Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 2, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010177
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6716010177.1

Uznesenie

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného S.
M.?, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní
dňa 02. 11. 2016 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku, postupuje trestnú vec obžalovaného S. M.?.?, W.. XX.XX.XXXX
voA.,trvalebytomA.,F.XXXX/XX,stíhanéhopreprečinublíženianazdravípodľa§156ods.1Trestného

zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestnéhozákonaspoukazomnaustanovenie§138písm.a)Trestnéhozákonaasprečinomvýtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 18.04.2015 v čase
okolo 18.00 h vo A., časť F., v záhradkárskej oblasti na pozemku záhradnej chatky po predchádzajúcom
konflikte fyzicky napadol Ľ. V., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že tohto opakovane udrel dreveným
hranolom o rozmeroch 5x5 cm ponad spoločný plot predeľujúci pozemky, ktoré údery Ľ. V. vykryl rukou,

následne ho udrel po chrbte a tvárí krížom cez nos, pričom konflikt pokračoval pred záhradkou S. M.,
kde tento vzal vidly a pritlačil ich o brucho Ľ. V., pričom sa mu vyhrážal, že ho zabije a vulgárne mu
nadával a udieral päsťami do tváre a keď chcel z miesta odísť, tak ho opätovne napadol S. M. úderom
päste do zadnej časti hlavy a následne sa mu podarilo z miesta činu odísť, čím Ľ. V., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A., X.. T.. U. X spôsobil zranenia a to výrazný hematóm s edémom bez možnosti otvorenia

oka v oblasti ľavého oka a odreniny kože na koreni nosa, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť
spojenú s dobou liečenia v trvaní 10 dní, Okresnému úradu Zvolen, Odbor všeobecnej vnútornej správy,
na prejednanie veci ako priestupku.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 31. 03. 2016 na tunajší súd pod sp. zn.
3Pv/330/15/6611obžalobu na S. M.?prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a)

Trestnéhozákonaspoukazomnaustanovenie§138písm.a)Trestnéhozákonaasprečinomvýtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Obžalovaný S. M.?na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil
vyhlásenie o tom, že je nevinný. V rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení
uviedol, že bol v ten deň na záhradke chovať psi, tak ako každý deň, okolo 17.00 hod. Bol dnu v chatke,

aj s jeho kamarátkou, a počul, ako brešú psi, tak vybehol von a videl poškodeného, ako myká plotom.
Povedal mu, že čo to robí, veď to spadne, a či chce, aby ho psi cez ten plot chytili, na čo mu poškodený
povedal, že „čo sa staráš ty krpatý cigáň, to pôjde aj tak dolu“. On držal tie psi a povedal poškodenému,
že nie je krpatý cigáň, že má svoje meno. Na to mu poškodený ďalej nadával, povedal mu, aby išiel von.
On teda vyšiel vonku za poškodeným, čo bola asi chyba, a ako prišiel k nemu, ani nestihol poriadne
niečo povedať, a poškodený ho chytil a zvalil na zem do takého tŕnia. Kľukol si nad neho, pravú ruku mu

držal, kolenom mu tlačil na hrudník, on ľavou rukou údery stihol vykryť, poškodený sa ho snažil udierať,
a on ho asi dvakrát udrel ľavou rukou, asi aj prsteňom, poškodený mu pri tom uvoľnil pravú ruku, ktoroupoškodeného ešte asi dvakrát udrel. Potom ho poškodený pustil, vstal hore, potom vstal aj on, a ako
odchádzal, poškodený ho zvalil o plot, na čo mu povedal, že už dosť, že už je celý od krvi.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že vtedy pri plote komunikoval s poškodeným, vravel mu, aby
nemykal tým plotom. Pri plote nemal obžalovaný nič v rukách. V žiadnom prípade nijakým predmetom
neudieral poškodeného cez plot. Počas celého konfliktu nemal v rukách vidly, všetko náradie má
pozamykané, pretože ho vykradli, nevedel vlastne ani uviesť, či medzi náradím má vidly. Poškodenému
sa zabitím nevyhrážal, videl na poškodenom zranenia, na tvári. On mal tiež zranenia, bol v ten deň na

