Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 7, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/320/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115217533
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115217533.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavavkonanípredsamosudcomJUDr.JozefomŠulekomvovecistarostlivostiomaloleté

dieťa

O. D., D.. XX.XX.XXXX,
trvale bytom u starej matky Š. G., D.. XX.XX.XXXX, N. W. XXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka U. D., D.. XX.XX.XXXX, H. N. XXX XX W. XXX, a otec:
neuvedený, o návrhu matky proti odporcovi F. G., D.. XX.XX.XXXX, N. Y. XXX, XXX XX M. N., v konaní
o určení otcovstva a o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje,že F.G.,D..XX.XX.XXXXjeotcommaloletéhoO.D.,D..XX.XX.XXXX,pochádzajúcehoz
matky U. D., D.. XX.XX.XXXX, ktorého narodenie je vedené v knihe narodení Matričného úradu Trnava,
zväzok XXX, ročník XXXX, strana XX, por. č.XXX.

Mal. O. D., D.. XX.XX.XXXX, z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky Š. G., D..
XX.XX.XXXX, ktorá bude zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletého O. D., D.. XX.XX.XXXX sumou 60,- eur mesačne
od 15.09.2016, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje na účet príslušného Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny.

Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého O. D., D.. XX.XX.XXXX sumou 60,- eur
mesačne od 09.07.2015, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje na účet príslušného
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 07.09.2015 do
22.06.2016 v sume 688,52 €, v mesačných splátkach po 20,- eur k rukám starej matky spolu s bežným
výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 23.06.2016
do 30.09.2016 v sume 196,- €, v mesačných splátkach po 5,- eur na účet príslušného Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za

následok zročnosť celého nedoplatku.

Styk rodičov s maloletým dieťaťom sa uskutoční po vzájomnej dohode jednotlivých rodičov so starou
matkou maloletého za jej prítomnosti.

Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.07.2015 sa matka domáhala, aby súd určil otcovstvo
F. G. k maloletému O. D., D.. XX.XX.XXXX bytom Dlhá 120. Súčasne sa domáhala zverenia maloletého

do svojej starostlivosti a zaviazanie F. G., aby platil výživné na maloletého vo výške 150,- eur mesačne.
Návrh navrhovateľka zdôvodnila tým, že v lete 2013 sa začala priateliť s F. G., pričom priateľstvo
prerástlo v intímnu známosť. Do decembra 2013 žila spolu s deťmi u F. G., pričom z dôvodu,
že menovaný sa nesprával vhodne k maloletému synovi Tiborovi opustila spoločnú domácnosť a
odsťahovala sa k matke. Navrhovateľka uviedla, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiavala
intímny pomer len s F. G.. Navrhovateľka sa pokúšala s F. G. dohodnúť na výživnom, tento však odmietol

platiť viac ako 50,- eur, pričom vzhľadom na konfliktnosť komunikácie s ním ukončila ďalšiu komunikáciu.

2. F. G. sa k návrhu vyjadril tak, že mal pomer s navrhovateľkou, pričom vzťah ukončil v decembri 2013.
Ďalej uviedol, že navrhovateľka mu odmietla ukázať zdravotnú dokumentáciu, pričom požadovala od
neho peniaze za účelom umelého prerušenia tehotenstva (kyretáže) a súčasne podľa jeho názoru mala

pomer v uvedenej dobe s dlhodobým kamarátom z práce. Rozporoval aj údajnú výšku výživného, ktorú
mal byť ochotný platiť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 30.09.2015 výsluchom účastníkov, kde
navrhovateľka zotrvala na návrhu a F. G. na svojej obrane, pričom uviedol, že s navrhovateľkou sa

intímne stýkali do decembra 2013, pričom má za to, že navrhovateľka mala pomer s iným mužom. Má
v starostlivosti dve maloleté deti.

