Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, July 7, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10Cpr/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115224784
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115224784.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu P.. Z. D., H..

XX.XX.XXXX, C. D. XX/A, XXX XX E., právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Lucia Jurgová,
s.r.o., so sídlom Slnečná 33, 044 24 Poproč, IČO: 47 236 884 proti žalovanému Mesto Prešov, Hlavná
73, 080 01 Prešov, právne zastúpený JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Hlavná 89, 080
01 Prešov, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

súd žalobu zamieta,

žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, ktorého výška bude ustálená
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 29.9.2015 domáhal, aby súd vydal rozsudok
s výrokom, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou zo dňa 1.4.2015, ktorá mu
bola doručená podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo strany žalovaného je neplatné,
pričom sa domáhal aj náhrady trov konania vo výške 175,01 eur, ktoré spočívali v náhrade trov
právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že sa pre žalovaného nestal nadbytočným, nedošlo ani k
zrušeniu pracovných miest ani k zníženiu počtu zamestnancov, pričom žalovaný vykonal len formálnu

organizačnú zmenu, ktorou mienil docieliť iba racionalizáciu rozdelenia práce. Dôvodil, že žalovaný
reálne nevykonal ekonomické úspory nákladov zamestnávateľa na mzdy zamestnancov, keďže vytvoril
ešte viac vedúcich pozícií, pričom nie je daná príčinná súvislosť medzi prijatou organizačnou zmenou
a nadbytočnosťou žalobcu.

2. K žalobe sa písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaný, ktorý uviedol, že
uvedený počet zamestnancov podľa Organizačného poriadku nikdy nezodpovedal skutočnému počtu

zamestnancov v rámci Mestského úradu mesta Prešov, pričom od konca roka 2013 do apríla 2015
došlo k zníženiu počtu zamestnancov z 242 na 135 zamestnancov, teda došlo k reálnemu zníženiu ich
počtu. Nedošlo len k prerozdeleniu činnosti zo sekcie majetkovej a ekonomickej na dva novovzniknuté
odpory, ale aj k rozšíreniu činností novovzniknutých odborov a presunu činnosti na úseku miezd.
Uvedenou organizačnou zmenou došlo aj k úspore nákladov na mzdy vedúcich zamestnancov, teda
mesto Prešov získalo pri nižšej priemernej mzde vedúceho zamestnanca pridanú hodnotu vo vyššom
pracovnom výkone zamestnancov. Žalobca sa stal nadbytočným, pretože nepochybne došlo k zrušeniu

jeho pracovného miesta v dôsledku preukázateľných organizačných zmien. Konštatoval, že žalovaný
ponúkol nielen formálne žalobcovi 14 pracovných miest ako ponuku inej vhodnej práce, avšak žalobca
na každý ponukový list uviedol, že je ochotný prejsť na ponúknutú pozíciu, avšak požadoval minimálne
mesačnú mzdu vo výške 2.000 eur. K nesúhlasu odborovej organizácie Parita s výpoveďou žalobcužalovaný poznamenal, že táto odporová organizácia bola založená žalobcom cca 6 mesiacov pred
voľbami do územnej samosprávy. Záverom uviedol, že považuje skončenie pracovného pomeru za
platné a v súlade so zákonom, pričom navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu trovy konania.

3. Na výzvu súdu, aby žalovaný špecifikoval dôvody, pre ktoré nemožno od neho ako zamestnávateľa
spravodlivo žiadať, aby zamestnanca - žalobcu naďalej zamestnával, žalovaný v písomnom podaní
doručenom súdu 19.4.2016 uviedol, že žalovaný nemal pre žalobcu inú vhodnú prácu, pričom zo strany
žalobcu došlo k odmietnutiu pracovných ponúk z dôvodu neprimeranosti mzdových požiadaviek. V

dôsledku zmeny organizačnej štruktúry došlo k zániku pracovnej pozície žalobcu, preto ďalšie takéto
zamestnávanie by bolo samoúčelným a nehospodárnym. Mzdové podmienky vo výške 2.000 eur, ktoré
žalobca požaduje v prípade výkonu inej práce sú neprimerané.

