Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 22, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/214/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615218592
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615218592.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z členov
senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: M.
E., s. r. o., E.: XX XXX XXX, so sídlom v M., W. XXX/A, zastúpený advokátkou JUDr. Veronikou
Kubrikovou, PhD., Martinčekova 13, Bratislava proti povinnej: Irena Q., nar. X.X.XXXX, bytom V. Q.,
Q. XX o vymoženie 1.239,52 eura s prísl. vedenej pred súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou,

Vajnorská 100/A, Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 24.11.2015, č.k. 7Er/989/2015-20, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 24.11.2015, č.k.
7Er/989/2015-20 (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. uzavretej

dňa 12.3.2007 medzi právnym predchodcom oprávneného (Q. banka, a.s.) a povinnou, boli Všeobecné
obchodné podmienky, v ktorých bola obsiahnutá rozhodcovská doložka. Súd mal za to, že rozhodcovská
doložka bola súčasťou formulárovej zmluvy, a preto ju vzhľadom na splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami zmluvy spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. Okrem toho rozhodcovská doložka nútila spotrebiteľa v
prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak bude žalobcom vo veci banka, čím mu odobrala

možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým táto rozhodcovská doložka spôsobila značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na
uvedené súd prvej inštancie posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v
zmysle§53zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlen„Občianskyzákonník“),ktorájepodľa§
53ods.5Občianskehozákonníkaneplatná.Zuvedenýchdôvodovsúdprvejinštanciežiadosťoudelenie
poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby
odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie
exekúcie vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.4. Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2
písm. a/ O.s.p.), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/
O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
(§ 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že

nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1
písm. h/ O.s.p.). Poukázal na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd
oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny,
napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku. Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského

rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie,
kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Rozsah právomoci exekučného súdu je daný aj
§ 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Podľa oprávneného exekučný
súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské
konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý

už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK); výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a
pre všetky orgány, čím tvorí prekážku „res iudicata“. Tiež poukázal na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách, ktoré ukladalo povinnosť právnemu predchodcovi oprávneného (Q., a.s.) ponúknuť
klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom

stanovenú ponuku. Navyše, rozhodcovskú zmluvu vyhlásil za neplatnú bez toho, aby riadne zdôvodnil,
v čom táto spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Za týmto účelom zároveň vykonal nové dokazovanie, avšak oprávnenému nedal možnosť
sa k takto vykonaným dôkazom či nanovo vytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. Mal za to, že nie
je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu Rady č. 93/13/EHS, nakoľko

tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je výlučne aktom sekundárnej povahy,
ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom
prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda ani voči
účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne rozhodnutia
súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinnej pred exekučným súdom, ktorý

nahrádzal pasivitu povinnej.

5.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok/ďalejlen„C.s.p./)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380

ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

6. Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu
k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda
neplatnej podmienky.

7. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že právna predchodkyňa oprávneného a povinná uzavreli
dňa 12.3.2007 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“). Súčasťou zmluvy boli Obchodné
podmienky pre úver (ďalej len „OP“), v ktorých bode 9.2 bola obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá
určovala právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať. V posudzovanom prípade je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok zo dňa 14.2.2014, sp. zn. BW-B/0312/0026, vydaný Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 31.3.2014 a vykonateľnosť dňa 4.4.2014.8. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného

súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

9. Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,
že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci

núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj
v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť
exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.
V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

10.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011

konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

11. Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

12. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 9 bod 2 OP.

13. Podľa čl. 9 bod 2 VOP, zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a
OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie

vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť,
výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom
pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. podľa jeho vnútorných predpisov.14. Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že je vylúčené a v rozpore s Ústavou SR priamo vyvodzovať
práva a povinnosti zo Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, odvolací súd uvádza, že citovaná smernica v čl. 8 umožnila členským štátom prijať alebo si
ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom
zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa. Pod takýmto opatrením môžeme chápať
inštitút neprijateľných podmienok obsiahnutý v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a konkrétne § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje danú problematiku prísnejšie ako v samotnej

smernici za účelom dosiahnutia maximálnej ochrany spotrebiteľa.

15. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

16. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

18. Občiansky zákonník síce až od 1.1.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné

označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na
iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky
zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie
§ 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a
Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na

ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

19. Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva z OP predložených
oprávneným, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom prvej inštancie a má
za to, že táto nebola individuálne vyjednaná, bola súčasťou predtlačeného formulára vypracovaného

Q., a.s. ako právnou predchodkyňou oprávneného a povinná nemala reálnu možnosť túto zmeniť,
ale iba zmluvu podpísať alebo nepodpísať. Z množstva exekučných vecí odvolací súd zistil, že
rozhodcovské doložky sú uvedené v OP alebo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú
rozsiahle a predtlačené malým písmom, takže spotrebiteľ ani nie je reálne schopný sa s týmito riadne
oboznámiť a odvolací súd v ani jednej z prejednávaných vecí nezistil, že by spotrebiteľ uplatnil nejakú

výhradu k zmluve alebo obchodným podmienkam.

20. Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre
nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 ZoRK, lebo nie je obsiahnutá v
dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Ako vyplynulo z obsahu spisu a OP, v ktorých

je obsiahnutá rozhodcovská doložka, tieto neboli podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú
doložku v nich uvedenú nie je možné posúdiť ako platne dohodnutú v zmluve. Úprava obsiahnutá v
ZoRK o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a
formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010).

21. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá a okrem toho jej znenieuvedené v OP bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho
zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom rozsahu neplatnou. Rozhodcovský rozsudok vydaný
v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

22. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,

odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený
nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

25.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto

rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).