4.Súduznesenímč.k.18C/320/2015-12zodňa21.10.2015pribraldokonaniaznalcazodboruGenetika,
Analýza DNA a uložil mu vypracovať posudok, kde by bolo určené, či možno vylúčiŤ. F. G. ako

otca maloletého. Znalec doručil súdu dňa 26.04.2016 posudok č. 7/2016. V rámci posudku znalec
uviedol, že pravdepodobnosť vylúčenia neotca je 99,9999%, index paternity je 1.153.412.751 a teda
pravdepodobnosť otcovstva F. G. je 99,999999% a jeho otcovstvo je teda prakticky dokázané.

5. F. G. vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.05.2016 rozporoval závery posudku, pričom ho

označil za nedôveryhodný, lebo boli vykonané len jedny odbery. Žiadal, aby boli vykonané nové odbery,
ktoré by nasvedčovali, že je skutočným otcom maloletého. Označenie za otca považuje za pomstu zo
strany navrhovateľky.

6. Súd nariadil na deň 22.06.2016 pojednávanie, na ktorý sa dostavila navrhovateľka a kolízny

opatrovník. F. G. sa bez ospravedlnenia nedostavil. Súd po vyvolaní veci zistil, že prebieha na súde
konanie o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Vzhľadom na uvedené
súd odročil pojednávanie na 10.08.2016, aby zabezpečil jej účasť na pojednávaní. Na pojednávanie
dňa 10.08.2016 sa opätovne nedostavil F. G., napriek riadnemu predvolaniu. Súd potom, ako zistil, že
sa dostavila stará matka maloletého Š. G., D.. XX.XX.XXXX, pribral ju do konania, nakoľko zo spisu

16P 29/2016 bolo zistené, že predbežným opatrením č.l. 49 bol maloletý O. D. zverený do jej náhradnej
osobnej starostlivosti. Súd pojednávanie odročil na 07.09.2016 za účelom doplnenia dokazovania o
príjme F. G., ako aj za účelom prešetrenia pomerov na strane starej matky v súvislosti s náhradnou
osobnou starostlivosťou.

7. Súd na pojednávaní dňa 10.08.2016, ako aj 07.09.2016 vykonal dokazovanie, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi, o správnosti ktorých nemal pochybnosti, a výsluchom navrhovateľky, starej matky
a oboznámením s vyjadreniami a podaniami F. G..

8. Súd na prejednávaný prípad aplikoval nasledovné ustanovenia právnych predpisov:

9. Podľa § 84 Zákona o rodine č. 36//2005 Z.z. (ďalej len ZR) otcovstvo sa určuje na základe domnienok
otcovstva ustanovených v tomto zákone, súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

10. Podľa § 94 ods. 1 ZR, Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa,

matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.11. Podľa § 94 ods. 2 ZR, Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo

nevylučujú závažné okolnosti.

12. Podľa ust. § 110 zákona č. 161/2015 Z.z., s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

13. Podľa § 28 ods. 1 ZR a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súčasťou rodičovských práv a
povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj mal. dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa

15. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

16. Podľa § 44 ods. 1 ZR, - náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na
seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú

starostlivosť rodičov o mal. dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.

17. Podľa § 44 ods. 2 ZR, - náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým
dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti
vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

18. Podľa § 44 ods. 3 ZR, - náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska
starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.

19. Podľa § 44 ods. 4 ZR,- súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí,
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 45 ods. 1 ZR, - ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa
do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len

fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony
v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho
života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť
vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

21. Podľa § 45 ods. 2 ZR, - pri zverení mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd
predovšetkým príbuzného mal. dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

22. Podľa § 45 ods. 4 ZR, - osoba, ktorej bolo mal. dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o mal. dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú

rodičia. Právo zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba
predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v
súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí
zákonného zástupcu preskúmal súd.

23. Podľa § 45 ods. 6 ZR, - rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z
rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodiča majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené,
nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.