4. Na pojednávaní dňa 11.5.2016 žalobca vypovedal, že podľa jeho názoru je organizačná zmena len
fingovaná a mala za cieľ dostať mimo zamestnania jeho aj ďalšie osoby. Po zmene prijatej žalovaným

zanikla sekcia, ktorej bol riaditeľom a bola nahradená dvoma novými odbormi, teda nebol splnený
cieľ úspory nákladov, efektivity práce, zníženia nákladov na mzdy a pod.. Pracovné pozície, ktoré mu
žalovaný ponúkal nespĺňali požiadavku vhodnej práce. Uviedol, že bol ochotný prijať jedno alebo dve
ponúknuté miesta, avšak vzhľadom na svoje pracovné skúsenosti a vzhľadom na to, že jeho mzda
dovtedypredstavovala2.500eur,požadovalmzduvovýške2.000eur,pričomtútopožiadavkupovažoval

za legitímnu. Ďalej potvrdil, že je jedným zo zakladateľov odborového orgánu Parita, pričom potvrdil, že
tieto tretie odbory pri žalovanom vznikli kvôli účinnej obrane voči tomu, že už po výsledku volieb bolo
avizované novozvolenou primátorkou, že nastanú personálne zmeny, preto založenie týchto odborov
bola naozaj reakcia na voľby.

5. Písomným podaním z 1.7.2016 doručeným súdu 6.7.2016 ešte právna zástupkyňa žalobcu reagovala
na doterajší priebeh konania s tým, že doplnenie dokazovania výsluchom svedkov navrhnutých
žalovaným (S.. K. B. A.. O.) nie je účelné a smeruje k predlžovaniu sporu, nakoľko žalovaný
môže uvedené skutočnosti preukázať aj predložením listinných dôkazov. Predložila súdu stanovisko
hlavného kontrolóra mesta Prešov k návrhu záverečného účtu mesta Prešov za rok 2015, z ktorého

vyplynulo, že počet zamestnancov v roku 2014 činil 238 zamestnancov a v roku 2015 to bolo 237,7
zamestnanca, pričom však čerpanie položky mzdy, platy narástlo v roku 2015 o sumu 276.084 eur.
Nedošlo teda ani k organizačnej zmene ani k úspore nákladov. Žalobca sa ďalej domnieva, že
ak žalovaný mal reálne v úmysle urobiť organizačnú zmenu, mal vytvoriť nový efektívnejší systém
odmeňovania bez ohľadu na výšku miezd predchádzajúcich zamestnancov. Konštatovala, že voľné

miesto vedúceho zamestnanca možno obsadiť bez výberového konania do vymenovania po úspešnom
vykonaní výberového konania, a to najdlhšie na šesť mesiacov, teda žalovaný mohol žalobcovi dočasne
ponúknuť aj tieto pracovné miesta. Organizačná zmena mala politický kontext, pričom poukázala aj
na článok zverejnený v Prešovských novinách z 25.11.2014. Uviedla, že žalovaný mohol ponúknuť
žalobcovi prácu na novovzniknutých pracovných miestach, keďže uvedené práce niekoľko rokov u

žalovaného vykonával. Mzdu vo výške 2.000 eur považoval za legitímnu, pričom odzrkadľuje jeho
dovtedajšie pracovné zaradenie a prax. Poukázala na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov a
záverom konštatovala, že žalovaný nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nadbytočnosťou žalobcu
a prijatými organizačnými zmenami, nepreukázal ani efektívnejšie zabezpečenie výkonu práce kvôli
zníženiu stavu zamestnancov, rozhodnutie bolo prijaté z dôvodu politickej motivácie a nepreukázal, že

si splnil ponukovú povinnosť podľa Zákonníka práce, pričom novovytvorené pracovné miesta boli podľa
náplne práce obdobné ako vykonával žalobca.

