Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/119/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313201712
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4313201712.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG so sídlom Alpenstrasse
2, CH-6300 Zug Švajčiarsko, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava,
Karadžičova 8, proti žalovanému: Y. X., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom J. S., t.č. na neznámom
mieste, zastúpenému opatrovníkom H. T., S., X. nám. 7, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO:

42362962, zastúpený JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Bratislava, Zámocká 36, o
zaplatenie 575,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo
14. novembra 2014 č.k. 9C/67/2014-51, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejzamietajúcejčastiavčastitýkajúcejsanáhrady
trov konania účastníkov konania z r u š u j e a vec mu vracia v týchto častiach na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňanapadnutýmrozsudkomuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu126,42
eura s 9% ročným úrokom z omeškania od 21. 10. 2010 do zaplatenia do 3 dní a vo zvyšnej časti žalobu
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania nepriznal. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. § 2, § 4 ods. 1, 2, 5 zák. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 53 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj ako OZ) a § 5b zák. č. 102/2014 Z.z. Preskúmal dojednané zmluvné podmienky

písomnej zmluvy o poskytnutí úveru uzatvorenej dňa 21. 09. 2006 medzi právnym predchodcom žalobcu
Consumer Finance Holding a.s. a žalovaným a dospel k záveru, že zmluva neobsahuje náležitosti v
zmysle zák. č. 258/2001 Z. z. Ide o typovú spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej je síce vyčíslená výška ročnej
percentuálnej miery nákladov, počet dohodnutým splátok so stanovením ich výšky, avšak chýbal údaj o
výške úrokov a poplatkov, ako aj konečná výška sumy, ktorú má žalovaný uhradiť a tiež začiatok a koniec
splatnosti úveru. V dôsledku dohodnutých zmluvných podmienok má žalovaný za poskytnutú čiastku

995 eur vrátiť 1.545,12 eura, čo predstavuje úrok až 64,44 % ročne. Na porovnanie v septembri 2006
boli priemerné úrokové miery z úverov z nefinančných spoločností v domácnosti 14,27 %. Teda také
zúročenieúverujeneprijateľné.Úrokjeneprimeranevysokýajehovýškaniejejasnevzmluvevyčíslená.
Žalovaný nemal možnosť ihneď sa oboznámiť s čiastkou, ktorú má žalobcovi vrátiť. V dôsledku tejto
okolnosti nemôže žalobca od žalovaného žiadať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú v zmluve uvedené.
Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 995,81 eura a uhradil 869,39 eura. Keďže vzhľadom na

neprijateľné zmluvné podmienky je úver bezúročný a bezpoplatkový, zostáva žalovanému uhradiť ešte
126,42 eura, a preto vo zvyšnej časti, t. j. v sume 163,29 eura žalobu zamietol. Nepatrí žalobcovi
ani zmluvná pokuta za porušenie podmienok zmluvy vo výške 52,35 eura, vzhľadom k neprijateľným
podmienkam zmluvy. Vychádzajúc z ust. § 5b zák. č. 102/2014 Z. z. prvá splátka bola splatná do 20.
10. 2006 a posledná do 20. 10. 2010. Žaloba bola podaná 01. 02. 2013 a s prihliadnutím na trojročnú
premlčaciu dobu, nepremlčaná je pohľadávka za obdobie od 20. 10. 2006 do 20. 10. 2010 t. j. 9 splátok

po 32,19 eura, spolu 289,71 eura. Vo zvyšnej časti v sume 286,19 eura je nárok žalobcu premlčaný.
Úrok z omeškania odôvodnil v zmysle § 517 ods. 1 OZ. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle §142 ods. 2 OSP. Keďže žalovaný mal v konaní úspech v pomere 56,09 %, ale trovy mu nevznikli, súd mu
ich náhradu nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi taktiež nevznikli trovy, keďže okrem písomného vstupu
do konania iný úkon neurobil.

Proti tomuto rozsudku podal v zamietajúcej časti v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa
ním jeho zmeny a zamietnutia žaloby. Uviedol, že súdom prvého stupňa zistený skutkový stav nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní, a s právnym hodnotením vykonaných dôkazov by prvostupňový
súd musel dospieť k odlišným skutkovým zisteniam. Právny predchodca žalobcu nevyhlásil predčasnú

splatnosť úveru, ani od úverovej zmluvy pre nesplatenie splátok neodstúpil, resp. túto zmluvu
písomne nevypovedal. Konečná splatnosť celého úveru nastala prirodzeným spôsobom dňom splatnosti
poslednej dojednanej úverovej splátky, ktorý deň pripadol na 20. 09. 2010. Podľa úverovej zmluvy,
pokiaľ bolo dohodnuté splácanie v splátkach, nejedná sa o čiastkové plnenie v zmysle § 392 ods. 2
Obchodného zákonníka, ale o jedno plnenie. Preto lehota splatnosti je dňom 20. 09. 2010, kedy nastala
konečná splatnosť úveru prirodzeným spôsobom. Až deň nasledujúci po dátume konečnej splatnosti

