Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/230/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616200158
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7616200158.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudcov

JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobkyne Y. V., W. XX.XX.XXXX, F. M. XXX,
zastúpenej JUDr. Milošom Taragelom, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská 11 proti
žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752
zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho
16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 22.02.2016 č. k. 4C/4/2016-51

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom
označenýmvzáhlavíurčil,žedohodaozrážkachzomzdyainýchpríjmovspoludlžníkač.XXXXXXXXXX
zo dňa 23.11.2009, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v nadväznosti na zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.11.2009 a dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov spoludlžníka č.
XXXXXXXXXX zo dňa 26.5.2009, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v nadväznosti na zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.5.2009 sú neplatné právne úkony. Žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu JUDr. Miloša Tarageľa náhradu trov konania
vo výške 354 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť štátu
na účet súdu na súdnom poplatku 99,50 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Predmetom konania je určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov spoludlžníka č.
XXXXXXXXXX zo dňa 23.11.2009, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v nadväznosti na zmluvu
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.11.2009 a dohoda o zrážkach zo mzdy a iných

príjmov spoludlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.5.2009, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným
v nadväznosti na zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.5.2009, sú neplatnými
právnymi úkonmi.

3. Právne vec posúdil podľa § 551 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), § 153 ods. 3,4 Občianskeho súdneho poriadku, čl. 3 ods. 2,3, čl. 5, čl. 6 ods.
1 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.4.1993 (ďalej

len smernica), § 2, § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 37 ods. 1 a § 39 OZ.

4. Konštatoval, že v konaní nie je potrebné preukázať naliehavosť právneho záujmu žalobkyne na
určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pretože v prejednávanej veci ide o posúdenie nekalostizmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, akou dohoda o zrážkach zo mzdy, uzavretá medzi
stranami sporu nesporne je. Neplatnosť uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy bezprostredne súvisí
s neprijateľnosťou zmluvných podmienok, pričom je potrebné vziať na zreteľ aj ustálenú judikatúru

Súdneho dvora týkajúcu sa nekalých podmienok v spotrebiteľských veciach ohľadom povinnosti
vnútroštátneho súdu preskúmavať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách, čo je významným prvkom ochrany spotrebiteľa v práve EÚ a ak by vnútroštátne právo
umožnilo veriteľovi obísť takéto preskúmavanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy,
išlo by o pozbavenie smernice jej užitočného účinku.

5. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že dohody o zrážkach zo mzdy, uzavreté medzi
žalobkyňou a žalovaným, obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení § 53 ods. 1
a 5 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako spotrebiteľka bola nútená dohody vo vzťahu k žalovanému
ako veriteľovi podpísať napriek tomu, že dohoda o zrážkach zo mzdy a zmluva o revolvingovom úvere
sa nenachádzajú na jednej listine a neobsahujú iba jeden podpis žalobkyne. Podpisom oboch zmlúv

aj dohôd o zrážkach zo mzdy sa žalobkyňa dobrovoľne podrobila vykonávaniu zrážok bez možnosti
zabránenia možnosti ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných
zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými
mravmi. Uvedený zabezpečovací inštitút v tomto prípade umožnil dodávateľovi siahnuť na majetkové
práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl.

6. Súd dospel k záveru, že práve táto možnosť dodávateľovi siahnuť na majetkové práva
spotrebiteľa aj za predpokladu, že uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, spôsobuje hrubú
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez
predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa, a

preto vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v
zmysle ustanovení § 53 ods. 1 až 6 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že výkon zrážok zo mzdy
je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ
môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Inštitút zrážok zo mzdy upravený
medzi stranami sporu v prejednávanej veci dovoľuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo

súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je potrebné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v
procese zrážok zo mzdy bude zabezpečené a umožnené uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok bez súdnej kontroly.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v nadväznosti na § 149 Občianskeho súdneho
poriadku.Priznalžalobkynitrovykonaniapozostávajúceztrovprávnehozastúpeniažalobkynevyčíslené
podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v platnom znení (ďalej len vyhláška) za dva úkony, a to príprava a prevzatie zastúpenia, účasť na
pojednávaní 22.2.2016 podľa § 11 ods. 1 vyhlášky po 66 € a režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky,

t.j. 2 x 8,58 € + 20% DPH, teda celková náhrada trov je vyčíslená na 178,99 €. Súd priznal žalobkyni
na účet právneho zástupcu aj náhradu trov konania z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v
konaní sp.zn. 2C 515/2015. Náhrada trov konania bola priznaná za dva úkony právnej pomoci podľa §
10, § 13a vyhlášky vo výške 64,53 € a 2 x 8,39 € režijný paušál a v zmysle § 18 vyhlášky 20% DPH.
Celková náhrada trov konania o nariadení predbežného opatrenia bola 175,01 €, náhrada trov konania

celkom je 354 €.

8. V súlade s § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. bola žalobkyňa oslobodená od súdnych
poplatkov. Žalovanému preto súd uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet súdu z titulu súdneho poplatku
sumu 99,50 €.

9. Vo vzťahu k zaplateniu súdneho poplatku za nariadenie predbežného opatrenia súd konštatoval, že
o tom bude rozhodnuté v konaní sp.zn. 2C 515/2015 a zákonný sudca vyzve žalovaného účastníka na
zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ a h/, § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, a uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému
trovy konania.11. Konštatoval, že záver súdu, podľa ktorého je dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľnou podmienkou
a neplatným právnym úkonom, je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a aj v rozpore

s ustanoveniami únijného práva. Poukázal na to, že § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z. konštatuje,
že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy,
ručením a záložným právom. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále považovaná
za platný spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto rozhodnutie súdu je v rozpore
so zákonom. Súd rozhodol teda v rozpore so zákonom a neprihliadol na uvedené tvrdenie napriek tomu,

že na to žalovaný osobitne poukázal. Súd sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s argumentmi žalovaného
v tomto smere a ani neuviedol dôvod, pre ktorý tak postupoval.

12. Konštatoval, že nezákonnosť záverov súdu o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy má byť
neprijateľnou podmienkou, vyplýva z ust. § 53 ods. 1 OZ a aj zo smernice Rady 93/13/EHS.
Neprijateľnou podmienkou z povahy veci nie je dohoda, ktorá kopíruje (preberá) obsah zákonnej úpravy.

Zo Smernice Rady 93/13/EHS vyplýva, že ustanovenia smernice (upravujúce neprijateľné podmienky)
sa nepoužijú na podmienky, ktoré odrážajú zákonné ustanovenie členského štátu. Výslovne to vyplýva
z článku 1 ods. 2 smernice, ktorú následne žalovaný citoval. Z uvedeného je zrejmé, že ani podľa
vnútroštátnej úpravy a ani podľa únijného práva dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže byť neprijateľnou
podmienkou, a preto neplatnou.

13. Žalovaný poukázal na to, že na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa nemala
naliehavý právny záujem. Žalobkyni nič nebránilo domáhať sa takého určenia, podľa ktorého by bol
určený dlh, ktorý by bez pochybností nebol plnením z neprijateľnej podmienky. Výrok súdu ale žiadnu
zmenu v postavení žalobkyne neprináša a nemení ho.

14. Zároveň namietal nezákonnosť dôvodov rozhodnutia spočívajúci v tom, že výkon zrážok zo
mzdy nepodlieha nijakej autorizácii, toto nemá oporu v právnom predpise. Z takto formulovaného
dôvodu neplatnosti sa potom nedá zistiť, ktoré zákonné ustanovenie podľa mienky súdu vyžaduje, aby
vykonávaniu zrážok zo mzdy predchádzala autorizácia a verifikácia primeranosti, ktorý orgán by ju mal

vykonávať a na základe akých ustanovení.

