Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 18, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/65/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715010601
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715010601.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa

18.04.2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
M. I., nar. XX.X.XXXX v R. R., trvale bytom R. XXX/X,
G., okres R. R.

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 21.12.2014 v čase o 13.35 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda-Octavia, evidenčného
čísla R.-XXXFK, ktorého majiteľom je spoločnosť BUSENESS LEASE SLOVAKIA, s.r.o., po ceste I/65D
- Nová preložka v Martine, smerom od Turčianskych Teplíc do Žiliny pod vplyvom minimálne 0,65 promile
alkoholu v krvi, pričom v križovatke tejto cesty s ulicou Č. Armády riadenou v tom čase svetelnou
signalizáciou, nevenoval dostatočnú pozornosť situácii v cestnej premávke a okolnostiam, ktoré mohol

predvídať, nesprávne reagoval na signál oranžovej farby „POZOR!“, prípadne „STOJ!“, pri rýchlosti
najmenej 73 km/hod. vošiel do križovatky v ľavom priebežnom jazdnom pruhu, si neskoro všimol a
nesprávne zareagoval na to, že po priechode pre chodcov v tom čase sprava doľava z jeho smeru
jazdy ide chodkyňa K. N., nar. XX.XX.XXXX, následkom čoho došlo na priechode, v úrovni stredového
deliaceho bieleho pásu medzi jazdnými pruhmi, ku stretu prednej ľavej časti osobného motorového
vozidla a chodkyne K. N., následkom nárazu bola chodkyňa odhodená na vozovku, vozidlo po nehode
narazilo do zvodidiel vpravo, pričom poškodená chodkyňa K. N., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX,
G., pri dopravnej nehode utrpela zlomeninu ramienok sedacej kosti vľavo, zlomeniny panvičky bedrovej

kosti vľavo s centrálnou luxáciou, zlomeninu horného konce píšťaly vľavo vnútrokóbna kominutívna,
zlomeninu v oblasti zápästia vľavo, pomliaždenie a odreniny ľavého kolena a pomliaždenie a odreniny
ľavého stehna s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní minimálne 25 - 30 týždňov, na vozidle
Škoda - Octavia, evidenčného čísla R.-XXX W. vznikla poškodenej spoločnosti BUSENESS LEASE
SLOVAKIA s.r.o., so sídlom City Business Center, Karadžičova 8, Bratislava, škoda najmenej 2000,- Eur,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona

č í m s p á c h a lprečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 18

(osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a s použitím § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon
uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá trest zákazu

činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na 5 (päť) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodených: K. N., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., F. Č.. XX
a spoločnosť BUSINESS LEASE Slovakia,
s. r. o., so sídlom: City Business Center, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO 35745843 s nárokmi

na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. 2 Pv 50/15/5506 podala dňa 15.05.2015
tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému M.O. I., stíhanému pre prečin ublíženia na zdraví podľa §
157 ods.1, ods.2, písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v podanej obžalobe.

Súd na nariadených hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov,
znalca a prečítaním listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci
tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle
§ 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou
objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.

Obžalovaný M. I. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní a po možnosti podať vyhlásenie

podľa § 257 Tr. por. vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo skutku, ktorý mu je kladený za vinu v obžalobe
prokurátora.
Na otázky prokurátora obžalovaný uviedol, že cítil sa už teda v pohode a triezvy, v aute bol sám, vtedy
bolo pekné počasie, cesta bola suchá a dohľadnosť neobmedzená. Pamätal si, že po príjazde do Martina
na obchvat stál na červené svetlo pri pumpe OMV, pokračoval potom na zelenú ďalej ako prvé vozidlo, čo

išlo za ním si nepamätal, ale vedľa neho bolo nejaké vozidlo, ktoré sa ale rozbiehalo pomalšie a tak bol
vpredu a okolo neho nič, išiel rýchlosťou v tých miestach povolenou okolo 70 km/hod., vyšiel na horizont
nadtoukrižovatkoukdedošloknehode,tojeodnejurčitenadstometrov,pustilnohuzplynuapribližoval
sa ku križovatke v ľavom priebežnom pruhu, lebo je tam ešte ďalej vľavo aj odbočovací pruh. Cesta
klesala, on sa približoval, sledoval signalizačné zariadenie, čo pre neho za signál svieti, či môže prejsť.

Pozeral aj na cestu, kadiaľ ide, keď bol už neďaleko od toho zariadenia, nevedel odhadnúť ako ďaleko,
videl signál voľno, zelená je tam aj počítadlo sekúnd a vtedy tam bolo číslo 2, rozhodol sa prejsť ešte
križovatkou na signál voľno, pridal ešte aby to urobil bezpečne, šiel teda po pridaní niekde medzi 70-80
km/hod. Je si istý, že vchádzal do križovatky na signál voľno. Vtedy zbadal, že na priechode pre chodcov
sa nachádza nejaká osoba ženského pohlavia, pamätal si, že niesla nejakú tašku, alebo kabelku, šla z

jeho pohľadu sprava doľava, bola niekde pri stredovej čiare medzi pravým a ľavým jazdným pruhom, onsi pomyslel, že mu prejde do jeho pruhu a tak strhol volant doprava, ale ona sa niečo predtým vrátila
späť do pravého jazdného pruhu, do smeru jazdy, ktorý zvolil, preto ju zachytil ľavým rohom vozidla, pani
vymrštilo na jeho čelné sklo, ktoré sa rozbilo, tá pani sa mu ešte chvíľu viezla na kapote a tesne predtým,