6. Písomným podaním zo dňa 6.7.2016 sa ešte vyjadril žalovaný, ktorý opätovne poukázal na niektoré
ponuky prác ponúknuté žalobcovi aj s uvedením ich miezd, pričom dôvodil, že v čase doručenia

výpovede zamestnancovi, t. j. 9.4.2015 nedisponoval voľným pracovným miestom vedúceho odboru
ekonomiky a podnikania, teda ho ani nemohol na obdobie 6 mesiacov ponúknuť žalobcovi. Poukázal na
tú skutočnosť, že nové miesta vedúcich oddelení v čase podania výpovede neboli voľnými pracovnými
miestami, pretože boli obsadené zamestnancami mesta na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy
od 1.3.2015 (napr. v prípade A.. N. B. P.. Q.). Konštatoval, že požiadavky žalobcu na mzdu 2.000 eur

nezodpovedala a ani v súčasnosti nezodpovedá reálne dohodnutým mzdovým podmienkam, nakoľko
mesačnú mzdu 2.000 eur nedosahuje žiaden vedúci zamestnanec. Organizačná zmena nebola podľa
jeho názoru len fingovaná.7. Súd vec postupom podľa §§ 177 a nasl. CSP prejednal a rozhodol na pojednávaní 7.7.2016 za
prítomnosti žalobcu, jeho právnej zástupkyne a právneho zástupcu žalovaného ako aj za účasti svedkov.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, pracovnej zmluvy zo dňa 11.10.2007 a dohodami o
jej zmene, výpovede pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.2015 (doručenej žalobcovi 9.4.2015), rozhodnutím
o organizačnej zmene, stanoviskom odborovej organizácie Parita, písomných podaní strán sporu,
ostatného spisového materiálu, a zistil, že:
Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 11.10.2007 pracovnú zmluvu. Na základe uvedenej pracovnej zmluvy

mal žalobca u žalovaného vykonávať prácu na pozícii odborný radca, neskôr na základe dohode o
zmene pracovnej zmluvy z 14.2.2012 ako riaditeľ sekcie majetkovej a ekonomickej. Dňa 9.4.2015
bola žalovaným žalobcovi doručená výpoveď z predmetnej pracovnej zmluvy, pretože 4.3.2015 vydal
žalovaný ako zamestnávateľ rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorým bolo rozhodnuté, že dochádza
aj k zrušeniu pracovného miesta žalobcu pre nadbytočnosť s tým, že si splnil voči žalobcovi ponukovú
povinnosť inej vhodnej práce. Vo výpovedi žalovaný tiež konštatoval, že po požiadaní odborovej

organizácie Parita o udelenie súhlasu k výpovedi zamestnanca, táto odborová organizácia súhlas
odmietla udeliť.

9. Na pojednávaní konanom dňa 7.7.2016 boli vypočutí svedkovia, ktorých výsluch navrhol žalovaný,
konkrétne S.. A. K., bývalý prednosta Mestského úradu v Prešove a A.. C. O., právnik Mestského úradu

v Prešove. Svedok S.. A. K. vo svojej výpovedi uviedol, že Organizačný poriadok bol prerokovaný so
všetkými troma odborovými organizáciami nachádzajúcimi, alebo spadajúcimi pod žalovaného, teda
Mesto Prešov, ako aj s Paritou, odborovou organizáciou, kde predsedom tejto odborovej organizácie
je žalobca, pričom žalobca nemal zásadné pripomienky k tomuto organizačnému poriadku. Vypovedal,
že v súčasnosti je zavedený systém trojstupňového riadenia, pričom na prvom stupni je prednosta,

