Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 16, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/76/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710203581
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5710203581.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa: B. W., N..

XX.X.XXXX, A. M., S. Č..X, proti odporcovi: Slovenské liečebné kúpele Turčianske Teplice a.s., so
sídlom SNP 519, Turčianske Teplice, IČO: 31642322, právne zastúpený JUDr. Dašenou Gombíkovou,
advokátkou so sídlom v Martine, Kukučínova 1, za účasti vedľajšieho účastníka Allianz - Slovenská
poisťovňaa.s.sosídlomvBratislave,Dostojevskéhorad4,ozaplatenienáhradyškodyvovýške3023,98
eura, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3038,98 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 30.3.2010 sa voči odporcovi domáhal náhrady škody na tom
skutkovom základe, že dňa 29.9.2007 v modrom kúpeli v Slovenských liečebných kúpeľoch Turčianske
Teplice ( ďalej SLK) utrpel úraz a to zlomeninu bedrového krčka stehennej kosti ľavej dolnej končatiny.
Stalo sa to po výjdení zo sprchovacieho boxu.

Na ľavom rohu tohto boxu stála službu konajúca zamestnankyňa odporcu a asi l a pol metra od
východu zo sprchy sa pošmykol a prudko spadol na dlažbu na ľavý bok tela. Pošmyknutie spôsobili

hladké a mokré dlaždice, ktoré neboli protišmykové. Po páde zacítil prudkú bolesť, následne mu bola
poskytnutá lekárska starostlivosť na podnet ktorej bol odvezený do Univerzitnej nemocnice v Martine,
kde bol hospitalizovaný a následne bola vykonaná operácia. Po operácií bol prepustení z nemocničného
ošetrenianarehabilitačnúliečbuapojedenapolročnomodstupepodstúpildruhúoperáciuatoextrakciu
vsadených klinov. Táto bola realizovaná 2.6.2009. V dôsledku úrazu má trvalé následky a to obmedzenie
hybnosti ľavého bedrového kĺbu ľahšieho stupňa. Zodpovednosť odporcu vyplýva z ustanovenia § 420
ods. 1 Občianskeho zákona a tvrdí, že za škodu zodpovedá odporca, pretože k tejto škode došlo v

jeho priestoroch. Výška škody bola vyčíslená lekárskym posudkom, kde bol ustálený počet bodov 265
a v súlade s opatrením Ministerstvo zdravotníctva SR jeden bod predstavuje hodnotu 11,47 Eur, čo vo
výslednom poňatí je čiastka 3 038,98 Eur.

Odporca s návrhom nesúhlasí, čo vo vzťahu k navrhovateľovi vyjadril aj písomne listom zo dňa
14.1.2010, kde rozporuje odporca uplatnenú výšku náhrady škody s poukazom na lekársky posudok
V.. W. X. , ktorý uviedol, že za poškodenie na zdraví mu prináleží 165 bodov, pričom jeden bod v

čase úrazu mal hodnotu 13,94 Eur , čo po prepočítaní predstavuje čiastka 2 300,10 Eur. Ďalej odporca
uviedol, že pokiaľ ide o objasnenie skutkového stavu, nimi bolo zistené, že nebol zaznamenaný žiadny
úraz v dôsledku nevyhovujúceho vyhotovenia dlažby v modrom kúpeli pri zohľadnení podmienok vzniku
každéhozodpovednostnéhovzťahuzaškodu,ktorýmisúporušenieprávnejpovinnosti,existenciaškody,príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie a preto je dôvodnosť uplatňovaného nároku navrhovateľa
sporná.

Vedľajší účastník vzhľadom na stanovisko, ktoré prezentoval odporca, pripojil sa k tomuto názoru s tým,
ženavrhovateľnepreukázalzavinenieodporcuanavrhovalpredmetnýnávrh zamietnuť.Napojednávaní
vzniesol námietku premlčania pokiaľ išlo o uplatnenie nárokov z titulov bolestného u položky 187c, ktorú
je možné hodnotiť bezprostredne po úraze, čo je poškodené a tým je známa aj daná aj výška bolestného.
To znamená, že v danom prípade ak navrhovateľ bol operovaný dňa 3.10.2007, bol to deň, kedy mohla

byť ustálená výška bolestného a keďže návrh bol podaný 30.3.2010 , teda už po uplynutí dvojročnej
subjektívnej premlčacej lehoty, tento nárok je premlčaný.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov V. Y. , V.. P. K.,
oboznámil sa s lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý vypracoval
V.. W. X. dňa 8.3.2010, jeho písomným stanoviskom zo dňa 1.2.2011, znaleckým posudkom č. 21/11

vypracovaným V.. Q. F. T. W.. a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Bolo nesporne preukázané medzi účastníkmi, že dňa 29.9.2007 navrhovateľ v priestoroch v modrom
kúpeli v SLK Turčianske Teplice utrpel úraz v priestoroch pred sprchovacím boxom a následne došlo k
úrazu a to zlomenine bedrového krčku stehennej kosti ľavej dolnej končatiny. V dôsledku tohto úrazu

navrhovateľ sa podrobil prvej operácií 3.10.2007, následne bol v liečebno rehabilitačnej starostlivosti a
2.6.2009 sa podrobil druhej operácií v súvislosti s extrakciou vsadených klinov.

Z ambulantného záznamu zo dňa 17.1.2011 vyplynulo, že dňa 29.9.2007 pacient spadol v kúpeľoch
na ľavý bok, ten istý deň bol hospitalizovaný a urgentne operovaný, následne liečený. Z operačného

nálezu možno jednoznačne konštatovať , že k danému zraneniu došlo následkom pádu na ľavý bok a
táto zlomenina je pre takýto mechanizmus zranenia typická. Nie sú žiadne iné príznaky toho, že by
zlomenina u menovaného mohla vzniknúť iným spôsobom.

Podľa lekárskeho posudku vypracovaného V.. W. X. dňa 8.3.2010 bolo bodové ohodnotenie úrazu

stanovené 165 bodmi za bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia 100 bodmi.

Podľa znaleckého posudku č. 21/11, ktorý vypracoval V.. Q. F. T. W.., tento sa stotožnil s výškou
bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a ustálenie zdravotného stavu
v súvislosti s vykonanou operáciou dňa 3.10.2007 považoval za ukončenú dňom 30.11.2009, kedy

navrhovateľovi bola povolená plná záťaž končatiny.

Svedkyňa V. Y., ktorá vypovedala pred súdom v súvislosti s úrazom navrhovateľa uviedla, že v kritický
deň vykonávala svoje pracovné povinnosti v modrom kúpeli v priestoroch, kde sa nachádzajú sprchy. V
sprche sa nachádzal navrhovateľ a po viacerých urgenciách zo strany klientov ho požiadala, aby urýchlil

sprchovanie, pretože aj ďalší klienti sa chcú ísť osprchovať a následne chcú ísť do bazéna tak, ako to
mal v úmysle aj navrhovateľ. Keďže bola na rohu sprchy, bezprostredne po tom, čo zo sprchy vyšiel
navrhovateľ sa tento zosunul popri stene a zostal ležať na zemi na rohožiach, ktoré sa pred sprchou
nachádzali. Požiadal ju, aby mu pomohla vstať a keďže išlo o osobu silnejšej postavy, sama požiadala v
blízkostiprítomnýchmužovzSBS-kyatítonáslednepomohlinavrhovateľovi.Medzitýmzavolalalekárku,

ktorá v kúpeľoch vykonávala službu, táto ho ošetrila a následne privolaná sanitka odviezla navrhovateľa
na úrazovku do Univerzitnej nemocnice v Martine. Vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľ po tom,
čo vyšiel zo sprchy ako keby stratil rovnováhu , tak sa jej to javilo spadol a na tejto časti svojej výpovede
zotrvala i napriek námietke zo strany navrhovateľa.