ako skončil s autom na zvodidlách vpravo, tak prepadla nabok vedľa auta, kde zostala ležať, on vybehol
z auta, opýtal sa jej či je v poriadku, ona začala nariekať, ale bola pri vedomí. Sanitka prišla veľmi rýchlo,
ujali sa jej záchranári, potom prišli hasiči a policajti a vec sa začala riešiť. Na záver chcel uviesť, že
ľutuje, čo sa stalo - že pani ublížil a bude sa snažiť všemožne pomáhať podľa svojich možností, aby
zmiernil následky úrazu, ale cíti, že on nenesie zavinenie tejto nehody, domnieval sa že pani vstúpila na

priechod na signál, pre ňu „STOJ“, necítil sa byť vinný pokiaľ ide o zrážku.
Naďalšieotázkyprokurátoraobžalovanýnahlavnompojednávaníuviedol,ženehodasastala21.2.2014
približne o 13.15 hod., on mal nastavený na tempomate rýchlosť 70 km/hod., keď sa približoval ku
križovatke a videl, že sa bude meniť svetelný signál, mierne pridal a išiel rýchlosťou medzi 70 až 80
km/hod., 80 km/hod. určite nešiel. Podľa jeho názoru svedkyňa vstúpila na vozovku na signál STOJ na
červenú farbu. On volal na 112 tam mu povedali, aby sa snažil zakryť viditeľné rany poškodenej, on to

však na poškodenej nevidel, len jej tiekla krv z nosa a snažil sa jej obväzom zastaviť krv. Do križovatky
vstúpil na signál Voľno, na semafore zelenou farbou svietilo číslo 2, chodkyňa sa nachádzala v strede
vozovky, čím zasiahla do jeho jazdného pruhu, on preto strhol vedenie vozidla doprava, avšak chodkyňa
sa vrátila a vtedy ju nabral ľavým rohom vozidla. Pre úplnosť dodával, že on išiel v ľavom jazdnom pruhu.
Vozidlom poškodenú trafil do ľavého boku. Potom chodkyňu vymrštilo na čelné sklo jeho auta, to sa

rozbilo, chvíľu chodkyňa bola na jeho aute a potom sa prepadla cez dvere a to sa stalo pred nárazom
vozidla do zvodidiel, chodkyňa zostala na vozovke za jeho vozidlom.
Na otázky obhajcu obžalovaný vypovedal, že pred touto križovatkou tade prechádzal veľmi veľa krát,
takže tú situáciu na križovatke pozná veľmi dobre. Keď bol pred semaforom a mal na semafore tú dvojku,
sichodkyňunevšimol,chodkyňusivšimol,keďbolpodprvýmirampami,naktorýchsanachádzasvetelná

signalizácia a na ktorých bolo č. 2. To si nepamätal, či registroval, či chodkyňa išla presne cez stred
prechodu. Keď zmenil smer z ľavého pruhu do pravého pruhu, v tom okamihu sa chodkyňa vrátila o
kúsok späť, a preto došlo k tej zrážke.
Na otázky samosudcu obžalovaný vypovedal, že bol podrobený dychovej skúške po tej dopravnej
nehode, fúkať mu dával dopravný policajt, dychová skúška skončila s výsledkom 0,31 mg/l, to znamená,

že aj keď sa cítil v poriadku, nebol spôsobilý na jazdu. On požil alkohol v noci, nie tesne pred jazdou. On
vyštartoval z Malachova, niečo po 12. hod. bolo, je to v okrese Banská Bystrica, išiel cez Šturec, cesta
bola v poriadku, následne cez hlavný ťah z Turčianskych Teplíc do Martina. Keď nasadal do vozidla,
necítil žiadne známky alkoholu na sebe, cítil sa v poriadku na tú jazdu, on v ten deň neraňajkoval.
Svetelná signalizácia na predmetnej križovatke fungovala, fungovalo aj číselné označenie, tá dvojka

bola zelená. Keď videl tú dvojku na tom semafore, nachádzal sa v blízkosti tej križovatky, približne v
metroch to nevedel uviesť. On nevyvracal hlavu hore, keď sledoval ten semafor a to číslo. Tak v ľavom
ako aj v pravom jazdnom pruhu v smere Martin Žilina sa nenachádzalo žiadne motorové vozidlo, či sa
nachádzalo v pravom odbočovacom pruhu, na to si už nespomínal. V tom čase, keď sa preraďoval z
ľavého do pravého jazdného pruhu, vtedy začal brzdiť. On má od roku 2006 vodičské oprávnenie. Raz

mu bol odobratý vodičský preukaz a pokutu v živote dostal 2-krát, tá pokuta bola za prekročenie rýchlosti
do 10 km/hod. Vodičský preukaz mu bol odobratý, keď mal 20 rokov, bol nerozvážny a rozhodol sa
šoférovať vozidlo pod vplyvom alkoholu to bolo zo Zvolena do Banskej Bystrice. Bolo to v roku 2008.
Jeho vozidlo pod tej dopravnej nehode skončilo vo zvodidlách, nestihol to ubrzdiť aj napriek tomu, že
otočil volant doľava, vozidlo stále išlo rovno.

