Rozhodnutie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 14, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200486
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200486.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a
členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: H. F., Z. XXX/
XX, XXX XX H., zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom, Trhová 992/1, 960 01 Zvolen
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/51438/2014/4989 zo dňa 27. januára

2014 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/51438/2014/4989 zo dňa 27.01.2014 v spojení s rozhodnutím
Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601403/5/4646888/2013/StrM zo dňa 15.10.2013 z r u š u j e
podľa § 250j ods. 2 písm. b/, d/ a e/ O. s. p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 594,22 Eur, z toho trovy právneho
zastúpenia vo výške 524,22 Eur a iné trovy konania vo výške 70,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 07.04.2014 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 1100301/1/51438/2014/4989 zo dňa 27.01.2014 (ďalej „napadnuté rozhodnutie žalovaného"), ktorým
žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový správny orgán"
alebo „správca dane") č. 9601403/5/4646888/2013/StrM zo dňa 15.10.2013 (ďalej aj „prvostupňové

rozhodnutie"), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok") vyrubený
rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 4.845,38 Eur a tým nepriznaný nadmerný odpočet vo výške
1.619,31 Eur a bola vyrubená vlastná daňová povinnosť vo výške 3.226,07 Eur za zdaňovacie obdobie
jún 2012.

Žalobca v žalobe uviedol, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, žalobca bol ukrátený na svojich právach a
zákonom chránených záujmoch, správca dane i žalovaný posudzovali vec neobjektívne, pričom zistenie
skutkového stavu, z ktorého správne rozhodnutie vychádzalo, je nepostačujúce na posúdenie veci.
Žalobca namietal, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v rozpore so zák. č. 563/2009
Z.z.osprávedanívzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Daňovýporiadok")ato§3ods.1a§3,pričom

správca dane ani žalovaný nevzali do úvahy dôkazy v prospech žalobcu. Správca dane nepostupoval
ani podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, t. j. v súčinnosti so žalobcom a neposkytol mu poučenie o jeho
procesných právach a povinnostiach. Správca dane podľa žalobcu konal v rozpore s touto zásadou,
pretože neoboznámil žalobcu so všetkými skutočnosťami a zisteniami, ktoré počas výkonu daňovej
kontroly preveroval takým spôsobom, aby žalobca mohol využiť svoje práva, najmä mu neumožnil,
aby sa vyjadril k skutočnostiam, na základe ktorých správca dane rozhodoval. Daňová kontrola začala

21.09.2012 a správca dane oboznámil žalobcu s výsledkami kontroly až 17.09.2013, o čom bola spísaná
zápisnica. Správca dane pri tomto pojednávaní doručil žalobcovi Protokol a Výzvu na vyjadrenie kzisteniam uvedeným v Protokole. Tento úkon správca dane vykonal len formálne a neposkytol žalobcovi
reálny časový priestor na oboznámenie sa s výsledkami zisťovania správcu dane. Zápisnice o výsluchu
svedkov vykonané policajnými orgánmi neboli zahrnuté medzi skutočnosti, s ktorými správca dane

oboznamoval žalobcu. Daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia protokolu a správca dane
svojím postupom žalobcovi neumožnil uplatniť svoje právo podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového
poriadku(predkladaťvpriebehudaňovejkontrolydôkazypreukazujúcejehotvrdeniaanavrhovaťdôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa ukončenia daňovej kontroly),
ako aj právo podľa § 45 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku (nahliadať do zápisníc z miestneho

zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u
kontrolovaného daňového subjektu), ako aj právo podľa § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku (klásť
svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní). Takýmto postupom správca dane podľa žalobcu
porušil základné zásady daňového konania. Žalobca ďalej namietal, že správca dane sa pri hodnotení
dôkazov zameral na nepriame dôkazy, ktoré boli získané v rozpore s Daňovým poriadkom. Tvrdenie
žalovaného, že žalobca bol správcom dane vyzývaný na splnenie dôkaznej povinnosti a predloženie

dôkazov preukazujúcich reálne dodanie tovaru dodávateľmi DREVO DM s. r. o. a R. K. - REK, a že
žalobca okrem dodávateľských faktúr a dodacích listov nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by vierohodne
preukazovali reálne dodanie tovaru od uvedených dodávateľov, považoval žalobca za rozporné so
skutočnosťou. Poukázal na to, že správcovi dane predložil aj iné dôkazy - záznamy o prevádzke vozidla
nákladnej dopravy - stazky za r. 2012 a výpis z tachografových kariet na USB zariadení, avšak správca

dane sa týmito dôkazmi nezaoberal. Správca dane podľa žalobcu nepostupoval podľa § 46 ods. 5
Daňovéhoporiadku,pretožepotom,akovzniklipochybnostiosprávnosti,úplnostiapravdivostidokladov,
žalobcu nevyzval na ich odstránenie, doplnenie, ani vyjadrenie. Výzva na vyjadrenie k zisteniam
uvedeným v protokole o daňovej kontrole nemôže nahradiť výzvu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku.
Správca dane ďalej do protokolu o daňovej kontrole uviedol, že podľa § 26 Daňového poriadku vykonal

zisťovania v rôznych inštitúciách, resp. vykonal miestne zisťovania u rôznych subjektov, však neuviedol,
čo bolo predmetom zisťovania. Žalobca o výsledku a účele týchto zisťovaní nebol informovaný, a preto
konštatovanie správcu dane, že tieto nemali vplyv na výsledok daňovej kontroly, je nepostačujúce.
Takéto konštatovanie nemožno považovať za vyhodnotenie dôkazov. Poukázal ďalej na to, že podľa
§ 47 písm. h/ Daňového poriadku protokol o daňovej kontrole musí obsahovať preukázané kontrolné

zistenia a vyhodnotenie dôkazov, čo v tomto prípade nebolo splnené. Správca dane i žalovaný v daňovej
kontrole a v odôvodnení rozhodnutia neprihliadali na všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré vyšli najavo,
tieto nevyhodnotili jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, takéto rozhodnutie je preto nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Žalobca v žalobe namietal, že správca dane neuznal odpočítanie dane z
dodávateľskej faktúry č. 09062012 z 25.06.2012 od dodávateľa R. K. - REK, Lučenec za dodanie

pilín s odôvodnením, že vyfakturovaný tovar nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, avšak
neuvádza, ako k tomuto záveru dospel, čo je v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Žalobca
poukázal na obsah svedeckej výpovede p. K., z ktorej vyplýva, že tento predmetnú faktúru vystavil,
tovar (piliny) nenakúpil, pretože sa jedná o vedľajší produkt získaný pri výrobe a spracovaní dreva,
pričom uviedol niektorých svojich dodávateľov dreva, miesto, kde bolo drevo spracované, ako aj údaj,

že prepravu tovaru si zabezpečil odberateľ svojimi dopravnými prostriedkami, ako aj okolnosti prebratia
dodávky. Správca dane sa dokladmi predloženými žalobcom nezaoberal a napriek vyššie uvedeným
dôkazom vyvodil záver, že faktúra bola vystavená formálne a R. K. - REK nepredložil relevantné dôkazy
na potvrdenie uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Pokiaľ správca dane poukázal na to, že za účelom
preverovania skutočností týkajúcich sa zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a R. K. nahliadal do spisu

daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 vykonávanej u R. K., žalobca poukázal na to, že
správca dane neuviedol, čo bolo obsahom tohto úradného záznamu a ktoré skutočnosti správca dane
zistil.Pokiaľsprávcadanebeználežitéhoodôvodneniauviedol,ženedošlokuskutočneniuzdaniteľnému
obchodu medzi žalobcom a R. K., a žalobca si preto neoprávnene uplatnil odpočet dane podľa § 49
zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

DPH"), rozhodnutie správcu dane ako i žalovaného sú v tejto časti nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.
Správca dane neuznal odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 260612 z 30.06.2012 od dodávateľa
DREVO DM s. r. o. Halič za dodanie hobľovaných dubových priebežiek. Žalobca poukázal na obsah
svedeckej výpovede konateľa tejto spoločnosti p. H., ktorý potvrdil vystavenie faktúry, označil miesto,
kde bol tovar skladovaný a uviedol, že prepravu si zabezpečoval odberateľ. Svedeckú výpoveď

správca dane vyhodnotil so záverom, že faktúra bola vystavená formálne, pretože si svedok nepamätal
podrobnostiobchodu.Pokiaľsprávcadanepodľaúradnéhozáznamunahliadaldospisudaňovejkontroly
v spoločnosti DREVO DM s. r. o. v súvislosti s vykonávanou kontrolou u žalobcu a zistil, že spoločnosť
DREVO DM s. r. o. preverovanú drevnú hmotu nadobudlo od spoločnosti KEVOLA s. r. o. Šahy, správcadane neuviedol, akou faktúrou a kedy bol tento tovar takto nadobudnutý. K tvrdeniu správcu dane, že
dodávateľom v spoločnosti KEVOLA s. r. o. bola spoločnosť KALIPO s. r. o. Bratislava, žalobca uviedol,
že skutočnosť, že táto spoločnosť mala uzavretú Rámcovú kúpnu zmluvu a Zmluvu o sprostredkovaní,

nie je dôkazom, že spoločnosť KALIPO s. r. o. bola dodávateľom predmetného tovaru. Správca dane
navyše neuviedol, akým spôsobom boli zistené tieto skutočnosti. Pokiaľ správca dane ako ďalšie dôkazy
o neuskutočnení dodávky tovaru uvádza Zápisnice o výsluchu svedkov, ktoré boli poskytnuté policajnými
orgánmi, s týmito dôkazmi žalobca nebol nikdy oboznámený, tieto boli uvedené až v Protokole o daňovej
kontrole a žalobca ich považuje za dôkazy získané v rozpore s Daňovým poriadkom. Výsluchy svedkov

neboli vykonané správcom dane, a teda neboli dôkazmi zistenými podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku,
pričom žalobca namietal, že nemohol využiť svoje právo klásť svedkom otázky.

Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že zo strany žalobcu boli predložené všetky relevantné dôkazy o
uskutočnení dodávok (faktúry, dodacie listy, doklady o úhradách, prepravné doklady). Ako správca
dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky podľa § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č.

222/2004 Z. z., nie je v rozhodnutí uvedené. Žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR č.
k. 6Sžf/10/2012 a 3Sžf/1/2011, ktoré sa týkali otázky rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým
subjektom a správcom dane. Ďalej poukázal aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora v spojených
prípadoch č. C-354/03 Optigen, C-355/03 (Fulcrum Electronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny
dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná

predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo
nemôže vedieť. Daňový subjekt podľa žalobcu s poukazom na vyššie uvedené rozsudky Najvyššieho
súdu SR nemôže znášať dôkazné bremeno a preukazovať preukázanie skutočností, ktoré svojou
účasťou nezabezpečoval. Žalobca napokon uviedol, že pokiaľ správca dane pri rozhodovaní aplikoval
závery rozsudku ESD č. C-253/02, mal sa riadiť aj bodmi 95-98 cit. rozsudku a uviedol, že z uvedeného

vyplýva, že správca dane nepreukázal, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa svojím obchodom
podieľa na podvode a v takomto prípade má správca dane posudzovať tieto dodávky jednotlivo, ako
by neexistovali plnenia zakladajúce zneužívanie. Žalobca predložil všetky relevantné dôkazy o prijatí
dodávok a dôkazy o použití týchto dodávok ako platiteľ, a preto je jeho právny nárok na uplatnenie
odpočtu dôvodný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol rozhodnutie žalovaného ako i

prvostupňového rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 10.06.2014 uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a navrhol
žalobu zamietnuť. Podrobne sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v žalobe, opísal
priebeh daňového konania, pričom poukázal na to, že 21.09.2012 spísal so žalobcom Zápisnicu o

ústnom pojednávaní, ktorej predmetom bolo začatie daňovej kontroly, v ktorej bol žalobca zápisnične
poučený o právach podľa § 45 ods. 1 písm. a/ až g/ a ods. 2 písm. a/ až h/ Daňového poriadku, z
čoho vyplýva, že žalobca mal možnosť predkladať počas výkonu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia aj bez vyzvania správcu dane. Žalovaný poukázal na zistenia správcu dane v priebehu
daňovej kontroly týkajúce sa odpočtu dane z dodávateľskej faktúry č. 260612 z 30.06.2012 vyhotovenej

dodávateľom DREVO DM s. r. o. za dodávku hobľovaných dubových priebežok a z dodávateľskej
faktúry č. 09062012 z 25.06.2012 vyhotovenej dodávateľom R. K. - REK, Lučenec za dodávku pilín. Na
základe predložených dokladov správca dane 20.11.2012 vykonal so žalobcom ústne pojednávanie, pri
ktorom žalobcu opakovane poučil o jeho právach a povinnostiach a vyzval ho na podanie vysvetlenia
k deklarovaným zdaniteľným obchodom. Dňa 26.03.2013 správca dane vykonal miestne zisťovanie v

prevádzke žalobcu, o čom spísal zápisnicu. Následne na základe predložených dokladov a vyjadrenia
žalobcuz20.11.2012správcadanevypočulakosvedkaR.K.-REK,akoajkonateľaspoločnostiDREVO
DM s. r. o. H. H., o čom spísal Zápisnice o ústnom pojednávaní, na ktorých sa zúčastnil aj žalobca,
ktorý mal právo svedkom klásť otázky. Žalovaný z uvedeného vyvodil, že žalobca nebol ukrátený na
svojom práve podľa § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Poukázal na to, že tvrdenia svedka H.

H. preveroval nazretím do spisovej zložky z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012
vykonanej v spoločnosti DREVO DM s. r. o., o čom vyhotovil úradný záznam z 02.09.2013 a zistil
skutočnosti týkajúce sa spoločnosti KEVOLA s. r. o. a KALIPO s. r. o., ktoré mali byť dodávateľmi pre
spoločnosťDREVODMs.r.o.,ktorámalabyťdodávateľomžalobcu.Žalovanýpoukázalnato,žezistený
skutkový stav vo veci podrobne popísal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Správca dane 17.09.2013

spísal so žalobcom Zápisnicu o ústnom pojednávaní, v ktorej žalobcu oboznámil s výsledkami daňovej
kontroly, pričom žalobca sa vyjadril, že s kontrolnými zisteniami nesúhlasí. Súčasne správca dane
žalobcovi doručil 17.09.2013 výzvu na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole o daňovej kontrole.
Žalobca sa v stanovenej lehote písomne nevyjadril. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že správca danebol so žalobcom súčinný a žalobca nebol ukrátený na svojich právach. K námietke žalobcu, že správca
dane žalobcovi nezaslal výzvu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že aj keď
správca dane takúto výzvu žalobcovi nezaslal, žalobca bol na základe oznámenia zo 06.09.2012

povinný predložiť všetky doklady a dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v daňovom priznaní za
kontrolované zdaňovacie obdobie. O svojich právach bol žalobca poučený aj pri ústnych pojednávaniach
a žalobca mal možnosť predkladať počas výkonu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia aj
bez vyzvania správcu dane. Takúto možnosť mal aj po doručení Protokolu o daňovej kontrole, aj v rámci
odvolaciehokonania,avšaktútonevyužilažiadnevierohodnédôkazypreukazujúcereálneuskutočnenie

zdaniteľných obchodov od deklarovaných dodávateľov nepredložil. K námietke žalobcu, že žalovaný ani
správcadaneneodôvodniliporušenie§49ods.1a2písm.a/ZákonaoDPHžalobcom,žalovanýuviedol,
že podrobne popísal zistený skutkový stav a dôkazy riadne vyhodnotil so záverom, že neboli predložené
dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľných obchodov od deklarovaných dodávateľov DREVO DM
s. r. o. a R. K. - REK. K námietke žalobcu, že Zápisnice o výsluchu svedkov vykonané policajnými
orgánmi neboli predmetom oboznámenia dňa 17.09.2013, žalovaný uviedol, že žalobca sa k nim mohol

vyjadriť na základe výzvy na vyjadrenie k protokolu o daňovej kontrole. Tieto svedecké výpovede podľa
žalovaného neboli získané v rozpore so zákonom. Z vykonaného dokazovania podľa žalovaného bolo
preukázané, že k dodaniu tovaru dodávateľmi DREVO DM s. r. o. a R. K. - REK nedošlo. K námietke
žalobcu, že správca dane ho počas daňovej kontroly nevyzval na predloženie ďalších dôkazov, žalovaný
uviedol, že dôkazná povinnosť je na strane žalobcu a je povinný preukázať splnenie podmienok na

odpočítanie dane. Ak správca dane preukáže zneužívanie systému DPH, ktoré viedlo k získaniu daňovej
výhody, je oprávnený požadovať od daňového subjektu - žalobcu zaplatenie odpočítaných čiastok.
Žalobca si neoprávnene uplatnil odpočet dane z dodávateľských faktúr od deklarovaných dodávateľov
za dodanie tovaru, ktorého reálne dodanie od uvedených dodávateľov nebolo vierohodne preukázané.
Podľa žalovaného žalobca nebol ukrátený na svojich právach, skutkový stav bol zistený riadne, dôkazy

boli vyhodnotené v súlade so zákonom, odôvodnenie rozhodnutia obsahuje všetky zákonom stanovené
náležitosti a nemôže byť preto posúdené ako nepreskúmateľné.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O. s.
p. preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a

z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O. s. p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a
konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe.

Splnomocnený zástupca žalobcu sa na pojednávaní v celom rozsahu pridržiaval žaloby a dôvodov v nej
uvedených a rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné a ukracujúce práva žalobcu. Zdôraznil
najmä porušenie Daňového poriadku, pričom správca dane i žalovaný svojím postupom odňali možnosť
žalobcu vyjadrovať sa k získaným dôkazom v priebehu daňovej kontroly, klásť svedkom otázky a

uplatniť svoje práva spôsobom stanoveným zákonom Namietal, že nebol oboznámený s tým, že správca
dane počas daňovej kontroly mal pochybnosti o žalobcom tvrdených skutočnostiach, pričom žalobcu
na doplnenie alebo vyjadrenie k týmto dôkazom nevyzval. Namietal proti použitiu výpovedí svedkov
vyhotovených policajnými orgánmi, ktoré neboli vykonané správcom dane, ani v súlade s Daňovým
poriadkom.Poukázalnato,žežalobcaboldobromyseľný,pričomdodávkytovaruboliriadnerealizované.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na základe Poverenia zo 06.09.2012 správca dane
vykonal u žalobcu daňovú kontrolu zameranú na zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2012. Oznámenie o začatí daňovej kontroly bolo
žalobcovi doručené 13.09.2012. Dňa 21.09.2012 správca dane spísal so žalobcom Zápisnicu o ústnom

pojednávaní, ktorej predmetom bolo začatie daňovej kontroly. V zápisnici bol žalobca poučený o svojich
právach a povinnostiach v zmysle § 45 ods. 1 Daňového poriadku, o. i. o práve predkladať v priebehu
daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane,
ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia (písm. c/), o práve nahliadať do zápisnice
z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou

vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu (písm. d/), o práve klásť svedkom a znalcom otázky
pri ústnom pojednávaní (písm. e/), vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam,
k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim (písm.
f/), ako aj o povinnostiach podľa § 45 ods. 2 Daňového poriadku, o. i. o povinnosti predkladať vpriebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/). Z predmetnej zápisnice ďalej
vyplýva zoznam listín a dokladov odovzdaných žalobcom správcovi dane, o. i. dodávateľské faktúry,
príjmové pokladničné doklady, výdavkové pokladničné doklady. O výsledku daňovej kontroly správca