potom vedúci odborov a vedúci oddelení. Do 1.3.2015 to bolo štvorstupňové riadenie pozostávajúce z
prednostov, riaditeľov sekcií, vedúcich oddelení a následne vedúcich referátov. Od 1.3.2015 bol účinný
nový organizačný poriadok a boli poverení riadením odborov a oddelení vybraní radoví zamestnanci
mesta. Na tieto pozície plánovala primátorka realizovať výberové konania, ktoré sa aj uskutočnili.
Jeden z vedúcich oddelení bol poverený aj riadením odboru. 4.0.2015 bolo prijaté rozhodnutie o

organizačnej zmene, kde bola zrušená aj pozícia žalobcu, tzn. riaditeľ sekcie majetku a ekonomickej,
pretože sa v novej štruktúre už nenachádzala, nakoľko došlo k zrušeniu týchto sekcií. 3.3.2015 bolo toto
rozhodnutie prerokované opätovne s troma odborovými organizáciami. 5.3.2015 bola splnená ponuková
povinnosť pre všetkých, ktorých pracovné miesta boli zrušené, teda aj pre žalobcu, ktorý sa dostavil do
kancelárietohtosvedka,vtedyvpozíciiprednostuMestskéhoúradu,kdezaprítomnostisvedkovmubolo

ponúknutých 14 pozícií. Dostal reálnu ponuku, avšak mal výhrady k platovým podmienkam. Najvyššia
ponuka predstavovala 1.600 Eur za danú pozíciu a okrem prednostu mestského úradu v súčasnosti
nikto nemá vyšší plat ako 2.000Eur, čo bola podmienka žalobcu, aby pri nástupe do pozície mal plat
minimálne v rozsahu 2.000 Eur. Napriek tejto ponuke žalobca neprijal ani jednu z týchto pracovných
ponúk, resp. akceptoval by ich len pod podmienkou žeby mal mesačný plat vo výške 2.000 Eur. Podľa

názoru svedka išlo z pohľadu žalovaného o nadštandardnú ponukovú povinnosť. Následne došlo k
výpovedi, avšak odborová organizácia Parita, kde žalobca predsedá, ako už bolo spomenuté, odmietla
udeliť súhlas a táto odborová organizácia zároveň nenamietala ponukovú povinnosť. Sekcia, ktorej
riaditeľom bol žalobca sa rozdelila na dva odbory, ale v rámci toho sa popresúvali aj kompetencie z iných
bývalých sekcií. Na otázky právnej zástupkyne žalobcu svedok odpovedal v tom zmysle, že všetkým 41

zamestnancom, ktorých pracovné miesta boli zrušené boli ponúknuté voľné pracovné miesta a pozície
vedúcich odborov boli obsadené osobami, ktoré úspešne absolvovali výberové konania. K zvýšeniu
mzdových nákladov o 276.000 eur v roku 2014 došlo preto, že sa vykonali valorizácie všetkých miezd
o 3 %, došlo taktiež k vyplateniu mzdy Ing. Ernstovi, ktorý nemohol vykonávať svoju funkciu hlavného
kontrolóra Mesta Prešov za celý rok 2014 ako aj časť roka 2015 a taktiež koncom roka 2015 to bola

položka odmeny zamestnancov. Počet zamestnancov uvádzaný pred organizačnými zmenami nebol
reálny bol vyšší ako 235 zamestnancov, a to z toho dôvodu, že počet úväzkov v priebehu celého roka
je iný ako stav k 31.12.2014. Na otázky právneho zástupcu žalovaného tento svedok odpovedal tak, že
zmyslom organizačnej zmeny bolo znížiť jeden stupeň riadenia a taktiež to, aby oddelenia pod odbormi
boli navzájom, čo sa týka kompetencií príbuzné, pričom došlo k efektívnejšiemu a systémovejšiemu

riadeniu procesov, nakoľko jeden vedúci odborov má pod sebou 3 oddelenia a dochádza tak aj k
efektívnejšej komunikácii medzi jednotlivými zložkami. Svedok si nespomínal, žeby niekto iný okrem
žalobcu vpisoval nejaké výhrady do textu ponukovej povinnosti, pričom mzdové ohodnotenie bolo v tejtoponukovej povinnosti viac - menej z opatrnosti, aby zamestnanec, ktorý ponuku prijme vedel, aké sú
jeho mzdové nároky voči zamestnávateľovi.