Svedkyňa poškodená K. N. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní
vypovedala, že išla z Lidlu, bolo to 2 dni pred Vianocami, išla s nákupom, išla hore slimákom, pri
prechode čakala, išla na zelenú a tu prítomný pán ju zrazil, nevie, kde sa zobral - z akej strany ako
vybehol. Pamätala si, že po tej dopravnej nehode obžalovaný kričal, že ju zabil a ona keď bola na zemi,

kričala na mamu. Čo sa týka zranení, mala 2-krát zlomenú panvu, rozmliaždené koleno, s ktorým má
stále problémy, ruky mala dolámané. Keď vchádzala na vozovku, prešla jeden prechod pre chodcov a
následne ten druhý hlavný, vošla na zelenú, nikto tam z chodcov nebol. Mohlo byť tak 12. hodín, jedna
hodina poobede. Krv jej tiekla z úst, ona si nepamätá, do ktorej časti tela do nej narazilo vozidlo, bolo
to také rýchle. Ona už keď bola na prechode pre chodcov, vtedy uvidela obžalovaného a jeho vozidlo

bielej farby, vie, že do nej ťuklo do boku, pamätala si, že obžalovaný ešte vyletel z auta, keď bola na
zemi a prišiel ku nej, to nemôže poprieť.Na otázky obhajcu poškodená vypovedala, že sa nevie vyjadriť, koľko metrov prešla na tom prechode,
vošla na zelenú, prešla pár krokov a potom už do nej narazil - nevie, kde sa zobral. Do dnešného dňa
jej poisťovňa nezaplatila ani korunu.

Na otázky samosudcu poškodená uviedla, že keď vstupovala na ten prechod pre chodcov, svietilo jej
svetlo zelené. Počasie bolo pekné, bolo fajn, vozovka bola suchá, mala také len papučky, čo sa týka
ďalších účastníkov, k tomu sa nevedela vyjadriť, spomínala si, že to bola nedeľa. Ona z Lidla išla s
nákupom a cez prechod plánovala ísť domov, býva na Podháji. Po tom prechode pre chodcov išla
pomaly, kráčala, nerobila nezvyčajné pohyby, nevracala sa späť. Ona cez ten prechod chodí často.

Intenzita dopravy bola slabá, nebolo tam nikoho. Obžalovaný do nej silno narazil. Po tej dopravnej
nehode sa prebrala, vie, že tam boli policajti, vie, že aj sanitka a brali ju do nemocnice. Od tej dopravnej
nehody je stále na PN, je stále v nemocnici a čaká ju ešte operácia umelého kĺbu. Nehoda sa stala v
decembri, ona do apríla bola v nemocnici, potom pre ňu prišli rodičia, doma ju dávali na WC, do vane,
potom absolvovala ďalšiu operáciu.

Svedok C. Š. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten
deň 21.12.2014 popoludní okolo 13,30 hod. išiel svojim autom zn. Mercedes G. XXX R. z Bystričky po
preložke cesty 1/65 smerom domov na Podháj a keď prišiel ku križovatke nadjazd na Podháj do ľavého
odbočovacieho pruhu, tak zastal, lebo mal pre svoj smer červené svetlo „STOJ“, vtedy bola pre smer
na Žilinu zelená, stál okolo 20 sekúnd, pozeral na semafory, kedy ten smer na Žilinu očervenie a on

bude mať zelenú, vtom si v pravom spätnom zrkadle všimol vo vedľajšom priebežnom pruhu rýchlo sa
približujúce vozidlo od Turčianskych Teplíc, sledoval to auto a súčasne semafor, lebo už vedel, že bude
zmena svetiel a zaujímalo ho na akú farbu vletí do križovatky a on do križovatky vošiel určite už na
oranžovú farbu, ktorá sa vzápätí mení na červenú, videl aj, že v tom čase do vozovky na priechod pre
chodcov vstupuje od centra mesta nejaká pani, v ľavej pre neho bližšej ruke mala veľkú nákupnú tašku,

vodič ju asi v tom momente tiež zbadal a strhol riadenie doprava do pravého priebežného pruhu, ale ona
v tom momente o niečo cúvla späť doprava a tak on do nej narazil, mal dojem, že keby bol ostal v tom
ľavom pruhu tak ju netrafí. Ona preletela cez to vozidlo niekam popri dverách vodiča a on narazil potom
vpravo do zvodidiel. Zbiehali sa tam ľudia, on ihneď volal záchranku, ale vzadu mal dve maloleté deti a
tie začali plakať a myslí, že nejaký vodič stojaci za ním aj trúbil a tak musel z tej križovatky odísť, vedel že

je tam dosť ľudí a aj vodičov ktorí ostali stáť a jej bude mať kto pomôcť a tak tie jeho plačúce deti odviezol
domov. Keby bol išiel s autom ku miestu nehody, možno by došlo k ďalšej kolízii a to nechcel riskovať.
Na ďalšie otázky obhajcu svedok uviedol, že čo sa týka predmetnej križovatky, on nestojí tesne pred
tou rampou, kde sa nachádza svetelná signalizácia, ale stojí trošku ďalej, aby videl dostatočne na ten
semafor, v čase dopravnej nehody videl tak svetelnú signalizáciu pre jeho smer na Podháj, ako aj

svetelnú signalizáciu na Žilinu, kadiaľ išiel obžalovaný. Čo sa týka poškodenej, myslí si, že spravila 1, 2
kroky späť. On nemôže osvedčiť to, že presne, keď vozidlo obžalovaného sa nachádzalo pod rampou,
sa prepla svetelná signalizácia zo zelenej na oranžovú, lepšie by sa dalo povedať, že obžalovaný
prechádzal križovatkou na oranžovú, je to dynamický pohyb. Takéto tvrdenie nemôže povedať so
stopercentnou istotou. On nechce obžalovanému ani nadržiavať ani poškodiť, vie len, že keď prechádzal

križovatkou, svietila oranžová. Toto všetko sledoval z pozície vodiča sediaceho na ľavej strane vozidla,
odbočoval smerom na Podháj.

