžalovaného N. A. uznal za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, a prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na

tom skutkovom a právnom základe, že
spolu s odsúdeným M. F. dňa 09.08.2014 v čase približne o 21:00 hodine v obci E. na ulici K. spoločne
bez oprávnenia vnikli cez v tom čase otvorenú automatickú bránu na pozemok rodinného domu s
popisným číslom XXX/X, na ktorom začali na F. Z. kričať, že “...mal obviniť a uraziť jeho ženu...“, po tom
ho M. F. hneď chytil oboma rukami za krk a sotil ho o tam zaparkované vozidlo, pričom na výzvu F.
Z. k opusteniu jeho pozemku nereagovali, na tomto naďalej zotrvali a následne N. A. rukou zovretou v

päsť udrel F. Z. do oblasti ľavého ramena a ďalej ho spoločne rukami zovretými v päsť viacnásobným
počtom rán udierali do oblasti hrude, čím poškodenému F. Z. spôsobili zranenia, a to pomliaždenie a
podvrtnutie mäkkých tkanív krčnej chrbtice s odreninami kože a pomliaždenie mäkkých tkanív ľavého
ramena s dobou liečenia 11 dní,
teda spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví a spoločným konaním neoprávnene
zotrval v obydlí iného.

Za to ho odsúdil podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona a
s poukazom na § 38 odsek 4 Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona k úhrnnému trestu
odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodených - F. Z. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu,

a.s., s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným
orgánom.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie a to proti výroku o vine.
Prokurátor sa vzdal práva podať odvolanie.
Obžalovaný v písomnom odôvodnení svojho odvolania namieta, že došlo k porušeniu jeho práv na
obhajobu, k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu a tohto súd vyvodil nesprávne závery.

Porušenie práv na obhajobu vidí obžalovaný v tom, že súd odmietol vykonať dôkazy, ktoré navrhol a to
výsluch príslušníkov policajného zboru k preverovaniu incidentu u poškodeného, ako aj listinný dôkaz- záznam o týchto príslušníkov zo dňa 9. 8. 2014. Týmto výsluchom chcel obžalovaný poukázať na
pochybeniaprizisťovanískutkovéhostavu,ktorébolineskôrvjehoneprospech.Sudkyňaobžalovanému
taktiež zakázala počas pojednávania klásť svedkovi otázky v súvislosti so spôsobom preverovania

udalostí príslušníkmi policajného zboru dňa 9. 8. 2014. Týmito úkonmi, ktoré súd odmietol, mohol
obžalovaný preukázať pochybenia vo vyšetrovaní, ktoré smerovali v jeho neprospech.
Vo vzťahu k nesprávnej zistenému skutkovému stavu obžalovaný uviedol, že v rámci priestupkového
konania, ktoré predchádzalo trestnému konaniu, si svedkovia, ktorý ho v trestnom konaní usvedčujú zo
spáchania trestnej činnosti, pamätali veci lepšie a inak ako o tom vypovedali v konaní pred súdom. Súd

nesprávne vyhodnotil, že neboli zistené skutočnosti, ktoré by spochybňovali vierohodnosť svedkov Z., H.
a Z., pretože títo svedkovia majú k sebe blízky vzťah a spoločný cieľ a preto udalosti popisujú rovnakými
slovami a slovnými spojeniami. Podľa obžalovaného mal byť skutkový stav potvrdený nielen výpoveďou
poškodeného aj jemu blízkych osôb, ale napríklad rekonštrukciou alebo vyšetrovacím pokusom, čo
by mohlo preukázať, či sú vyjadrenia poškodeného a svedkov pravdivé. Vyjadrenie svedka F. o
miere účasti obžalovaného na incidente, pripisuje súd tomu, že obžalovanému ako svojmu kamarátovi

nechcel priťažiť. Poukázal tiež na to, že v konaní pred súdom bola pri výsluchu znalca vznesená
námietka prokurátorky proti otázke obžalovaného, či mohli zranenia poškodeného byť spôsobené aj
iným mechanizmom. Znalec uvádzal jednoznačné stanovisko k mechanizmu vzniku zranenia, pričom
tieto zranenia nevidel, neexistuje z nich fotodokumentácia a opieral sa len potvrdenie poškodeného.
Podľa názoru obžalovaného bola vec umelo vedená ako priestupok a bola ukončená odovzdaním na