dane vyhotovil Protokol č. 9601403/5/4229607/2013-Šta zo dňa 17.09.2013, ktorý spolu s výzvou
na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole doručil žalobcovi 17.09.2013. Súčasne 17.09.2013
vyhotovil Zápisnicu o ústnom pojednávaní, podľa ktorej bol žalobca oboznámený s úkonmi vykonanými v
súvislosti s predmetnou daňovou kontrolou a výsledkami tejto kontroly. Zo zápisnice vyplýva, že žalobca
bol o. i. oboznámený so skutočnosťami zistenými z dokladov predložených žalobcom a zadovážených

správcom dane, o. i. výsluchom svedka M. H. - konateľa DREVO DOM DM s. r. o. Správca dane
konštatoval, že správca dane kontrolou predložených dokladov a evidencií zistil, že spoločnosť DREVO
DM s. r. o. drevnú hmotu nadobudla od spoločnosti KEVOLA s. r. o., pričom z odpovede na dožiadanie
Daňového úradu Nitra, pobočka Levice vyplynulo, že spoločnosť KEVOLA s. r. o. v čase výkonu daňovej
kontroly zmenila konateľa, novým konateľom sa stal p. C. G., ktorý je podľa medzinárodného preverenia
neexistujúcou osobou. Bývalý konateľ Y. L. v postavení svedka na ústnom pojednávaní zdaniteľné

obchody potvrdil, avšak nepredložil žiadne relevantné dôkazy potvrdzujúce tieto obchody. Správca dane
ďalej v zápisnici uviedol, že zistil, že najväčším obchodným partnerom pre spoločnosť KEVOLA s. r. o.
ŠahyboldaňovýsubjektKALIPOs.r.o.Bratislava,sktorýmmalaspoločnosťKEVOLAs.r.o.uzatvorenú
Rámcovú kúpnu zmluvu z 20.11.2010, predmetom ktorej bola dodávka potravinárskeho tovaru, ako aj
Zmluvu o sprostredkovaní z 02.01.2011, na základe ktorej sa sprostredkovateľ KALIPO s. r. o. zaväzoval

zabezpečiť požadované objednávky pre obchodných partnerov záujemcu KEVOLA s. r. o. a to surovinu
- drevo, produkty z dreva, listnaté, ihličnaté odrezky a produkty. Zo strany dodávateľa KALIPO s.r.o. sa
podľa správcu dane nedalo preveriť uskutočnenie obchodov, nakoľko daňový subjekt so správcom dane
nekomunikuje a doklady ku kontrole nepredložil. Správca dane dospel k záveru, že spoločnosť KALIPO
s.r.o. nemala vytvorené vhodné podmienky na uskutočnenie obchodov a z toho dôvodu nemohli byť

uskutočnené. Z uvedeného vyvodil záver, že žalobcovi nie je možné priznať nárokovaný odpočet dane
z titulu nadobudnutia tovaru vo výške 4.767,40 Eur z faktúry č. 260612 z 30.06.2012. Zo zápisnice ďalej
vyplýva, že žalobca bol oboznámený s výsluchom svedka R. K. - REK, z ktorého výpovede správca dane
vyvodil záver, že svedok síce zdaniteľné obchody potvrdil, avšak nepredložil žiadne relevantné dôkazy
potvrdzujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Z uvedeného dôvodu žalobcovi nevznikol nárok na

odpočítanie dane z faktúry č. 09062012 z 25.06.2012 vo výške 77,98 Eur. Žalobca do zápisnice uviedol,
že obsah zápisnice berie na vedomie a s výsledkom kontroly nesúhlasí.

Z obsahu spisu vyplýva, a táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná, že žalobca sa v lehote
stanovenej správcom dane vo výzve k zisteniam uvedeným v protokole nevyjadril. Zistenia správcu

dane uvedené v predmetnom Protokole boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia
správcu dane zo dňa 15.10.2013, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku
vyrubený rozdiel DPH v sume 4.845,38 Eur a tým nebol priznaný nadmerný odpočet v sume 1.619,31
Eur a vyrubená vlastná povinnosť predstavovala 3.226,07 Eur za zdaňovacie obdobie jún 2012. V
odôvodnení rozhodnutia správca dane poukázal na vykonané dokazovanie v predmetnej veci, na ktoré

súd odkazuje so záverom, že pri kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2012 mal správca dane zistené, že žalobca si v predmetnom
zdaňovacom období uplatňoval odpočítanie dane na základe faktúry č. 260612 zo dňa 30.06.2012
za dodávku hobľovaných dubových priebežiek od dodávateľa DREVO DM s. r. o. Halič, pričom z
dokazovania vykonaného výsluchom konateľa spoločnosti DREVO DM s. r. o. správca dane dospel

k záveru, že nebolo preukázané skutočné nadobudnutie tovaru od tohto dodávateľa, pretože neboli
predložené relevantné dôkazy o uskutočnení zdaniteľného obchodu v zmysle uvedenej faktúry od
spoločnosti DREVO DM s. r. o. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nahliadnutím do spisu daňovej
kontroly DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 vykonávanej u daňového subjektu DREVO DM s. r. o.
a kontrolou predložených dokladov zistil, že DREVO DM s. r. o. preverovanú drevnú hmotu nadobudla

od spoločnosti KEVOLA s. r. o., v ktorej v čase výkonu daňovej kontroly došlo k zmene konateľa,
ktorým je C. G. a tento je podľa medzinárodného preverenia neexistujúcou osobou. Správca dane
ďalej uviedol, že najväčším obchodným partnerom spoločnosti KEVOLA s.r.o. bol daňový subjekt
KALIPO s.r.o., s ktorým mala spoločnosť KEVOLA s. r. o. uzatvorenú o. i. Zmluvu o sprostredkovaní z
02.01.2011 týkajúcu sa zabezpečenia požadovaných objednávok pre obchodných partnerov záujemcu

KEVOLA s. r. o. - surovinu - drevo, produkty z dreva, o. i. aj pre žalobcu spoločnosť DREVO BB
export s. r. o. Málinec, DREVO DM s. r. o. Halič, REK s. r. o. Lučenec, R. K. - REK s. r. o. Lučenec,
PEROSA s. r. o. Lučenec. Uskutočnenie obchodov u dodávateľa KALIPO s. r. o. sa nedalo preveriť,
nakoľko tento subjekt so správcom dane nekomunikoval a doklady ku kontrole nepredložil. Správcadane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal na získané informácie a kópie dokumentov
poskytnutých z PPZ, NAKA, NJFP Banská Bystrica , pričom poukázal na obsah Zápisníc o výsluchu
svedkov Z. S., H. F., Y. L. a H. O., z ktorých vyvodil, že spoločnosť KALIPO s. r. o. nemala vytvorené

vhodné podmienky na uskutočnenie obchodov a z toho dôvodu nemohli byť uskutočnené. Správca
dane z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že napriek tomu, že žalobca viedol v účtovníctve a
predložil k daňovej kontrole faktúru za nadobudnutie tovaru, z ktorej si uplatnil odpočítanie dane podľa
§ 49 Zákona o DPH, správca dane zistil, že v prípade dodávateľa spoločnosti DREVO DM s. r. o.
neprišlo k žiadnemu zdaniteľnému obchodu medzi daňovým subjektom H. F. a daňovými subjektami

z tuzemska ako dodávateľmi, resp. subdodávateľmi, a preto si kontrolovaný subjekt neoprávnene
uplatňoval odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH. Podľa správcu dane žalobca nepreukázal
relevantné dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľných obchodov so spoločnosťou DREVO DM s. r.
o., nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z deklarovaných zdaniteľných obchodov s uvedenou
spoločnosťou predložením dôkazov o tom, že sa zdaniteľný obchod deklarovaný faktúrou č. 260612
uskutočnil, že tovar reálne nadobudol a došlo k fyzickému dodaniu tovaru a tým aj k nadobudnutiu práva

nakladať s tovarom ako vlastník. Na základe uvedených skutočností správca dane žalobcovi nepriznal
nárok na odpočítanie dane v sume 4.767,40 Eur, keďže nepreukázal, že mu vznikol nárok na odpočítanie
dane z titulu nadobudnutia tovaru v tuzemsku podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH.

Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ďalej vyplýva, že správca dane pri kontrole na zistenie

oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2012 mal zistené, že
žalobca si odpočítal DPH v celkovej sume 77,98 Eur z tovaru fakturovaného faktúrou č. 09062012 zo
dňa 25.06.2012, vystavenou dodávateľom - R. K. - REK Lučenec za dodávku pilín, pričom z dokazovania
vykonaného výsluchom dodávateľa dospel k záveru, že daňová kontrola nepreukázala relevantné
dôkazy o skutočnom nadobudnutí tovaru od tuzemských dodávateľov, pretože R. K. nepredložil žiadne

relevantné dôkazy, ktoré by uskutočnenie zdaniteľných obchodov potvrdili. V odôvodnení ďalej uviedol,
že za účelom preverenia skutočností týkajúcich sa zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a R. K. - REK
bolo nahliadnuté do spisu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 vykonávanej u R. K.
- REK. Z vykonaného dokazovania správca dane vyvodil záver, že napriek tomu, že žalobca viedol v
účtovníctve a predložil k daňovej kontrole faktúru za nadobudnutie tovaru, z ktorej si uplatnil odpočítanie

dane podľa § 49 Zákona o DPH, v prípade dodávateľa R. K. - REK neprišlo k žiadnemu skutočnému
zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a daňovými subjektami z tuzemska ako dodávateľmi, resp.
subdodávateľmi, a preto si žalobca neoprávnene uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o
DPH. Správca dane konštatoval, že žalobca nepreukázal reálnosť zdaniteľných obchodov so R. K.
- REK, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z deklarovaných zdaniteľných obchodov s týmto

dodávateľom predložením dôkazov o tom, že sa zdaniteľný obchod deklarovaný faktúrou č. 09062012
uskutočnil, že tovar platiteľ reálne nadobudol a došlo k fyzickému dodaniu tovaru a tým aj k nadobudnutiu
práva nakladať s tovarom ako vlastník. Na základe týchto skutočností správca dane nepriznal žalobcom
nárokovanú daň uvedenú v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2012, keďže nepreukázal, že
mu vznikol nárok na odpočítanie dane z titulu nadobudnutia tovaru v tuzemsku podľa § 51 ods. 1 písm.

a/ Zákona o DPH.

Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že samotná existencia faktúr ešte
nie je relevantným dôkazom o uskutočnení zdaniteľného obchodu v zmysle § 8 Zákona o DPH, pretože
nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľného obchodu podľa vyššie uvedených faktúr od daňových

subjektov DREVO DM s. r. o. a R. K. - REK. Správca dane poukázal na rozsudok ESD č. C-255/02,
podľa ktorého ak správca dane napriek formálnemu dodržaniu podmienok zo strany daňového subjektu
preukáže zneužívanie systému DPH, ktoré viedlo k získaniu daňovej výhody, je oprávnený požadovať od
daňovéhosubjektusretroaktívnymúčinkomzaplatenieodpočítanýchčiastok.Vodôvodnenírozhodnutia
správca dane citoval ustanovenia zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH a to § 49 ods. 1 a 2, § 19 ods. 1, §

8 ods. 1 a § 51 ods. 1 a konštatoval, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane v rozpore s
citovanými ustanoveniami. Na základe uvedeného správca dane žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet
za zdaňovacie obdobie jún 2012 v sume 1.619,31 Eur, vyčíslil rozdiel dane v sume 4.845,38 Eur a vyrubil
vlastnú daňovú povinnosť na DPH vo výške 3.226,07 Eur.

Žalobca včas podaným odvolaním napadol prvostupňové rozhodnutie správcu dane, o ktorom žalovaný
rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 27.01.2014 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku
prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný
poukázal na priebeh a výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na zistenie oprávnenosti nárokuna vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2012 podľa Zákona o DPH, počas ktorej o.
i. zistil, že žalobca si v predmetnom období odpočítal daň z dodávateľskej faktúry č. 260612 30.06.2012
vyhotovenej dodávateľom DREVO DM s. r. o. Halič za dodávku hobľovaných dubových priebežiek,

prílohou ktorej je dodací list zo dňa 30.06.2012 a z faktúry č. 09062012 z 25.06.2012 vyhotovenej
dodávateľom R. K. - REK, Lučenec za dodávku pilín, prílohou ktorej je dodací list zo dňa 25.06.2012.
Ďalej poukázal na výsledky preverovania oprávnenosti uplatneného odpočítania dane a dokazovanie
vykonanésprávcomdane.Správcadanezdaniteľnéobchodydeklarovanépredmetnýmidodávateľskými
faktúrami preveroval aj u dodávateľov uvedených na dodávateľských faktúrach, pričom ako svedkov

vypočul R. K. a konateľa spoločnosti DREVO DM s. r. o. M. H.. Poukázal na obsah výpovedí uvedených
svedkov, ako aj na zistenia získané zo spisov daňovej kontroly vykonávanej za predmetné zdaňovacie
obdobie jún 2012 u dodávateľa DREVO DM s. r. o. a u R. K. - REK. Pri výkone predmetnej
daňovej kontroly správca dane využil aj ďalšie zistenia z iných konaní, pričom poukázal na obsah
svedeckých výpovedí z výsluchu svedkov bývalých konateľov spoločnosti KALIPO s. r. o. Z. S. a H. F.,
bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA s. r. o. a účtovníčky tejto spoločnosti, ktoré výsluchy svedkov

boli vykonané policajnými orgánmi. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že
správca dane všetky zistené skutočnosti vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru,
že napriek tomu, že žalobca viedol v účtovníctve a predložil k predmetnej daňovej kontrole faktúry od
deklarovaných dodávateľov DREVO DM s. r. o. a R. K. - REK, ktorými deklaroval nadobudnutie tovaru
- hobľovaných dubových priebežiek a pilín, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona

o DPH, bolo zistené, že nedošlo k žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom
a daňovými subjektami z tuzemska ako dodávateľmi, a preto si žalobca uplatnil odpočítanie dane
neoprávnene. Žalovaný na základe skutočností zistených správcom dane posúdil, že v daňovej kontrole
nebolo vierohodne preukázané, že spoločnosti DREVO DM s. r. o. ako dodávateľovi kontrolovaného
daňového subjektu vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH, žalobcovi preto

nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 Zákona o DPH.
Rovnako nebolo podľa žalovaného vierohodne preukázané reálne dodanie tovaru uvedeného na faktúre
vyhotovenej dodávateľom R. K. - REK, čím nebolo preukázané, že mu vznikla daňová povinnosť v
zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH z dodania tovaru a tým žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie
dane z predmetnej dodávateľskej faktúry v zmysle ust. § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ust. § 51

Zákona o DPH. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že z administratívneho spisu
vyplýva, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v zmysle Daňového poriadku a zistený
skutkový stav posudzoval v zmysle Zákona o DPH. Poukázal na podmienky stanovené v Zákone o
DPH na vznik práva na odpočítanie dane (citujúc ust. § 49 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, § 8 písm. a/
Zákona o DPH), ako aj na § 24 ods. 1 písm. a/ až c/ Daňového poriadku, podľa ktorého žalobca ako

daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré
je povinný uvádzať v daňovom priznaní. Správca dane vedie dokazovanie, avšak dôkazné bremeno
znáša daňový subjekt. Existencia faktúr a dodacích listov, ktoré znejú na meno platiteľa DPH, nie
sú podľa žalovaného dostatočným dôkazom na preukázanie, že došlo k dodaniu tovaru. Žalobca
bol povinný preukázať svoje nároky vyplývajúce z odpočítania dane relevantnými dôkazmi a správca

dane bol oprávnený preveriť, kým, ako a či si reálne deklarované zdaniteľné obchody uskutočnili.
Žalobcovi bolo umožnené plniť si svoju dôkaznú povinnosť a predložiť relevantné dôkazy, ktoré by
vierohodne preukazovali reálne dodanie tovaru od spoločnosti DREVO DM s. r. o. a R. K. - REK ako
dodávateľov uvedených na predložených dodávateľských faktúrach. Žalovaný poukázal na podmienky,
ktoré musia byť splnené, aby vzniklo právo na odpočítanie dane, pričom základným predpokladom pre

vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane u príjemcu tovaru - žalobcu je skutočnosť, že vznikla
daňová povinnosť dodávateľovi a to z titulu reálneho dodania tovaru. Pokiaľ žalobca uplatňuje právo na
odpočítanie dane na základe predložených faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody
nimi deklarované boli reálne uskutočnené dodávateľmi uvedenými na predmetných faktúrach. Správca
dane pri preverovaní uplatneného práva na odpočítanie dane na základe predložených dodávateľských

faktúr za dodanie tovaru (hobľovaných dubových priebežiek a pilín) vyhotovených dodávateľmi DREVO
DM s. r. o. a R. K. - REK nevykonal len formálnu kontrolu dokladov, ale preveroval aj skutkový stav
veci a to reálne dodanie deklarovaného tovaru vo všetkých vzájomných súvislostiach, pričom viedol
dokazovanie, vyzýval žalobcu na splnenie si jeho dôkaznej povinnosti a poskytol mu časový priestor na
predloženie relevantných dôkazov preukazujúcich reálne dodanie tovaru deklarovanými dodávateľmi.

Žalovaný konštatoval, že žalobca okrem dodávateľských faktúr a dodacích listov nepredložil žiadne
dôkazy, ktoré by vierohodne preukazovali reálne dodanie tovaru od uvedených dodávateľov. Tým
nebolo podľa žalovaného preukázané, že uvedeným dodávateľom tovaru deklarovaného predmetnými
faktúrami vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH a tým žalobcovi nevznikloprávo na odpočítanie dane z predmetných dodávateľských faktúr v zmysle § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti
na § 51 Zákona o DPH. Vo vzťahu k dôkaznej povinnosti daňového subjektu žalovaný uviedol, že
táto dôkazná povinnosť je na strane platiteľa, zistenia správcu dane týkajúce sa dodávateľov DREVO

