Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114210375
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114210375.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko,s.r.o.,sosídlomÚdernícka5,Bratislava,IČO35724803,zastúpený:TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,
so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO 36 613 843, proti žalovanej: F. V., narodená XX. X.. XXXX, bytom
G. XXX, toho času na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou: C. T., zamestnankyňa tunajšieho
súdu, o zaplatenie 68,52 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Súd zrušuje platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 18Ro/145/2014-20 zo dňa 22. 4. 2014.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 14. 4. 2014 domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu vo výške 68,52 eur, úrok z omeškania vo výške 0,50 eur od 21. 5.
2010 do 20. 7. 2010, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 68,52 eur od 21. 7. 2010 do zaplatenia. V
návrhu uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 3. 2011 medzi postupcom
Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Na
základe Zmluvy o úvere č. 284162326 zo dňa 16. 8. 2005 poskytol predchodca postupcu žalovanej

spotrebiteľský úver vo výške 829,85 eur, žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky splácať
v splátkach po 22,84 eur mesačne so splatnosťou 20. deň v mesiaci. Žalovaná suma 68,52 eur
predstavuje splátky úveru splatné od 20. 5. 2010 do 20. 7. 2010. Úrok z omeškania vo výške 0,50 eur je
vyčíslený ako 9 % zo sumy 22,84 od 21. 5. 2010 do 20. 7. 2010 vo výške 0,34 eur + úrok z omeškania
9 % ročne zo sumy 22,84 eur od 2. 6. 2010 do 20. 7. 2010 vo výške 0,16 eur. Ďalej si žalobca uplatňuje
úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 68,52 eur od 21. 7. 2010 do zaplatenia.

K návrhu priložil žalobca Zmluvu o splátkovom úvere č. 0284162326 zo dňa 16. 8. 2005, oznámenie o
postúpení pohľadávok zo dňa 12. 4. 2011, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 3. 2011, pokus
o zmier zo dňa 24. 3. 2014.

Dňa 22. 4. 2014 vydal súd platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 18Ro/145/2014-20, ktorým návrhu
vyhovel.

Uznesením č. k. 8C/17/2015-35 zo dňa 3. 3. 2015 súd ustanovil žalovanej pre toto konanie opatrovníčku
na ochranu jej práv v konaní.Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa najmä s návrhom zo
dňa 7. 4. 2014, Zmluvou o splátkovou úvere č. 0284162326 zo dňa 16. 8. 2005, s obsahom celého

spisového materiálu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené
na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli
prítomní.

Podľa ustanovenia § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak platobný rozkaz nemožno doručiť
čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz
týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1 O. s. p.). Súd zruší platobný
rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie
končí.

Pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu žalovanej súd zrušil vydaný platobný rozkaz.

Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 028412326 zo dňa 16. 8. 2005 vyplýva, že právny predchodca žalobcu
sazaviazalžalovanejposkytnúťúver25000Sk(829,85eur).Žalovanásazaviazalaposkytnutépeňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky formou splátok po 688 Sk (22,84 eur) vždy k 20. dňu v mesiaci od 20.

9. 2005 do 20. 7. 2010. Úroková sadzba 17,30 % ročne. Žalovaná podpisom úverovej zmluvy potvrdila,
že bola oboznámená s Obchodnými podmienkami, Sadzobníkom a nemá k nim výhrady.

Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,
ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľaustanovenia§52ods.1Občianskehozákonníkavzneníkudňuuzavretiazmluvyspotrebiteľskými

zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy, ods. 2 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 3 spotrebiteľom je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom

podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 502, ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky

požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.Podľa ustanovenia § 503, ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má

vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch
splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a
požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľaustanovenia§2zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaozmeneadoplnenízákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení ku dňu uzavretia

zmluvy (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci, ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí (§ 43 Občianskeho zákonníka) obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru

nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľaustanovenia§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné. Vec bola tiež
predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia, osobitne vo vzťahu k postaveniu

žalovanej ako dlžníka zo spotrebiteľského úveru a zo spotrebiteľskej zmluvy podľa občianskeho
zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu, že bola poskytnutá zo strany právneho predchodcu
žalobcu ako dodávateľa - podnikateľa a žalovanej ako spotrebiteľa - nepodnikateľa, navyše bola
predtlačená a v tomto zmysle hromadne predložená. Uzavretú zmluvu o úvere súd považoval za
zmluvu spotrebiteľskú, keďže právny predchodca žalobcu ako právnická osoba poskytol v rámci svojho

podnikania úver žalovanej ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania
alebo podnikania. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva
obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy o úvere ňou založený je
nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex

specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťahposudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o
spotrebiteľských úveroch.