Takisto potvrdila skutočnosti, že v priestoroch SLK tam, kde by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo
pošmyknutia sú na to klienti písomne, alebo iným vhodným spôsobom upozornení, alebo sú tieto
priestory opatrené rohožami, prípadne protišmykovými dlažbami a podložkami.

Svedkyňa V.. P. K. uviedla, že v popoludňajších hodinách dňa 29.9.2007 bola privolaná do modrého

kúpeľa k úrazu. Išlo o navrhovateľa a po vykonaní ohliadky konštatovala, že ide o zlomeninu krčka
stehna. Podala mu injekciu proti bolesti a vypísala lístok na sanitku, ktorá ho mala dopraviť na úrazovú
kliniku Univerzitnej nemocnice v Martine. Navrhovateľa nepoznala, bol to ambulantný pacient a k tomuto
úrazu bola privolaná službu konajúcou kúpeľnou pracovníčkou. Uvedená svedkyňa sa vyjadrila, žepokiaľ išlo o miesto, kde došlo k úrazu, toto neskúmala kde sa to stalo, akým spôsobom, pretože jej to
ani z titulu, že bola privolaná k úrazu neprináležalo.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a na životnom prostredí.

S poukazom na ustanovenie § 415, § 420 ods.1 a 3, § 440 Občianskeho zákonníka okresný súd
rozsudkom zo dňa 8.12.2001 návrh zamietol na základe ním zisteného skutkového a právneho stavu

a vykonaného dokazovania.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľ si uplatňoval voči odporcovi náhradu
škody titulom úrazu, ktorý utrpel 29.9.2007 v priestoroch odporcu. Uplatňoval si bolestné a sťaženie
spoločenskéhouplatnenia.Tietonárokynanáhraduškodysúsamostatnýminárokmiasúdichposudzuje
jednotlivo.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka odporca zodpovedá
za vzniknutú škodu, pričom je zavinenie odporcu prezumované. Svojej zodpovednosti sa však môže
zbaviť ak preukáže, že škodu nezavinil.

Navrhovateľ ako nositeľ dôkazného bremena bol povinný v priebehu konania preukázať existenciu
všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu odporcu. Základnými predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

Navrhovateľ podľa názoru súdu a to vyplynulo z vykonaného dokazovania nepreukázal základný
predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu a to porušenie právnej povinnosti odporcu.

Navrhovateľ uvádzal vo svojej výpovedi a v priebehu konania aj tvrdil, že k úrazu došlo pri jeho
vychádzaní zo sprchovacieho boxu asi jeden a pol metra od východu zo sprchy, keď sa pošmykol a

prudko spadol na dlažbu na ľavý bok tela. Ako dôvod svojho pádu označil hladké a mokré dlaždice.

Toto tvrdenie nebolo preukázané, naopak svedeckou výpoveďou kúpeľnej pracovníčky V. Y. bolo
preukázané, že navrhovateľ, čo vyšiel zo sprchy na rohu ktorej ona stála sa popri nej zošuchol na zem.
Svedkyňa potvrdila, že pred sprchou sa nachádzajú rohože na ktorých aj ona v čase pádu navrhovateľa

stála. Uviedla, že navrhovateľ bol bosý , pretože sa sprchoval a následne mal ísť do bazénu. Poprela, že
by k pádu došlo vo vzdialenosti jeden a pol metra od sprchovacieho boxu. Túto námietku, ktorú vzniesol
aj navrhovateľ voči jej svedeckej výpovedi dôrazne poprela a uviedla, že k pádu došlo bezprostredne
po tom, čo vyšiel zo sprchovacieho boxu a popri nej jednoducho spadol. Následne privolala pomoc.
Uvedená svedkyňa potvrdila, že v priestoroch kúpeľov tam, kde by mohlo dôjsť k úrazom sú viditeľné

upozornenia na riziko pošmyknutia, prípadne priestory sú vybavené protišmykovými rohožami, čo bolo
aj v tomto konkrétnom prípade a tieto rohože od sprchy vedú až k bazénu. Týmto spôsobom bolo
možné reálne eliminovať riziko pádu.

Podľa už citovaného § 415 Občianskeho zákona v konaní bolo preukázané, že odporca si svoju právnu

povinnosť predchádzať škodám splnil. Tieto priestory teda boli vhodné a pripravené na to, aby tak ako
to aj zákon už v citovanom zákonnom ustanovení ukladá, každému aby si počínal tak, aby nedošlo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a na životnom prostredí.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že spadol na dlaždiciach, ktoré boli mokré a neboli protišmykové, súdu

neponúkol žiadny relevantný dôkaz, z ktorého by vyplynulo, či v priestoroch je potrebné a nevyhnutné
mať len protišmykovú dlažbu a či táto protišmyková dlažba je zárukou pre vylúčenie reálnej možnosti
pošmyknutia sa a následného pádu.

Z pripojeného rozsudku, ktorý predložil vedľajší účastník Krajského súdu v Žiline 6Co 49/2011 zo dňa

29.6.2011 týkajúci sa tiež SLK v Turčianskych Tepliciach v súvislosti s pošmyknutím sa zo svedeckej
výpovede Z. Q. ( strana 4 citovaného rozsudku) svedok uviedol o.i., že " pokiaľ aj protišmyková dlažba je
navlhčená, dá sa aj na tejto dlažbe šmyknúť. Čo závisí od toho, akú má obuv, prípadne, či je v ponožkách
a ide po tejto dlažbe."Aj toto je nepriamy dôkaz svedčiaci o tom, že vzhľadom na priestory, v ktorých sa navrhovateľ pohyboval
mal si byť vedomý toho, že je tu reálne riziko pádu a tomu mal prispôsobiť aj svoje konanie. Preto všetky

tvrdenia navrhovateľa bez odkazu na konkrétne normy, prípadne interné predpisy zostávajú len v rovine
jeho irelevantného tvrdenia. Vykonaným dokazovaním tak mal súd preukázané, že ďalšie návrhy na
dokazovanie, ktoré s vykonaním ohliadky na mieste samom zo strany odporcu súd považoval potom
aj vzhľadom na odstup času ( úraz v r. 2007) za nadbytočné, pretože na základe doteraz vykonaných
dôkazov mohol súd ustáliť, že odporca nenesie zodpovednosť za spôsobenú škodu navrhovateľovi,

ktorá mu vznikla v súvislosti s úrazom dňa 29.9.2007 v jeho priestoroch.

