Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 22, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/781/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112227266
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4112227266.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.SidónieSládečkovejasudkýňJUDr.

Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej , v právnej veci žalobcu: Západoslovenská vodárenská
spoločnosť, a.s., so sídlom Nitra, Nábrežie za hydrocentrálou 4, proti žalovanej: S., zastúpená JUDr.
Norbertom Kálmánom, advokátom so sídlom Nitra, sv. Beňadika 30/B, o zaplatenie 1.739,99 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 15C/110/2014-87 zo dňa
29. januára 2015 v spojení s opravným uznesením zo dňa 27.02.2015 č.k. 15C/110/2014-94 , takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanej priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zamietol žalobu,

ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.739,99 eura s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne od 22.5.2010 do zaplatenia titulom vodného za dodanú vodu, vyúčtovanú faktúrou
zo dňa 30.04.2010 splatnou dňa 21.05.2010. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov
konania vo výške 297,18 eura, do rúk právneho zástupcu žalovanej , do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Súd rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie a ustanovenia § 3 ods.
3 , § 4 ods. 1 veta prvá, ods. 3 ods. 6 prvá veta , § 22 ods. 2 písm. a), § 26 ods. 1 písm. e),
§ 28 ods. 1 ,3 veta prvá a ods. 5 veta prvá zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a

verejných kanalizáciách (v znení účinnom od 01.11.2009 do 31.08.2012) . Za preukázané považoval,
že dňa 6.8.2008 strany uzavreli písomnú zmluvu č. 20612 o dodávke vody z verejného vodovodu,
pričom dňa 27.4.2010 bola žalobcom zistená na odbernom mieste L. spotreba vody 1.511 m3. Meranie
množstva dodanej vody na tomto odbernom mieste bolo zabezpečované meradlom (vodomerom).
Žalobca si v konaní uplatňuje právo na zaplatenie vodného za spotrebu vody v množstve 1. 506 m3
a to za obdobie od 31.12.2009 (nameraný stav 5 m3) do 27.4.2010 (nameraný stav 1 511 m3).
Žalobca návrh odôvodnil tým, že nehnuteľnosť L. M. XX L.-T. je vodovodnou prípojkou pripojená na

verejný vodovod, ktorého prevádzkovateľom je žalobca a v čase , keď došlo k zvýšenej spotrebe vody
v roku 2010, bola nehnuteľnosť pripojená na verejný vodovod, nebola obývaná a bola vo výstavbe.
Žalobcovi bola nahlásená porucha žalovanou a tak zavrel dodávku vody a boli vykonané odpočty
stavu vodomeru zamestnankyňou žalobcu P. J. a to k 31.12.2009 (zistený stav 5 m3) a 27.4.2010
( zistený stav 1 511m3 ) s poznámkou porucha. Žalobca vodné za dodanú vodu v objeme 1.506 m3
vyúčtoval faktúrou č. 136045480 zo dňa 30.04.2010 vo výške 1.739,99 eura, splatnou 21.05.2010, ktorú
žalovaná v lehote splatnosti neuhradila a vrátila ju 24.05.2010 so žiadosťou o „reklamovanie vodomeru“.

Žalobca vodomer dňa 4.6.2010 zdemontoval ( so zaznamenaným stavom 1. 511m3) a na odberné
miesto osadil iný funkčný vodomer. Zdemontovaný vodomer bol žalobcom zaslaný do Slovenského
metrologického ústavu na odberné posúdenie, ktorým bola zistená jeho netesnosť. Podľa žalobcu, aj
keď nefunkčnosť meradla bola s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobená nedostatočnou ochranouvodomeružalovanouakoodberateľom,náhraduškodyanákladyspojenésvýmenouvodomeruvzmysle
ust. § 30 ods. 2,3 zák. č. 442/2002 Z.z. si neuplatňuje, ale požaduje náhradu na zaplatenie množstva
dodanej vody vyúčtovaného faktúrou vo výške 1.739,99 eur na základe zistenia stavu vodomeru

odpočtom zo dňa 27.4.2010.
1.2 S ohľadnom na skutočnosti tvrdené žalobcom súd skúmal, či žalobcovi ako prevádzkovateľovi
verejného vodovodu má odberateľ (žalovaná) za odber vody z verejného vodovodu platiť vodné a
či žalovaná ako odoberateľ vody porušila svoje zákonné povinnosti. Aj keď žalovaná ako konečný
spotrebiteľ vody je povinná za odber vody z verejného vodovodu platiť žalobcovi ako prevádzkovateľovi