24. Podľa § 45 ods. 7 ZR, - vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu
podľa odseku 1 nezaniká.25. Podľa § 45 ods. 8 veta pred bodkočiarkou ZR,- súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa
do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať
maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné

poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti
dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

26. Podľa § 62 ods. 1 ZR, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

27. Podľa § 62 ods. 2 ZR,, Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

28. Podľa § 62 ods. 3 ZR, Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

29. Podľa § 62 ods. 4 ZR, Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

30.Podľa § 62 ods. 5 ZR Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

31. Podľa § 65 ods.1 ZR, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej

povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného.

32. Podľa § 65 ods.1 ZR, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich
svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

33. Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

34. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

35. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia

súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa
začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

36. Podľa § 78 ods. 1, 3 ZR - dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

37. Súd z vykonaného dokazovania (vyjadrenia účastníkov) mal preukázané, že v čase rozhodnom
na počatie dieťaťa (november/december) 2013 spolu účastníci (navrhovateľka a F. G.) jednoznačne
súložili. Rozhodný čas počatia je približne 280 dní pred narodením maloletého dieťaťa, lebo toľko

trvá priemerné tehotenstvo ženy. Ďalej mal súd z vykonaného znaleckého dokazovania jednoznačne
preukázané, že otcom maloletého O. D., D.. XX.XX.XXXX je F. G., a preto prvým výrokom tohto
rozhodnutia súd rozhodol tak, že F. G. určil za otca maloletého O. D. D.. XX.XX.XXXX. Vo vzťahu k
námietke otca, že bol vykonaný len jeden odber a považuje posudok za nevierohodný, súd vyhodnotil
uvedenúnámietkuakonedôvodnú,ktorávychádzazneporozumeniaveci.Rovnakoajnámietkujedného

odberu biologického materiálu. Súd konštatuje, že znalec vždy odoberie len potrebné množstvo vzoriek,
aby sa zbytočne nenavyšovali trovy znaleckého dokazovania nadbytočným opakovaným testovaním.
Súd ďalej pre vysvetlenie uvádza, že test DNA - určenia otcovstva, neprebieha tak, ako je to vo
verejnosti všeobecne vnímané, že testom sa určí otec dieťaťa. Ale test prebieha tak, že sa vylučuje,či označená osoba nemôže byť otcom. V tomto prípade znalec určil (pri teste mu vyšla) zhodnosť
všetkých alel dieťaťa aj F.Ó. G., a teda nemožno vylúčiť otcovstvo na 99,999999 %. Súd konštatuje, že
100% sa nedá určiť žiadnym posudkom ani testovaním, preto znalcovia uvádzajú číslo 99,999999%.

Súčasne pre bližšie spresnenie sa robí aj test paternity, pre určenie možného otca v populácii a
pravdepodobnosť jeho výskytu s porovnávaným subjektom. V tomto prípade ide o číslo 1.153.412.751
(jednamiliardastopädesiatjedenmiliónovštyristodvanásťtisíc-sedemstopädesiatjeden), t.j. F. G. je
jedinečným svojím vzorcom DNA a podobnosťou alel (s O. D., D.. XX.XX.XXXX) v porovnaní s jednou
miliardoustopädesiatjedenmiliónovštyristodvanásťtisícsedemstopädesiatjeden mužmi. Vzhľadom na

uvedené súd mal za to, že nie je potrebné opakovať test DNA, nakoľko tento jasne preukázal otcovstvo
F. G.. Súd tiež konštatuje, že F. G. nenavrhol nové znalecké dokazovanie napriek poučeniu súdu (pričom
sa opakovane nedostavil na pojednávanie), pričom ak by ho navrhol, musel by zaplatiť jeho vyhotovenie
(dopredu zložiť zálohu znalcovi) - náklad vo výške odhadom podľa posledného posudku vo výške 450,-
eur. Vzhľadom na výsledky testu (jednoznačnosť posudku), by súd však tento návrh na doplnenie
dokazovania zamietol ako nadbytočný.

