Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 10, 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3P/116/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416204128
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8416204128.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa L. L., W.. X.XX.XXXX, bytom u matky, občana SR, zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov: otca E. L., W..
XX.X.XXXX, M. F. W. XX, L. F.Á., M. Č. X J. M., O., F., U. F., občana SR a matky X. L.V., W.. XX.X.XXXX,
F. Y. N. XX, občianky SR, zastúpenej JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom so sídlom Kuzmányho 29,
Košice, na návrh matky o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa,
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd u d e ľ u j e súhlas namiesto otca maloletého dieťaťa E. L., W.. XX.X.XXXX k tomu, aby matka

maloletého dieťaťa X. L.Č., W.. XX.X.XXXX podala žiadosť o zmenu priezviska maloletého dieťaťa L.
L., W.. X.XX.XXXX z doterajšieho priezviska "L." na priezvisko "L.".

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na Okresnom súde Košice - okolie dňa 30.5.2016 a postúpeným tunajšiemu súdu
z dôvodu miestnej nepríslušnosti dňa 18.7.2016 sa matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd udelil súhlas namiesto otca dieťaťa k tomu, aby matka
podala žiadosť o zmenu priezviska maloletého dieťaťa z doterajšieho priezviska ,,L." na priezvisko ,,L.".

Náhradu trov konania si matka neuplatnila.

2. Návrh matka odôvodnila tvrdeniami, že maloleté dieťa pochádza z manželstva jeho rodičov, ktoré
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3C/100/06 z 8.2.2007, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 10.5.2007. Od januára 2005, kedy sa matka s dieťaťom odsťahovala od otca, otec
navštívil dieťa len raz, aj to iba na pár minút v polovici augusta 2005. Odvtedy sa s dieťaťom už
nikdy viac nestretol. Otec neprejavoval o dieťa žiaden záujem a neprispieval na jeho výživu. Neskôr sa

matka zoznámila so svojím terajším manželom T. L., zo vzťahu s ktorým sa jej narodila dňa 9.2.2010
dcéra V. a dňa 27.8.2012 syn W.. Manželstvo s T. L. uzavrela dňa 7.5.2016. Maloleté dieťa žije v
domácnosti s matkou, jej manželom a ich dvoma spoločnými deťmi. Okrem dieťaťa všetci členovia
domácnosti majú rovnaké priezvisko L.. Maloleté dieťa túto situáciu citlivo vníma, aj ono si želá mať
priezvisko zhodné s ostatnými členmi domácnosti. Matka v januári 2016 prostredníctvom internetovej
sociálnej siete požiadala otca o udelenie súhlasu so zmenou priezviska dieťaťa. Otec nesúhlasil s
odôvodnením ,,s priezviskom L. sa syn narodil a takto to aj ostane...". Záporné stanovisko otca je

zarážajúce, nakoľko otec nijakým spôsobom nejaví záujem o dieťa, neinformuje sa o jeho živote a riadne
neprispieva na jeho výživu. Maloleté dieťa má 12 rokov a otec ho naposledy navštívil, keď nemal ani
dva roky. Otec je pre dieťa cudzím človekom, ku ktorému nemá dieťa vybudovanú žiadnu citovú väzbu.
Odlišnosť priezviska matky a dieťaťa spôsobuje v bežnom živote zbytočné komplikácie a to najmä vkomunikácii s úradmi či lekármi. Navyše dieťa môže túto odlišnosť vnímať i medzi rovesníkmi, keď bude
vystavené otázke, prečo sa volá inak ako jeho matka, resp. ostatní súrodenci, čo bude dieťa zbytočne
traumatizovať. Samotné dieťa opakovane verbalizuje vôľu nosiť priezvisko zhodné s priezviskom matky

aostatnýchsúrodencov.Dieťadovŕšitentorokvek13rokovavsúčasnostinavštevuje6.ročníkzákladnej
školy. Vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť dieťa dokáže samostatne vyjadriť svoj názor a
svoje potreby. Preto matka navrhla vypočutie dieťaťa, resp. aby súd zistil názor dieťaťa cez orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Podľa vedomostí matky otec sa dlhodobo zdržiava vo
Veľkej Británii, avšak adresa jeho bydliska jej nie je známa. Adresu pobytu otca pozná OO PZ Kysak,