verejného vodovodu vodné, v tomto smere nebol zo strany žalobcu preukázaný základ nároku a
výška nároku. Poukazujúc na ust. § 28 ods. 5 veta prvá zákona č. 442/2002 Z.z. v znení účinnom
od 01.11.2009 do 30.09.2013 súd konštatoval, že právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia
napojeného bezprostredne za meradlom. Žalobca svoj nárok opiera o faktúru na sumu 1.739,99 eur,
ktorá bola vystavená 30.4.2010 s dátumom splatnosti 21.5.2010 a v ktorej je uvedené obdobie odpočtu
od 28.4.2010 do 30.4.2010, ktorú skutočnosť súd považoval za zrejmú nesprávnosť, ku ktorej došlo

zrejme pri vyhotovovaní tejto listiny- faktúry , pretože žalobca si uplatňuje v konaní vodné za obdobie
od 31.12.2009 do 27.4.2010. V danom prípade žalobca opiera svoj nárok na zaplatenie žalovanej
sumy o stav dodanej vody zistenej na meradle .Predmetné meradlo však po stránke technickej nebolo
spôsobilé vykonávať evidenciu množstva odobratej vody, čo preukazuje aj Metrologický posudok zo dňa
30.7.2010, podľa ktorého bol merač prevzatý bez porušenia overovacích a zabezpečovacích značiek s

tým, že podľa výsledkov meraní vykazuje meradlo netesnosť v počítadle a v mieste spojenia počítadla
s telesom meradla, v dôsledku čoho meradlo nevyhovuje technickým a metrologickým požiadavkám
meradla. Technická nespôsobilosť meradla bola konštatovaná aj v stanovisku servisnej organizácie
I.T.S.K:W.V.,vktoromakodôvodnetesnostivodomerujeuvedenádeformáciakovovéhotelavodomeru,
ktorá bola s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobená zamrznutím vody vo vodomere. Z uvedených

dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku, pretože vodomer v
tomtoprípadenevyhovujetechnickýmametrologickýmpožiadavkám,vykazujenetesnosťvpočítadleav
mieste spojenia počítadla s telesom počítadla, čo znamená že nebolo preukázané , aké množstvo vody
skutočne dodal žalobca žalovanej . Pokiaľ išlo o údaje o odobratom množstve vody, na ktoré poukazuje
žalobca, tieto nezodpovedajú skutočnosti. Rovnako tak žalobca nepreukázal, že by žalovaná porušila

svoje povinnosti a nedbala o to, aby nedošlo k poškodeniu meradla. Súd prvej inštancie preto žalobu
v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 CSP tak, že žalovanej ,
ktorá mala v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania vo výške 297,18 eura , titulom trov
právneho zastúpenia, určených podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov , o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy pozostávajú z tarifnej odmeny za

3 úkony právnej služby (prevzatie veci, účasť na pojednávaní dňa 27.01.2015 a vyjadrenie zo dňa
29.01.2015) , jeden úkon vo výške 1 odmeny (účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 02.12.2014) .
Hodnotu jedného úkonu určil pri predmetne sporu 1.739,99 eura v sume 81,33 eura. Ku každému úkonu
patrí aj režijný paušál, ktorý v roku 2014 bol v sume 8,04 eura a v roku 2015 v sume 8,39 eura. Spolu
trovy vo výške 297,18 eura.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že medzi stranami sporu bola uzatvorená
dňa 06.08.2008 zmluva č. 206 12 o dodávke vody z verejeného vodovodu do odberného miesta na
adrese: L.. Dom bol v spornom období neobývaný z dôvodu jeho prestavby , a teda nevykurovaný ,

bez riadne uzatvorených otvorov na pivničných priestoroch. Množstvo vody dodanej verejným vodovom
bolo zisťované jeho zamestnancom, ktorý vykonal odpočet stavu z vodomeru. Stav vodomeru zistený
ku dňu 31.12.2009 bol 5 m3 a následne dňa 27.04.2010 už bol 1.511 m3 . Zistené stavy na vodomere
neboli nikým spochybnené a spotreba vody za obdobie od 31.12.2009 do 27.04.2010 bola vypočítaná
ako rozdiel zistených stavov. V čase, keď došlo k zvýšenej spotrebe vody, nehnuteľnosť bola pripojená

na verejný vodovod, nebola obývaná a bola vo výstavbe. Vodomer sa nachádzal v pivnici stavby
a nakoľko neboli zo strany žalovanej urobené opatrenia na zabezpečenie ochrany vodomeru, došlo
k jeho poškodeniu( povinnosť žalovanej) a voda zatopila pivnicu. Po oznámení poruchy žalovanou
prerušil dodávku vody a následne bol urobený odpočet stavu vodomeru a zistená spotreba vody bola
vyfakturovaná. Skutočnosť, že vodomer na základe vykonaného úradného preskúšanie (metrologický