38. V priebehu konania po vykonanom znaleckom skúmaní súd zistil, že pred vydaním rozhodnutia
vo veci samej je problém zveriť navrhovateľke ako matke maloletého dieťa do jeho starostlivosti z
dôvodu prebiehajúceho konania o zverenie maloletého O. D. do náhradnej osobnej starostlivosti starej
matky. Súd z výpovedí navrhovateľky aj starej matky ako aj zo záverov poskytnutých Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny zistil, že matka momentálne nie je spôsobilá zabezpečiť riadnu starostlivosť o
maloleté dieťa, nakoľko sa vrátila z protialkoholického liečenia, pričom reálnu starostlivosť o maloletého
zabezpečuje stará matka, ktorá sa na nej podieľala už od jeho narodenia, pričom zabezpečovala
potreby maloletého aj z finančného hľadiska. Súd ďalej v priebehu konania zistil, že matka maloletého
nežije s ním v spoločnej domácnosti, pričom sa nachádza na neznámom mieste so svojím novým

priateľom,pričomvôbecnezabezpečujestarostlivosťomaloletédieťa.Podôkladnomposúdenívšetkých
okolností s prihliadnutím na vykonané dokazovanie (správy UPSVAR, predbežné opatrenie vo veci
16P 29/2016-49 zo dňa 23.06.2016) súd rozhodol tak, že maloleté dieťa zveril do náhradnej osobnej
starostlivosti starej matky Š.D. G. D.. XX.XX.XXXX, nakoľko matka nie je v súčasnosti schopná
zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého syna a súčasne otec nejaví o neho žiaden záujem,

resp. svoje otcovstvo do súčasnosti popiera, pričom Š. G. tak po hmotnej ako aj osobnej stránke ako
blízka osoba maloletého dieťaťa je schopná a ochotná túto starostlivosť nahradiť a vykonávať ju v jeho
prospech. Vzhľadom k tomu, že v doterajšej starostlivosti Š.T. G., D.. XX.XX.XXXX neboli zistené nijaké
nedostatky, súd mal. O. D. zveril do jej náhradnej osobnej starostlivosti.

39.Prirozhodovaníovýživnom,ktorésúrodičiapovinníplatiťnamal.dieťasúdvychádzalzichmožností,
schopností a majetkových pomerov, s prihliadnutím na potreby mal. dieťaťa, ako aj na ich súčasné
vyživovacie povinnosti.

40. Odôvodnené potreby maloletého O. D.: strava 60,- eur, ošatenie 30,- eur, hygienické potreby 15,-

eur, plienky - 35,- eur, t.j. celkom základné nevyhnutné výdavky maloletého bez úhrady bytovej potreby
súd stanovil na 140,- eur. Súd vo vzťahu k prezentovaným výdavkom na stravu mal. vo výške 100,- eur
a plienky 50,- eur vyhodnotil ako neprimerané potrebám dieťaťa.

41. Pomery matky. Matka momentálne nie je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere, do práce

nenastúpila a zdržuje sa na neznámom mieste. Z príjmu nie je schopná pokryť svoje mesačné výdavky
týkajúce sa jej, z čoho vyplýva, že by nemala ako zabezpečiť starostlivosť ešte aj o mal. deti. Súd však
konštatuje, že v minulosti matka bola riadne zamestnaná a bola schopná dosahovať riadny príjem (za
rok, 2015 vo výške 615,- eur v hrubom), ktorý v súčasnosti nedosahuje pre osobné problémy a problémy
s alkoholom. Do posledného zamestnania vôbec nenastúpila z vyššie uvedených dôvodov. Vzhľadom

na uvedené súd na matku nahliadal ako na osobu, ktorá sa vzdala vyhodnejšieho zamestnania bez
dôležitého dôvodu a posudzoval ju ako osobu s príjmom 615,- eur v hrubom (476,- eur v čistom). Súd
zohľadnil však skutočnosť, že matka poskytovala výživné na maloletého syna (deti) až do konca augusta
2016 (podľa tvrdenia starej matky Š. G.),ako aj skutočnosť, že navrhovateľka - matka má celkovo štyri
vyživovacie povinnosti, pričom po odčítaní vyživovacích povinností by jej malo zostať na zabezpečenie