DM s. r. o. a R. K. - REK vedú k pochybnostiam o dodaní deklarovaného tovaru týmito platiteľmi a
tieto pochybnosti sa žalobcovi nepodarilo odstrániť. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
poukázalnarozsudkyESD(voveciHalifax,Optigen,FulcrumElectronicsLtd.,BondHouseSystemsLtd.
a Kittel), na ktoré poukázal správca dane vo svojom rozhodnutí z dôvodu, že zistenia daňovej kontroly
nasvedčujúpodvodnémukonaniu.Podmienkyuvedenévust.§49ods.1a2,§51ods.1písm.a/Zákona

o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie
dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani
za dobromyseľnosť žalobcu. Odpočítanie dane len na základe faktúr bez preukázania reálneho plnenia
vykazuje podľa žalovaného známky podvodného konania, ktoré je v rozpore so Zákonom o DPH. Zo
skutočností uvedených v rozhodnutí žalovaného i v rozhodnutí správcu dane vyplýva, že žalobca porušil
ust. § 49 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ a § 71 ods. 2 písm. b/ Zákona o DPH, keď si

neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od deklarovaných dodávateľov DREVO
DM s. r. o. a R. K. - REK za dodanie tovaru, ktorého reálne dodanie od uvedených dodávateľov nebolo
vierohodne preukázané. Žalobca nepredložil konkrétne dôkazy o skutočne nereálnych dodávok tovaru
uvedeného na predmetných faktúrach, neodstránil pochybnosti o dodávateľoch, a teda nepreukázal
splnenie podmienok na odpočítanie dane. Naopak, správca dane v daňovej kontrole preukázal, že

tovar deklarovaný predmetnými dodávateľskými faktúrami nebol reálne dodaný dodávateľmi na ich
uvedenými, t. j. spoločnosťou DREVO DM s. r. o. a R. K. - REK.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správca dane počas daňovej kontroly vypočul žalobcu,
o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní z 20.11.2011, z ktorej o. i. vyplýva, že žalobca obchoduje

s drevom, pričom drevo má od rôznych dodávateľov podľa predložených dokladov ku kontrole a
vykonáva aj ťažbu dreva pre urbárske lesné spoločnosti, prenajíma motorové vozidlá, prenajíma budovy
- sklady a obchoduje s potravinami. Zo zápisnice vyplýva, že žalobca predložil správcovi dane Záznamy
o prevádzke vozidla nákladnej dopravy - stazky z r. 2012 a výpis z tachografových kariet na USB
zariadení ( Tieto dôkazy sa však v administratívnom spise už nenachádzajú.) Zo Zápisnice o miestnom

zisťovaní z 26.03.2013 vyplýva, že správca dane overoval prevádzku žalobcu - Pílu Málinec. Zistil, že
vlastníkom je žalobca a v prevádzke sa nachádza budova, sklady, garáže, v ktorých sú umiestnené
píly na spracovanie dreva, vysokozdvižné vozíky, opravárenské stroje, hydraulické ruky umiestnené na
nákladných vozidlách. V prevádzke sa nachádzalo nakúpené drevo - guľatina, vláknina, kálavé palivové
drevo v paletách, pryzmy.

Z fotokópie faktúry č. 09062012 z 25.06.2012 vyplýva, že dodávateľ R. K. - REK, Lučenec vyfakturoval
žalobcovi ako odberateľovi dodávku pilín v množstve 70 prm s jednotkovou cenou 5,57 Eur, spolu 389,90
Eur + 20 % DPH 77,98 Eur, t. j. spolu 467,88 Eur. K faktúre je pripojená fotokópia Dodacieho listu z
25.06.2012 osvedčujúca dodávku tovaru žalobcovi - piliny 70 prm x 5,57 Eur.

Z fotokópie faktúry č. 260612 z 30.06.2012 vyplýva, že dodávateľ DREVO DM
s. r. o. Halič vyfakturoval žalobcovi ako odberateľovi dodávku prírezov v množstve 24,2 m3, jednotková
cena 985,- Eur, cena bez DPH 23.837,- Eur + 20 % DPH 4.767,40 Eur, spolu 28.604,40 Eur. K faktúre je
pripojená fotokópia Dodacieho listu z 30.06.2012 osvedčujúca dodávku hobľovaných dubových prírezov

- priebežiek 35 x 60 x 1950 v množstve 24,20 m3 s uvedením evidenčného čísla motorového vozidla
PT727AP, opatreného pečiatkou a podpisom odberateľa a dodávateľa.

Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane 20.08.2013 vypočul ako svedka R. K. v súvislosti s
výkonom daňovej kontroly u žalobcu, o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil

aj žalobca. Z predmetnej zápisnice vyplýva, že R. K. potvrdil, že v rozhodnom období obchodoval so
žalobcom (drevo, preprava), potvrdil vyhotovenie faktúry č. 09062012 z 25.06.2012 za dodávku pilín v
cene 467,88 Eur a uviedol, že tento tovar (piliny) nenakúpil, pretože piliny ako vedľajší produkt získal
pri výrobe a spracovaní dreva na svojej píle v Lučenci, areál bývalej ZTS, pričom drevo nakupuje od
svojich dodávateľov, napríklad DREVO DM s. r. o., DREVO BB Export s. r. o. a pod. Svedok uviedol,

že prepravu tovaru si žalobca zabezpečil svojimi dopravnými prostriedkami a tovar bol odovzdaný na
píle v Lučenci. Dodávka bola uskutočnená na základe ústnej dohody. DPH z dodávateľskej faktúry bola
priznaná aj odvedená.Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že správca dane 22.08.2013 vypočul ako svedka H. H. konateľa
spoločnosti DREVO DM s. r. o. v súvislosti s výkonom daňovej kontroly žalobcu, o čom spísal Zápisnicu
o ústnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil aj žalobca. Z predmetnej zápisnice vyplýva, že konateľ

spoločnosti DREVO DM s. r. o. M. H. potvrdil, že v rozhodnom období obchodoval so žalobcom (dodával
mu drevo, žalobca robil pre neho služby a dodával mu tovar). Potvrdil aj vyhotovenie faktúry č. 260612
z 30.06.2012 za dodávku dubových priebežiek - prírezov v celkovej hodnote 28.604,40 Eur. Uviedol, že
drevo nadobudol od svojich dodávateľov, ktorí sú uvedení na faktúrach a dodacích listoch v účtovníctve,
po prevzatí ho skladoval na Vajanského ulici v Lučenci, neskôr v areáli ZŤS. K dodaniu tovaru pre

žalobcu uviedol, že prepravu si zabezpečoval žalobca, údaje o vozidle sú na dodacom liste, pričom tovar
si prevzal na prevádzke spoločnosti DREVO DM s. r. o.

Z úradného záznamu z 23.01.2013 spísaného správcom dane vyplýva, že pracovníčky správcu dane
overili účtovné doklady (tieto neboli v ú. z. špecifikované), ktoré predložil k daňovej kontrole na DPH za
zdaňovacie obdobie jún 2012 R. K. - REK v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na DPH za jún 2012

u žalobcu. Z predložených dokladov zistili, že tieto súhlasia s dokladmi predloženými žalobcom.

Z úradného záznamu z 02.09.2013 spísaného správcom dane vyplýva, že pracovníčky správcu dane
nazreli do spisového obalu z daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 vykonávaným v
spoločnosti DREVO DM s. r. o. Halič, pričom z predložených dokladov (tieto neboli v ú. z. špecifikované)

zistili, že tieto doklady súhlasia s dokladmi predloženými žalobcom. Podľa vyjadrenia kontrolovaného
subjektu dodávateľom dubového dreva pre spoločnosť DREVO DM s. r. o. bola spoločnosť KEVOLA
s. r. o.

V administratívnom spise sa nachádzajú Zápisnice o výsluchu svedkov Y. L. (bývalého konateľa

spoločnostiKEVOLAs.r.o.),H.O.(účtovníčkyvykonávajúcejúčtovníckepráceprespoločnosťKEVOLA
s.r.o.), ako aj Z. S. a H. F. (bývalých konateľov spoločnosti KALIPO s. r. o.). Z odôvodnenia rozhodnutia
správcu dane (str. 4) vyplýva, že tieto mali byť poskytnuté žalovanému - Prezídiom Policajného zboru,
odbor stred, Banská Bystrica, pričom žalovaný ich mal postúpiť správcovi dane pre účely kontroly
daňového subjektu KEVOLA s. r. o.

Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 17.09.2013, na ktorom bol žalobca oboznámený s
výsledkom daňovej kontroly vyplýva, že správca dane žalobcu s obsahom, resp. s existenciou vyššie
uvedených Zápisníc o výsluchu svedkov vyhotovených Prezídiom Policajného zboru, Úradom boja
proti organizovanej kriminalite, Banská Bystrica neoboznámil, napriek tomu, že tieto Zápisnice boli

zapracované do Protokolu o daňovej kontrole zo dňa 17.09.2013, ktorý bol žalobcovi 17.09.2013
doručený správcom dane.

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca

dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,
d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti

s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia.

Podľa § 46 ods. 1, 2, 5, 8, 9 Daňového poriadku (1) Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení

správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej
kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie
alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení

o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.
(2) Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
alebojehočasti,daňovákontrolajezačatávdeňspísaniazápisniceozačatídaňovejkontrolyalebovdeň

uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto
výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu
na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch
ich nepredloženia.

(5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených
kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane
tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby
neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne
preukázal.

(8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej
kontrolyvrátanevyhodnoteniadôkazov;protokolsanevyhotovuje,akjedaňovákontrolaukončenápodľa
odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový
subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa
osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu

aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo
výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má
kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjektpredložíajlistinnédôkazy.Zmeškanielehotynemožnoodpustiť.Aksadaňovoukontrolourozdielvsume,
ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na
ktorúsiuplatnilnárokpodľaosobitnýchpredpisov1)nezistí,výzvanavyjadreniekprotokolusanezasiela.

Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho
mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a)
(9) Daňová kontrola je ukončená dňom
a) doručenia protokolu podľa odseku 8,
b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo

c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.

Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 5 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto
zákonaaleboosobitnéhopredpisumožnolenrozhodnutím,ktorémusíbyťdoručenépodľatohtozákona,
ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti

ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
(3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum rozhodnutia,

c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo
pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú

fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú
osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,
d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o
náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej

banky, na ktorý má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie
odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je
daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky,

ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce
s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje
elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným
elektronickým podpisom.
(5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie,

ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového
subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa
rozhodovalo.

Podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku (5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom

konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.
(6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový
subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

Podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH v znení zák. č. 246/2012 Z. z. účinnom do 30.09.2012 dodaním tovaru je

a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou

bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej
zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru
je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode

nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako
deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe
zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre
zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť
faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a
predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku
daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo

viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac
platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej
povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci.
Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s
oslobodením od dane podľa § 28 až 42.