V súvislosti s vznesenou námietkou premlčania vedľajším účastníkom mal súd preukázané, že nárok
navrhovateľa je čiastočne premlčaný.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Teda platí tu dvojročná subjektívna
premlčacia lehota. Pre rozhodnutie súdu, kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá je súd toho názoru, že za zistenie momentu, kedy bola bolesť spôsobená je čas vykonania
operácie, ktorú navrhovateľ podstúpil 3.10.2007 a 2.6.2009. V tom čase vedel navrhovateľ o škode a
zároveň mal vedomosť, kto mu škodu spôsobil, teda kto za ňu zodpovedá. Prvá operácia bola vykonaná

29.9.2007 a návrh bol podaný 30.3.2010, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Takže aj z
tohto pohľadu v tejto časti vznesená námietka, pokiaľ išlo o položku 187c bola akceptovaná. V ostatnej
časti nárok premlčaný nebol, avšak tak ako to už bolo konštatované súdom vyššie, nebolo preukázané
zo strany navrhovateľa základné porušenie právnej povinnosti odporcu v súvislosti s participovaním
na vzniku škody, ktorá mu vznikla úrazom. Z týchto dôvodov potom celý návrh súd ako právne

neopodstatnený zamietol.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa navrhovateľ podal odvolanie. Odvolací súd rozhodnutím zo dňa
31.7.2012 rozsudok Okresného súdu Martin zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd v svojom rozhodnutí ustálil vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu pred

prvostupňovým súdom, že v danom prípade s poukazom na okolnosti konkrétneho prípadu - úrazového
deja - prichádza do úvahy zodpovednosť odporcu podľa ustanovenia § 420a Občianskeho zákonníka.
Zodpovednosť odporcu za škodu, podľa ustanovenia § 421a Občianskeho zákonníka by prichádzala
do úvahy iba vtedy, keby navrhovateľ utrpel škody na zdraví priamo v sprchovacom kúte v súvislosti s
jeho použitím, napríklad v dôsledku utrhnutého madla, sprchovacej hadice a podobne. Z navrhovateľom

tvrdeného skutkového deja však vyplýva, že k jeho úraze došlo až po vyjdení zo sprchovacieho boxu asi
jeden a pol metra od jeho východu, keď sa pošmykol a prudko spadol na dlažbu a ľavý bok tela. Z takto
opísaného priebehu udalostí a berúc do úvahy aj ďalšie okolnosti, ktoré v prejednávanej veci vyšli najavo
asíce,žekúrazudošlovsúvislostisposkytovanímkúpeľnejstarostlivostiodporcomnavrhovateľ,vyvodil
odvolací súd záver, že na preskúmanú vec je potrebné aplikovať ustanovenie § 420a Občianskeho

zákonníka.

Prvostupňový súd v svojom ďalšom rozhodnutí zo dňa 14.8.2014 návrh navrhovateľ opakovane v
celom rozsahu zamietol. Vo veci doplnil dokazovanie vykonaním ohliadky na mieste samom, výsluchom
svedka Z. Q., svedkyne T.Z. K., Q. Y., J. V. a na základe takto doplneného dokazovania zistil, že bolo

nesporne preukázané medzi účastníkmi, že dňa 29.09.2007 navrhovateľ v priestoroch v Modrom kúpeli
v SLK Turčianske Teplice utrpel úraz v priestoroch pred sprchovacím boxom a následne došlo k úrazu,
a to zlomenine bedrového krčku stehennej kosti ľavej dolnej končatiny. V dôsledku tohto úrazu sa
navrhovateľ podrobil prvej operácií 03.10.2007, následne bol v liečebno-rehabilitačnej starostlivosti a
02.06.2009 sa podrobil druhej operácií v súvislosti s extrakciou vsadených klinov.

Z ambulantného záznamu zo dňa 17.01.2011 vyplynulo, že dňa 29.09.2007 pacient spadol v kúpeľoch
na ľavý bok, ten istý deň bol hospitalizovaný a urgentne operovaný, následne liečený. Z operačného
nálezu možno jednoznačne konštatovať, že k danému zraneniu došlo následkom pádu na ľavý bok a
táto zlomenina je pre takýto mechanizmus zranenia typická. Nie sú žiadne iné príznaky toho, že by

zlomenina u menovaného mohla vzniknúť iným spôsobom.

Podľa lekárskeho posudku vypracovaného V.. W. X.Š. dňa 08.03.2010 bolo bodové ohodnotenie úrazu
stanovené 165 bodmi za bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia 100 bodmi.Podľa znaleckého posudku č. 21/11, ktorý vypracoval V.. Q. F. T., W.., tento sa stotožnil s výškou
bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a ustálenie zdravotného stavu

v súvislosti s vykonanou operáciou dňa 03.10.2007 považoval za ukončenú dňom 30.11.2009, kedy
navrhovateľovi bola povolená plná záťaž končatiny.

Svedkyňa V. Y., ktorá vypovedala pred súdom v súvislosti s úrazom navrhovateľa uviedla, že v kritický
deň vykonávala svoje pracovné povinnosti v Modrom kúpeli v priestoroch, kde sa nachádzajú sprchy. V

sprche sa nachádzal navrhovateľ a po viacerých urgenciách zo strany klientov ho požiadala, aby urýchlil
sprchovanie, pretože aj ďalší klienti sa chcú ísť osprchovať a následne chcú ísť do bazéna tak, ako to
mal v úmysle aj navrhovateľ. Keďže bola na rohu sprchy, bezprostredne po tom, čo zo sprchy vyšiel
navrhovateľ, sa tento zosunul popri stene a zostal ležať na zemi na rohožiach, ktoré sa pred sprchou
nachádzali. Požiadal ju, aby mu pomohla vstať, a keďže išlo o osobu silnejšej postavy, sama požiadala v
blízkostiprítomnýchmužovzSBS-kyatítonáslednepomohlinavrhovateľovi.Medzitýmzavolalalekárku,

ktorá v kúpeľoch vykonávala službu, táto ho ošetrila a následne privolaná sanitka odviezla navrhovateľa
na úrazovku do Univerzitnej nemocnice v Martine. Vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľ po tom,
čo vyšiel zo sprchy ako keby stratil rovnováhu, tak sa jej to javilo spadol a na tejto časti svojej výpovede
zotrvala i napriek námietke zo strany navrhovateľa.

Takisto potvrdila skutočnosti, že v priestoroch SLK tam, kde by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo
pošmyknutia, sú na to klienti písomne alebo iným vhodným spôsobom upozornení, alebo sú tieto
priestory opatrené rohožami, prípadne protišmykovými dlažbami a podložkami.

Svedkyňa V.. P. K. uviedla, že v popoludňajších hodinách dňa 29.09.2007 bola privolaná do Modrého

kúpeľa k úrazu. Išlo o navrhovateľa a po vykonaní ohliadky konštatovala, že ide o zlomeninu krčka
stehna. Podala mu injekciu proti bolesti a vypísala lístok na sanitku, ktorá ho mala dopraviť na úrazovú
kliniku Univerzitnej nemocnice v Martine. Navrhovateľa nepoznala, bol to ambulantný pacient a k tomuto
úrazu bola privolaná službu konajúcou kúpeľnou pracovníčkou. Uvedená svedkyňa sa vyjadrila, že
pokiaľ išlo o miesto, kde došlo k úrazu, toto neskúmala, kde sa to stalo a akým spôsobom, pretože jej

to ani z titulu, že bola privolaná k úrazu, neprináležalo.