trestné stíhanie dňa 8. 9. 2014. Uznesenie o začatí trestného stíhania bolo vydané až dňa 28. 10. 2014,
tedanebolozačatébezmeškania.Vuvedenomprípadesamalotrestnéstíhaniezačaťbezmeškaniaato
z úradnej povinnosti, lebo podnetom bol priestupkový spis, ktorý už nebolo potrebné dopĺňať. Poverený
príslušník policajného zboru prispôsobil dokazovanie, nesprávne objasňovanému priestupku, ktorý aj
sám objasňoval.

Odvolacie námietky obžalovaného sa ďalej sústreďujú k naplneniu zákonných znakov prečinu
porušovania domovej slobody. Uvádza, že na pozemok poškodeného vstúpil až po svedkovi F., a to
s vedomím, že tam vojsť môže, keďže svedok F. ako miestny obyvateľ pozná susedské pomery.
Svedkyňa H. ich na pozemok vpustila kývnutím ruky a obžalovaný to považoval za súhlas so vstupom na

pozemok. Obžalovaný uvádza, že počul výzvy na opustenie pozemku, ale tie nastali až vtedy, keď došlo
k roztržke medzi svedkom F. a poškodeným. Tieto výzvy boli povedané rýchlo za sebou a nedalo sa
reagovať ihneď na prvú výzvu. Obžalovaný nemal v úmysle neoprávnene zotrvávať na cudzom pozemku
a hneď po týchto výzvach svedka F. odťahoval z pozemku preč. Potvrdzuje to i výpoveď svedka D..
Súd teda vôbec nebral do úvahy výpovede svedkov O. a D., ktorý incident videli a počuli, že výzvy na

opustenie pozemku smerovali na svedka F. zo strany svedkyne Z., a že po týchto výzvach obžalovaný
menovaného svedka odtiahol z pozemku preč. K priebehu konania pred súdom obžalovaný uviedol, že
nie je v písomnom vyhotovení rozsudku zapísaná výpoveď svedka F. tak, ako ju pred súdom uviedol,
jeho slová sú preformulované, a tak jeho výpoveď dostáva úplne iný význam. V celom konaní je veľa
rozporov a pochybností vo výpovediach, ktoré neboli odstránené ešte v prípravnom konaní a neboli

odstránené ani v konaní pred súdom. Tieto rozpory a pochybenia boli jednostranne súdom vyhodnotené
bez dokazovania v neprospech obžalovaného, čo považuje za porušenie zásady v trestnom konaní - v
pochybnostiach v prospech obvineného. Obžalovaný uvádza, že skutok ublíženia na zdraví nespáchal,
pretože poškodeného neudrel, svedectvo poškodeného a svedkov jemu blízkych je vykonštruované, čo
preukázal rozpornými výpoveďami. Skutok porušovania domovej slobody je trestným činom, pretože

nie sú splnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Na cudzom pozemku sa síce
nachádzal, ale vstúpil naň až na pokyny svedkyne H. a bezprostredne po výzve na opustenie pozemku
tento opustil.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a pochybenia orgánov účinných v trestnom konaní a nesprávne
zisteného a posudzovaného skutkového stavu, obžalovaný žiada tunajší súd, aby zrušil prvostupňový

rozsudok a rozhodol o jeho oslobodení spod obžaloby.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky.
Podľa § 317, ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.

1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým
je tento opravný prostriedok prípustný.
Preskúmaním napadnutých výrokov, ako i konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel tunajší súd
k týmto zisteniam a záverom.

