Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 22, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4SaZ/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200037
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200037.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu:

Z. K., narodený X.X.XXXX, štátna príslušnosť: Afganská islamská republika, v zahraničí naposledy
bytom Z., Č. R., V. R., Č. C. XX, P. P. Q., bez dokladu totožnosti, aktuálne s miestom pobytu:
K. XX, C., zastúpený: Liga za ľudské práva, občianske združenie so sídlom: Štúrova 3, Bratislava,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom: Pivonková 6,
Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 6.1.2017 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-
PO-178-22/2016-Ž zo dňa 1.12.2016 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-178-22/2016-Ž zo dňa 1.12.2016 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 13 ods.1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil žalobcovi azyl, avšak súčasne mu poskytol
doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia v
zmysle § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle. Svoje rozhodnutie vo vzťahu k neudeleniu azylu odôvodnil
tým, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. V tejto

súvislosti poukázal na skutočnosť, že okrem slovných vyhrážok zo strany iránskych štátnych orgánov
(že v prípade ak nepôjde bojovať do Sýrie tak mu nebude v Iráne predĺžený pobyt) nečelil nikdy žiadnym
problémom. Poskytnutie doplnkovej ochrany odôvodnil nepriaznivou situáciu v Afganistane.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote obsiahlu správnu žalobu
datovanú 6.1.2017 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia výroku napadnutého rozhodnutia
o neudelení azylu z dôvodov ustanovených v § 191 ods. 1 písm. c), d a e) zákona č. 162/2015 Z.z.

Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci v napadnutej časti odporcovi.

3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.2.2017 rozhodnutie v napadnutej časti
potvrdiť. Zotrval na vlastnej argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že stav veci
zisťoval v intenciách žalobcom predostretých dôvodov jeho žiadosti o azyl a že žaloba neobsahuje
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu napadnutého výroku rozhodnutia.

4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a
vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP za účasti účastníkov konania a po preskúmaní napadnutého
rozhodnutiaapostupužalovanéhovrozsahupodanejžalobyzapoužitia§219SSP,súddospelkzáveru,
že žalobu je potrebné zamietnuť.5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Oboznámil sa však s obsahom spisu žalovaného
ČAS: MU-PO-178/2016-Ž z ktorého o. i. zistil, že žalobca počas svojho zaistenia v Útvare policajného

zaistenia pre cudzincov Medveďov (od 31.7.2016) dňa 6.9.2016 požiadal o azyl z dôvodu, že sa nechce
vrátiť do domovskej krajiny, lebo sa bojí o svoj život. V priebehu konania o jeho administratívnom
vyhostení a následnom zaistení pred Oddelením cudzineckej polície PZ Bratislava dňa 31.7.2016
opakovane o. i. uviedol, že z domovskej krajiny - z Afganistanu vycestoval približne v máji 2016 z dôvodu
finančnýchproblémov,žeoazylnaSlovenskunežiadaaževprípadenávratumuničnehrozí.Poriadnom

poučení a za prítomnosti tlmočníka v priebehu vstupného pohovoru (spísaného 8.9.2016) o. i. uviedol,
že sa narodil v Iráne v meste Mashhad, že je štátnym občanom Afganistanu. Jeho rodina sa asi pred
30 rokmi vysťahovala do Iránu, kde sa narodil. Uviedol, že z Iránu vycestoval asi začiatkom roku 2016
za pomoci prevádzača, že jeho cieľovou krajinou bolo Rakúsko, kde chcel žiť a študovať. Uviedol, že
iránske štátne orgány mu naposledy (približne koncom roku 2015) nepredĺžili polročný pobyt, lebo od
neho žiadali, aby išiel bojovať do Sýrie proti ISIS-u, lebo je slobodný. Nikdy predtým ani potom sa mu a

ani jeho rodine nevyhrážali. Tiež mu povedali, že prídu o tri týždne a ak on a jeho brat nepôjdu bojovať,
tak vyhostia celú jeho rodinu do Afganistanu. Žalobca po dohode s rodičmi usúdil, že bude najlepšie,
ak z Iránu aj s bratom odídu. Po troch týždňoch, keď k nim domov „prišli“ a zistili, že on s bratom z
Iránu odišli, dali celej rodine pokoj. Žalobca uviedol, že nechce bojovať ani sa vrátiť do Afganistanu, kde
nikoho nemá a prebiehajú tam boje. Okrem uvedeného sa mu v Iráne nič nestalo. Žalovaný vyhľadal a

do spisu založil informácie tak o Afganistane, ako aj o Iráne.

Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené
v § 8 alebo § 10.

Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 2 písm. k) zákona o pobyte cudzincov na účely tohto zákona sa rozumie krajinou pôvodu štát
alebo štáty, ktorých je cudzinec štátnym občanom, alebo v prípade osoby bez štátnej príslušnosti štát
jej posledného bydliska.

Podľa § 219 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom
ju zamietne..

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne:

6. K žalobnému bodu podľa ktorého zistenie skutkového stavu veci žalovaným nie je dostatočným pre
riadne posúdenie veci - osobitne vo vzťahu k Iránu:
Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Súd pokladá za dôležité poukázať na skutočnosť,
že podľa § 8 zákona o azyle sa táto forma medzinárodnej ochrany poskytuje žiadateľom, ktorí majú v

krajine svojho pôvodu obavy z prenasledovania z dôvodov, uvedených v tomto zákonnom ustanovení.
Krajinou pôvodu je pritom v zmysle § 2 písm. k) zákona o azyle štát alebo štáty, ktorých je cudzinec
štátnym občanom. V prejednávanej veci nikto z účastníkov konania netvrdil, že by bol žalobca osobou
bez štátnej príslušnosti - naopak, predovšetkým žalobca (tak v konaní pred cudzineckou políciou, pred
žalovaným ako aj v podanej žalobe) o sebe vyhlasoval, že je štátnym príslušníkom Afganistanu. Teda

Afganistan je krajinou pôvodu žalobcu a preto pokiaľ žalovaný zameral zistenie stavu veci v prevažnej
miere zabezpečením informácií o tejto krajine, postupoval v súlade so zákon o azyle. Určenie krajiny
pôvodu žalobcu (Afganistanu) bolo dôležitou súčasťou posúdenia podanej žiadosti o azyl, čo sa v
konečnom dôsledku odzrkadlilo v napadnutom rozhodnutí. Súd tiež poznamenáva, že žalovaný pri
vydanínapadnutéhorozhodnutiazobraldoúvahyajinformácieoIráne,predostretézástupkyňoužalobcu

v jej stanovisku pred vydaním rozhodnutia, ktoré bolo žalovanému doručené 18.11.2016, ako to vyplýva
z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

7. K žalobnému bodu, podľa ktorého je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné:Ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Jednotlivé časti napadnutého rozhodnutia (výrok ako
aj odôvodnenie) sú formulované jasne a zrozumiteľne. Z odôvodnenia rozhodnutia je zjavná správna
úvaha, ktorou sa žalovaný riadil pri jeho vydaní. Žalovaný opísal v konaní zistený stav veci a s poukazom

naň logicky odôvodnil ako a prečo dospel k záveru, vyjadrenému vo výroku rozhodnutia.

8. K žalobnému bodu, podľa ktorého žalovaný vec nesprávne posúdil po právnej stránke:
Podobne ako predchádzajúce námietky ani túto súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Podľa názoru súdu
žalovaný správne a v súlade s azylovým zákonom žalobcovi azyl neudelil. Ako to je zrejmé zo

znenia § 8 zákona o azyle k jeho udeleniu dôjde za splnenia všetkých v tomto zákonom ustanovení
obsiahnutých predpokladov. Absencia (nepreukázanie) ktoréhokoľvek z nich automaticky vylučuje
udelenie azylu. Okrem iných podmienok udelenia azylu toto ustanovenie predpokladá existenciu
perzekúcie či opodstatnenú hrozbu z nej, ku ktorej došlo či môže dôjsť v krajine pôvodu žiadateľa o
azyl. Ako to bolo už vyššie uvedené, žalobca je štátnym príslušník Afganistanu a nie Iránu. Vo vzťahu
k Afganistanu žalobca neprezentoval žiadne svoje problémy. Teda aj keby teoreticky došlo vo vzťahu