(2) Faktúra musí obsahovať
a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo
službu, a jeho identifikačné číslo pre daň,
b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo
služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,

c) poradové číslo faktúry,
d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak
tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
e) dátum vyhotovenia faktúry,
f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,

g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,
h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane,
i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.

Žalobca podľa uplatnených žalobných dôvodov namietal, a teda medzi účastníkmi konania bolo sporné,

či správca dane pri výkone daňovej kontroly zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2012 postupoval podľa Daňového poriadku, ďalej bolo
sporné, či žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH, ktorú si uplatnil v kontrolovanom
zdaňovacom období z faktúr uvedených v daňovom priznaní od dodávateľa DREVO DM s. r. o. za
dodávku hobľovaných dubových priebežiek a od dodávateľa R. K. - REK za dodávku pilín, pričom

žalobca súčasne namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane. Medzi účastníkmi konania
bola sporná aj otázka rozloženia, resp. rozsahu dôkazného bremena.

Z vyššie citovaných ustanovení Daňového poriadku vyplýva, že správca dane daňovou kontrolou zisťuje
alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení

osobitných predpisov (§ 44 ods. 1), pričom má povinnosť postupovať podľa Daňového poriadku, riadiť
sa základnými zásadami správy daní (§ 3), umožniť kontrolovanému daňovému subjektu uplatňovať
práva a vyžadovať od neho plnenie povinností stanovených v § 45 a nasl. Daňového poriadku. Súd
v preskúmavanom prípade zistil, že správne orgány sa vyššie citovanými ustanoveniami Daňovéhoporiadku neriadili, čím daňové konanie zaťažili takou vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť
rozhodnutia správcu dane i napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z administratívneho spisu vyplýva,
že správne orgány pri vydávaní rozhodnutí vychádzali jednak z dôkazov predložených počas daňovej

kontroly samotným žalobcom a jednak z dôkazov, ktoré vykonal, resp. zabezpečil správca dane počas
daňového konania. Žalobca počas daňovej kontroly zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu dane za obdobie jún 2012 správcovi dane o. i. predložil doklady, ktorými
osvedčoval uplatnenie odpočtu DPH z dodávateľskej faktúry č. 260612 z 30.06.2012 (dodávateľ DREVO
DM s. r. o. Halič) a dodávateľskej faktúry č. 09062012 z 25.06.2012 (dodávateľ R. K. - REK, Lučenec),

a to: faktúry, dodacie listy, doklady o zaplatení (príjmové a výdavkové pokladničné doklady), záznamy o
výkone a prevádzke motorového vozidla nákladnej dopravy. Správca dane za účelom overenia splnenia
podmienok na uplatnenie odpočítania dane vykonával ďalšie dokazovanie a to výsluchom svedkov:
konateľa a dodávateľa DREVO DM s. r. o. Halič a výsluchom dodávateľa R. K., pričom zo Zápisníc
o výsluchu svedkov vyplýva, že títo potvrdili tak vyhotovenie faktúr, ako aj dodanie tovaru žalobcovi
s poukazom na predložené listinné dôkazy a ich obsah. Žalobca bol prítomný pri výsluchu týchto

svedkov, a preto jeho právo klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní v zmysle § 45 ods. 1 písm.
e/ Daňového poriadku nebolo porušené. Súd však z administratívneho spisu zistil, že správca dane
počas daňovej kontroly nepostupoval v súlade s § 3 ods. 2 Daňového poriadku v úzkej súčinnosti so
žalobcom, keď žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly neoboznámil so
všetkými skutočnosťami, ktoré preveroval počas výkonu daňovej kontroly a s výsledkami týchto zistení,

pričom žalobcovi súčasne neumožnil nahliadať do zápisníc z miestneho zisťovania vykonaného u iných
daňových subjektov v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu
(žalobcu), čím bolo súčasne porušené právo žalobcu v zmysle § 45 ods. 1 písm. d/ a f/ Daňového
poriadku.

Súčasťou administratívneho spisu sú úradné záznamy o tom, že správca dane nahliadal do spisov
týkajúcich sa daňovej kontroly vykonávanej u dodávateľa žalobcu DREVO DM
s. r. o. Halič, ako aj u dodávateľa žalobcu R. K. - REK, Lučenec v súvislosti s výkonom daňovej kontroly
u žalobcu. O týchto úkonoch a výsledku zistení žalobca nebol počas daňovej kontroly preukázateľne
správcom dane informovaný, pričom v administratívnom spise sa žiadne listinné dôkazy, ktoré boli

správcom dane preverované, resp. oboznamované (napr. zápisnice o miestnom zisťovaní, faktúry,
dodacie listy, protokol o výsledku predmetných daňových kontrol vykonávaných u dodávateľov žalobcu
a pod.) nenachádzajú. Správca dane v úradných záznamoch konštatoval, že z predložených dokladov
(ktoré však neboli konkretizované ani označené) zistil, že tieto súhlasia s dokladmi predloženými
žalobcom. Skutočnosť, že správca dane vyššie uvedené úkony a zistenia vykonával, sa žalobca mohol

dozvedieť až po doručení Protokolu o výsledku kontroly (17.09.2013), t. j. až po ukončení daňovej
kontroly. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že správca dane v priebehu daňovej kontroly žalobcu
neinformoval ani o výsledku zistení získaných zo Zápisníc o výsluchu svedkov vykonaných policajnými
orgánmi, a tieto navyše neboli ani predmetnom oboznamovania pri prejednaní Protokolu o výsledku
daňovej kontroly 17.09.2013, ktorá skutočnosť vyplýva zo Zápisnice zo dňa 17.09.2013. Z uvedeného

teda nepochybne vyplýva, že vyššie uvedeným postupom správcu dane nebolo žalobcovi umožnené
využiť práva podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku, keďže o obsahu uvedených Zápisníc sa
mohol dozvedieť najskôr po doručení Protokolu o daňovej kontrole,
t. j. po ukončení daňovej kontroly, za ktorý deň sa podľa § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku
považuje deň doručenia Protokolu. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že správca dane

s poukazom na § 24 ods. 4 Daňového poriadku môže ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými predpismi, pričom Daňový poriadok príkladmo uvádza druhy dôkazov, za
ktoré by mohli byť (za splnenia zákonných podmienok) považované aj svedecké výpovede získané
orgánmi činnými v trestnom konaní, avšak za predpokladu, že správca dane umožní v priebehu daňovej

kontroly žalobcovi oboznámiť sa s týmito dôkazmi, predkladať alebo navrhovať dôkazy preukazujúce
žalobcove tvrdenia a vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, čo sa v preskúmavanom prípade nestalo.
Pokiaľ teda (ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia správcu dane i rozhodnutia žalovaného) v priebehu daňovej kontroly vznikli na strane
správcu dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených daňovým

subjektom (žalobcom) alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, správca dane bol povinný podľa §
46 ods. 5 Daňového poriadku tieto pochybnosti žalobcovi oznámiť a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril,
najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov
riadne preukázal. Z tvrdenia žalobcu, ako aj z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca danevyššie uvedeným spôsobom nepostupoval, žalobcu v priebehu daňovej kontroly o vzniku pochybností
neinformoval (a to ani ústne, ani písomne), ani mu nedoručil výzvu v zmysle § 46 ods. 5 Daňového
poriadku. Súd považuje za potrebné poukázať na to, že výzvu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku

(v priebehu daňového konania) nemôže nahradiť výzva podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, ktorou
bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole o výsledku daňovej kontroly,
keďže predmetná daňová kontrola bola dňom doručenia protokolu (17.09.2013) ukončená. Nič na tom
nemení ani fakt, že žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole na základe výzvy podľa § 46 ods.
8 Daňového poriadku zo 17.09.2013 mohol vyjadriť, avšak tak neurobil v stanovenej lehote. Rovnako

skutočnosť,žežalobcabolvZápisniciozačatídaňovejkontrolydňa21.09.2012,akoajvZápisnicizodňa
20.11.2011 o ústnom pojednávaní poučený o svojich právach a povinnostiach v zmysle § 45 ods. 1 a 2
Daňového poriadku, nemôže nahradiť povinnosť správcu dane postupovať podľa § 46 ods. 5 Daňového
poriadku potom, ako v priebehu daňovej kontroly vznikli u neho pochybnosti o správnosti, pravdivosti
alebo úplnosti dokladov predložených daňovým subjektom - žalobcom (v tomto prípade pochybnosti o
reálnosti uskutočnenia žalobcom deklarovaného plnenia - dodávok tovaru od dodávateľov DREVO DM

s. r. o. Halič a R. Rehánek - REK, Lučenec). Vyššie uvedeným postupom správcu dane počas daňovej
kontroly, ktorý nebol v súlade s § 3, § 45 ods. 1 a § 46 ods. 5 Daňového poriadku, správny orgán
zaťažil konanie takou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, a preto súd považujúc
túto námietku žalobcu za dôvodnú, rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktorým
prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil, zrušil s poukazom na § 250j ods. 2 písm. e/ O. s. p.