Znalec B.. G. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ani s odstupom času ani vzhľadom na výpovede
vypočutých - obžalovaného, poškodenej a svedka, nemá dôvod meniť závery jeho znaleckého posudku

č. 7/2015 a v celom rozsahu sa pridržiava jeho záverov.
Na ďalšie otázky obhajcu znalec vypovedal, že ak sa zameriame na vzťah výpovede svedka Š. a
obžalovaného,takpokiaľbymaliplatiťobevýpovedesúčasne,technickytomožnéjeapodľajehonázoru
navzájom aj primerane korešpondujú. Totiž už samotná výpoveď obžalovaného o tom, že keď sa blížil ku
križovatke,malvidieťnačasovomukazovatelič.2naznačuje,žebydokrižovatkymoholreálnevchádzať

na signál oranžového svetla, pričom takýto záver možno predpokladať i bez svedeckej výpovede. Teda
ak sa vrátime k predchádzajúcej vete, ak svedok Š. uviedol, že keď vozidlo obžalovaného prechádzalo
popod semafor, malo dôjsť už k prepnutiu zeleného signálu na oranžový, tak v tomto to považuje za
v celom rozsahu reálne a súčasne z hľadiska vzájomnej korešpondencie by takto podľa neho obe
výpovede /svedka Š. a obžalovaného/ vzájomne korešpondovali, inak povedané by „do seba zapadali“.

Z hľadiska technickej príčiny tejto nehody však považoval za nevyhnutné však uviesť 2 kľúčové
skutočnosti spojené so spôsobom jazdy obžalovaného, ktoré zohrali mimoriadne dôležitú úlohu pri
vzniku tohto deja a v konečnom dôsledku viedli k zrážke s chodkyňou. Prvou z týchto skutočností
bol spôsob vyhodnotenia situácie pred križovatkou, kedy obžalovaný sám potvrdil, že pred jazdou dokrižovatky rýchlosť jazdy zvyšoval, pričom konal takto z dôvodu toho, že mu bolo zrejmé, že z jeho
pohľadu sa bude signál oranžového a následne červeného svetla. Vnímanie typu „To ešte stihnem“
je v takýchto situáciách nebezpečné, pričom z hľadiska bezpečnosti platí, že vodič by mal v takejto

situácií presunúť nohu na brzdový pedál a nie opačne, aby namiesto stlačenia brzdového pedálu stláčal
akcelerátor a tým zvyšoval rýchlosť vozidla. Druhou kľúčovou skutočnosťou bol spôsob vyhodnotenia
situácie v čase, keď už sa nachádzal v križovatke, tá chyba v jeho spôsobe jazdy spočívala v tom,
že vozidlo nasmeroval do toho koridoru, resp. sektoru vozovky, z ktorého chodkyňa prichádzala, teda
smerom vpravo a nie do ľavého inak obvykle voľného priestoru. K tomu by ešte uviedol, že toto je

mimoriadne nebezpečný stav, pretože chodec pokiaľ prichádza sprava a smeruje doľava, vždy sa
môže zastaviť v určitej časti vozovky alebo prípadne môže urobiť aj úkrok vzad, čo on si osobne
nemyslí, že to tu bolo jednoznačne ustálené, ona mohla, ale druhá vec je, či naozaj ten pohyb urobila
poškodená. Takýto spôsob jazdy, kedy vodič strhne volant do smeru, skadiaľ chodec prichádza, má
vysoký potenciál, prípadnú kolíziu jednoznačne skôr poistiť ako jej potencionálne zabraňovať. Pokiaľ
sa poškodená nachádzala v strede jazdných pruhov, konanie obžalovaného, ktorý nasmeroval vozidlo

doprava je ťažko hodnotiť ako konanie snažiace sa zabrániť kolíznej situácií.
Na otázky samosudcu znalec vypovedal, že v znaleckom posudku vypracoval 2 varianty a to vzhľadom
na výpovede obžalovaného, poškodenej a svedka Š.. Prvý variant vychádzal z primeranej zhody medzi
výpoveďou svedka Š. a obžalovaného, čo tu už dnes spomínal, pričom ak by súčasne mali platiť obe
tieto výpovede, tak by muselo platiť, že obžalovaný nemohol vojsť s vozidlom do križovatky na signál

zeleného svetla, ale musel by vojsť do križovatky minimálne na signál svetla oranžového. Pokiaľ by za
týchto okolností mali všetky semafory v križovatke fungovať presne podľa schémy, muselo by platiť, že
chodkyňa by musela vstúpiť ešte v čase červenej pre jej smer prechodu. To za akých okolností by takýto
stav nastať mohol vysvetlil na strane 46, pričom musí povedať, že nepochybne by to správne nebolo,
avšak v danej situácií tiež nemožno jednoznačne tvrdiť, že by to muselo byť tiež s istotou nebezpečné,

a to preto, že v čase keď chodkyňa vstupovala do vozovky, tak pokiaľ by jej nesvietilo na semafore
žiadne svetlo a ak by sa ona pozrela do smeru jazdy, odkiaľ prichádzalo vozidlo obžalovaného, tak
by toto vozidlo videla jednoznačne pred križovatkou v spoľahlivej vzdialenosti na to, aby také vozidlo
mohlo pred hranicou križovatky ešte aj zastaviť. Teda nemožno hovoriť ani v takom prípade o tom, že
by chodkyňa mohla konať s priamym vedomím bezprostredného rizika. Druhý variant riešenia, ktorý