úveru, t. j. 21. 09. 2010 sa žalovaný dostal do omeškania s vrátením nesplatenej časti úveru. Poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/54/2007. Nesúhlasil s tým, že súd prvého stupňa
posúdil úver za bezúročný a bez poplatkov. Neobstojí ani argumentácia o údajnej výške úrokovej sadzby
až 64,44 %. Údaj o výške RPMN v úverovej zmluve je správny. Keďže uplatnená pohľadávka nebola
v čase začatia konania premlčaná a úver, z ktorého si nárok uplatňuje nebol bezúročný, vznikol nárok

na zaplatenie pohľadávky v celom rozsahu.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkmi

konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a že odvolanie spĺňa náležitosti
§ 205 a nasl. OSP, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti a konanie, ktoré mu
predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
zamietajúcej časti je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a § 221 ods. 2 OSP zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti nebol
napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

Predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 523,55
eura, zmluvnej pokuty vo výške 52,35 eura a úroku z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy 523,55 eura

od 21. 09. 2010 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa je zrejmé, že právny
predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., a žalovaný uzatvorili zmluvu o pôžičke
č. 6013677 dňa 21. 09. 2006, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 995,81 eura
(30.000,- Sk). Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach po 32,92 eura
(970,- Sk) s dátumom splatnosti poslednej splátky dňa 20. 09. 2010. Žalovaný sa dostal do omeškania s

úhradou splátok úveru. Žalobcovi tak vzniklo právo požadovať od žalovaného zaplatenie zostatku dlžnej
istiny. Po postúpení predmetnej pohľadávky žalovaný svoj záväzok ku dňu podania žaloby neuhradil
ani len sčasti.

Pokiaľ žalobca namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého

stupňa, treba uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka
na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky
totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS

383/06); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva naspravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich
diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov
Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne

princípy (II. ÚS 85/06).

Za nie dostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj vtedy, keď
popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia aj k
protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj právny

záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/05 z 28. februára 2006).

Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou ESĽP stabilne judikuje, že povinnosť
súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na
každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS
117/05, III. ÚS 191/2013). Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, že nie je nutné, aby na
každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne
rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti

každého prípadu.

Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a rovnako
neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
vyššie uvedené kritériá kladené na odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa. Súd prvého stupňa totiž svoj

rozsudok, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol založil na zistení, že obsah písomnej zmluvy posúdil po
preskúmaní dojednaných zmluvných podmienok ako typovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorá neobsahuje
všetky náležitosti zák. č. 258/2001 Z. z. Taktiež i výpočet RPMN je nesprávny, úročenie je neprijateľné,
pretože úrok je neprimerane vysoký. Nie je z toho zrejmé, či považoval za zmluvu neplatnú. Nie je
dostatočne zrozumiteľná tá pasáž rozsudku.“ podľa bodu 5. odsek 6.2 zmluvy, prvá splátka bola splatná

do 20. 10. 2006 a posledná do 20. 10. 2010. Nepremlčaná je pohľadávka za obdobie od 20. 10. 2006
do 20. 10. 2010, t. j. 9 splátok po 32,19 eura, spolu 289,71 eura a vo zvyšnej časti v sume 286,19
eura je nárok žalobcu premlčaný“. I keď, ako už bolo vyššie uvedené, súd nie je povinný reagovať na
akýkoľvek argument účastníkov konania, musí mu však dať odpoveď na podstatné otázky a námietky
spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich

súvislostiach. Keďže v danom prípade išlo práve o takéto závažné argumenty žalobcu, súd prvého
stupňa bol povinný vyporiadať sa s nimi racionálne a logickým spôsobom, čo sa však nestalo. Takýto
prístup sa preto javí nielen ako neprípustne zjednodušujúci, ale najmä ako nezodpovedný príslušným
ustanoveniam o súdnej ochrane, kam patrí aj zákonná požiadavka na náležitosti odôvodnenia súdneho
rozhodnutia. Odvolaciemu súdu tak nezostávalo nič iné, ako uzavrieť, že nedostatok odôvodnenia

rozsudku má za následok, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky stanovené v ust. § 157 ods. 2
OSP na riadne odôvodnenie rozsudku, ktoré je podstatnou náležitosťou každého súdneho rozhodnutia,
v dôsledku čoho je rozsudok prvostupňového súdu nepreskúmateľný. Zo strany prvostupňového súdu
sa tak jedná o závažné procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva žalobcu na
spravodlivý proces a zároveň k odňatiu ich možnosti konať pred súdom.

Vzhľadom k zisteniu, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, ktorá
skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované zasprávne,odvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapandutejzamietajúcejčastizrušilavecmuvrátil
v tejto časti na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní súd prvého stupňa po prejednaní
veci,zasúčasnéhovyporiadaniasasovšetkýmižalobcomuplatnenýminámietkami,opätovnerozhodne,

pričom svoje rozhodnutie i náležitým a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodní. Zároveň rozhodne
i o náhrade trov celého konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.