15. Žalovaný nesúhlasil s rozhodnutím súdu aj z dôvodu, že súd rozhodol o neplatnosti dohody z
dôvodov, ktoré žalobkyňa v konaní a v návrhu neuvádzala. S uvedenými dôvodmi súd prvej inštancie
strany neoboznámil, a teda neumožnil sa k nim ani vyjadriť. Rovnako nezákonné je aj rozhodnutie o

náhrade trov právneho zastúpenia, nakoľko súd žalobkyni priznal dvakrát náhradu za úkon príprava a
prevzatie zastúpenia, hoci išlo len o jeden úkon tak pre konanie o nariadenie predbežného opatrenia,
ako aj vec samú.

16. Žalobkyňa považovala odvolanie žalovaného za nedôvodné. Vo vyjadrení k odvolaniu opätovne

poukázala na neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, pričom danú neplatnosť opiera o viacero
ustanovení Občianskeho zákonníka, Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ale aj o početnú judikatúru súdov v obdobných veciach. Neplatnosť dohody o
zrážkachzomzdyodôvodnilaajneurčitosťouvzmysle§37ods.1Občianskehozákonníka,ktorávyplýva
z nejasnej špecifikácie tých pohľadávok, ktoré majú byť okrem revolvingovej pôžičky prostredníctvom

dohôd tiež zabezpečené. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že na určení neplatnosti nemala naliehavý
právny záujem. Konštatovala, že realizáciou zabezpečenia došlo k vážnemu zásahu do jej majetkovej
sféry bez právneho dôvodu. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

17. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené 30.5.2016.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.
1CSPacontrario vrozsahuvyplývajúcomzust.§379a§380 CSPazhľadiskauplatnenýchodvolacích

dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP; odvolacie dôvody
podľa ust. § 365 ods.1 písm. b/, f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

19. Rozsudok je vecne správny, a preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 15.11.2016 o 12.00 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 8.11.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

21. Žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 31.03.2016, t. j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku.

22. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016).

23. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

24. Žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. t. j., že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. t. j., že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t. j.
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

25. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP t. j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, § 365 ods. 1 písm. f/ CSP t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1 písm. h/ CSP t. j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) je naplnený vtedy,
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné
vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v
tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna
istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s

ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe
niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) sa týka chyby v
zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré

bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v
dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade

s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré

vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191-§ 194 CSP.

28. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP ( § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací

súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, akpoužil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

29. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

30. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani

nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §
133 až § 135 O.s.p. účinných v čase jeho rozhodovania alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je
ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci.

31. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.
účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo

zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil,
preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

32. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo

také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného
nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

33. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku i k odvolacím námietkam žalovaného
odvolací súd konštatuje, že v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca vymedzil všeobecnú

zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné
podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 OZ).

34. Uvedené zásady sa vzťahujú aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné
zmluvy, dohody o ručení, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.).

35. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

36. Odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudky Oceáno Group
Editorial a Salvat Editores C- 240/98 až C-244/98, Elisa Maria Mostaza Claro C- 168/05, Pannon GSM

Zrt. C- 243/08 a vec Asturcom C- 40/08 a ďalšie), v ktorej sa zdôrazňuje, že systém ochrany zavedený
Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“)
vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby

mohol vplývať na ich obsah, a vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán
čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Povaha
a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana zavedená smernicou, pritom odôvodňujú,
že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, a taktiež

má povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez
nekalých podmienok (čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS).37.Jepretonesporné,žeajvposudzovanejveciprislúchalosúduposúdiť,čidohoduozrážkachzomzdy
možno kvalifikovať ako neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve uzavretej

medzi stranami sporu.

38. Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.05.2009 a zo dňa 23.11.2009 uzavreté medzi žalobkyňou
a žalovaným vzhľadom na ich formulárové znenie nemajú charakter individuálne dojednaných
zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobkyňa mohla prípadne ovplyvniť (§ 53 ods. 2 OZ). Preto

tieto ustanovenia dohôd o zrážkach zo mzdy nesmú spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To uvedené dohody o zrážkach zo mzdy
tak ako sú naformulované, nespĺňajú. Predovšetkým je potrebné uviesť, že výpočet neprijateľných
podmienok v ust. § 53 ods. 4 OZ je uvedený príkladmo. V rámci súdneho preskúmania jednotlivých
ustanovení spotrebiteľských zmlúv, ktoré nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných
ustanovení, môže súd dôslednou aplikáciou generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ okruh

týchto podmienok rozšíriť. Medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53
ods. 4 OZ patria okrem iného aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4
písm. k/ OZ), prípadne, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so
zmluvou alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi (§ 53 ods. 4 písm. o/ OZ). Práve

predmetné dohody o zrážkach zo mzdy umožňujú obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky,
keďže iba ich predložením zamestnávateľovi žalobkyne a oznámením výšky dlhu podľa vlastného
uváženia žalovaného, je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby
žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobkyni, prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti.

39. Aj napriek tomu, že v dohode o zrážkach zo mzdy zo dňa 23.11.2009 je uvedená výška pohľadávky
žalovaného 1.493,73 € z titulu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, a v dohode o zrážkach zo mzdy
zo dňa 26.05.2009 je uvedená výška pohľadávky žalovaného 1.493,73 € z titulu zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX, zároveň v samotnom bode I. obidvoch dohôd je uvedené, že cit. „Spoločnosť má voči
Spoludlžníkovi 1 pohľadávku, ktorá vznikla tým, že Spoludlžník 1 v Žiadosti o poskytnutie revolvingového

úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (XXXXXXXXXX) pristúpil na základe § 533
zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ku všetkým záväzkom (či už existujúcim, budúcim alebo
podmieneným záväzkom) prvotného Dlžníka a vyplývajúcich zo Zmluvy a jej prípadných dodatkov a
spočívajúcich predovšetkým v povinnosti uhradiť Spoločnosti Úver vo výške 1.493,73 €, prípadne všetky
Dlžníkovi poskytnuté revolvingy, príslušenstvo úveru (revolvingu/ov), prípadne uplatnené zmluvné

pokuty a ďalšie prípadné pohľadávky Veriteľa voči Dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v
súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov“.

40. Je teda možné, že v rámci takto žalovaným vyčíslenej pohľadávky sa môžu ocitnúť aj nároky,
ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. Inak povedané, sám

žalovaný meritórne rozhodne o celkovej výške dlhu žalobkyne ako spotrebiteľa voči žalovanému ako
dodávateľovi, ktorý takto sám rozhoduje, že jeho plnenie je v súlade s úverovou zmluvou. Výkon
zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej kontrole primeranosti a žalobkyňa
je vystavená neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Preto odvolací súd nemal inú možnosť,
iba konštatovať, že dohoda o zrážkach zo mzdy tak ako je formulovaná, umožňuje žalovanému

ako dodávateľovi obchádzať účinnú justičnú kontrolu, čím reálne dochádza k narušeniu smernicou
sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobkyne ako spotrebiteľa a z
tohto dôvodu je považovaná za neprijateľnú podmienku, tak ako to správne ustálil súd prvej inštancie.

41. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola v obidvoch prípadoch medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá

v rovnaký deň ako zmluva o úvere, t. j. 26.05.2009, resp. 23.11.2009. V prípade obidvoch žiadostí o
poskytnutie revolvingového úveru žalobkyňa vystupovala ako spoludlžník 1. Z uvedeného vyplýva, že
už v čase vzniku zmluvy o úvere bola žalobkyňa ako spoludlžník 1 - spotrebiteľ nútená uzatvoriť dohodu
o zrážkach zo mzdy, pričom jej uzavretie nemohla odmietnuť, keďže jej uzavretím bolo podmienené
poskytnutie úveru. Táto podmienka aj podľa názoru odvolacieho súdu, spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne, predstavuje tak
neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa, a preto je s poukazom na ust. § 53
Občianskeho zákonníka, neplatná, tak ako to správne ustálil súd prvej inštancie.42. So zreteľom na vyššie uvedené neobstojí obrana žalovaného a jeho námietky uvedené v odvolaní,
že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú medzi stranami sporu
dňa23.11.2009a26.05.2009akoneprijateľnúzmluvnúpodmienku,atýmajabsolútneneplatnúvzmysle