jej potrieb aspoň životné minimum. Súd po uvážení vyššie uvedených skutočností, určil matke platiť
výživné od 15.09.2016 vo výške 60,- eur mesačne, t.j. v rozsahu 42,85% nevyhnutných základných
výdavkov, a to na účet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny.42. Pomery otca. Otec podľa vlastného vyjadrenia nič nevlastní, ani nič nemá. Je vyučený murár s
príjmom za minulý rok vo výške 195,92 eur mesačne. Platí výživné vo výške 50,- eur mesačne na
mal. dcéru V., platí splátku dlhu na zdravotnom poistení vo výške 50,- eur mesačne. Má ďalšie dve

vyživovacie povinnosti na synov F. a W., ktorí sú v jeho starostlivosti a má mesačné výdavky na nich
v celkovej výške 170,- eur, pričom poberá mesačné výživné 52,- eur (viď Rozsudok Okresného súdu
Galanta č.. 13P/155/2011-37 zo dňa 15.12.2011). Má ďalšie vlastné výdavky v celkovej výške 390,- eur
(domácnosti 50,- eur, bývanie 120,- eur, strava a ošatenie 200,- eur, zdravotná starostlivosť 20,- eur),
celkové mesačné výdavky spolu 660,- eur. Súd konštatuje, že tvrdené príjmy a výdavky F. G. sú vo

vzájomnom zásadnom rozpore, pričom nie sú kryté ani záväzkami, t.j. F. G. zatajil plnú výšku svojich
príjmov pred súdom. V priebehu konania navrhovateľka tvrdila, že F. G. mal k dispozícii aj sumu 2000,-
eur mesačne, uvedená skutočnosť však v konaní nebola preukázaná, preto súd vychádzal z možností
a schopností otca a z nich určil výživné. Otec keď pracoval v riadnom pracovnom pomere (rok 2015 viď
lustrácia v Sociálnej poisťovni č.l.50, 84) zarábal v hrubom 685,49 eur (t.j. min. čistý príjem 540,- eur).
Súd vychádzal ďalej zo zistených údajov, a to priemerných miezd v stavebníctve, kde podľa zistení súdu

murár v Trnavskom kraji zarábal sumu 1000,- eur v hrubom. V celej Slovenskej republike je priemerná
mzda v stavebníctve vo výške 630,- eur s tým, že v Trnavskom a Bratislavskom kraji sú mzdy vyššie.
Súd konštatuje, že vzhľadom na uvedené má za to, že otec buď pracuje načierno, čím zabezpečuje
potreby svojej rodiny a jej výdavky. Inak by nemohol so svojho príjmu hradiť svoje bežné výdavky. Súd
konštatuje, že čierna práca je v súčasnosti celospoločenský negatívny fenomén, zasahujúci rozsiahlu

časť spoločnosti. Vzhľadom na uvedené nahliadal na otca ako na osobu zarábajúci priemernú mzdu
vo výške minimálne 600,- eur v čistom, ktorý poberá, rodinné prídavky 2x 23,52 eur, + daňový bonu 2x
21,98 eur a výživné na dve deti 52,- eur. Súd však zohľadnil aj jeho výdavky na starostlivosť o dve deti
a tretiu vyživovaciu povinnosť voči mal. V.. Na základe takto zistených skutočností určil súd otcovi platiť
výživné v rovnakej výške ako matke, a to vo výške 60,- eur na účet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny.

Nakoľko však otec výživné do súčasnosti neplatil na maloletého O. D. v žiadnej výške, určil mu platiť
výživné od podania návrhu, a to odo dňa 09.07.2015.

43. Výživné súd určil odo dňa podania návrhu na súd, nakoľko nezistil okolnosti odôvodňujúce spätné
zvýšenie za obdobie pred podaním návrhu na súd. .