10. Svedok A.. C. O. vo svojej výpovedi uviedol, že vypracoval ponukovú povinnosť inej vhodnej práce.
Žalobca pôsobil ako riaditeľ zrušenej sekcie a v dôsledku vydania nového organizačného poriadku
bolo zrušené pracovné miesto žalobcu, ako aj ďalšie pracovné miesta riaditeľov sekcií, avšak žalobca
odmietol 14 ponúk, pretože nesúhlasil so mzdovými podmienkami uvedenými v týchto ponukách.
Následne prevzal 9.4.2015 výpoveď. O súhlas bola požiadaná aj odborová organizácia Parita, kde bol

členom žalobca, avšak tento súhlas udelený nebol. Na otázky právnej zástupkyne žalobcu odpovedal
svedok v tom zmysle, že sa podieľal na vypracovaní Organizačného poriadku, pričom všetkým 41
zamestnancom, ktorých pracovné miesta boli zrušené, boli ponúknuté pracovné miesta. Nevylučoval,
že okrem 14 ponúkaných miest žalobcovi išlo aj o iné pozície, ktoré však neboli ponúkané žalobcovi z
titulu, že nespĺňal podmienku potrebného vzdelania (napr. architekt, právnik atď). Na otázky právneho
zástupcu žalovaného uviedol, že cieľom organizačnej zmeny bolo zvýšenie efektivity práce, zníženie

mzdových nákladov a taktiež k prerozdeleniu pracovných činností podľa vecného druhu a zaradenia.
Mzdové podmienky boli uvedené v ponukách inej vhodnej práce preto, že išlo o podstatnú náležitosť
týkajúcu sa zmeny pracovného zaradenia, pričom všetkých týchto 14 ponúk bolo obsadených inými
zamestnancami, ktorým boli následne tieto pracovné pozície ponúknuté.

11. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojej záverečnej reči uviedla, že skončenie pracovného pomeru
je podľa jej názoru neplatné. Nešlo o skutočnú organizačnú zmenu podľa § 62 ods. 1 písm. b)
zákonníka práce. Žalobca sa podľa jej názoru nestal nadbytočným. Cieľom bolo skončiť pracovný pomer
s konkrétnymi zamestnancami, ktorí u žalovaného, teda Mesta Prešov pôsobili. Podľa jej názoru v
záverečnom vyjadrení nedošlo k zefektívneniu mzdových nákladov. Ponukovú povinnosť neodmietol,

nakoľko uviedol, že je ochotný akceptovať ponúkané pracovné pozície. Taktiež skončenie pracovného
pomeru nebolo splnené z dôvodu nadbytočnosti a organizačných zmien. Navrhla, aby súd žalobe
vyhovel a uplatnila si trovy konania.

12. Právny zástupca žalovaného vo svojej záverečnej reči uviedol, že skončenie pracovného pomeru

so žalobcom, ktoré učinil žalovaný ako zamestnávateľ je v celom rozsahu platné. Organizačná zmena
nebola len fiktívna, ale bola reálna, pričom z výpovedí svedkov bolo zrejmé, že došlo aj k zvýšeniu
efektivity práce a aj k zníženiu mzdových nákladov. Žalobca síce využil možnosť, ktorá bola pretlačená,
že je ochotný prejsť na inú prácu, avšak okrem dopísal tam okrem mzdových podmienok, nakoľko
požadovalminimálnumesačnúmzdu,jepotrebnétotovyhodnotiťzhľadiskaobčianskehoprávavzmysle

§ 43 Občianskeho zákonníka ako návrh, teda ofertu, následne prijatie návrhu, teda akceptáciu, pričom
toto nemožno vyhodnotiť ako prijatie, ako akceptáciu, ale o ako tzv. protinávrh, teda je zrejmé, že nešlo
o ochotu prejsť na inú prácu a nie o akceptáciu tejto ponuky inej vhodnej práce. Navrhol, aby súd žalobu
zamietol v celom rozsahu a priznal žalovanému náhradu trov konania.