posudok zo dňa 30.07.2010) nevyhovel technickým a metrologickým požiadavkám pre určené meradlá,
nemá vplyv na povinnosť žalovanej zaplatiť vodné za obdobie od 31.12.2009 do 27.04.2010, pretože
žalovaná požiadala o úradné preskúšanie vodomeru v zmysle ust. § 30 ods. 1 zák. č. 442/2002 Z.z.
až žiadosťou doručenou žalobcovi dňa 24.05.2010. Množstvo dodanej vody verejným vodovodom bolourčené v súlade s vyhl. MŽP SR č. 397/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva
vody dodanej verejným vodovodom. Právo na zaplatenie vodného mu vzniklo v súlade s ust. § 28 zák.
č. 442/2002 Z.z. a to vo výške vypočítanej podľa § 28 ods. 9 cit. vyhlášky. Bol preto toho názoru, že v

konaní preukázal základ ako aj výšku žalovaného nároku.

1. Žalovaná vyjadrenie k odvolaniu nepodala.

2. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po
prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Preto odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil .

3. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol dňa 29.01.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol
Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

4. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade

s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom
rozhodnutí. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne zistil skutkový stav, a tento po
právnej stránske správne posúdil. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na konštatovanie správnosti
napadnutého rozsudku.

5. Danú vec po hmotnoprávnej stránke bolo potrebné posúdiť podľa zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách, v znení neskorších predpisov (v znení účinnom od 1.11.2009 do
31.08.2012 ), ktorý upravuje danú právnu problematiku.
Podľa § 28 ods. 1 konečný spotrebiteľ vody je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá vodu
na účely konečnej spotreby vody z verejného vodovodu alebo od odberateľa vody. Za odber vody z

verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne,
že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu( § 28 ods. 3 veta prvá). Právo na vodné vzniká vtokom
vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom.( §28 ods. 5 veta prvá). Vodné je platba za
dodanú pitnú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1m3 vyrobenej a dodanej pitnej vody verejným vodovodom
podľa osobitného predpisu a množstva odobratej pitnej vody (§ 28 ods. 9).

Meranie množstva vody dodanej verejným vodovodom zabezpečuje vlastník verejného vodovodu svojim
meradlom . Ak nie je množstvo vody merané , stanoví sa množstvo dodanej vody smernými číslami
spotreby vody. Takto zistené množstvo dodanej vody je podkladom na vyúčtovanie vodného (§ 29
ods. 1). Ak sa určuje množstvo vody dodanej verejným vodovodom meradlom alebo sa odpadové
vody vypúšťajú do verejnej kanalizácie cez meradlo, musí takéto meradlo spĺňať požiadavky určené

osobitným predpisom. Opravy a údržbu meradla je povinný vykonávať vlastník meradla na vlastné
náklady ( § 29 ods. 8).
Podľa §30 ods.1 ak má odberateľ pochybnosti o správnosti údajov meradla alebo zistí poruchu na
meradle, má právo požiadať vlastníka verejného vodovodu o jeho preskúšania. Vlastník verejného
vodovodu je povinný do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti zabezpečiť preskúšanie meradla podľa

osobitného predpisu. Výsledok preskúšania vlastník verejného vodovodu neodkladne písomne oznámiť
odberateľovi. Podľa §30 ods.2 ak sa pri skúške meradla vyžiadanej odberateľom zistí, že
a)meradlojenefunkčnézdôvodu,ženespĺňapožiadavkystanovenéosobitnýmpredpisomalebožejeho
údaje sa odchyľujú od skutočnosti viac, ako pripúšťa osobitný predpis, uhradí ten, komu bola odchýlka
podľa odseku 4 na prospech, druhej strane finančný rozdiel, a to odo dňa posledného odpočtu meradla

uskutočneného pred podaním žiadosti; v tomto prípade náklady na preskúšanie a výmenu alebo opravu
meradla hradí vlastník verejného vodovodub) meradlo spĺňa požiadavky stanovené osobitnými predpismi alebo jeho údaje sa neodchyľujú
od skutočnosti viac, ako pripúšťa osobitný predpis, uhradí náklady spojené s preskúšaním meradla
odberateľ.