§ 53 OZ a neuviedol dostatočné dôvody, na základe ktorých dospel k záveru o neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy ako celku. Napadnutý rozsudok (jeho odôvodnenie) spĺňa zákonné požiadavky na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania
tak z formálneho, ako aj z obsahového hľadiska, keďže súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne
uviedol v odôvodnení rozsudku rozhodujúce skutkové zistenia i právne závery, ku ktorým dospel

po úplnom a správnom vyhodnotení vykonaných dôkazov, náležite a presvedčivo ich zdôvodnil zo
všetkých relevantných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy, pri aplikácii (a dôslednom
výklade) relevantných ustanovení právnych predpisov, ktoré použil, preto napadnutý rozsudok nemožno
považovať za nepreskúmateľný.

43. Rovnako nedôvodná je odvolacia námietka žalovaného, týkajúca sa tvrdenia, že súd rozhodol o

neplatnostizdôvodov,ktoréžalobkyňavkonaníavžalobeneuvádzala,súdstranysuvedenýmidôvodmi
neoboznámil a neumožnil sa im k nim ani vyjadriť. Žalovaný neuviedol konkrétne dôvody, ktorých sa toto
jeho tvrdenie týkalo a tak táto odvolacia námietka zostala iba v rovine jeho konštatovania bez náležitého
poukazu na skutkový stav.

44. Bez právneho významu je aj odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa nesprávneho vyčíslenia
náhradytrovkonaniaspočívajúcejvtrováchprávnehozastúpeniapriznanýchžalobkyni.Jesícepravdou,
že v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že priznáva žalobkyni náhradu trov právneho
zastúpenia za dva úkony a to príprava a prevzatie zastúpenia a účasť na pojednávaní (oba úkony
týkajúce sa veci samej) a dva úkony právnej pomoci ohľadne návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia, ktoré úkony však nešpecifikoval.

45. Odvolací súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu a najmä zápisnice o pojednávaní zo dňa
22.02.2016, na ktorom boli trovy konania uplatnené a vyčíslené, dospel k záveru, že trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia boli žalobkyni priznané tak, ako si ich právny zástupca

uplatnil, aj keď boli okresným súdom v rozhodnutí nedostatočne špecifikované. Táto skutočnosť však nič
nemení na tom, že okresný súd vyčíslil a následne aj priznal trovy právneho zastúpenia vecne správne
v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej vyhláška).

46. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni na účet jej právneho zástupcu náhradu trov konania o návrhu na
nariadeniepredbežnéhoopatreniavkonanísp.zn.2C/515/2015zadvaúkonyprávnejpomoci(prevzatie
a príprava zastúpenia a podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia) vo výške 2 x 64,53 €
+ rež. paušál 2 x 8,39 €, plus 20% DPH podľa § 11, § 13a, § 18 vyhlášky, spolu vo výške 175,01 €.
V konaní sp. zn. 4C/4/2016 bola žalobkyni priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za dva úkony

(podanie žaloby 08.01.2016 a účasť na pojednávaní dňa 22.02.2016) vo výške 2 x 66 € + 2 x 8,58 €,
plus 20% DPH podľa § 11 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky, spolu vo výške 178,99 €. Trovy konania tak boli
žalobkyni priznané v celkovej výške 354 €.

47. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku súdu

prvej inštancie, odvolací súd rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu súd

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto
jej súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému. O výške tejto
náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).