Žalobca ďalej podľa uplatnených žalobných dôvodov namietal, že mu správca dane neuznal nárok
na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 09062012 z 25.06.2012 od dodávateľa R. K. - REK,
Lučenec za dodanie tovaru - pilín, a to napriek tomu, že predložil správcovi dane všetky relevantné
dôkazy, pričom správca dane, rovnako i žalovaný konštatovali, že faktúra bola vystavená formálne

a neboli predložené relevantné dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Súčasne
namietal, že uvedený záver správne orgány vyvodili bez toho, aby sa zaoberali všetkými žalobcom
predloženými dokladmi a napriek tomu, že správca dane i žalovaný vo svojich rozhodnutiach poukázali
aj na dôkazy zadovážené správcom dane v daňovom konaní, pričom z rozhodnutí navyše nie je zrejmé,
aké skutočnosti boli z niektorých dôkazov zistené a nie je ani zrejmé, akými úvahami sa správne orgány

riadili pri vyvodení záveru, že žalobca porušil ust. § 49 Zákona o DPH, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť
rozhodnutia správcu dane i rozhodnutia žalovaného. Súd považoval uvedené námietky žalobcu za
dôvodné. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v daňovom konaní žalobca predložil správcovi
dane doklady, ktorými preukazoval splnenie podmienok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry za
dodávku pilín od dodávateľa R. K. - REK Lučenec podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, § 49 ods. 2 písm.

a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH. Okrem predmetnej faktúry, ktorá obsahuje náležitosti podľa §
71 Zákona o DPH, predložil žalobca dodací list osvedčujúci dodanie predmetnej dodávky, ktorej cena
bola predmetnou faktúrou vyfakturovaná a v konaní nebolo medzi účastníkmi sporné ani zaplatenie tejto
dodávky. Žalobca ďalej v daňovom konaní predložil správcovi dane záznamy o prevádzke motorového
vozidla nákladnej dopravy (stazky za r. 2012) a výpis z tachografových kariet na USB zariadení. Súd

v tejto súvislosti poukazuje na to, že dôkazné bremeno daňového subjektu (žalobcu) tvoria skutočnosti
vymedzené v § 49 ods. 1, 2 písm. a/ Zákona o DPH. Z dôkazov vykonaných v daňovom konaní správcom
dane - Zápisnica o výsluchu svedka R. K. - REK, Lučenec - dodávateľa žalobcu vyplýva, že dodávateľ
potvrdil dodanie tovaru - pilín, ako aj vystavenie faktúry, pričom uviedol, že piliny nenakúpil od žiadneho
dodávateľa, pretože sa jedná o vedľajší produkt, ktorý získal pri výrobe a spracovaní dreva a prepravu

predmetného tovaru si zabezpečil žalobca svojimi dopravnými prostriedkami. Samotný správca dane v
úradnom zázname, ktorý je obsahom administratívneho spisu uviedol, že preveroval predmetný obchod
medzi žalobcom a jeho dodávateľmi, nahliadol do spisu z daňovej kontroly vykonanej u dodávateľa
žalobcu v súvislosti s daňovou kontrolou žalobcu a zistil, že doklady predložené R. K. súhlasia s
predloženýmidokladmižalobcu.Pokiaľtedasprávcadane,akoajžalovaný,zvyššieuvedenýchdôkazov

vyvodili záver, že žalobca nepreukázal v daňovom konaní splnenie podmienok na odpočítanie dane
podľa § 49 Zákona o DPH, pretože nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľných
obchodov so R. K. - REK, Lučenec, t. j. že medzi žalobcom a jeho dodávateľom R. K. nedošlo k
skutočnému zdaniteľnému obchodu, takéto zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutia správcu
dane i žalovaného vychádzali, je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, čo zakladá dôvod pre

zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. b/ O. s. p. Z odôvodnenia predmetných
rozhodnutí zároveň nie je zrejmé, ako boli správnymi orgánmi vyhodnotené žalobcom predložené
doklady - faktúra, dodací list, ako aj záznamy o výkone a prevádzke nákladného motorového vozidla
- stazky a tachografový záznam, ktoré žalobca predložil za účelom preukázania okolností prepravytovaru (pilín), čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia
správcu dane. Z odôvodnenia ďalej nie je zrejmé, aké doklady dodávateľa žalobcu (R. K.), predložené
k jeho daňovej kontrole, boli predmetom preverovania a aké skutočnosti z nich boli zistené. Preto

je nedostatočne odôvodnený záver správcu dane i žalovaného, že nebol preukázaný vznik daňovej
povinnosti z deklarovaných zdaniteľných obchodov a nebolo preukázané, že platiteľ reálne nadobudol
tovar (piliny), čo rovnako spôsobuje nepreskúmateľnosť týchto rozhodnutí, a táto skutočnosť je dôvodom
na zrušenie napadnutého rozhodnutia i rozhodnutia správcu dane podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O. s. p.
Súd navyše poukazuje na to, že okrem úradného záznamu z 23.01.2013 sa v administratívnom spise

nenachádzajú žiadne doklady týkajúce sa daňovej kontroly vykonávanej u dodávateľa žalobcu R. K.
(napr. zápisnice, daňové doklady, protokol o daňovej kontrole).

Žalobca v žalobe rovnako namietal, že mu správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane z
dodávateľskej faktúry č. 260612 z 30.06.2012 od dodávateľa DREVO DM s. r. o. Halič za dodanie
hobľovaných dubových priebežiek, a to napriek tomu, že predložil správcovi dane všetky relevantné

dôkazy, pričom správca dane konštatoval, že faktúra bola vystavená formálne a neboli predložené
relevantné dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Súčasne namietal, že uvedený
záver správca dane vyvodil bez toho, aby sa zaoberal všetkými žalobcom predloženými dokladmi
a napriek tom, že správca dane i žalovaný v napadnutých rozhodnutiach poukázali aj na dôkazy
zadovážené správcom dane v daňovom konaní, z rozhodnutí nie je zrejmé, aké skutočnosti a akým

spôsobom boli z týchto dôkazov zistené, ani nie je zrejmé, akými úvahami sa správne orgány riadili
pri vyvodení záveru, že žalobca porušil ust. § 49 Zákona o DPH, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť
rozhodnutia správcu dane i žalovaného. Z administratívneho spisu je zrejmé, že v daňovom konaní
žalobca predložil listinné dôkazy, ktorými preukazoval splnenie podmienok na odpočítanie dane z
dodávateľskej faktúry za dodávku hobľovaných dubových priebežiek od dodávateľa DREVO DM s. r.

o. Halič podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH. Okrem predmetnej
faktúry, ktorá obsahuje náležitosti podľa § 71 Zákona o DPH, žalobca predložil dodací list osvedčujúci
dodanie predmetu dodávky, ktorého cena bola predmetnou faktúrou vyfakturovaná (hobľované dubové
priebežky) a v konaní nebolo medzi účastníkmi sporné ani zaplatenie tejto dodávky. V dodacom liste
z 30.06.2012 potvrdenom tak dodávateľom, ako aj odberateľom, bol presne špecifikovaný predmet

vyfakturovanej dodávky s uvedením evidenčného čísla motorového vozidla, ktorým bola predmetná
dodávka prepravovaná. Žalobca ďalej v daňovom konaní predložil správcovi dane záznamy o prevádzke
vozidla nákladnej dopravy (stazky za r. 2012) a výpis z tachografových kariet na USB zariadení. Súd
opätovne v tejto súvislosti poukazuje na to, že dôkazné bremeno daňového subjektu (žalobcu) tvoria
skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 1, 2 písm. a/ Zákona o DPH. Z dôkazu vykonaného v daňovom

konaní správcom dane (zápisnica o výsluchu svedka M. H. - konateľa spoločnosti DREVO DM s. r. o. -
dodávateľa žalobcu) vyplýva, že dodávateľ potvrdil vystavenie faktúry a dodanie tovaru - hobľovaných
dubových priebežiek žalobcovi, pričom uviedol, že prepravu tovaru si zabezpečil žalobca vozidlom s
evidenčným číslom uvedeným na dodacom liste. Samotný správca dane ďalej v úradnom zázname,
ktorý je obsahom administratívneho spisu, uviedol, že preveroval predmetný obchod medzi žalobcom

a jeho dodávateľom, pričom nahliadol do spisu z daňovej kontroly vykonávanej u dodávateľa žalobcu v
súvislosti s daňovou kontrolou žalobcu a zistil, že doklady predložené konateľom spoločnosti DREVO
DM s. r. o. súhlasia s predloženými dokladmi žalobcu. Pokiaľ by správca dane i žalovaný z vyššie
uvedených dôkazov vyvodili záver, že týmito dôkazmi nebolo preukázané reálne uskutočnenie dodávky
tovaru, zistenie skutkového stavu by bolo v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Z odôvodnenia

rozhodnutia správcu dane ako i rozhodnutia žalovaného však vyplýva, že správne orgány pri vyvodení
záveru o tom, že žalobca nepreukázal relevantné dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľného obchodu
so spoločnosťou DREVO DM s. r. o., a teda že nedošlo k žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu
medzi žalobcom a spoločnosťou DREVO DM s. r. o., (pričom súčasne nebol preukázaný vznik daňovej
povinnosti z deklarovaných zdaniteľných obchodov s uvedenou spoločnosťou predložením dôkazov

o tom, že sa zdaniteľný obchod deklarovaný faktúrou č. 260612 uskutočnil, že tovar platiteľ reálne
nadobudol a došlo k fyzickému dodaniu tovaru a tým aj k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom
ako vlastník), vychádzali zo zistení získaných z dôkazov, J. dokladov a evidencií predložených v
iných daňových konaniach (daňové kontroly vykonávané u dodávateľa žalobcu DREVO DM s. r. o.
a jeho dodávateľov spoločností KEVOLA s. r. o. Šahy a KALIPO s. r. o. Bratislava). Správca dane,

ani žalovaný, vo svojich rozhodnutiach dôkazy predložené žalobcom za účelom preukázania splnenia
podmienok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa DREVO DM s. r. o. nevyhodnotili,
neuviedli ani úvahu, ktorou sa spravovali pri vyvodení záveru, že žalobca ním predloženými dôkazmi
nepreukázal reálnosť zdaniteľných obchodov so spoločnosťou DREVO DM s. r. o., t. j. že k dodaniutovaru deklarovaného predmetnou faktúrou vyhotovenou dodávateľom DREVO DM s. r. o. nedošlo. V
tejto časti je rozhodnutie správcu dane i rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné, čo zakladá dôvod na
zrušenie týchto rozhodnutí podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O. s. p. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