ošetrení, mal poranenú ruku, na nohe mal preťatú žilu, dával aj trestné oznámenie, na PN bol 7 dní.
S poškodením sa už dávnejšie povadili, poškodený ukradol z jeho záhradky podval, teda nevzal ho
konkrétne on, ale dvaja kamaráti, ktorým to povedal, on šiel za poškodeným, že prečo mu to berie, že
mu zo záhradky ujdú psi, volal aj políciu, ale na druhý deň mu ho poškodený vrátil. Tento konflikt bol
ale pár rokov dozadu, nevedel už presne uviesť kedy k nemu došlo. Oni sa s poškodeným od vtedy
nejako nerozprávali, nikto v záhradkárskej oblasti s poškodeným nejako nevychádza. Poškodený začal

rozoberať svoju chatku, pri tom začal rozoberať aj plot, zostali tam nejaké latky, preto obžalovaný tam
na svoje náklady postavil plot, aby to nespadlo, potom ale poškodený prišiel, chcel zobrať aj to, ale to
už bol plot obžalovaného.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj poškodený Ľ. V., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že

obžalovaného pozná, zhruba od roku 2003, kedy si zaobstaral záhradku. V ten deň prišiel na záhradku,
videl, že obžalovaný má na chatke otvorené dvere, prišiel ho upovedomiť o tom, že remeselník, ktorý
mu rozoberá chatku, že si odtiaľ príde zobrať dosky a nejaký materiál. On mu na to povedal, že mu nič
nedá, že na to nemá právo, že je to súčasť plota. Následne ho cez plot udrel latou, on potom prešiel
popri plote na druhú stranu, vonku na cestu, kým sa spamätal, tak tam už stál obžalovaný s vidlami v

ruke, on mu povedal, že či vidí, čo mu spravil, a že sa za to bude zodpovedať. Obžalovaný zobral vidly a
oprel mu ich o brucho, ešte predtým vravel, že ho zabije. Poškodený mu na to povedal, že nech pichne,
na čo asi dostal strach, pustil tie vidly, a začal ho biť do tváre. Potom už bol obžalovaný blízko neho, tak
použil hmat a hodil ho na zem, tam ho držal, a obžalovaný mu vravel, aby ho pustil. Tak ho pustil, a ako
sa oprašoval, tak ho obžalovaný odzadu udrel päsťou do hlavy. Potom ho poškodený ešte oprel o plot,

kde ho držal, a potom to skončilo. Ak si dobre spomenul, tak tým hranolom ponad plot ho obžalovaný
udrel trikrát. Potom ho udrel jedenkrát päsťou odzadu, spredu ho udrel viackrát päsťou do tváre, možno
5 až 6 krát. Keď ho mal teda poškodený v dosahu, tak ho zhodil na zem, on mu začal hovoriť, aby ho
pustil, že už dosť, pri tom ho mohol tiež udrieť, ale nakoniec ho pustil a obžalovaný ho ešte znovu udrel.
Poškodený potom volal políciu, prišli dve hliadky, ale podľa neho neskúsených policajtov, ešte im vravel,

aby zaistili vidly, tiež im ukazoval odznak člena rybárskej stráže, potom išli s ním na ošetrenie, na výsluch
na políciu, a po prečítaní zápisnice ju musel dopĺňať, pretože tam bola len tretina toho, čo uviedol, na
čo mu povedali, že aj tak ho ešte budú volať.

Na doplňujúce otázky poškodený uviedol, že keď obžalovanému uvádzal, že niekto si niečo príde zobrať,

nestál k nemu chrbtom, prvý úder hranolom ale dostal do chrbta preto, lebo sa zohol, obžalovaný stál
na druhej strane plota hneď za ním, poškodený stál na takej lavici, ktorú mal pri plote, obžalovaný sa
zahnal znova, druhý úder ale vykryl rukou, tam má doteraz známky poranení, čo ho aj dosť zabolelo.
Potom ešte dostal tretiu ranu. Trval na tom, že obžalovaný ho udrel dreveným hranolom. Poškodený
z miesta volal manželke, ona mu povedala, že musí volať políciu, tak odtiaľ volal políciu, musel im aj

ukázať presné miesto.