vo svojom posudku použil vychádza výhradne z tvrdenia výpovede poškodenej, ktorá tvrdí, že vstúpila
na priechod po rozsvietení zeleného svetla, v takom prípade by muselo platiť, že by obžalovaný vošiel
do križovatky už jednoznačne na signál červeného svetla. Súčasne však by nemohla byť tiež platná
výpoveď svedka Š., čiže už by bola jednoznačne narušená technická kompatibilita výpovede svedka
Š. vo vzťahu k výpovedi obžalovaného. Ak by sme chceli nájsť prienik všetkých 3 výpovedí a to je

obžalovaného, poškodenej a svedka Š. tak v takom prípade by chodkyňa vstúpila na prechod, kedy by
svietila pre jej smer zelená iba v čase chyby svetelného signalizačného zariadenia. Nevedel sa vyjadriť k
tomu,žečibyvtomtoprípadedošlokvýpadkucelejkrižovatkyakojetobežnévprípadejázdmotorových
vozidiel. Všetky svetelné križovatky by mali fungoval takým spôsobom, že pokiaľ by v 2 ľubovoľných
jazdných smeroch pre vozidlá sa rozsvietilo zelené svetlo súčasne, musí dôjsť k tzv. výpadku svetelnej

signalizácieakokamžitémuuvedeniukrižovatkydostavuprerušovanéhooranžovéhosvetla,nevievšak,
či to platí i vo vzťahu medzi svetelnými signálmi pre vozidlá a pre chodcov. Keď obžalovaný uvádzal,
že svietila na číselnom zariadení dvojka, za jednu sekundu následne musí nasledovať oranžová, po
zelenej vždy môže nasledovať iba oranžová, pričom oranžová vždy medzi zeleným a červeným svetlom
je pevný 3-sekundový interval činnosti oranžového svetla, „v opačnom smere“, keď prechádzajú signály

z červeného na zelenú, tak tam červenú a zelenú vždy oddeľuje pevný dvojsekundový interval súčasne
rozsvieteného červeného a oranžového svetla. Čo sa týka rýchlosti obžalovaného, on sa k tomu vyjadril,
v princípe súhlasí s tým, čo uviedol obžalovaný, ktorý uviedol, že rýchlosť mal do 80 km/hod., vie, že tá
rýchlosť bola vyššia než je tam dovolená sedemdesiatka.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného súd prečítal výpoveď svedkov - H. I. a B.. C. I. z prípravného
konania, ktorí vo svojich výpovediach potvrdili, že obžalovaný ( ako rodinný príslušník B.. C. I.) bol
splnomocnený na užívanie predmetného motorového vozidla, čo priamo vyplýva i zo splnomocnenia
nachádzajúcom sa na č.l. 107 spisu.

Ďalej súd na hlavnom pojednávaní prečítal listiny pripojené do súdneho spisu, a to predovšetkým
záznam dopravnej nehody, zápisnicu o obhliadke miesta nehody, náčrtok miesta dopravnej nehody,
zápisy o dychových skúškach obžalovaného a poškodenej, odborné vyjadrenie ohľadom zranení
poškodenej, odborné vyjadrenie č.7/2015, lekárske potvrdenia ohľadom zranení poškodenej, výpisevidenčnej karty vodiča - obžalovaného, výpis z evidencie priestupkov, náčrtok dopravnej nehody a
odpis z registra trestov.

Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. súd oboznámil procesné strany s pripojenou fotodokumentáciou z miesta
dopravnej nehody .

Zo záznamu dopravnej nehody a zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody vyplývajú
skutočnosti o účastníkov dopravnej nehody, o situácii na mieste dopravnej nehody z hľadiska dopravnej

situácie a poveternostných podmienok.

Zápisy o dychových skúškach na č.l. 114-115 spisu preukazujú, že obžalovaný požil alkoholické nápoje
pred jazdou, nakoľko dňa 21.12.2014 o 13,51 hod mu bola príslušníkmi polície prístrojom Alcotest 7410
nameraná hodnota alkoholu v dychu v hodnote 0,31 mg/l, poškodená K. N. ako účastníčka dopravnej
nehody nepožila alkoholické nápoje (výsledok merania dňa 21.12.2014 o 13,45 hod 0,00 mg/l).

Z odborného vyjadrenia G.. D. I. z Ortopedickej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin vyplýva, že
poškodená K. N., nar. XX.XX.XXXX utrpela dňa 21.12.2014 pri dopravnej nehode zlomeninu ramienok
sedacej kosti vľavo -operovaná, zlomeninu panvičky bedrovej kosti vľavo s centrálnou luxáciou -
operovaná, zlomeninu horného konca píšťaly vľavo vnútrokĺbna kominutívna - operovaná, zlomeninu

v oblasti zápästia vľavo, pomliaždenie a odreniny ľavého kolena a pomliaždenie a odreniny ľavého
stehna, pričom vzhľadom na rozsah a intenzitu poškodenia ako i lokalizáciu, adekvátna doba liečenia
a práceneschopnosti je v trvaní 25 - 30 týždňov s predpokladom trvalých následkov.