V konaní pred súdom prvého stupňa nedošlo k porušeniu práv na obhajobu tak, ako to vo svojom
odvolaní namieta obžalovaný. Skutočnosť, že súd odmietol vykonať dôkazy, ktoré navrhol obžalovaný,
nemá za následok nezákonnosť postupu súdu a ani porušenie jeho práv na obhajobu. Prvostupňový súd
nie je povinný vykonať dokazovanie, pokiaľ skutočnosti, ktoré sa majú ním preukázať boli preukázané
inými dôkazmi alebo v prípade, že skutočnosti, ktoré sa z takýchto dôkazov majú zistiť nie je možné

použiť pri rozhodovaní súdu o meritórnych otázkach. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku správne uvádza, že dôkazy navrhnuté obžalovaným nemajú vzťah k objasňovaniu skutku. Z
výpovede príslušníkov policajného zboru by bolo možné teoreticky zistiť ako sa vyjadrovali osoby, ktoré
sa nachádzali v čase spáchania skutku namieste činu. V takomto prípade by však išlo o svedectvo z
druhej ruky. Namiesto takéhoto sprostredkovaného svedectva súd vypočul ako svedkov všetky osoby,

ktorej sa v čase spáchania skutku nachádzali na mieste činu a tieto ich výpovede použil ako dôkaz pri
rozhodovaní. Z ničoho nevyplýva, že konanie príslušníkov policajného zboru, ktorí preverovali uvedený
skutok najskôr ako priestupok, by malo akýkoľvek vplyv na obsah svedeckých výpovedí alebo iných
dôkazov. V tomto smere sú teda odvolacie námietky obžalovaného nedôvodné.
Obžalovaný tiež namieta, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil zistené skutočnosti, keďže

podľa neho svedkovia Z., H. a poškodený Z. majú k sebe blízky vzťah a spoločný cieľ a preto udalosti
popisujú rovnakými slovami a slovnými spojeniami. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo z vykonaného
dokazovania zistené, že poškodený Z. alebo svedkovia Z. a H. nemali k osobe obžalovaného akýkoľvek
bližší vzťah, ani negatívny. Samotný obžalovaný uvádza, že poškodeného, ani jeho priateľku dovtedybližšie nepoznal. Z takýchto skutočností nie je teda možné vyvodiť logický záver, že by uvedení
svedkovia a poškodený mali akýkoľvek dôvod vypovedať proti obžalovanému nepravdivo. Obžalovaný
tiež v odôvodnení svojho odvolania namieta, že skutkový stav mal byť zistený aj inými dôkazmi,

napríklad rekonštrukciou alebo vyšetrovacím pokusom. Na hlavnom pojednávaní však obžalovaný
takýto návrh na vykonanie dôkazov nepredniesol a v rámci princípu kontradiktórnosti trestného konania
niet legitímneho dôvodu presúvať povinnosť navrhovať dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného
na inú osobu, ako na samotného obžalovaného.
Z výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní bolo jednoznačne preukázané, aké zranenia poškodený

utrpel a aký bol mechanizmus ich vzniku. Je logické, že znalec sa nemôže pri svojej odbornej činnosti
vyjadrovať k tomu ako konkrétne došlo k vzniku zranení, keďže sa nenachádzal na mieste spáchania
trestného činu a nebol jeho svedkom. Nie je dôvod spochybňovať tvrdenie znalca ohľadne
charakteru zranení, ktoré znalec identifikoval na základe popisu iného lekára. Podľa názoru odvolacieho
súdu znalec disponuje dostatkom odborných vedomostí a skúseností nato, aby vedel posúdiť, či popis
zranení v lekárskej správe je dostačujúci pre jeho odborný záver.

Obžalovaný tiež namieta pochybenie orgánov prípravného konania, ktoré nezačali trestné stíhanie
bez meškania potom, ako im bola postúpená vec z priestupkového konania. Uvedený postup orgánov
činných v trestnom konaní, podľa názoru odvolacieho súdu, nemal žiaden vplyv na obsah dôkazov, ktoré
boli vykonané v konaní pred súdom. Takéto tvrdenie neprezentoval ani obžalovaný vo svojom odvolaní,
iba naznačoval, že poverený príslušník, ktorý vykonával vyšetrovanie v prípravnom konaní mal snahu

