Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 1, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/549/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711201732
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1711201732.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: G. Z., Z. O. XX, Z., zast. advokátskou kanceláriou
Legium, s. r. o., Májová 21, Bratislava, proti odporcom: X/ G. X., Z. H. XXX, N. Š., t. č. bytom X. XXX,
B., zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B., W. 2, B., 2/ E. X., Z. H. XXX, N.R. Š., t. č. bytom
X. XXX, B., zast. advokátom JUDr. Milanom Cíbikom, Tomášikova 4, Bratislava, o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, na odvolanie odporkyne 2/ proti uzneseniu Okresného súdu B. zo dňa 1. júla

2013, č. k. 8C 45/2011 - 174, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa upravil styk navrhovateľa s mal. G. X., L.. Á., nar. 27. 8.
2008 tak, že otec - navrhovateľ je oprávnený stretávať sa s mal. G. X., L.. Á. každú párnu sobotu v
čase od 15.00 hod. do 18.30 hod. za prítomnosti matky a to až do právoplatného skončenia konania

vo veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 8C 45/2011. Vo zvyšku návrh zamietol. Zo
znaleckého posudku č. 46/2012 vypracovaného znalkyňou L.. S. J., B.. znalkyňou z odboru genetiky súd
prvéhostupňazistil,žepravdepodobnosťotcovstvaG.Z.vočimal.G.X.máčíselnúhodnotu99,9999999
%, pričom pravdepodobnosť, že označený muž by bol vykonaným šetrením vylúčený z otcovstva, ak
by nebol otcom dieťaťa je 99,9999999 %. Zo znaleckého posudku č. 17/2013 vyhotoveného znalcom
z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých B.. R. T. súd prvého stupňa

zistil, že vzhľadom na vek maloletého a na "prestávku", ktorá bola od posledného kontaktu otca s
maloletým, by znalec navrhoval, aby sa maloletý najskôr stretával s otcom na krátky čas a na začiatok
zrejme aj v prítomnosti matky dieťaťa, pričom stretnutia v intervale dvoch týždňov by boli dostačujúce,
pretože dieťa v jeho veku si už po takomto časovom intervale dokáže bez problémov zapamätať
predchádzajúce stretnutie a osoby s ním súvisiace, čo by mohlo pomôcť tomu, aby maloletý nadviazal
kontakt s otcom a začal si ho pamätať. Ak by tieto stretnutia prebiehali istý čas bez zásadnejších

problémov, mohol by sa potom pri dodržaní rovnakých časových podmienok stretávať maloletý s otcom
sám, t. j. bez prítomnosti matky a ak by aj tieto stretnutia prebiehali bez problémov, mohol by sa čas
stretávania syna s otcom postupne predlžovať až po stretnutie "celodenné". K tomu je však nevyhnutne
potrebné, aby sa rodičia dokázali vzájomne dohodnúť resp. aby hlavne matka dieťaťa zaujala voči otcovi
dieťaťa "zmierlivejší" postoj a začala s ním komunikovať, pretože inak budú ich počiatočné spoločné
stretnutia synovi skôr na škodu, ako na prospech. K návrhu matky ohľadom úplného zamedzenia styku

maloletého s navrhovateľom znalec uviedol, že zo psychologického hľadiska nemá návrh matky na
úplné zamedzenie styku maloletého s otcom relevantný dôvod. Okrem toho znalec nezistil v rámci
výsledkov psychologického vyšetrenia dieťaťa také osobnostné, resp. patologické charakteristiky, ktoré
by oprávňovali návrh na úplne zamedzenie styku dieťaťa s otcom. Z takto zisteného skutkového stavu
súd prvého stupňa vyvodil záver, že je potrebné vzhľadom na momentálnu situáciu t. j. "žiaden" kontakt
otca so synom dočasne upraviť pomery - t. j. realizovať aspoň nevyhnutnú úpravu styku otca s maloletým

synom, pričom pri nariadení predbežného opatrenia zobral do úvahy znalecký posudok a stanovisko
znalca B.. R. T., ktorý v rámci znaleckého posudku č. 17/2013 odporučil pravidelný kontakt a stretávanieotca s maloletým synom. Súd prvého stupňa z opisu skutkových okolností zistil, že otec videl naposledy
mal. G. v júni 2011 a od narodenia maloletého ako aj rozchodu s odporkyňou má snahu vídavať sa so
svojím dieťaťom, avšak odporkyňa mu svojím správaním zabraňuje v tom, aby sa mohol s maloletým

pravidelne stretávať a preto mal za to, že sú splnené podmienky na vydanie predbežného opatrenia
dočasne upravujúce styk otca - navrhovateľa s maloletým synom. Súd prvého stupňa ustálil, že
stretávanie každú druhú sobotu bude pre "začiatok" dostatočné a to vzhľadom aj na tú skutočnosť, aby
matka maloletého mohla taktiež každý druhý víkend tráviť čas s maloletým synom a preto návrh v časti
"každú sobotu" zamietol. Súd prvého stupňa zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia i v časti

povinnosti matky pravidelne jedenkrát do mesiaca informovať o zdravotnom stave maloletého a to z
dôvodu, že navrhovateľ v tejto časti neodôvodnil potrebu dočasnej úpravy pomerov, t. j. neuviedol súdu
prečo požaduje aj informácie o zdravotnom stave maloletého priamo v návrhu na vydanie predbežného
opatrenia. Poukázal na to, že takýto návrh by bol oprávnený v prípade preukázaného zlého, resp.
vážneho zdravotného stavu maloletého, pričom takéto skutočnosti v konaní zistené zatiaľ neboli a preto
návrh z dôvodu absencie potreby dočasnej úpravy pomerov ako nedôvodný zamietol. O trovách konania

rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí.