Z odborného vyjadrenia č. 7/2015 G.. W. Š., D.. na č. l. 136-144 spisu vyplýva, že koncentrácia

alkoholu v krvi M.K. I. sa dňa 21.12.2014 o 13,35 hod. (čas dopravnej nehody) pohybovala okolo
0,68 promile alkoholu v krvi, ktorá podľa všeobecného schematického rozdelenia spadá do rozmedzia
označovaného ako podnapitosť. Podnapitosť je najmiernejší stupeň ovplyvnenia organizmu alkoholom.
Jedná sa o mierne, niekedy len diskrétne vnímateľné ovplyvnenie duševných, zmyslových a jemných
pohybových funkcií. Navonok sa podnapitosť prejavuje nevýrazne zmeneným chovaním, neviazanosťou

myslenia, uvažovania a súdnosti. U ovplyvnenej osoby dochádza k uvoľneniu úzkosti, útlmu, môže
byť ľahko narušené priestorové videnie a plastické hĺbkové videnie. Reakčná doba pri takomto stupni
alkoholického ovplyvnenia je už predĺžená, a to hlavne reakčný čas na vonkajšie podnety.

Z výpisu z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovanému bola uložená dňa 02.03.2012 bloková

pokuta za spáchanie priestupku v cestnej premávke, a to za prekročenie rýchlosti jazdy, v minulosti mu
bol zadržaný vodičský preukaz a bol mu uložený aj zákaz činnosti.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že na obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený, no k osobe
obžalovaného súd poznamenáva, že obžalovaný bol v minulosti právoplatne odsúdený za spáchanie

trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1, písm. c) Tr. zákona, a to
rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/150/2009 z 14.12.2009, právoplatným 14.12.2009.

Súd odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obhajobou, spočívajúce vo vypracovaní kontrolného
znaleckého posudku a dotazu na správcu ciest z nasledovných dôvodov. Čo sa týka vypracovania

kontrolného znaleckého posudku obhajoba tento dôkaz navrhla a to preto, lebo obhajoba (nie účelovo)
spochybňuje vypracovaný znalecký posudok. Obhajoba súdu nepredložila žiadne odborné vyjadrenie
alebo iný znalecký posudok spochybňujúci posudok znalca B.. G. W., naopak znalec B.. G. W. na
hlavnom pojednávaní zotrval na svojich záveroch znaleckého posudku a podrobne, logicky vysvetlil,
prečo a na základe akých skutočností k týmto záverom dospel a na hlavnom pojednávaní, podľa názoru

súdu, sa v potrebnom rozsahu vyjadril i k svetelnej signalizácii na predmetnej križovatke, kde došlo k
dopravnej nehode. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd zamietol tieto návrhy prednesené obhajobou
na doplnenie dokazovania v tejto trestnej veci.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona sa dopustí ten, kto inému z

nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví a spácha čin závažnejším spôsobom konania.Závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. h/ Tr. zákona sa rozumie páchanie trestného
činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie
alebo uloženej mu podľa zákona.

Podľa§4ods.1písm.c/,e/,f/zákonač.8/2009Z.z. ocestnejpremávkeaozmeneadoplneníniektorých
zákonov v platnom znení účinnom do 31.12.2014 vodič je povinný
- venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke,
- dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným

postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám.
- dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho
nesmie ohroziť.

Podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom znení účinnom do 31.12.2014 vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití

alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v
jeho organizme.

Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
platnom znení účinnom do 31.12.2014 vodič nesmie prekročiť najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel

určenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením.

Za dôležitú povinnosť možno vo všeobecne považovať povinnosť, ktorej porušenie za danej situácie
spravidla v značnej miere zvyšuje najmä nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie.

Podľa § 123 ods. 3 Tr. zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna
porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je
a) zmrzačenie,
b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
c) ochromenie údu,

d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
e) poškodenie dôležitého orgánu,
f) zohyzdenie,
g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,
h) mučivé útrapy, alebo

i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 Tr. zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona
rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života

poškodeného.

Samosudca po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil
konania, ktoré sa mu kládlo za vinu v podanej obžalobe prokurátora. Obžalovaný svojim vyššie
uvedených konaním naplnil všetky znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/

Tr. zák., nakoľko inému - poškodenej K. N. z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví - zlomeninu
ramienok sedacej kosti vľavo, zlomeninu panvičky bedrovej kosti vľavo s centrálnou luxáciou, zlomeninu
horného konce píšťaly vľavo vnútrokĺbna kominutívna, zlomeninu v oblasti zápästia vľavo, pomliaždenie
a odreniny ľavého kolena a pomliaždenie a odreniny ľavého - vyžadujúcu celkovú liečbu spojenú s
práceneschopnosťou v trvaní 25 - 30 týždňov a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - porušením

dôležitej povinnosti uloženej mu podľa § 16 ods. 5, § 4 ods.1 písm. c/,e/, f/, § 4 ods. 2 písm. c/ zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení účinnom
do 31.12.2014.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinný zo skutku uvedeného v obžalobe

prokurátora. Na svoju obranu obžalovaný v podstate uviedol, že je si istý že do križovatky vchádzal na
signál voľno, on nenesie zavinenie tejto nehody, domnieval sa, že pani vstúpila na priechod na signál,
pre ňu „STOJ“, necítil sa byť vinný pokiaľ ide o zrážku. Obžalovaný zároveň priznal vo svojom výsluchu,
že zvýšil rýchlosť pred križovatkou, keď videl svietiť číslo 2 a šiel teda po pridaní niekde medzi 70-80 km/hod, taktiež priznal, že po dopravnej nehode bol podrobený dychovej skúške, ktorá skončila s výsledkom
0,31 mg/l, to znamená, že aj keď sa cítil v poriadku, nebol spôsobilý na jazdu.