Svedok Q. Y. vypovedal, že navrhovateľa pozná z kúpeľov a pamätá sa na deň, keď došlo k jeho úrazu.
Sedel na chodbe na lavičke a čakal na manželku, ktorá pribehla za ním s tým, že navrhovateľ spadol,
aby jej išiel pomôcť zdvihnúť ho. Prišiel aj pracovník SBS, ktorý bol prítomný, a tak oni traja pomohli

zdvihnúť navrhovateľa zo zeme. Ležal pred sprchou na rohožiach, odkiaľ ho po zdvihnutí preniesli na
lôžko. Následne bola privolaná lekárka, ktorá konštatovala, že ide o vážnejšie poranenie a privolala
sanitku. Ešte pomohol aj prítomný SBS-kár naložiť navrhovateľa do sanitky.
Svedok J. V. ako pracovník SBS, ktorý bol v kritický deň v práci, sa vyjadril o úraze tak, že bol v
bezprostrednej blízkosti v miestnosti, ktorá je určená pre pracovníkov SBS pri Modrom bazéne. Počul

krik a volanie o pomoc. Videl, že na chodbe sedí muž a spolu s ním vošli do priestorov, kde bola
sprcha a kde ležal na zemi muž. Preniesli ho spoločne na posteľ. Následne bola privolaná lekárka,
ktorá konštatovala, že ide o rozsiahlejšie poškodenie zdravia a určila ďalší postup. Čakalo sa na príchod
sanitky,doktorejhospolusďalšímmužomasanitkáromnaložilinaodvezeniedoUniverzitnejnemocnice
v Martine. Bolo zjavné, že uvedený muž má bolesti, pretože kričal, reagoval agresívnymi pohybmi, ale

zrejme to bolo spojené s bolesťou. Ešte ho požiadal, že v prípade vykonávania obchôdzky, či by mu
nemohol dozrieť na jeho auto, pretože prišiel do kúpeľov na vozidle a do určitého času príde niekto z
rodiny pre jeho vozidlo.

Svedok Z. Q. potvrdil, že pokiaľ vykonával pracovnú činnosť a neskôr ako živnostník vykonával určité

stavebné práce, konkrétne čo sa týkalo obkladov a dlažieb, použil v tej dobe v priestoroch Modrého
kúpeľa čo najdostupnejšiu protišmykovú dlažbu, ktorá v tom období na trhu bola. Ďalej svedok sa
vyjadril, že všetky dlažby, teda hladké, alebo s protišmykovou úpravou, alebo iné, ak prídu do kontaktu
s väčším množstvom vody, môže dôjsť aj k pošmyknutiu. V období, keď bol zamestnancom kúpeľov,
uvedené protišmykové dlažby sa dávali na viaceré miesta. Bolo však potrebné použiť rohože, prípadne

nejaké plachty, aby sa tak eliminovalo riziko pošmyknutia i napriek tomu, že samotná dlažba bola
protišmyková. Sám potvrdil takmer s určitosťou, že za dlhé roky pôsobenia v kúpeľoch sa tieto rohože
štandardne používali. I napriek tomu sa odporúčalo používať pri vstupe do týchto priestorov sandálealebo protišmykovú obuv. V samotnom priestore sprchy pri použití väčšieho množstva šampónu alebo
mydla sa dlažba, ktorá bola protišmyková, stávala šmykľavejšou.

Svedkyňa T. K., ktorá je pracovníčkou odporcu, na pozícii autorizovaného bezpečnostného technika
pracuje od roku 2006. Táto pozícia okrem iného zahŕňa aj vyhodnocovanie stavu, ak dôjde k úrazu
klienta, ktoré ona dostane na základe hlásenia, ktoré sa vyhodnocuje a vyvodzujú sa prípadne
bezpečnostné opatrenia alebo návrhy, ktoré by mali zamedziť, aby k úrazom nedochádzalo do budúcna.
Takistodostalaajhlásenieoúrazezroku2007,ktoréutrpelnavrhovateľ,alenedostalahobezprostredne

po úraze, ale až následne, keď vec bola v štádiu riešenia medzi navrhovateľom a odporcom. Jej
hlavnou pracovnou náplňou je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci zamestnancov. Posudzovanie
rizík z hľadiska fyzikálnych, chemických, biologických a psychických nebezpečenstiev a dohľad nad
pracovným prostredím zamestnancov a súčasne dbá aj na bezpečnosť klientov, pretože odporca
poskytuje kompletnú kúpeľnú starostlivosť. Vykonávajú sa previerky vo všetkých priestoroch kúpeľov
a tejto previerke sa podrobil aj v roku 2007 Modrý kúpeľ, kde boli zistené určité nedostatky, a to

poškodenie betónovej pätky na vežičke Modrého kúpeľa z vnútornej strany. Priestory, kde sa pohybovali
klienti v Modrom kúpeli, nevykazovali žiadne vady, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu
klientov. Vyjadrila sa, že v priestoroch, kde sa pohybujú klienti, sa nachádzali rohože, kontrolovala, či
sú bezpečnostné upozornenia na to, že je zvýšené riziko pošmyknutia, ktoré taktiež boli zabezpečené.
Tak isto aj v samotnej sprche bol múrik značený žltočiernym označením, takže neboli konštatované

žiadne nedostatky v období roku 2007. Uvedená svedkyňa uviedla, že z fotodokumentácie, ktorá je
vyhotovená, na dlažbe zostali viditeľné stopy po rohožiach, ktoré sa tam používali. Tak isto madlá v
sprche sú namontované a bez poškodenia. Vyjadrila sa, že je štandardný postup, pokiaľ ide o priestory,
kde sa zdržiava voda a pohybujú sa tam klienti, dávajú sa rohože. Je to bežný postup, používa sa to aj
v nových stavbách, ktoré boli sprevádzkované až v roku 2010 a taktiež je tam protišmyková dlažba.

Vedľajší účastník poukázal na to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pretože odporca vykonal
všetky prípustné a akceptovateľné preventívne opatrenia na zabránenie vzniku škody. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že v mieste vzniku úrazu sa nachádzala protišmyková dlažba, protišmykové
rohože, tak isto upozornenia na prípadné nebezpečenstvo pošmyknutia a navyše k dispozícii bola stála
služba na pomoc klientom. Poukázal na to, že úraz navrhovateľa sa stal dôsledkom jeho vlastného

konania a zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva príčinná súvislosť medzi prevádzkou odporcu
alebo porušením právneho predpisu odporcom a medzi utrpeným úrazom navrhovateľa. Navrhoval z
týchto dôvodov návrh zamietnuť. Vzniesol aj námietku premlčania nároku navrhovateľa tvrdiac, že k
úrazu došlo 29.09.2007 a návrh bol podaný 30.03.2010.