Na otázky znalca poškodený uviedol, že to, že je to hranol, zbadal vtedy, keď ho zobral obžalovaný do
ruky, on to videl, prvý úder vykryl tým, že sa zohol, preto ho obžalovaný udrel zozadu ponad hlavu na
chrbát. Aj ošetrujúcemu lekárovi uviedol, že dostal úder na chrbát a na ruku, malo by to byť všetko v

dokumentácii, robili mu röntgen ruky a vyšetrovali mu aj hlavu. Na vysvetlenie, prečo sa v lekárskych
správach neuvádza nič o zraneniach na chrbte a na predlaktí poškodený uviedol, že na chrbte poranenie
nemal, na chrbát sa ani neliečil, keďže mal vtedy na sebe viac vrstiev oblečenia. Na predlaktí má doteraz
hrču, vtedy mu z tej rany tiekla aj krv, na ošetrení ho vyšetrili až na jeho výslovné požiadanie, a to keď
im ukazoval, odkiaľ mu tečie krv, dokonca na oftalmológii ho vyšetrovala sestrička. K popisu hranola

uviedol, že vošiel do dlane, obžalovaný ho držal jednou rukou. On (poškodený) má výšku 182 cm, a ten
úder vysvetlil tak, lebo stál na lavici, nevedel ale uviesť, akú výšku má tá lavica. On sa aj sťažoval na
policajtov, ani ho neprizvali vtedy na miesto činu, sťažoval sa na ich postup, že veci riadne nezabezpečili.Úder hranolom do tváre dostal na ľavé oko krížom, teda niekde nad ľavou očnicou. V tom zmätku si
človek neuvedomuje, koľkokrát tam presne dostane úder.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že to nie je pravda, nestalo sa to tak.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa K. Y., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že keď
vtedy ona vyšla von z chatky, videla, ako poškodený stál na pletive a mykal ním. Na obžalovaného kričal,
že je cigánsky kokot a aby vyšiel von, nevedela ale uviesť, či predtým niekedy mali medzi sebou nejaký

konflikt. Začalo to teda tak, že ona s obžalovaným boli v chatke, psy začali brechať, obžalovaný vyšiel
von, ale keďže sa nevrátil a bolo počuť nejaký krik, tak vyšla von aj ona. Poškodený potom obchádzal
plot cez záhradu smerom von. Predtým teda stál na pletive, nevedela ale uviesť ako vysoko bol nad tým
pletivom. Ona potom neskôr aj zanášala psov, aby sa niečo nestalo. Keď teda obaja vyšli pred záhradu,
ona vošla dnu do chatky, povedala si, nech sa teda pobijú. V chatke bola pár sekúnd a znovu vyšla
von. To už bol obžalovaný aj poškodený mimo záhradky, poškodený držal obžalovaného tak, že kľačal

nad ním, boli na zemi. Videla, ako obžalovaný dal poškodenému jednu ranu rukou, potom šla dnu so
psami. Nevidela, kam presne obžalovaný poškodeného trafil, videla len vo vzduchu ruku obžalovaného,
nevedela ani uviesť, či to bola pravá alebo ľavá ruka. Oni tam stále ležali, tak im zakričala nech prestanú,
že ide zavolať políciu, vošla do chatky, ale kým našla mobil, tak sa dnu vrátil obžalovaný, všimla si
na ňom, že mal červený krk a poranenú ruku. Predtým, počas toho verbálneho konfliktu, nepočula,

žeby sa obžalovaný alebo poškodený vyhrážal zabitím, poškodený len obžalovanému vulgárne nadával.
Počas toho, ako mali na začiatku ten verbálny konflikt, tak obžalovaný nemal nič v rukách. Taktiež vonku
nevidela vidly, nevidela ich ani v rukách obžalovaného. Tiež nevidela, či mal poškodený nejaké zranenia,
keďže ani nebola v blízkosti poškodeného. Že na miesto prišla policajná hliadka vie od obžalovaného,
ktorý jej to povedal, ale vôbec nevedela uviesť, koľko bolo hodín, keď prišla hliadka na miesto.

K tejto výpovedi sa vyjadril poškodený, ktorý uviedol, že obaja klamú.

Na hlavnom pojednávaní vypovedal aj znalec MUDr. Jaroslav Grega, ktorý po zákonnom poučení
uviedol, že pred pojednávaním si opakovane preštudoval vypracovaný znalecký posudok, a aj vzhľadom

na všetky výpovede na hlavnom pojednávaní nemá najmenší dôvod zmeniť závery znaleckého posudku
a na týchto záveroch zotrval.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č.
60/2015 MUDr. Jaroslava Gregu, zo záverov ktorého vyplýva, že poškodený Ľ. V. utrpel dňa 18. 04.