13. Na základe uvedeného súd právne uzatvára :

Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné
rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo
o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane

nadbytočnýmvzhľadomnaskončeniedočasnéhoprideleniapodľa§58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na
určitú dobu.

Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o

výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa §
58 pred uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh,pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť
pracovný pomer, iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v

mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového
orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi

okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov.
Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť
zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže
použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.

Podľa § 240 ods. 10 Zákonníka práce ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa odseku
9, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z tohto dôvodu
neplatné; ak sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru splnené
a súd v spore podľa § 77 zistí, že
od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď

alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. V predmetnom konaní mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola platne uzavretá
pracovná. Následne došlo k výpovedi tejto zmluvy žalovaným. Súd sa pri rozhodovaní v predmetnom
spore riadil nasledovnými úvahami:

15. Počet zamestnancov žalovaného osciloval v rozhodnom období rokov 2013 - 2015 v rozpätí

od 235 do 242 zamestnancov, pričom súd poukazuje na judikatúru (R 57/1968), podľa ktorej nie je
rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou pre nadbytočnosť pracovníka podmienené absolútnym
znížením počtu pracovníkov, naopak môže k nemu dôjsť aj pri zvyšovaní počtu pracovníkov; organizácii
nezáleží totiž len na počte pracovníkov, ale tiež na ich zložení z hľadiska profesií a kvalifikácie, pričom
na tento fakt poukázal žalovaný vo svojom písomnom stanovisku. Je vecou zamestnávateľa, akým

spôsobom sa bude snažiť zefektívniť celový výkon práce, z čoho nepochybne vyplýva aj možnosť meniť
organizačnú štruktúru riadiacu jednotlivé procesy. Z výpovedí svedkov jednoznačne vyplynulo, že došlo
k zmene riadenia zo štvorstupňového na trojstupňové, z čoho vyplynuli efektívnejšie pracovné procesy
u žalovaného - zamestnávateľa.

16. Žalobca správne uvádzal, že žalovaný mu mohol do uskutočnenia výberových konaní dočasne
ponúknuť pracovné miesto vedúceho zamestnanca, avšak išlo o fakultatívnu možnosť žalovaného
ako zamestnávateľa ponúknuť mu toto miesto, nie obligatórne danú povinnosť. Navyše je potrebné
akcentovať tiež fakt, že v čase doručenia výpovede zamestnancovi - žalobcovi, t. j. 9.4.2015 žalovaný
nedisponoval voľným pracovným miestom vedúceho odboru ekonomiky a podnikania, teda ho ani

nemohol na obdobie 6 mesiacov ponúknuť žalobcovi, pretože nové miesta vedúcich oddelení v čase
podania výpovede neboli voľnými pracovnými miestami, pretože boli obsadené zamestnancami mesta
na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy od 1.3.2015. Napokon nič nenasvedčuje skutočnosti, že
výberového konania sa nemohol zúčastniť aj žalobca.17. Súd sa zaoberal tiež novinovým článkom „Ktoré hlavy padnú“, na ktorý poukazovala právny
zástupkyňa žalobcu, avšak dospel k názoru, že v článku boli prezentované subjektívne úvahy a postrehy

novinára, pričom vo vzťahu k žalovanému tam bolo uvedené, že „šéfa financií Z. D. (žalobca) budúca
primátorka z poslaneckých lavíc kritizovala, svoj post asi neustojí“. Nemožno preto dávať do súvisu
skončenie pracovného pomeru žalobcu s názorom autora článku.

18. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu právnej zástupkyne žalobcu na doplnenie dokazovania predložením

pracovných zmlúv a pracovných náplní M.. Z. a P.. E., ktorí sú vedúci odborov a vzišlo to zo zrušenej
pozície riaditeľa sekcie, aktuálne žalobcu, súd konštatuje, že vo vzťahu k žalobcom namietaným
dôvodom neplatného skončenia pracovného pomeru, by dokazovanie v tomto smere neprinieslo žiadne
pre spor relevantné skutočnosti spôsobilé objasniť skutkové okolnosti danej veci. Súd tak rozhodol tiež
so zreteľom na hospodárnosť konania a nenavyšovanie ďalších trov konania.

19. Potrebné je ešte zdôvodniť žalobcom namietanú existenciu úspory nákladov na mzdách a platoch
žalovaného po organizačných zmenách podľa stanoviska hlavného kontrolóra, k čomu súd konštatuje,
že zo svedeckej výpovede svedka S.. K. vyplynulo, že k zvýšeniu mzdových nákladov o 276.000 eur
v roku 2014 došlo preto, že sa vykonali valorizácie všetkých miezd o 3 %, došlo taktiež k vyplateniu

mzdy P.. G., ktorý nemohol vykonávať svoju funkciu hlavného kontrolóra Mesta Prešov za celý rok 2014
ako aj časť roka 2015 a taktiež koncom roka 2015 to bola položka odmeny zamestnancov, teda celkové
navýšenie týchto prostriedkov bolo spôsobené objektívnymi okolnosťami, nie organizačnou zmenou.

20. K otázke nesúhlasu odborovej organizácie Parita s výpoveďou zamestnanca - žalobcu súd uvádza,

že v danom prípade žalobca, ktorý bol zakladateľom tejto odborovej organizácie neudelil súhlas k
výpovedi prakticky sám pre seba ako zamestnanca. Samotný žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní
11.5.2016 uviedol, že tieto odbory vznikli z dôvodu účinnej obrany voči personálnym zmenám, teda
vzhľadom na dve už existujúce odborové organizácie u tohto zamestnávateľa bolo založenie odborovej
organizácie Parita podľa názoru súdu účelové, čo napokon nepoprel ani sám žalobca. V zmysle § 240

ods. 10 druhá veta Zákonníka práce, ak sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia
pracovného pomeru splnené a súd v spore podľa § 77 zistí, že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné, aj napriek
odmietnutiu udelenia súhlasu odborovou organizáciou.

21. Napokon sa súd zaoberal tzv. ponukovou povinnosťou zamestnávateľa - žalovaného vo vzťahu k
žalobcovi. Je nesporné, že žalovaný reálne ponúkol žalobcovi 14 pracovných pozícii, pričom na každý
z týchto ponukových listov s možnosťou „som ochotný/nie som ochotný prejsť na zamestnávateľom
ponúknutú vyššie uvedenú inú vhodnú prácu s uvedenými podmienkami“ reagoval žalobca tak, že je

ochotná prejsť na inú ponúknutú prácu s dovetkom „okrem mzdových - požadujem minimálne mesačnú
mzdu spolu : 2.000 eur, podľa poriadku odmeňovania je moja požiadavky legitímna“. Žalovaný ponúkol
žalobcovi ponuky práce s mzdovým ohodnotením na jednotlivých ponukách od 1.080,31 eur do 1.600,27
eur, pričom žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní 11.5.2016 uviedol, že jeho mzda predstavovala
2.500 eur, preto vzhľadom na svoje skúsenosti považuje požiadavku na mzdu 2.000 eur za legitímnu.

Súd je toho názoru, že vzhľadom na podmieňovanie ochoty žalobcu prejsť na inú vhodnú prácu
mzdovými požiadavkami podľa predstavy žalobcu nie je možné považovať za jeho akceptáciu pracovnej
ponuky inej vhodnej práce, keďže žalobca síce akceptoval ponuku, nie však jej mzdové ohodnotenie,
ktoré bolo integrálnou súčasťou tejto ponuky práce. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že je
potrebné žalobný návrh žalobcu zamietnuť.

22. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalovaná bola v konaní plne úspešná, žalobcovi preto súd
uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.