Z vykonanej ohliadky na mieste samom súd zistil, že miesto úrazu tak, ako ho opisoval navrhovateľ,
sa nachádza v Modrom kúpeli s tým, že do samotnej sprchy sa vchádza cez chodbu vstupom do
priestoru sprchy a odpočivárne. Tu sa nachádzajú dve sprchy a dve odpočivárne, ktoré sa rozdeľujú
na mužskú a ženskú časť a z týchto priestorov sa vstupuje aj k mužskému a ženskému bazénu,
a to samostatne. Navrhovateľ za prítomnosti zúčastnených vstúpil do sprchovacieho priestoru a

názorne ukázal, ako vystupoval zo sprchy s tým, že učinil podľa jeho tvrdenia štyri kratšie kroky a
následne došlo k pošmyknutiu a pádu na dlaždice. Dlaždice, ktoré sa v priestoroch aj v čase ohliadky
nachádzali, boli navrhovateľom potvrdené, ako aj pracovníkmi odporcu, že sú tie isté, ktoré boli v čase
úrazu navrhovateľa. Po páde navrhovateľa na dlažbu svedkyňa V. Y. privolala pomoc z chodby, do
miestnosti vstúpil muž, ktorý pomohol ešte ďalšiemu mužovi, ktorý tiež prišiel a preniesli navrhovateľa

do odpočivárne, kde bol položený na lôžko a následne bola privolaná lekárska pomoc. V rámci ohliadky
bola vypočutá svedkyňa F. J., ktorá je zamestnaná ako manažér prevádzky a potvrdila, že v priestoroch,
kde bola vykonaná ohliadka v Modrom kúpeli, a to v časti spŕch, sa štandardne nachádzali rohože v
celej časti, a to tak, ako chodia klienti vystupujúci zo spŕch. Tieto rohože sa nachádzajú v mokrých
zónach až smerom k bazénu, ako aj v priestoroch odpočivárne. Dávali sa aj plachty na rohože, aby

sa voda pri väčšom počte klientov nasiakla do nich a zabránilo sa tak väčšiemu zamočeniu priestoru.
J.. B. ako riaditeľka pre investičnú výstavbu a správu majetku u odporcu potvrdila, že od roku 2005,
odkedy pracuje, sa v priestore Modrého kúpeľa nevykonávali žiadne rekonštrukcie, bol v takom istom
stave ako aj v období, keď sa stal úraz. Potvrdila, že aj v Modrom kúpeli je protišmyková dlažba tak,
ako aj v ostatných priestoroch SLK.

Navrhovateľ pri ohliadke na mieste samom, ktorá sa konala 09.07.2013 a bol prítomný aj pri výsluchu
svedkýň, ktoré tvrdili, že tie priestory sú totožné tak, ako boli v čase úrazu, nie je pravdou, pretože je to
len v súvislosti s namietanou priečkou, ktorá sa nachádza v priestore, kde sa vchádza do odpočívacejčasti, v roku 2007 vybudovaná nebola. Pri vystúpení zo sprchy bola oproti stena, kde bol stolík, či tam
boli kreslá, vyjadriť sa nevedel. Popieral, že by sa pred sprchou nachádzali rohože.

Navrhovateľ sa návrhom domáhal náhrady škody v súvislosti s úrazom, ktorý utrpel dňa 29.09.2007 v
rámci kúpeľnej liečby u odporcu.

Podľa ustanovenia § 420a OZ, ktorý je súčasťou oddielu všeobecnej zodpovednosti za škodu, avšak
pri uvedenom paragrafe nejde o všeobecnú zodpovednosť, pretože zodpovednosť je tu viazaná na

výkon určitej činnosti, ktorá prichádza do úvahy len u takých osôb, ktoré spôsobili škodu inému
svojou prevádzkovou činnosťou. Aj tu teda ide o osobitnú zodpovednosť, ktorú ako každú inú osobitnú
zodpovednosť treba aplikovať prednostne pred všeobecnou zodpovednosťou zakotvenou v citovanom
ustanovení o všeobecnej zodpovednosti. Vzhľadom na zistený skutkový stav a okolnosti úrazového
deja prichádza do úvahy zodpovednosť odporcu podľa § 420a OZ. V skutočnosti ide o prípad
osobitnej zodpovednosti za škodu a malo byť správne predmetné ustanovenie zaradené do druhého

oddielu Občianskeho zákonníka. Zodpovednostný vzťah vzniká medzi škodcom, ktorý spôsobil škodu
spôsobenú prevádzkovou činnosťou a poškodením. Poškodený môže byť tak ako v prípade všeobecnej
zodpovednosti tak fyzická, ale aj právnická osoba. Prevádzkovou činnosťou sa rozumie sústavne
vykonávaná činnosť, ktorá je organizovaná právnickou alebo fyzickou osobou (podnikateľom) v určitej
prevádzke a ktorá aj keby nebola vymedzená v predmete jej činnosti, je súčasťou jej prevádzky a

faktickej činnosti. S ohľadom na zvýšenú ochranu záujmov poškodených osôb pred hroziacimi rizikami
prevádzkovú činnosť treba vykladať v širšom slova zmysle v tom, že ide o každú fakticky a sústavne
vykonávanú činnosť spojenú s prevádzkou právnickej alebo fyzickej osoby, a to bez ohľadu na to,
či ide o činnosť povolenú alebo nepovolenú. Podľa citovaného zákonného ustanovenia nemožno
subsumovať prevádzky, pri ktorých je zodpovednosť za škodu upravená osobitne. Citované ustanovenie

nevyžaduje na strane vykonávateľa prevádzkovej činnosti protiprávny úkon ani zavinenie, pretože
vychádzazozásady,žeten,ktomázprevádzkovejčinnostiprospech,musíznášaťsprísnenépodmienky
zodpovednosti. Tejto zodpovednosti sa prevádzateľ môže zbaviť len z dôvodov uvedených v § 420 ods.
3 OZ. Jedným z dôvodov, kedy škodca môže sa zbaviť zodpovednosti, je, ak preukáže, že škoda bola
spôsobená vlastným konaním poškodeného. Ide pri tom o objektívne posudzovanie konania bez ohľadu

na zavinenie, kde je dôležité iba to, či a do akej miery toto správanie viedlo k vzniku škody. V danom
prípade súd aplikoval ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu z toho dôvodu.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľ uplatňovanú náhradu škody, a to
bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, na základe lekárskeho posudku vypracovaného V.. W.

X. zo dňa 08.03.2010, ktorého prílohami je správa pre ošetrujúceho lekára v súvislosti s operáciou č. 1
a č. 2. Výška škody ním uplatňovaná a vyčíslená je čiastkou 3 083,98 €. Všetky tieto nároky na náhradu
škody sú samostatné nároky.

Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ dňa 29.09.2007 utrpel úraz v

priestoroch Modrého kúpeľa, ktorý je súčasťou SLK Turčianske Teplice. Uvedený úraz, v dôsledku
ktorého došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľa tým, že išlo o zlomeninu bedrového kĺbu - krčka
stehennej kosti vľavo, si vyžiadal po predchádzajúcich predoperačných vyšetreniach vykonanie
samotného operačného zákroku.

Zodpovednosť odporcu však bola preukázaná tým, že v súvislosti s poskytovaním kúpeľnej starostlivosti
došlo k úrazu, ktorý utrpel navrhovateľ a ktorý podľa jeho tvrdenia sa stal v priestoroch Modrého kúpeľa,
keď vychádzal zo sprchovacieho boxu a asi jeden a pol metra od jeho východu sa pošmykol a prudko
spadol na dlažbu a ľavý bok tela.

Odporca by zodpovedal za škodu za podmienok uvedených v § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pričom jeho zavinenie je prezumované. Svojej zodpovednosti sa môže odporca zbaviť, ak preukáže, že
škodu nezavinil.