2015 zranenia, a to pomliaždenie hornej časti čela s opuchom, pomliaždenie hornej časti čela vľavo
nad ľavým okom s opuchom a masívnou podkožnou krvnou podliatinou v regióne ľavej očnice, tri malé
povrchové poranenia kože v strede čela na koreni nosa a dve malé povrchové odreniny kože čela. Podľa
znalca zranenia vznikli tupými údermi pästí a nie údermi hranolom. Úder na čelo by mal za následok
pád zasiahnutého jedinca, zákonite aj omráčenie, čo sa však neudialo. Znalec vylúčil vznik zranení

údermi dreveným hranolom. Zdôraznil, že poranenia chrbta, predlaktia a tváre nekorelujú s výpoveďou
poškodeného. Zranenia, ktoré poškodený utrpel, nemohli vzniknúť tak, ako to uviedol poškodený, teda
údermi dreveným hranolom, ale mechanizmus zranení podľa znalca pochádza od úderov päsťou.
Podozrivý sa útoku brániť mohol aj musel, čo bolo reflexné konanie. Zranenia, ktoré poškodený
utrpel dňa 18. 04. 2015, vznikli v dôsledku úmyselného konania cudzej osoby. Variant eventuálneho

predošlého poranenia poškodeného podľa názoru znalca neprichádza do úvahy. Zrania poškodeného
znaleccharakterizovalakoľahké,útokomnatelesnúintegritupoškodenéhoneboliohrozenéjehoživotne
dôležité orgány, v žiadnom prípade nebol v nebezpečenstve smrti, ani mu nehrozila ťažká ujma na
zdraví, po napadnutí nejavil žiadnu vážnejšiu poruchu zdravia. Dobu trvania liečenia a PN stanovil
znalec na 10 dní. Zranenia podľa názoru znalca nezanechajú žiadne následky charakteru sťaženia

spoločenského uplatnenia. Obmedzenie obvyklého spôsobu života poškodeného spočívalo jedine v
oblasti spoločenského handicapu, kým sa nevstrebala podliatina a opuchy. Pomliaždenie očnej gule,
teda priamy úder na očnú guľu, podľa oftalmologičky Y.. Ď. útokom podozrivého nevznikol.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie

prečítaním listinných dôkazov, a to:zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou (č.l. 95 -
99), priestupkový spis (č.l. 100 - 118), prehlásenie Slovenského rybárskeho zväzu (č.l. 119), správy na
obžalovaného (č.l. 126 - 127), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 148).Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.

Podľa § 278 ods. 3 Trestného poriadku súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe.

Vzhľadom na uvedené potom samosudca pri rozhodovaní skúmal, či uvedené konanie obžalovaného
naplnilo skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na

ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona, a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, a či toto konanie možno kvalifikovať ako trestný čin, keďže v zmysle § 10 ods. 2
Trestného zákona je pri prečinoch súd povinný obligatórne vždy skúmať, či ide o prečin, alebo nie.

Dňa 18. 04. 2015 malo dôjsť medzi obžalovaným S. M.?a poškodeným Ľ. V. ku konfliktu, v rámci
ktorého mal obžalovaný udrieť poškodeného viackrát hranolom, vyhrážať sa mu zabitím s vidlami v

ruke, ako ho aj napadnúť údermi päsťou do tváre. Zo skutku uvedeného v obžalobe je ale obžalovaný
usvedčovaný len svedeckou výpoveďou samotného poškodeného. Z vykonaného dokazovania ale
vyplynulo, že znalec vylúčil, že by mal byť poškodený zranený použitím hranola, teda zranenia údermi
hranolom neutrpel. Taktiež dokazovaním nebolo preukázané, že by mal počas konfliktu obžalovaný
použiť vidly, čo potvrdila aj svedkyňa K. Y.. Tá v podstate potvrdila výpoveď obžalovaného, a sama

videla, ako poškodený kľačí na zemi nad obžalovaným, a tiež videla, že obžalovaný pri tom udrel
poškodeného. Údery hranolom boli teda vylúčené aj znaleckým skúmaním, verzia o použití vidiel s
vyhrážaním sa smrťou bola vylúčená svedeckou výpoveďou K. Y. a výpoveďou obžalovaného. Druh
a mechanizmus vzniku jednotlivých zranení j popísaný v znaleckom posudku, pričom je zrejmé, že v
zdravotnej dokumentácii sa nenachádza zmienka o tom, že by mal mať poškodený poranenia aj na

chrbte a predlaktí, ako to uvádzal, od úderov hranolom. Súd tiež poukazuje na to, že medzi obžalovaným
a poškodeným už v minulosti došlo ku vzájomnému konfliktu, a je zrejmé, že medzi nimi nie sú bežné,
štandardné susedské vzťahy.