Uzavretú zmluvu súd podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zák.
č. 258/2001 Z.z.. a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g)
citovaného zákona, keď priamo v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN).
Vzhľadom na uvedené súd považoval poskytnutý úver v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) zák.
č. 258/2001 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Súd dospel k záveru, že návrh v časti žalovanej sumy

68,52 eur spolu s príslušenstvom ako aj v časti úroku z omeškania vyčísleného vo výške 0,50 eur je
nedôvodný, a preto súd návrh v zamietol s poukazom na nižšie uvedené.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa ustanovenia § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý
nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní,
ods.2konieclehotyurčenejpodľatýždňov,mesiacovaleborokovpripadánadeň,ktorýsapomenovaním

alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto
deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň, ods. 3 ak posledný deň lehoty
pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť

námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak

uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva

Podľa ustanovenia § 5b Zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014
orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitím námietky premlčania má za následok zánik súdnej
vymáhateľnosti práva v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením
námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynutiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá
naďalej, jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.

Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a ostatné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doma má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym
zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo
spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na
premlčanie ex offo bez toho, aby sa žalovaná premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka,

keďže ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu §
100 ods.1 Občianskeho zákonníka a je ho nutné aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa bolo zavedené Zákonom č.102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014. Vo vzťahu k nemu
neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovenie procesným, keď

orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj
bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia
a absentujúce prechodné ustanovenie bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať
na premlčanie ex offo. Žalovaná sa v zmysle úverovej zmluvy sa zaviazala uhradiť poskytnutý úverformou splátok, pričom posledná splátka mala byť uhradená dňa 20. 7, 2010, t. j. dňa 20. 7. 2010 bola
splatná posledná splátka. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru. Úverová zmluva bola ukončená uplynutím splatnosti poslednej splátky dňa 20. 7. 2010. Žalobca

podal svoj návrh na súd dňa 14. 4. 2014. t.j. oneskorene po uplynutí všeobecnej premlčacej doby. Pričom
ohľadom sumy 22,84 eur splatnej dňa 20. 5. 2010 mal podať návrh na súd dňa 20. 5. 2013, ohľadom
sumy 22,84 eur splatnej dňa 20. 6. 2010 mal podať návrh na súd dňa 20. 6. 2013, ohľadom sumy
22,84 eur splatnej dňa 20. 7. 2010 mal podať návrh na súd dňa 20. 7 2013. V tejto súvislosti súd ešte
uvádza, že nakoľko bol úver bezúročný a bez poplatkov, pre zachovaní dohodnutej výšky splátok 688

Sk, a poskytnutej sumy 25 000 Sk, by bol úver splatný dňa 20. 9. 2008 t. j. najneskôr mal žalobca podal
návrh na súd dňa 20. 9. 2011. Na základe uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľaustanovenia§517,ods.1,prvávetaaods.2Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadnea
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľaustanovenia§517ods.2Občianskehozákonníkavznikložalobcoviprávopožadovaťodžalovanej
ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, a nie je tu žalovaná podľa tohto zákona povinná platiť poplatok z omeškania. Avšak
vzhľadom na to, že súd zamietol návrh v časti žalovanej istiny, zamietol návrh aj v časti požadovaného
úrokuzomeškania.Ďalejsavkonanízdôvoduhospodárnostinezaoberalanivýškouúrokuzomeškania.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
avšak vo veci plne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania
si neuplatnila a ani zo spisového materiálu jej náhrada trov nevyplýva.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho

súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.