k žalobcovi k akejkoľvek perzekúcii (či jej odôvodnenej hrozbe) na území Iránu, táto skutočnosť by
bola irelevantnou, pretože žalobca ako štátny príslušník Afganistanu mal vždy možnosť účinne sa
voči nej ochrániť návratom so krajiny svojej štátnej príslušnosti. Na tomto konštatovaní nič nemení
aktuálna bezpečnostná situácia v Afganistane, ktorú však žalovaný vyhodnotil tým, že žalobcovi poskytol
doplnkovú ochranu. Ďalším z predpokladov udelenia azylu postupom podľa § 8 zákona o azyle je

odôvodnená hrozba či uskutočnenie prenasledovania. Podľa názoru súdu žalobcom prezentované (zo
strany iránskych štátnych orgánov) podmienenie predĺženie jeho pobytu ako aj pobytu celej žalobcovej
rodiny jeho účasťou v boji „proti ISIS-u“ nie je možné subsumovať pod pojem prenasledovania, ako
ho má na mysli § 2 písm. d) zákona o azyle. A to z týchto dôvodov: I. Ako to jednoznačne vyplýva
z obsahu výpovede žalobcu pred žalovaným počas uskutočnenia vstupného pohovoru, iránske štátne

orgány neboli iniciátorom žalobcom prezentovanej požiadavky účasti na bojoch. Teda tieto štátne orgány
neoslovili žalobcu ako afganského prisťahovalca s požiadavkou, aby išiel bojovať - inak sa k nemu
zachovajú takým či onakým spôsobom. II. Ak žalobca požiadal iránske štátne orgány o predĺženie
svojho pobytu v Iráne a tieto štátne orgány podmienili vyhovenie jeho požiadavke (s perspektívou
udelenia štátneho občianstva Iránu) žalobcovou účasťou v bojoch, tak existencia takejto ev. požiadavky

(bez ohľadu na je legitimitu) nie je podľa názoru súdu prenasledovaním. I keď by bolo možné takúto
podmienku pokladať za neprimeranú či amorálnu. III. Zákon o azyle (resp. Ženevská konvencia) však
nie je právnou normou, cieľom ktorej by bolo poskytovanie univerzálnej medzinárodnej ochrany, ale
iba ochrany v prípadoch vymedzených - charakterizovaných ako perzekúcia a to za splnenia ďalších
v týchto právnych normách stanovených predpokladov. IV. Súd tejto súvislosti tiež poukazuje na fakt,

že žalobcom prezentovaná ojedinelá vyhrážka iránskych orgánov (že ak nepôjde bojovať tak celá jeho
rodina bude z Iránu vyhostená) zjavne nebola myslená ako skutočná, nakoľko i napriek tomu, že žalobca
(a ani jeho brat) neodišli bojovať, tak sa na postavení jeho rodiny nič nezmenilo.

9. Súd pokladá za svoju povinnosť poukázať tiež na skutočnosť, že žalobca bezprostredne po jeho

zadržaní na slovenskom území 31.7.2016 opakovane uvádzal (po zákonnom poučení a za prítomnosti
tlmočníka) pred OCP PZ Bratislava, že vycestoval z jeho domovskej krajiny z Afganistanu (teda nie
z Iránu) a že vycestoval z finančných (teda ekonomických) dôvodov a že mu nič nehrozí. Podľa
názoru súdu, ak by dôvody odchodu žalobcu z krajiny jeho pôvodu a opis jeho príbehu, predostretého
žalovanému skutočne existovali, tak by sa o nich žalobca čo i len okrajovo zmienil už pred OCP PZ

Bratislava.

10. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol.

11. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania.

12. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od
platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP)
Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie

vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;
kasačnúsťažnosťtrebapredložiť spotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohamitak,abyjeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané
rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a
návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa

vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).