ktoré v minulosti viedlo trestné stíhanie voči otcovi vo veci prečinu Zanedbania povinnej výživy. Matka
navrhla, aby súd informáciu o pobyte otca požadoval od polície. K návrhu matka priložila kópiu rodného
lista dieťaťa, kópiu sobášneho lista matky a jej manžela T. L., kópie rodných listov súrodencov dieťaťa a
kópiu upovedomenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach - okolie, Odboru poriadkovej
polície, Obvodného oddelenia Policajného zboru Kysak z 6.7.2012 o začatí trestného stíhania vo veci
prečinu Zanedbania povinnej výživy.

3. Uznesením č. k. 3P/116/2016-19 z 31.8.2016 súd ustanovil maloletému dieťaťu v tomto konaní na
zastupovanie kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.

4. Dňa 22.9.2016 bolo súdu elektronicky doručené vyjadrenie otca k návrhu matky, v ktorom vyjadril

nesúhlas so zmenou priezviska dieťaťa, nakoľko sa dieťa narodilo s priezviskom ,,L.", je to jeho syn a
on chce, aby sa volal ,,L.", vyživovaciu povinnosť k dieťaťu si plní a nemá žiaden dlh na výživnom, s
dieťaťom nenadviazal kontakt kvôli tomu, že je dlhodobo v zahraničí a pre odmietavý postoj matky, dieťa
má priezvisko ,,L." necelých 13 rokov a zmena priezviska môže spôsobiť problémy v jeho vývine, matka
by chcela zmeniť dieťaťu priezvisko na priezvisko jej manžela, s čím on nesúhlasí, zmena priezviska je

závažnýmzásahomdoprávdieťaťa,pretoakmaloletýdospejeabudechcieťzmenupriezviska,nechsio
ňu požiada sám a nie, aby niekto za neho rozhodoval. Zároveň otec uviedol súdu svoju korešpondenčnú
adresu: E. L., X J. M., O., F., F. XJZ, U. F..

5. Na pojednávaní konanom dňa 22.9.2016 sa právny zástupca matky vyjadril, že jeho klientka zotrváva

na podanom návrhu na začatie konania v celom rozsahu. Mali za to, že tento návrh je riadne zdôvodnený
a túto skutočnosť podľa nich potvrdí aj maloletý, ktorý verbalizuje vôľu nosiť priezvisko po ostatných
členoch svojej rodiny, teda priezvisko "L.". Dôvody nesúhlasu otca sú účelové. Faktom je, že od augusta
2005, kedy sa s maloletým stretol na pár minút a v tom čase maloletý nemal ani 2 roky, sa s maloletým
otec nekontaktoval, nestretol, nevolal mu s tým, že maloletý má dnes takmer 13 rokov, to znamená,

že maloletého s otcom spája len biologická príbuznosť, ale žiadna citová a vzťahová väzba tam nie
je. Pokiaľ ide o výhradu otca, že riadne si plní vyživovaciu povinnosť, aj toto považovali za nie celkom
pravdivé, nakoľko otec je povinný prispievať na výživu vždy do 20. dňa v mesiaci. Dnes máme 22. a
podľa informácie od matky otec je v omeškaní, navyše otec platí výživné každý druhý mesiac.

6. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o rodine") maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom
na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť

venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

7. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa z roku 1989 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou
Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory
slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí

venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

8. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru OSN o právach dieťaťa z roku 1989 za tým účelom sa dieťaťu poskytuje
najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to
buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí

byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

9. Podľa § 38 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,CMP") ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd najeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti.
Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

10. Súd pristúpil k vypočutiu maloletého dieťaťa, ktoré vypovedalo, že súhlasí s tým, aby súd rozhodol
tak, ako je to navrhnuté. V podstate pozná svojho otca, ale dlhodobo nemá s ním žiaden kontakt vrátane
telefonického kontaktu. Dlhodobo ho nekontaktovali napríklad ani starí rodičia. V jeho rodine žije jeho
brat a sestra, ktorí sú už "L.", pochádzajú už zo vzťahu matky s nevlastným otcom. Jeho vzájomný vzťah
s nevlastným otcom je dobrý. Považuje ho za otca. Nevlastného otca volá Peťo, oco, tak rôzne.