Podľa § 30 ods. 3 Ak bola nefunkčnosť alebo poškodenie meradla spôsobená nedostatočnou
ochranoumeradlaodberateľomalebozásahomodberateľa,ktorýspôsobilpoškodeniemeradla,náhradu
škody a náklady spojené s výmenou alebo opravou meradla hradí odberateľ.
Podľa § 30 ods. 4 žiadosť o preskúšanie meradla nezbavuje odberateľa povinnosti zaplatiť v určenej
lehote vodné. Ak nemožno presne zistiť množstvo odberu vody za čas poruchy meradla, vypočíta sa

množstvo odberu vody za príslušné obdobie alebo jeho časť podľa odberu vody v porovnateľnom období
minulého roku. Ak ide o nový odber alebo zmenu v odberových pomeroch, podľa množstva dodávanej
vody v nasledujúcom porovnateľnom období, prípadne iným spôsobom dohodnutým s odberateľom.

6.Z citovaných ustanovení vyplýva, že žalobca si uplatnil právo na vodné podľa § 28 ods. 9 zák. č.
422/2002 Z.z. za dodanú vodu a množstvo dodanej vody zistil meradlom , ktoré však ako vyplynulo

z vykonaného dokazovania nespĺňalo požiadavky určené osobitným predpisom (zákon č 142/2000
Z.z. o metrológii). Predmetné meradlo po stránke technickej nebolo spôsobilé vykonávať evidenciu
množstva odobratej vody, čo bolo preukázané Metrologickým posudkom zo dňa 30.7.2010 (č.l. 6 spisu),
podľa ktorého bol merač prevzatý bez porušenia overovacích a zabezpečovacích značiek s tým,
že podľa výsledkov meraní vykazuje meradlo netesnosť v počítadle a v mieste spojenia počítadla

s telesom meradla, v dôsledku čoho meradlo nevyhovuje technickým a metrologickým požiadavkám
meradla. Technická nespôsobilosť meradla bola konštatovaná aj v stanovisku servisnej organizácie
I.T.S.K: Ivan Čapský, v ktorom ako dôvod netesnosti vodomeru je uvedená deformácia kovového tela
vodomeru. Vzhľadom na konštatovanú technickú nespôsobilosť meradla odvolací súd zhodne ako
súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal základ a ani výšku svojho nárok na

zaplatenie vodného podľa § 28 zák. č. 422/2002 Z.z., pretože vodomer nevyhovoval technickým a
metrologickým požiadavkám, vykazoval netesnosť v počítadle v mieste spojenia počítadla s telesom
počítadla. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná ako odberateľ porušila svoju povinnosť, lebo neurobila
opatrenia na zabezpečenie ochrany vodomeru a preto došlo k jeho poškodeniu, ničím v konaní
nepreukázal ( vodomer bol umiestnený v pivnici domu a žiadny zásah do neho preukázaný nebol).

Žalobca si bol vedomí tejto skutočnosti, pretože nepostupoval podľa § 30 ods. 3 zák. č. 442/2002 Z.z.
a neuplatnil si voči žalovanej náhradu škody a náklady spojené s výmenou meradla, čo umožňuje
citované ustanovenie, ale len za predpokladu, že nefunkčnosť alebo poškodenie meradla je spôsobené
nedostatočnou ochranou meradla odberateľom alebo jeho zásahom, čo v tomto prípade preukázané
nebolo. Uplatňoval si v konaní zaplatenie vodného vyúčtovaného faktúrou vo výške 1.739,99 eur

na základe zisteného stavu vodomeru odpočtom dňa 27.04.2010 napriek tomu, že správnosť údajov
na meradle bola spochybnená technickou nespôsobilosťou meradla. Za daného skutkového stavu
je potom spochybnené množstvo dodanej vody zaznamenané meradlom a takto zistené množstvo
vody nemôže byť podkladom vyúčtovania vodného (§ 29 ods. 1 cit. zák.). Rovnako tak neobstojí
tvrdenie žalobcu, že zistené stavy neboli nikým spochybnené, pretože sama žalovaná listom, doručeným

žalobcovi dňa 24.05.2010 (č.l. 7 spisu) vzniesla jednak reklamáciu vodomeru a jeho nefunkčnosť, na
základe čoho došlo k neprimerane zvýšenému odberu a zároveň vrátila faktúru. Je síce pravdou tvrdenie
žalobcu, že žiadosť o preskúšanie meradla nezbavuje odberateľa povinnosti zaplatiť v určenej lehote
vodné (§ 30 ods. 4) ale v konaní pred súdom musí žalobca preukázať dôvodnosť žalovaného vodného.
Odvolací súd preto v ďalšom poukazuje na dostatočné dôvody, ktoré uviedol súd prvého stupňa v

napadnutom rozsudku, a s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil, pričom dôvody uvádzané žalobcom v
podanom odvolaní nemôžu nijako zmeniť inak správne skutkové zistenia a právne závery súdu prvého
stupňa.

6. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

7. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).