44. Podľa § 232 ods.3,4 zákona č. 160/2015 Z.z., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť
opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje
poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej

dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia

45. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 09.07.2015 do 30.09.2016 na O. D., ktoré vzniklo jeho
otcovi F. G., D.. XX.XX.XXXX súd rozdelil na dve obdobia, a to obdobie od 09.07.2015 do 22.06.2016
a obdobie od 23.06.2016 do budúcnosti, nakoľko výživné za obdobie do 22.06.2016 by patrilo matke a

za obdobie od 23.06.2016 patrí Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, nakoľko od tohto dňa je maloletý
v náhradnej osobnej starostlivosti na základe predbežného opatrenia súdu. Vzhľadom na uvedené
súd zameškané výživné rozčlenil na dve sumy, a to sumu: - 688,52 eur, ktorú zaviazal vyplatiť otca
k rukám starej matky, a to v mesačných splátkach po 20,- eur, pod následkom straty výhody splátok
pri nezaplatení, čo i len jednej splátky. Zvyšné zameškané výživné za obdobie od 23.06.2016 do

30.09.2016 súd určil platiť na účet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v celkovej výške 196,- eur v
mesačných splátkach po 5,- eur pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej
splátky. Nedoplatok súd vypočítal nasledovne: a) 688,52 eur = 10 mesiacov (august 2015 až máj 2016)
x 60 eur + 23 dni výživného v júli 2015 v sume 44,52 eur (60 delené 31 dní x 23 =44,52 eur) a 22 dní
výživného v júni 2016 (60 delené 30 dní x 22 dní = 44,- eur) v sume 44, t.j. vo výške 688,52 eur . b)

196,- eur = 3x 60,- eur( júl, august september 2016) + 8 dní jún 2016 v sume 16,- eur.

46.PodľaČL.1prvávetazákonač.161/2015Z.z.,súdpostupujevkonanívsúladesochranouverejného
záujmu a práv zaručených zákonom a prihliada na dobré mravy.

47. Podľa Čl. 4 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu
ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom
záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu
konania a veci samej48. Ako súd už uviedol vyššie, do úvahy by prináležalo zameškané výživné priznať k rukám matky za
obdobie do 22.06.2016, súd vychádzajúc z ČL.1 a ČL. 4 zákona č. 161/2015 Z.z., ho však priznal k

rukám starej matky, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že ona v značnej miere financovala potreby
maloletého dieťaťa, pričom teraz ho má v starostlivosti, a v budúcnosti bude naďalej zabezpečovať
starostlivosť oň, a teda je najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby s týmito prostriedkami disponovala
stará matka a nie matka.

49. Vo veci úpravy stretávania rodičov s mal. dieťaťom súd upravil styk otca aj matky, tak že sa budú
stretávať s maloletým po vzájomnej dohode so starou matkou maloletého za jej prítomnosti. Uvedený
spôsob súd stanovil, nakoľko matka má napriek protialkoholickej liečbe ktorú podstúpila stále problémy
s alkoholom, a preto je nevyhnutné, aby pri styku dieťaťa s ňou bola aj stará matka. Pri styku otca s
maloletým je potrebná účasť starej matky zas z dôvodu, že maloletý otca vôbec nepozná a je pre neho
cudzou osobou, preto je nevyhnutné aby prípadný styk (stretávanie) otca s maloletým prebehlo za účasti

starej matky, ako osoby, ktorú maloletý pozná a verí jej. Prvé stretnutie syna s otcom bez takejto osoby
by bolo pre maloletého traumatizujúceho a mohlo by u neho vyvolať šok. Keď si dieťa na otca zvykne (ak
otec sa s ním bude chcieť stretávať), tak môže prísť k zmene úpravy styku (stretávania) otca so synom.

50. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z.,(ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

51. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 52 CMP, nakoľko súd nezistil také
okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznať náhradu trov konania navrhovateľke.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Súd poučuje otca, že rozsudok o výživnom je vykonateľný
doručením.