11.Podľa§2CMPnakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporovéhoporiadku,
ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako
návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z
povahy veci nevyplýva inak.

12. Podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP") po vyvolaní
veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili,
súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

13. Podľa § 31 CMP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

14. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 10.11.2016, na ktoré sa otec nedostavil, svoju
neúčasť ospravedlnil elektronicky dňa 8.11.2016 tým, že dlhodobo žije v zahraničí a požiadal, aby
súd konal v jeho neprítomnosti. Každé konanie súdu o právach a povinnostiach rodičov k maloletým
deťom musí byť predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa nepochybne

bolo, aby súd rozhodol vo veci zmeny jeho priezviska čo najrýchlejšie. Súd preto konal a rozhodol v
neprítomnosti otca.

15. Matka vypovedala, že trvá na podanom návrhu a žiadala, aby súd návrhu vyhovel. Návrh vychádza
z priania jej syna, ktorý sám inicioval toto konanie tým, že chce, aby sa jeho priezvisko zmenilo, pretože

terajšieho manžela matky považuje za otca. Otec neudržiava kontakt s dieťaťom. V čase, keď malo
dieťa asi 4 roky, volal raz telefonicky, no bol v podnapitom stave. Odvtedy nie je žiaden písomný ani
osobný kontakt, nevolá synovi. Výživné teraz otec platí, ale nad rámec výživného neprispieva ničím.
Starí rodičia, ktorí žijú v Spišskej Belej, tí navštevovali dieťaťa do rozvodu manželstva, t. j. do roku 2007.
Po rozvode manželstva prestali navštevovať dieťa. Matka podotkla, že v Spišských Hanušovciach žila

do roku 2010. Matka ďalej vypovedala, že nikdy nebránila a nebude brániť v styku maloletého dieťaťa
s otcom. Otec má telefonický kontakt na matku a e-mailovú poštu.

16. Kolízny opatrovník akceptoval vyjadrenie maloletého dieťaťa a pripojil sa k podanému návrhu matky
na zmenu priezviska maloletého dieťaťa.

17. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, maloletého dieťaťa a listinnými dôkazmi,
oboznámením sa najmä s návrhom na začatie konanie, s vyjadrením sa otca k návrhu z 22.9.2016, s
kópiou rodného lista maloletého dieťaťa ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom
spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Z kópie rodného lista dieťaťa mal súd preukázané, že maloleté dieťa sa narodilo dňa 8.12.2003 v
Kežmarku a jeho meno a priezvisko je L. L.. Z návrhu na začatie konania súd zistil, že maloleté dieťa od
januára 2005 žije iba s matkou. Z kópie sobášneho lista mal súd preukázané, že matka dňa 7.5.2016
uzavrelamanželstvosT.L.adohodlisanaspoločnompriezviskuL.Á..Zkópierodnýchlistovsúrodencov
dieťaťa mal súd preukázané, že súrodenci dieťaťa pochádzajúci z manželstva matky a jej manžela T. L.

nosia priezvisko L.. Z výsluchu účastníkov konania mal súd preukázané, že toho času je dieťa vo veku
necelých 13 rokov a býva s matkou, s manželom matky a so súrodencami. Otec dieťa nekontaktuje, čo
sám potvrdil vo svojom elektronickom vyjadrení k návrhu na začatie konania z 22.9.2016, napriek tomu
nesúhlasí so zmenou priezviska dieťaťa. Zhodnými výpoveďami matky a dieťaťa mal súd preukázané,
že otec dieťa naposledy videl, keď malo dva roky, odvtedy ho kontaktoval raz telefonicky, keď malo

štyri roky, inak neprejavil o dieťa žiaden záujem, o čom svedčí i to, že sa napriek upovedomeniu o
termínoch pojednávania, na žiadne z pojednávaní nedostavil s odôvodnením, že dlhodobo pracuje v
zahraničí. Výpoveďou matky a potvrdením Obvodného oddelenia Policajného zboru Kysak z 6.7.2012
mal súd preukázané, že otec nie je vždy plnil vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu riadne. Z výpovedemaloletého dieťaťa súd zistil, že dieťa si samo želá, aby nosilo priezvisko ,,L.", svojho otca v podstate
pozná, ale nie sú v kontakte, jeho vzájomný vzťah s manželom matky je dobrý, oslovuje ho krstným
menom alebo ,,oco".

18. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,Zákon o mene a priezvisku") štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné
priezviskorodičov,alebo,akmajúpriezviskárôzne,nadobúdapriezviskojednéhoznichurčenédohodou
pri uzavretí manželstva, prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda

priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď k dohode došlo,
má jeden z rodičov.

19. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o mene a priezvisku zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť,
najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Podľa § 11 ods. 3 písm. a) Zákona o mene a priezvisku žiadosť o zmenu mena alebo zmenu
priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť.
Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne
osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho
rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo

právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal
získať.

21. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

22. Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

23. Nakoľko priezvisko vyjadruje spolupatričnosť dieťaťa k rodine, považuje zákon za potrebné upraviť
aj niektoré osobitné prípady, kedy sa už určené priezvisko dieťaťa zo zákona zmení tak, aby bol tento
cieľ čo najlepšie naplnený. Okrem zmeny priezviska dieťaťa zo zákona je možné zmeniť priezvisko
dieťaťa tiež na základe dohody alebo na základe povolenia príslušného orgánu podľa § 6 až 11 zákona

o mene a priezvisku. V prípade podania žiadosti o zmenu priezviska na správny orgán je na posúdení
tohto orgánu, či zmenu povolí alebo nepovolí. Ide o prípady, ak priezvisko je hanlivé, výstredné alebo
smiešne, alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. K žiadosti musí byť okrem iného pripojený
súhlas druhého rodiča. Výnimočne môže nesúhlas druhého rodiča nahradiť súd v konaní o vyslovenie
súhlasu so zmenou priezviska maloletého. Musí mať však za preukázané, že pre takéto nahradenie

súhlasuexistujúdôležitédôvody,napríkladžerodičktoréhopriezviskodieťanosí,neplnísvojepovinnosti
k dieťaťu, nejaví o neho záujem a stratil k nemu zrejme citový vzťah, takže nie je v záujme dieťaťa
prehlbovať pocit spolupatričnosti k tomuto rodičovi.

24. Súd po komplexnom zhodnotení dokazovania, dôslednom zvážení vychádzajúc z citovaných

ustanovení právnych predpisov jednoznačne dospel k záveru, že je dôvodné návrhu matky na udelenie
súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa vyhovieť a preto rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Pri rozhodovaní súd zhodnotil každý dôkaz jednotlivo, všetky
vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a za stavu v čase
vyhlásenia. V danom prípade sa o maloleté dieťa stará výlučne matka a to od januára 2005. Maloletý

žije v rodine, ktorej ostatní členovia majú zhodné priezvisko, a teda je v jeho záujme, aby mal priezvisko
totožné s ostanými členmi rodiny, v ktorej žije a aby tak mal i v tomto smere pocit spolupatričnosti. Za
situácie, kedy sa otec o maloleté dieťa dlhodobo nezaujíma, nie je dôvodné, aby maloleté dieťa nosilo
naďalej priezvisko otca. Záujem maloletého prevyšuje v tomto prípade záujem otca, ktorý nezáujmom o
maloletého prejavuje svoj vzťah k nemu. V konaní bolo nepochybne preukázané, že zmena priezviska

je v záujme maloletého dieťaťa, ktoré si samo praje nosiť priezvisko po manželovi svojej matky ,,L.Č.", s
ktorým má vybudovaný dobrý vzťah a oslovuje ho aj otec. Zmene priezviska maloletého dieťaťa nebránia
žiadne relevantné skutočnosti, pre ktoré by ku zmene priezviska nemohlo dôjsť. Toto rozhodnutie o
podstatnej veci týkajúcej sa výkonu rodičovských práv nie je rozhodnutím obmedzujúcim rodičovsképráva otca, lebo bolo zasiahnuté len do úpravy realizácie vzťahov medzi rodičom a maloletým, pričom
rodičovské práva otca zostali zachované.

25. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

26. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

27. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

28. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov

konania účastníci neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 355 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a
uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.