Navrhovateľ ako nositeľ dôkazného bremena bol povinný v priebehu súdneho sporu preukázať

existenciu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu odporcu. Základnými predpokladmi
vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.Navrhovateľ nepreukázal základný predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu, a to porušenie právnej
povinnosti. Uvádzal, že k pošmyknutiu došlo po tom, čo vystúpil zo sprchovacieho boxu na dlažbu, na
ktorej sa nenachádzala protišmyková rohož a na základe ním tvrdeného skutkového deja vo vzdialenosti

asi jeden a pol metra od východu. Poukázal na to, že k pošmyknutiu došlo v dôsledku mokrej podlahy
na dlažbe, ktorá nebola protišmyková.

Toto tvrdenie nebolo preukázané. Naopak, bolo preukázané, že pred úrazom navrhovateľa v priestoroch
Modrého kúpeľa, a to v tej časti, kde sa nachádza sprchovací box, bola protišmyková dlažba, na ktorej

boli protišmykové rohože v čase úrazu. Aj na základe ohliadky na mieste samom bolo zistené, že v
uvedených priestoroch sprchového boxu, resp. pred sprchovým boxom, bola protišmyková dlažba, a aj
keď v čase ohliadky neboli protišmykové rohože, pretože Modrý kúpeľ je odstavený, ale bolo zjavné z
odtlačkov na dlažbe, že tieto rohože tam boli používané. Aj svedeckými výpoveďami svedkýň, najmä
svedkyne Y., bolo preukázané, že v čase úrazu, keď vykonávala dozor v týchto priestoroch, ona sama
stála na protišmykovej rohoži. Uvedená svedkyňa uviedla, že navrhovateľ po vyjdení z boxu popri

stene a nej spadol na zem, na ktorej bola rohož. Navrhovateľ aj po vykonanej ohliadke na mieste
samom spochybňoval, či je uvedená dlažba totožná s tou, ktorá bola v čase úrazu. Od úrazu však
bolo preukázané viacerými svedkami, že nedošlo k rekonštrukcii alebo zásahov do priestorov, kde sa
sprchovací box nachádza a nebolo ani preukázané, že by došlo k výmene dlažby v týchto priestoroch.
Samotný navrhovateľ uvádzal, že spochybňuje múrik, ktorý sa nachádza v týchto priestoroch, pretože

v čase úrazu tam nebol. Jeho tvrdenie však nemá súvis so samotným priebehom deja tak, ako ho
opisoval navrhovateľ, pretože bolo jednoznačne preukázané, že potom, čo vystúpil zo sprchovacieho
boxu, v ktorom bol bosý, tak ako to tvrdil aj sám navrhovateľ, došlo k pádu na dlažbu. To, že uvedená
dlažba bola protišmyková, potvrdil aj svedok Z. Q., ktorý vykonával práce v súvislosti s kladením dlažby
a obkladov v týchto priestoroch. Na základe všetkých týchto skutočností súd ustálil, že odporca nenesie

zodpovednosť za škodu spôsobenú na zdraví navrhovateľovi. Ohľadom plnenia všeobecnej prevenčnej
povinnosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení v konaní nebolo preukázané, že by si odporca
svoju právnu povinnosť predchádzať škodám neplnil. Naopak, bolo preukázané, že v priestoroch,
kde došlo k úrazu, bola protišmyková dlažba, že v priestoroch so zvýšeným mokrým povrchom boli
umiestnené štandardne protišmykové dlažby, ktoré aj v čase, keď došlo k úrazu, sa v tomto priestore

pred sprchovacím boxom nachádzali. V Modrom kúpeli nedošlo ani k žiadnej rekonštrukcii dlažby, teda
priestory boli vhodné na užívanie pre klientov.

Odporca v konaní preukázal, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré
možno od neho objektívne požadovať. Vybavenie priestorov sprchovacieho boxu, ale najmä priestorov

pred sprchovacím boxom, bolo protišmykovou podlahou, na ktorej v čase úrazu bola protišmyková
rohož. Bol preukázaný riadny spôsob údržby. V samotnom sprchovacom boxe sa nachádzalo madlo
(fotodokumentácia č. l. 304 a 305 súdneho spisu, ktorá bola vyhotovená počas ohliadky na mieste
samom), ktoré skutočnosti boli preukázané v rámci vykonanej ohliadky a svedeckými výpoveďami
vypočutých svedkov. Navrhovateľ netvrdil, nekonkretizoval ani nepreukázal, akú konkrétnu povinnosť

porušil odporca z hľadiska všeobecnej zodpovednosti za škodu, prípadne z hľadiska už spomínanej
prevenčnej povinnosti. Všetky tvrdenia navrhovateľa súd vyhodnotil ako tvrdenia, ktoré nie sú
relevantné. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že priestory sprchovacieho boxu a priestory
pred sprchovacím boxom boli zabezpečené protišmykovou dlažbou a protišmykovými rohožami a v
prípade zvýšeného zamokrenia priestorov podľa aktuálnosti sa kládli aj plachty, ktoré svojou savosťou

znižovalirizikopošmyknutia.Takistovtýchtopriestorochbolopreukázané,žebolitabule,naktorýchbolo
zvýraznenéaupozorňujúce,žeideoprostredie,kdebymohlodôjsťkpošmyknutiu.Keďženavrhovateľsi
nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, súd potom vychádzal zo skutkového stavu zisteného z dôkazov, ktoré
boli produkované ostatnými účastníkmi v rámci sporového konania. Súd záverom chce poukázať na
zistenúskutočnosťohliadkounamiestesamomvsúvislostispriestormi,kdedošlokúrazu,žesprchovací

box mal dostatočne vysoký múrik a voda, ktorá v rámci sprchovania sa z neho nemohla dostať mimo
sprchovací box. Tieto skutočnosti sú zjavné aj z fotodokumentácie, ktorá bola na ohliadke vykonaná. Nič
nebránilo navrhovateľovi v tom, v prípade, že bol v sprchovacom boxe, požiadať svedkyňu Osvaldovú,
ktorá bola stálou službou pri sprchovacom boxe, o jej pomoc. Za nevysvetliteľných okolností, o ktorých
navrhovateľ tvrdil, že uvedenú pracovníčku musel obchádzať, tak k úrazu nemuselo dôjsť.

Navrhovateľ navrhoval, aby súd vyžiadal od zástupcu vedľajšieho účastníka fotografiu, ktorá bola
zhotovená priamo v sprchovacom boxe, v ktorom bol odfotený pri uvedených madlách a ktorá nie je
súčasťou súdneho spisu, hoci bola zhotovená a ide o dôkaz, ktorý má súvis so svedeckou výpoveďousvedkyne Osvaldovej, na ktorú poukazoval vo svojom vyjadrení zo dňa 19.06.2013 v bode 3 svojho
písomného podania. Súd vykonanie tohto dôkazu považoval za nadbytočné, pretože ustálil, že odporca
nenesie zodpovednosť za škodu spôsobenú na zdraví navrhovateľovi a navyše madlá sa nachádzali

priamo v sprchovacom boxe, kde nedošlo k úrazu, ale k úrazu došlo pred sprchovacím boxom. Tento
dôkaz by z tohto uhla pohľadu nemal žiadny vplyv na meritórne rozhodnutie.