Proti časti, ktorou bolo návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené podala odvolanie
odporkyňa 2/. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a
návrh v tejto časti zamietol. Uviedla, že nie je pravdou, že by svojím správaním zabraňovala v tom,

aby sa navrhovateľ mohol s maloletým pravidelne stretávať. Toto tvrdenie súd prvého stupňa nemal
preukázané aj napriek tomu, že sa v predmetnej veci vedie súdne konanie. Poukázala na to, že sa
dostavuje na nariadené pojednávania, na ktoré je predvolaná, taktiež sa dostavila spoločne s maloletým
tak pred znalkyňu RNDr. S. J., B.. z odboru genetiky, ako aj pred znalca B.. R. T. z odboru psychológie,
odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, kde sa maloletý počas znaleckého skúmania u B.. R. T.

stretol s navrhovateľom. Taktiež uviedla, že navrhovateľovi je známa adresa pobytu maloletého ako aj
odporkyne 2/, o čom svedčí aj označenie ich adries na navrhovateľových podaniach. Navrhovateľ má aj
znalosť o tom, že je odporkyňa 2/ jedinou spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti L. K., s. r. o.
a nič mu nebránilo telefonicky sa spojiť s odporkyňou 2/, resp. ju navštíviť v mieste jej trvalého bydliska
alebo v sídle obchodnej spoločnosti. Mala za to, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by

sám vykonával kroky vedúce k stretnutiu s maloletým a že by odporkyňa 2/ mala znemožňovať styk.
Bola názoru, že navrhovateľ neosvedčil, že by bolo okamžite potrebné, aby boli dočasne upravené
pomery účastníkov a taktiež nepreukázal dôvodnosť obavy, že do času rozhodnutia vo veci samej mu
nebude pre neochotu zo strany odporkyne 2/ naďalej umožnený žiadny styk s maloletým a ani neexistuje
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy u maloletého a preto nariadenie predbežného opatrenia

nie je v tomto prípade dôvodné.

Navrhovateľ odvolací návrh nepodal.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. O. s. p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého
stupňa je v napadnutej časti vecne správne.

Podľa § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na

návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a
dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi
účastníkmikonaniaanevyhnutnosťdočasnejúpravyprávnychvzťahovmedzinimi.Predbežnéopatrenieplní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný
preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej
ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Vydanie predbežného

opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a
aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je
osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov
ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné
pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie,

že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežné opatrenie má teda charakter provizórneho
riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená
obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom občiansko-
právnom vzťahu. Pre nariadenie a ďalšie trvanie predbežného opatrenia nie je potrebné jednoznačne
preukázať oprávnenosť uplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený.
Predbežné opatrenie teda nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov

účastníkov, čo však neznamená, že by bolo možné predbežné opatrenie vydať len na základe návrhu
a bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy.
V konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia musia byť taktiež rešpektované minimálne

požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základnému právu na súdnu
ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí mať predovšetkým rovnako
ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom
svojvôle, teda musí byť najmä náležite odôvodnené.
V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné opäť uviesť, že obaja rodičia majú právo podieľať

sa na výchove maloletého dieťaťa, pričom rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, má toto právo len
prostredníctvom styku s dieťaťom. Toto právo rodiča korešponduje právu dieťaťa na oboch rodičom.
V prejednávanom prípade nebol dôvod na zamietnutie predbežného opatrenia, tak ako to v odvolaní
žiadala matka maloletého, naopak, keďže bolo preukázané, že styk otca sa nerealizuje a teda je
potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi do definitívneho rozhodnutia, keďže rodičia sami

nevedia medzi sebou nájsť dohodu, a teda že sa porušuje právo otca na styk, ako aj právo maloletého
na stretávanie sa s otcom. Vzhľadom na vek dieťaťa ako i skutočnosť, že sa s otcom doposiaľ
pravidelne samo nestretávalo, považoval odvolací súd za vhodné, aby sa stretnutia maloletého s otcom
uskutočňovali v prítomnosti matky, tak ako rozhodol súd prvého stupňa.

Bude potrebné, aby matka pri stretnutiach aktívne v tomto smere pôsobila na maloletého syna, na
stretnutia s otcom ho pripravila, aby tieto mohli prebehnúť v príjemnej atmosfére tak, aby dieťa nebolo
zbytočnestresované.Pokiaľbudepristretnutiachprítomnámatkajemožné,žejejobavyznepriaznivého
vplyvu otca na maloletého budú rozptýlené, a že sa rodičom maloletého podarí postupne nájsť spôsob
ako spolu v úlohe rodičov vychádzať.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne
podľa § 219 ods. 2 O. s. p. potvrdil.

Výrok, ktorým bol návrh zamietnutý, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, pretože sa o nich podľa § 145 O. s. p. rozhodne
v konečnom rozhodnutí.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.