žalovaného i správcu dane navyše vyplýva, že vo vzťahu k uplatneniu odpočtu dane z faktúry od
dodávateľa DREVO DM s. r. o. sú rozhodnutia založené na skutkových zisteniach, ktoré vyplývajú z
dôkazovzadováženýchsprávcomdane,sktorýmivšakžalobcavpriebehudaňovejkontrolytak,akobolo
vyššie uvedené v odôvodnení tohto rozsudku, nebol oboznámený, nemal možnosť sa k týmto dôkazom
vyjadriť, nemal možnosť nahliadať do príslušných zápisníc, listinných dôkazov získaných z predmetných

daňových kontrol, resp. protokolov z týchto daňových kontrol, pričom správcom dane súčasne nebol
oboznámený o vzniku pochybností správcu dane o úplnosti, pravdivosti a správnosti žalobcom
predložených dokladov. Správca dane odkazuje v odôvodnení svojho rozhodnutia na nahliadnutie do
spisu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 vykonávanej u daňového subjektu DREVO
DM s. r. o., pričom mal z predložených dokladov a evidencií zistiť, že spoločnosť DREVO DM s. r.
o. preverovanú drevnú hmotu nadobudla od spoločnosti KEVOLA s. r. o. a poukázal na výsledok

miestneho zisťovania prostredníctvom Daňového úradu Nitra, pobočka Levice, ako aj na Rámcovú
kúpnu zmluvu a Zmluvu o sprostredkovaní uzavretú medzi spoločnosťami KALIPO s. r. o. a KEVOLA
s. r. o. Z administratívneho spisu však nevyplýva, že by vyššie uvedené dôkazy, ktoré boli správcom
dane vyhodnocované, boli v čase vydania rozhodnutia správcu dane ako i žalovaného, súčasťou
správneho spisu. Súčasťou administratívneho spisu je len úradný záznam o tom, že nahliadnutie do

listín predložených spoločnosťou DREVO DM s. r. o. k daňovej kontrole bolo vykonané. Pokiaľ sa jedná
o informácie získané z dokumentov obsahujúcich výsluchy svedkov Z. S., H. F., Y. L. a H. O., ktoré boli
Finančným riaditeľstvom SR postúpené daňovému úradu vykonávajúcemu kontrolu daňového subjektu
KEVOLA s. r. o., súd uvádza, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí poukázal na ich obsah,
ako aj na vyhodnotenie týchto dôkazov príslušným daňovým úradom vykonávajúcim daňovú kontrolu u

spoločnosti KALIPO s. r. o., avšak napadnuté rozhodnutie neobsahuje vyhodnotenie týchto dôkazov (s
ktorými navyše žalobca v rozpore s Daňovým poriadkom nebol v priebehu daňovej kontroly oboznámený
a nemal možnosť sa k nim vyjadriť) samotným správcom dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu u
žalobcu. Pokiaľ teda žalovaný v napadnutom rozhodnutí odkázal na skutočnosti zistené správcom dane,
pričom konštatoval, že z vyššie uvedených dôkazov nebolo vierohodne preukázané reálne dodanie

tovaru od dodávateľa žalobcu, takéto odôvodnenie nespĺňa náležitosti odôvodnenia rozhodnutia podľa
§ 63 ods. 5 Daňového poriadku.

Pokiaľ žalobca poukázal v žalobe na rozsah dôkazného bremena daňového subjektu, súd zhodne s
argumentáciou žalobcu vychádzajúcou z judikatúry Najvyššieho súdu SR, poukazuje na § 24 ods. 1

Daňového poriadku, podľa ktorého daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach,
ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a
úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane i žalovaný tvrdili v preskúmavanom

prípade porušenie ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH žalobcom. Dôkazné
bremeno daňového subjektu tvoria skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ Zákona o DPH. Z
uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho
dodávateľa, resp. jeho subdodávateľa (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf/1/2011).
Predmetné rozhodnutie vychádza z rozsudkov Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/03

(Optigen), C-355/03 (Fulcrum Electronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok
na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo
následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá
transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený
predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Obdobne sa v rozsudku Najvyššieho súdu SR č.

6Sžf/10/2012 uvádza, že daňový subjekt nemôže znášať dôkazné bremeno a preukazovať preukázanie
skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Rovnako Najvyšší súd SR v rozsudku č. 8Sžf/9/2013
dospel k záveru, že „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou s opisom
druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno.
Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša

dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správcu dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému
subjektu, účasť na dokazovaní mu musí byť umožnená. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré
daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného
dokazovania."K námietke žalobcu, že správca dane ako i žalovaný nepostupovali v preskúmavanom prípade v
intenciách judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako i judikatúry Súdneho dvora EÚ, súd uvádza nasledovné:

V súvislosti s DPH Súdny dvor rozsudkom z 12.01.2006 vo vzťahu k 6. Smernici o DPH čl. 2 bod 1
a čl. 4 ods. 1, 2, čl. 5 ods. 1 odpočítaniu DPH ... plnenia, ktoré sú súčasťou dodávateľského reťazca
zahrňujúceho subjekt, ktorý si neplní záväzky ..., podvod typu kolotoč v spojených veciach C-354/03,
C-355/03 a C-484/03 vyhlásil rozsudok, v ktorom poukázal na to, že právo na odpočet upravené v čl. 17 a
nasl. 6. Smernice je pevnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Uplatňuje

sa bezprostredne na celkovú výšku daní zaťažujúcich plnenia uskutočnené na vstupe. Otázka, či DPH
splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola
zaplatenádoštátnejpokladnice,nemávplyvnaprávaplatiteľadaneodpočítaťDPHzaplatenúnavstupe.
Ďalej poukázal na to, že z ustálenej judikatúry súdneho dvora vyplýva, že podľa základnej zásady, ktorá
je súčasťou spoločného systému DPH a vyplýva z čl. 2, 1.- 6. Smernice sa DPH uplatňuje na všetky
plnenia, výroby a distribúcie po odpočítaní daňou, ktoré boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky

tvoriace cenu. Európsky súdny dvor súčasne zdôraznil, že plnenia, ktoré nie sú samé o sebe poznačené
podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovaru uskutočnenú osobou podliehajúcou dani
konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1 a čl. 4 a 5 ods. 1, 6. Smernice,
ak spĺňajú objektívne kritériá, na ktorých sú tieto pojmy založené a to bez ohľadu na úmysel iného
subjektu, ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, alebo na

prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tejto platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je
súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto platiteľom.
Právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia spočívajúce v odpočítaní DPH zaplatenej na vstupe,
nemôžu byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, je iné
plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, a ktoré je bez toho, aby to platiteľ

dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Ďalším rozsudkom v spojených
veciach C-439/04 a C-440/04 vo vzťahu k DPH, odpočítanie dane zaplatenej na vstupe, podvod typu
kolotoč, zneužitie práva, operácie uskutočnené s jediným cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu,
strata práva na odpočítanie dane, Súdny dvor okrem vyššie uvedeného právneho názoru poukázal na
to, že ak platiteľ dane aj vie, že je súčasťou širšej operácie zameranej na vyhnutie sa plateniu daňovej

povinnosti, no drží sa bokom od protiprávnej dohody, jeho právo na odpočet nie je dotknuté. Podľa
názoru súdu sa žalovaný v zmysle cit. judikátov ESD s odvolaním žalobcu dostatočne nevysporiadal,
preto súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobe
dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd s poukazom na § 250j ods. 2 písm. b/, d/ a e/ O. s. p.
napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

O trovách konania súd rozhodoval na návrh žalobcu, ktorý mal v konaní plný úspech, a preto mu súd

podľa § 250k ods. 1 O. s. p. priznal právo na náhradu trov konania v celkovej výške 594,22 Eur. Za
žalobcoveúčelnevynaloženétrovykonaniasúdpovažovaltrovypozostávajúcezozaplatenéhosúdneho
poplatku za žalobný návrh vo výške 70,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 524,22 Eur. Žalobca
bol v konaní zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom na základe plnej moci zo dňa 07.04.2014,
ktorý vyčíslil náhradu trov konania podaním zo dňa 14.11.2014. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú

z odmeny za právne zastupovanie za 3 úkony právnej služby spolu vo výške 402,- Eur (prevzatie a
príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov - ďalej len „vyhláška" vo
výške 134,- Eur + 20 % DPH vo výške 26,80 Eur v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky, vypracovanie písomnej
žaloby podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky vo výške 134,- Eur + 20% DPH vo výške 26,80 Eur podľa

§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky, účasť na pojednávaní dňa 14.11.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky
vo výške 134,- Eur + 20 % DPH vo výške 26,80 Eur v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky, pričom hodnota
jedného úkonu právnej služby bola stanovená v súlade s § 11 ods. 4 vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového
základu, ďalej z náhrady hotových výdavkov spolu vo výške 28,92 Eur v zmysle § 15 písm. a/ vyhlášky
(režijný paušál 3 x 8,04 Eur + 20 % DPH vo výške 4,80 Eur (3 x 1,60) v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhlášky

a náhrady cestovného v zmysle § 15 písm. a/ vyhlášky (základná náhrada + spotrebované pohonné
hmoty) spolu vo výške 12,90 Eur (cesta motorovým vozidlom Audi Q7 ev. č. ZV727BO zo Zvolena do
Banskej Bystrice a späť, spotreba 10,4l nafty/100 km, cena nafty 1,429 Eur za1 km koeficient 0,140 Eur,
spolu za 1 km 0,140 Eur + 0,183 Eur, t. j. 0,323 Eur/1km). Splnomocnený zástupca žalobcu je platiteľomDPH, o čom predložil v konaní dôkaz - Osvedčenie o registrácii DPH zo dňa 31.03.2014. Podľa § 149
ods. 1 O. s. p. je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne,
dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c/súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.