Obrana obžalovaného podľa názoru súdu bola plnene vyvrátená vykonanými dôkazmi na hlavnom
pojednávaní. Zo spáchania predmetného skutku je obžalovaný usvedčovaný znaleckým posudkom B..
G. W. znalca z odboru doprava cestná, výpoveďou poškodenej K. N., ako i výpoveďou C. Š. ako i ďalšími
dôkazmi. Obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že do križovatky vošiel na zelený signál (voľno)
vyvracia svojou výpoveďou svedok C. Š., ktorý vypovedal, že keď obžalovaný prechádzal križovatkou,

svietila už oranžová. Poškodená K. N. vo svojej výpovedi uviedla, aké zranenia utrpela a ako ju tieto
obmedzovali v obvyklom spôsobe života, zároveň však uviedla, že išla po prechode pre chodcov na
zelenú. Dôsledným vyhodnotením všetkých dôkazov v tejto trestnej veci súd dospel k záveru, že tomu
tak nebolo a poškodená vstúpila na prechod pre chodcov na červenú a to v čase keď obžalovaný vošiel
do križovatky na oranžový signál svetelného zariadenia pre jeho smer. Súd v tejto súvislosti poukazuje
na výpoveď, podľa názoru súdu nezaujatého svedka - C. Š.Č., ktorý osobne nepoznal ani obžalovaného

a ani poškodenú a ani nemal dôvod nadržiavať či uškodiť niektorému z nich, ktorý zároveň vypovedal,
že obžalovaný vošiel do križovatky na oranžový signál. K tomuto sa vyjadril i znalec B.. W. na hlavnom
pojednávaní (a súd si osvojil jeho závery) keď uviedol, že v prípade, že poškodená vstúpila na priechod
po rozsvietení zeleného svetla, v takom prípade by muselo platiť, že by obžalovaný vošiel do križovatky
už jednoznačne na signál červeného svetla a nemohla by platiť výpoveď svedka C. Š.. Znalec B.. G.

W. sa vyjadril i k technickým príčinám tejto nehody a poukázal na dve kľúčové skutočnosti spojené
so spôsobom jazdy obžalovaného, ktoré zohrali mimoriadne dôležitú úlohu pri vzniku tohto deja a v
konečnom dôsledku viedli k zrážke s chodkyňou. Prvou z týchto skutočností bol spôsob vyhodnotenia
situácie pred križovatkou, kedy obžalovaný sám potvrdil, že pred jazdou do križovatky rýchlosť jazdy
zvyšoval, pričom konal takto z dôvodu toho, že mu bolo zrejmé, že z jeho pohľadu sa bude signál

oranžového a následne červeného svetla. Vnímanie typu „To ešte stihnem“ je v takýchto situáciách
nebezpečné, pričom z hľadiska bezpečnosti platí, že vodič by mal v takejto situácií presunúť nohu
na brzdový pedál a nie opačne, aby namiesto stlačenia brzdového pedálu stláčal akcelerátor a tým
zvyšoval rýchlosť vozidla. Druhou kľúčovou skutočnosťou bol spôsob vyhodnotenia situácie v čase, keď
už sa nachádzal v križovatke, tá chyba v jeho spôsobe jazdy spočívala v tom, že vozidlo nasmeroval

do toho koridoru, resp. sektoru vozovky, z ktorého chodkyňa prichádzala, teda smerom vpravo a nie
do ľavého inak obvykle voľného priestoru. K tomu ešte uviedol, že toto je mimoriadne nebezpečný
stav, pretože chodec pokiaľ prichádza sprava a smeruje doľava, vždy sa môže zastaviť v určitej časti
vozovky alebo prípadne môže urobiť aj úkrok vzad. Takýto spôsob jazdy, kedy vodič strhne volant
do smeru, skadiaľ chodec prichádza, má vysoký potenciál, prípadnú kolíziu jednoznačne skôr poistiť

ako jej potencionálne zabraňovať. Pokiaľ sa poškodená nachádzala v strede jazdných pruhov, konanie
obžalovaného, ktorý nasmeroval vozidlo doprava je ťažko hodnotiť ako konanie snažiace sa zabrániť
kolíznej situácií. Znalec sa vyjadril i čo sa týka rýchlosti obžalovaného, že v princípe súhlasí s tým, čo
uviedol obžalovaný, ktorý uviedol, že rýchlosť mal do 80 km/hod., vie, že tá rýchlosť bola vyššia než
je tam dovolená sedemdesiatka. V znaleckom posudku znalec uviedol, že obžalovaný viedol vozidlo

rýchlosťou na úrovni najmenej 73 km/h, preto súd o túto skutočnosť skutok uvedený v rozsudku spresnil
na rozdiel od podanej obžaloby. Zápisy o dychových skúškach na č.l. 114-115 spisu preukazujú, že
obžalovaný požil alkoholické nápoje pred jazdou. Zranenia, ktoré utrpela poškodená pri predmetnej
dopravnej nehode popísal v odbornom vyjadrení G.. D. I. /č. l. 134 -135 spisu/, pričom uvedené zranenia
si vyžiadajú vystavenie práceneschopnosti v trvaní minimálne 25 mesiacov, čo je potrebné s poukazom

na ustanovenia § 123 ods. 3 písm. i), ods. 4 Tr. zákona právne posúdiť ako ťažkú ujmu na zdraví.