ho zmanipulovať.
Námietka obžalovaného, ktorá smeruje voči nesprávnemu právnemu posúdeniu jeho konania, vo
vzťahu k spáchaniu prečinu porušovania domovej slobody, je rovnako neopodstatnená. Z výpovede
poškodeného jednoznačne vyplýva, že tento oboch obžalovaných opakovanie vyzýval, aby opustili
jeho pozemok, a ak to ešte pred tým, ako ho obžalovaný a svedok napadli. Neobstojí argumentácia

obžalovaného, že svedkyňa H. kývala na nich rukou a toto on pochopil tak, že súhlasí s tým, aby
vstúpili na pozemok. Svedkyňa H. takúto skutočnosť vo svojej výpovedi vôbec neuviedla. Argumentácia
obžalovaného je nelogická aj z toho pohľadu, že sám tvrdí, že so svedkyňou H. sa predtým vôbec
nepoznal. Naopak, z výpovede svedkyne H. vyplynulo, že spoločne s poškodeným viackrát povedali
obžalovanému a svedkovi F., predtým ako vstúpili na pozemok, že nech odídu, že sa to dorieši, keď

nebudú opití. Svedkyňa tiež uviedla, že tieto jej výzvy, aby obžalovaný spolu so svedkom opustili
pozemok,adresovalaobžalovanémuasvedkoviajprednapadnutímajpotom.Zvýsluchovpoškodeného
a svedkov teda správne prvostupňový súd dospel k záveru, že obžalovaný bez súhlasu oprávnenej
osoby vstúpili na cudzí pozemok a na tomto neoprávnene zotrval. Týmto svojim konaním naplnil všetky
zákonné znaky prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a to formou

spolupáchateľstva, spoločne so svedkom F..
Dokazovanie vo vzťahu k prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona bolo
zo strany prvostupňového súdu vykonané v dostatočnom rozsahu. Rovnako ako prvostupňový súd,
i odvolací súd je toho názoru, že výpoveď vyššie uvedených svedkýň a poškodeného, spoločne so
závermi znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo, jednoznačne dokazujú, že obžalovaný sa

dopustil konania popísaného vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, ktorým naplnil všetky zákonné
znaky uvedeného prečinu ublíženia na zdraví tak, ako bol právne kvalifikovaný v napadnutom rozsudku.
Tvrdenia obžalovaného, že poškodeného on sám fyzicky nijakým spôsobom nenapadol, sú v rozpore
s výpoveďami vyššie uvedených svedkýň a poškodeného, ktorí zhodne uvádzajú, že obžalovaný i
svedok F. osobu poškodeného fyzicky napadli. Hodnovernosť výpovedí poškodeného a uvedených

svedkýň nie je žiadnym spôsobom spochybnená. Naopak, ako úplne vierohodnú nemožno brať výpoveď
svedka F., ktorý bol v tom čase v priateľskom pomere k obžalovanému a sám bol súdom uznaný
za spolupáchateľa tohto trestného činu. Jeho výpoveď v tej časti, v ktorej uvádza, že obžalovaný sa
nedopustil fyzického útoku na poškodeného, ktorá stojí v opozícii k trom výpovediam poškodeného a
svedkýň, preto prvostupňový súd správne vyhodnotil tak, že jej neuveril. Pokiaľ ide o výpovede svedkov

D. v a O., z týchto nevyplýva, že by títo boli svedkami celej časti incidentu, respektíve títo svedkovia vo
svojich výpovediach priebeh incidentu podrobnejšie nepopísali. Ich výpovede teda žiadnym významným
spôsobom nespochybňujú obsah výpovedí poškodeného a vyššie uvedených svedkýň.
Odvolací súd sa tak nestotožňuje s názorom obžalovaného, že z vykonaného dokazovania vznikli
podstatné rozpory, ktoré mali byť vyhodnotené v jeho prospech, v zmysle zásady in dubio pro reo.

Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je
vo všetkých jeho výrokoch správny a zákonný. Nezistil tiež žiadne vady konania, ktoré ich vydaniu
predchádzalo. Odvolanie obžalovaného tak vyhodnotil ako nedôvodné a preto ho podľa § 319 Trestného
poriadku zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.