Na druhej strane je ale vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi obžalovaným a poškodeným

došlo dňa 18. 04. 2015 ku vzájomnému konfliktu. Ako to uviedol samotný obžalovaný, počas toho, ako
nad ním poškodený kľačal a držal mu ruky, ho viackrát udrel do oblasti tváre, čo potvrdila aj svedkyňa K.
Y., ktorá videla, že obžalovaný poškodeného udrel, nevedela však uviesť, či pravou alebo ľavou rukou.
Taktiež je zrejmé, že obaja aktéri konfliktu, utrpeli dňa 18. 04. 2015 zranenia, s ktorými boli na ošetrení.

Každé fyzické napadnutie, aj keď sa ho páchateľ dopustil verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti,
nemusí vždy napĺňať skutkovú podstatu trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, alebo prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, prípadne prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.

Dokazovanie taxatívne ustanovených okolností preukazujúcich mieru závažnosti prečinu v zmysle

§ 10 ods. 2 Trestného zákona ako špecifického materiálneho korektívu je pri prečine obligatórne.
Obligatórne teda závažnosť prečinu musí byť zvažovaná pri rozhodovaní o každom čine vykazujúcom
formálne znaky prečinu. V tomto prípade síce konanie obvineného vykazuje formálne znaky prečinu,
avšak vzhľadom na všetky okolnosti prípadu bolo potrebné pristúpiť ku korekcii posudzovania konania
obvineného cez materiálny korektív, následkom čoho súd dospel k záveru, že v tomto prípade nejde

o prečin, pretože vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Súd v tejto súvislosti
opätovne poukazuje na to, že konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným predchádzal už iný konflikt
z minulosti, zlé susedské vzťahy, ako aj na to, že verzia vzniku zranení, ktorú uvádzal poškodený, bola
vyvrátená vypracovaným znaleckým posudkom. Vina obžalovaného pritom v rámci trestného konania

musí byť preukázaná bez akýchkoľvek dôvodných pochybností. Pokiaľ tomu tak nie je, súd musí
obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, alternatívne pri prečinoch posúdiť konanie obžalovaného nie
ako prečin, ale prípadne ako priestupok.Na záver súd konštatuje, že dôslednou kategorizáciou trestný činov v Trestnom zákone zákonodarca
umožnil komplexne posúdiť každé konanie páchateľa trestného činu, a následne posúdiť, či je možné
takéto konanie subsumovať pod konkrétnu skutkovú podstatu trestného činu uvedeného v osobitnej

časti Trestného zákona, a právne ho kvalifikovať a posúdiť ako konanie napĺňajúce znaky prečinu,
zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu. Nie každé konanie je totiž nevyhnuté posudzovať a riešiť
prostriedkami trestného práva, ale je možné využiť aj dekriminalizáciu a depenalizáciu, ako jedny z
cieľov Trestného zákona.

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin,
ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne
previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov Priestupkom
je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne

označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných
právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví,

drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým
správaním.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd jednoznačne preukázané, že konanie
obvineného nie je možné kvalifikovať ako prečin, pretože boli kumulatívne splnené všetky taxatívne

vymedzené okolnosti podmieňujúce použitie materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Trestného
zákona. Zároveň však konanie obvineného možno subsumovať pod priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch.

Na základe uvedených skutočností preto súd rozhodol tak, že trestnú vec obžalovaného S. M.?postúpil

Okresnému úradu Zvolen, Odbor všeobecnej vnútornej správy, ktorý ju môže prejednať ako priestupok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môžu podať obvinení a poškodený sťažnosť, a to v lehote do 3 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Sťažnosť má odkladný účinok