Nazákladevyššieuvedenýchskutočností,samosudcadospelkzáveru,žesúhrnpriamychanepriamych
dôkazov v tejto trestnej veci tvoria jednu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora, nakoľko obžalovaný pod vplyvom alkoholu viedol

motorové vozidlo neprimeranou a nedovolenou rýchlosťou v meste Martin, nerešpektoval svetelnú
signalizáciu v križovatke, ktorá v čase jeho príjazdu signalizovala pre jeho smer minimálne oranžové
znamenie, následkom čoho nedal prednosť chodkyni poškodenej K. N. prechádzajúcej v tom čase po
riadne vyznačenom priechode pre chodcov a narazil ľavou prednou časťou vozidla do chodkyne a
spôsobil jej predmetné zranenia popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, takaby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.

Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obžalovanému prihliadol na tú skutočnosť,
že u obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu a ani priťažujúcu okolnosť. Pri ukladaní trestu
obžalovanému súd prihliadol i na to, že podľa názoru súdu aj samotná poškodená sa svojím správaním
podieľala na vzniku tejto dopravnej nehody, keď prechádzala síce cez prechod pre chodcov, ale v čase
keď pre jej smer chôdze svietilo na semafore červené svetlo. Tento záver súdu vyplýva z vykonaného

dokazovaniaatozvýsluchuznalcaB.W.asvedkaC.Š.nahlavnompojednávaní.Zpohľadupoškodenej
súd má za to, že poškodená síce vkročila na prechod pre chodcov na červený signál, avšak domnievala
sa, že už čoskoro pre jej smer naskočí zelený signál a prichádzajúce vozidlo (vozidlá) v čase slabej
dopravnej premávky zastaví (zastavia) pred hranicou križovatky. Z pohľadu vodiča obžalovaného súd
mázato,žeobžalovanýkeďprichádzaldopredmetnejkrižovatky/rýchlosťou70km/hod./anasemafore
uvidelčíslo2avedelžemunaskočíoranžovýanáslednečervenýsignálnasvetelnomzariadení,riskujúc

domnieval sa, že stihne prejsť cez križovatku hoci aj na červené svetlo a nikoho tým neohrozí, keďže v
takej hodine bola veľmi slabá premávka vozidiel, následne obžalovaný zvýšil rýchlosť vozidla a nevšimol
si, že cez prechod pre chodcov prechádza poškodená a následne aj pod vplyvom požitého alkoholu a
vyššej rýchlosti nesprávne zareagoval na vzniknutú situáciu v križovatke, čo nepochybne viedlo k zrážke
jeho vozidla s poškodenou.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému prihliadol i na to, že obžalovanému bola uložená bloková pokuta
za spáchanie priestupku v cestnej premávke, a to za prekročenie rýchlosti jazdy, v minulosti mu bol
zadržaný vodičský preukaz a bol mu súdom uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
( obžalovaný bol v minulosti právoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky podľa § 289 ods. 1, písm. c/ Tr. zákona, a to rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn.
3T/150/2009 z 14.12.2009, právoplatným 14.12.2009), hoci sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.

Vzhľadom k všetkým okolnostiam prípadu, vzhľadom k tomu, že okrem obžalovaného sa aj samotná
poškodená podieľala na vzniku tejto dopravnej nehody, súd dospel k záveru, že na nápravu

obžalovaného postačí pôsobiť uložením trestu odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej
trestnej sadzby, t. j. vo výmere 18 mesiacov, ktorý súd obžalovanému podmienečne odložil a určil
skúšobnú dobu vo výmere 3 roky, teda v strede trestnej sadzby. Nebyť spoluzavinenia na dopravnej
nehode samotnou poškodenou, by súd vzhľadom na osobu obžalovaného (ktorá v minulosti už bola
súdne trestaná za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu nad 1 promile) a na následky

spôsobené trestným činom ukladal obžalovanému ako druh trestu - nepodmienečný trest odňatia
slobody. Nakoľko sa predmetného prečinu obžalovaný dopustil v súvislosti s vedením motorového
vozidla, svojím konaním spôsobil inému ťažkú ujmu na zdraví a v minulosti bol postihnutý za spáchanie
dopravného priestupku a aj odsúdený za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky , z týchto
dôvodov súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek

druhu vo výmere 5 rokov, teda v strede zákonom stanovenej trestnej sadzby, keďže súd mohol
obžalovanému uložiť trest zákazu činnosti od 1 až do 10 rokov.

Súd je toho názoru, že takto stanovené druhy trestov zabezpečia nápravu obžalovaného / prvok
individuálnej prevencie/ a zároveň budú pôsobiť aj voči ostatným občanom - potenciálnym páchateľom /

prvok generálnej prevencie/, aby sa nedopustili obdobného protiprávneho konania.

Súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodených K. N., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., F. Č..
XX a spoločnosť BUSINESS LEASE Slovakia, s. r. o., so sídlom: City Business Center, Karadžičova 8,
821 08 Bratislava, IČO 35745843 s nárokmi na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie,

pretože pre rozhodnutie o náhrade škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie /od dopravnej
nehody uplynula dlhšia doba, matka obžalovaného v prípravnom konaní po zákonnom poučení uviedla
že nehoda bola ohlásená poisťovni a škoda sa bude riešiť prostredníctvom poisťovne, nie je zrejmé
či už poisťovňa vyplatila poškodeným náhradu škody a v akej výške, poškodená K. N. na hlavnom
pojednávaní zároveň uviedla, že stále je práceneschopná a čaká ju ešte operácia, čo má nepochybne

vplyv na správne určenie výšky bolestného/, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a ktoré by ho
len predĺžilo.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v
Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol
urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie

mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok
napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený,
ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný

pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva
za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu

ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho
výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.