V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou vedľajším účastníkom mal súd za to, že nárok je
čiastočne premlčaný.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Teda platí tu dvojročná subjektívna
premlčacia lehota. Pre rozhodnutie súdu, kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá,
podľa názoru súdu je deň vzniku škody, kedy sa navrhovateľ dozvedel, že odporca za túto škodu
zodpovedá. Pokiaľ ide o určenie výšky škody na zdraví, je potrebné posudzovať otázku, kedy sa

poškodenýdozvedelovýškeškody,atojeažvtedy,keďzdravotnýstavpoškodenéhobolustálený.Podľa
znaleckého posudku č. 21/2001, ktorý vypracoval znalec V.. Q. F. T., W.., v závere uviedol, že zdravotný
stavnavrhovateľaohľadomprvejoperácievykonanejdňa03.10.2007bolustálenýdotakejmiery,žebolo
možné vykonať hodnotenie bolestného za predmetnú operáciu; zdravotný stav navrhovateľa ohľadom
úrazu a následnej operácie možno považovať za ustálený dňom 30.11.2009, kedy mu bola povolená

plná záťaž končatiny.

V tom čase vedel navrhovateľ o škode a zároveň mal vedomosť, kto mu škodu spôsobil, teda kto za ňu
zodpovedá. Prvá operácia bola vykonaná 03.10.2007 a návrh bol podaný 30.03.2010, teda po uplynutí
dvojročnej premlčacej lehoty. Navrhovateľ si uplatňoval odškodné za bolesť, ktorú utrpel v dôsledku

úrazu zo dňa 29.09.2007. Za deň zistenia bolesti je pre právne posúdenie nároku na náhradu bolestného
rozhodujúca skutočnosť zistenie, kedy bola bolesť spôsobená. V prejednávanej veci je podstatným
momentom čas vykonania operácie. Ak navrhovateľ podstúpil operáciu dňa 03.10.2007 a 01.06.2009,
vytrpel bolesť v tom čase, vedel o škode a zároveň mal vedomosť, kto mu škodu spôsobil, teda kto
za ňu zodpovedá. Súd potom pri nároku bolestného za operáciu vykonanú 03.10.2007 s prihliadnutím

na podaný návrh 30.03.2010 považoval za premlčaný, pretože bol uplatnený po uplynutí dvojročnej
premlčacej lehoty. Zvyšok nároku bol uplatnený v zákonnej lehote tak, ako to bolo konštatované. V
tomto smere súd poukazuje aj na obdobný súdny spor Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
13Co/270/2005-96.

Odvolací súd uznesením zo dňa 24.6.2015 rozsudok okresného súdu druhý v poradí zrušil a vec
opakovane vrátil na ďalšie konanie. V súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu z obsahu spisového
materiálu vyplynulo, že v prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha voči odporcovi náhrady škody vo
výške 3038,98 eura tvrdiac, že dňa 29.9.2007 v Modrom kúpeli v Slovenských liečebných kúpeľoch v
Turčianskych Tepliciach utrpel úraz a to zlomeninu bedrového krčka na stehennej kosti ľavej dolnej

končatiny a to potom, ako vyšiel zo sprchovacieho boxu. V dôsledku úrazu mal trvalé následky a
to obmedzenie hybnosti ľavého bedrového kĺbu ľahšieho stupňa. Keďže ku škode na zdraví došlo v
priestoroch odporcu počas kúpeľného pobytu navrhovateľa, tvrdil, že za vzniknutú škodu zodpovedá
odporca. Z opísaného priebehu udalostí a berúc do úvahy aj ďalšie okolnosti, ktoré v prejednávanej veci
vyšli najavo a síce, že k úrazu došlo v súvislosti s poskytovaním liečebnej starostlivosti navrhovateľovi,

odvolací súd vyvodil záver, že na preskúmanú vec je potrebné aplikovať ustanovenie § 420a
Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd nesprávne aplikoval zákonné ustanovenie a taktiež sa
nesprávne vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania v súvislosti s ktorou odvolací súd výslovne
uviedol, že pri určení okamihu ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa je potrebné vychádzať z času,
kedy už bol zdravotný stav navrhovateľ ustálený a týmto časom nebol deň vykonania operácie, ktoré

navrhovateľ podstúpil tak, ak to uviedol nesprávne okresný súd.

Okresný súd vo veci vytýčil pojednávanie, na ktorom zhrnul skutkový a právny stav vo veci samej a
konštatoval,žeuplatnenýnároknavrhovateľanebolpremlčanýahmotnoprávneustanovenie,nazáklade
ktorého bolo potrebné posúdiť nárok navrhovateľ bolo ustanovenie § 420a Občianskeho zákonníka.

Účastníci konania prítomní na pojednávaní konanom dňa 16.3.2016 nenavrhli žiadne ďalšie návrhy na
vykonanie dokazovania.Na tomto pojednávaní právna zástupkyňa odporcu bola toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal, prečo
spadol jeden a pol metra od sprchy, lebo tam bola protišmyková podlaha, protišmykové rohože a pani, ak
by niekto potreboval pomoc. Nie je preto dôvod, aby odporca niesol za toto zodpovednosť. V minulosti

sa tam nachádzali ešte aj kreslá, opis miesta je však problematický vzhľadom na situáciu, ktorá je dnes.
Navrhovateľ v podstate čakal tri roky, kým si uplatnil návrh na súde, a tým bola problematická aj ohliadka
miesta. Podľa právnej zástupkyne odporcu pri ohliadke bolo preukázané, že na mieste sa nachádzali
protišmykové dlaždice. Ostalo tam po nich na podlahe zachované. To, že navrhovateľ sa pošmykol a z
takým dôsledkom, ako je, bolo možné z dôvodu, že mal na sebe mydlovú vodu, chodil bosý, nepoužíval

gumenú obuv. Je možné, že obchádzal zamestnankyňu, ktorá tam bola. Mohol ju požiadať o pomoc. Za
okolností, ktoré tam boli zabezpečené a podmienky, sa nikto bežne nešmykne.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že rohože tam neboli. Fotografia, ktorá bola predložená súvisela
len so špinou na zemi, lebo bola urobená šesť rokov po úraze a to v lete 2013. Zdôraznil, že do kúpeľov
chodil opakovane, chodil aj do Smaragdového kúpeľa, kde boli protišmykové dlaždice. Pokiaľ išiel do

modrého, tam tieto neboli. Poukázal na výpoveď pána, čo robil dlaždice v Modrom kúpeli, že tieto neboli
protišmykové a preto bolo potrebné riešiť tam aj rohože. Modrý kúpeľ medzitým uzavreli na neurčitú
dobu, robili sa tam nejaké zmeny a potom, keď bol otvorený, chodili tam aj obyvatelia Turčianskych
Teplíc. V roku 2013 pri ohliadke bol uzavretý a v súčasnej dobe je už úplne prerobený. Do kúpeľov chodil
aj pred úrazom, chodím tam aj následne teraz, nakoľko mu táto voda vyhovuje a jeho zdravotnému

stavu sú vyhovujúce.
Zástupca vedľajšieho účastníka poukázal na ustanovenie § 420a ods.3 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého je možné zohľadniť aj to, že poškodený aj vlastným konaním si spôsobil škodu. Navrhovateľ
nepostupoval dostatočne opatrne. V objekte sa nachádzali upozornenia na možnosť pošmyknutia sa.
Bol bosý s tým, že v mieste bola preukázaná prítomnosť rohoží. Pri aplikácia uvedeného zákonného

ustanovenia žiadal návrh zamietnuť.

K uplatnenej námietke premlčania podľa § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka, vznesenej vedľajším
účastníkom vo veci súd konštatuje, že podľa vyjadrenia znalca V.. W. X. u navrhovateľa možno dátum
27.10.2009 považovať za dátum ukončenia liečby pre predmetný úraz a ustálenia zdravotného stavu u

navrhovateľa. S prihliadnutím na tú skutočnosť, že navrhovateľ návrh podal dňa 30.3.2010 a podal ho
v zákonom stanovenej lehote, jeho nárok nebol premlčaný.

Rovnakým spôsobom sa ustálením zdravotného stavu u navrhovateľa stotožnil V.. Q. F. T. W.., ktorý v
znaleckom posudku považoval deň ustálenia zdravotného stavu 30.11.2009 (čl. 129).

Podľa ustanovenia § 420a ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí
inému prevádzkovou činnosťou.

Podľa ustanovenia § 420a ods.2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou

ak je spôsobená
a/ činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu a vecou, použitou pri činnosti,
b/ fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,
c/ oprávnením vykonávaným alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na
nehnuteľnosti, alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

Podľa § 420a ods.3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil zbaví len,
ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou povahu prevádzky, alebo
vlastným konaním poškodeného.

Zodpovednosť za škodu, spôsobenú prevádzkovou činnosťou predpokladá existenciu týchto
podmienok:
a/ existencia udalosti, vyvolanej prevádzkovou činnosťou,
b/ spôsobenie škody,
c/ príčinná súvislosť medzi a/ a b/.

Predpokladomzodpovednostipodľaustanovenia§420aObčianskehozákonníkaniejezavinenieosoby,
zodpovednej za škodu, pretože ide o objektívnu zodpovednosť. Poškodený pri uplatňovaní svojho
nároku nemusí dokazovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale lento, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahovou prevádzkovej činnosti. Zodpovednostný vzťah vzniká
medzi škodcom, ktorý spôsobil škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou a poškodeným.
Prevádzková činnosť podľa úpravy, obsiahnutej v § 420a Občianskeho zákonníka je taká činnosť,

súvisiaca s predmetom činnosti (z pravidla podnikateľskej, obchodnej), ktorú vyvíja fyzická alebo
právnická osoba v prevádzkarni. Predmet tejto činnosti je vymedzený v zriaďovacej listine, v oprávnení
na podnikateľskú činnosť alebo v živnostenskom oprávnení. Ustanovenie § 420a Občianskeho
zákonníka nevyžaduje na strane vykonávateľa prevádzkovej činnosti protiprávny úkon, ani zavinenie.
Zákon vychádza zo zásady, že ten, kto má z prevádzkovej činnosti prospech, musí znášať sprísnené

podmienky zodpovednosti. Tejto zodpovednosti sa prevádzkovateľ môže zbaviť len z dôvodov,
uvedených v ustanovení § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka. Zákon pozná len dva liberačné dôvody
a to
a/ škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nesúvisela s prevádzkovou činnosťou alebo
b/ škodu si spôsobil sám poškodený.
V danom prípade prvý liberačný dôvod pod písmenom a/ v danom prípade nie je aplikovateľný. Bolo by

možné zohľadniť len liberačný dôvod, uvedený pod písmenom b/.
Škodca sa nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže, že škodu nezavinil, môže sa však
úplne alebo čiastočne zbaviť zodpovednosti, ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou
udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke alebo, že škoda bola spôsobená vlastným konaním
poškodeného.Idepritomoobjektívneposudzovanékonaniebezohľadunazavinenie,kdejedôležitéiba

to, či a do akej miery toto správanie viedlo k vzniku škody. Povinnosť tvrdenia, resp. dôkazné bremeno
existencie liberačných dôvodov spočíva na prevádzkovateľovi prevádzkovej činnosti.

V prejednávanej veci zo strany odporcu, resp. vedľajšieho účastníka na strane odporcu bolo tvrdené, že
škoda,ktorávzniklanavrhovateľovibolaspôsobenáním,nakoľkoišielnamydlenýzosprchy,bosýatakto

spadol. Toto tvrdenie v konaní preukázané žiadnym spôsobom nebolo. V mieste, kde došlo k poškodeniu
navrhovateľa na zdraví sa nachádzali protišmykové dlaždice. Toto bolo preukázané výpoveďou aj
vyhlásením svedka Z. Q.. Existencia protišmykových rohoží však bola sporná a podľa názoru súdu
jednoznačne nepreukázaná, pretože pri úraze táto skutočnosť zachytená nikde nebola a pri ohliadke
na mieste samom sa na dlaždiciach nachádzali len tmavé miesta, ktoré jednoznačne nepreukázali, že

by sa na dlažbe nachádzali protišmykové rohože v čase, kedy došlo k poškodeniu zdravia na strane
navrhovateľa. Miesto, kde navrhovateľ utrpel úraz je miestom, ktoré bežne je mokré (sprchovací kút a
okolie) s predpokladom možného pošmyknutia. Navrhovateľ podľa svojho vyjadrenia toto miesto dobre
poznal, pretože opakovane absolvoval kúpeľnú liečbu, dokonca aj pred úrazom aj po úraze chodil do
zariadenia odporcu. Teda vedel, akým spôsobom sa pohybovať v daných priestoroch. A pokiaľ dňa

29.9.2007 utrpel úraz tým, že sa pošmykol a spadol na mokrej dlážke, bolo jednoznačne na odporcovi,
aby preukázal z jeho strany, že toto pošmyknutie spočívalo len v činnosti navrhovateľa, teda škodu,
ktorú tým utrpel si spôsobil sám.
Podľa názoru súdu odporca v konaní nepreukázal existenciu liberačného dôvodu podľa § 420a ods.3
Občianskehozákonníkaapretoztohtodôvoduboladanázodpovednosťodporcuzaškodu,ktorávznikla

navrhovateľovi.

Navrhovateľ už pri podaní návrhu podal listinný dôkaz a to lekársky posudok o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia, vypracovaný V.. W. X.. Podľa tohto znaleckého posudku si navrhovateľ
uplatnil bolestné vo výške 165 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 100 bodov. V

priebehu konania bol pribratý ďalší znalec V.. Q. F. T. W.., ktorý pokiaľ išlo o bodové ohodnotenie
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia hodnotil toto za správne tak, ako bolo vypracované
V.. W. X. dňa 8.3.2010.
Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, predloženého navrhovateľom a závery tohto posudku
potvrdené znalcom, ktorý bol pribratý v konaní, navrhovateľ si uplatnil nárok za bolestné a sťaženie

spoločenského uplatnenia v súvislosti s úrazom, ktorý utrpel dňa 29.9.2007 v počte 265 bodov. Hodnota
za jeden bod bola uplatnená vo výške 11,47 eura (345,48 Sk). Hodnota bodu vychádzala z stanovenia
výšky náhrady za jeden bod s účinnosťou od 1.5.2006 podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR
č.242/2006 Z.z.. Počet bodov, uplatnených navrhovateľom zodpovedal záverom znaleckých posudkov,
súd preto na túto skutočnosť prihliadal ako na dostatočne preukázanú a navrhovateľovi priznal uplatnený

nárok vo finančnom vyjadrení vo výške 3038,98 eura a to v súlade s ustanovením § 444 Občianskeho
zákonníka.O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku vo veci samej
v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.