Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 28, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115201569
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115201569.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcov v 1. rade: E. P.,

F.. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX B. XX, v 2. rade: R. P., F.. X.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX B.
XX, obaja žalobcovia právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom
Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy
1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o. so sídlom
Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, v konaní o zdržanie sa výkonu záložného práva takto

r o z h o d o l :

I. žalobu z a m i e t a ,

II. p r i z n á v žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu
50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu doručenou dňa 23.1.2015 navrhli žalobcovia, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX k.ú. B., byt číslo X a byt číslo X, v rodinnom dome č.d. XX, súpisné číslo XX, stavba na
parcele C KN číslo: XXX/XX a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. B., parcela č. XXX/X o výmere
1442 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXX/XX o výmere 88 m2 - zastavané plochy a
nádvoria; vklad povolený Správou katastra Prešov pod R. XXXX/XX. Zároveň žalobcovia navrhli vydať

predbežné opatrenie, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. B., byt číslo X
a byt číslo X, v rodinnom dome č.d. XX, súpisné číslo XX, stavba na parcele C KN číslo: XXX/XX a
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. B., parcela č. XXX/X o výmere 1442 m2 - zastavané plochy a
nádvoria a parcela č. XXX/XX o výmere 88 m2 - zastavané plochy a nádvoria; vklad povolený Správou
katastra Prešov pod R. XXXX/XX až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Predbežným opatrením zo dňa 29.1.2015 súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou v zmysle návrhu žalobcov. Predbežné opatrenie nadobudlo
vykonateľnosť dňa 5.2.2015 a právoplatnosť dňa 25.2.2015.

3. Žalobcovia v rámci žaloby poukázali na to, že so žalovaným dňa 6.10.2008 uzavreli zmluvu o
poskytnutí spotrebiteľského úveru „HypoPôžička“ č. K. XXXXX-XX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
úveru A.) vo výške 500.000,- Sk - bezúčelový úver a poskytnutie úveru vo výške 13.200,- Sk - účel:

úhrada výdavkov - nákladov CFH súvisiacich s poskytnutím úveru, teda celková výška úveru bola
513.200,- Sk (17.035,12 EUR). Na zabezpečenie tejto úverovej zmluvy bola dňa 6.10.2008 uzatvorená
zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. W. XXXXX-XX. Predmetom tohto záložného práva
boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. B., adresa B. Č.. C.. XX, byt číslo 1, poschodie:prízemie, vchod číslo XX, v bytovom dome súpisné číslo XX, stavba na parcele C KN číslo XXX/XX
a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. B., parcela č. XXX/X o výmere 1442 m2 - zastavané
plochy a nádvoria a parcela č. XXX/XX o výmere 88 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Žalobcovia

poukázali na to, že úver splácali do roku 2010, kedy začali ich finančné problémy, dlh na úvere síce
vyplatili, avšak v roku 2013 sa ich finančná situácia znova zhoršila z dôvodu, že žalobca v 1. rade
bol dlhodobo práceneschopný a z príjmu žalobkyne v 2. rade a nemocenských dávok neboli schopní
uhrádzať pravidelné splátky. Situáciu chceli riešiť tým, že rodinný dom odpredajú a z výťažku vyrovnajú
úver žalovaného, ako aj úver od štátneho fondu rozvoja bývania, kupca však doposiaľ nenašli.

4. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že žalobcovia neuvádzajú jediný
právne relevantný dôvod, pre ktorý by mal súd žalobe vyhovieť, pre účely vyjadrenia je nejasná,
neuchopiteľná a ako celok je skôr súhrnom osobných dojmov a náznakových tvrdení žalobcov, ako
relevantným základom pre rozhodnutie vo veci. Žalobcovia žiadnym spôsobom nespochybnili existenciu
záložného práva v prospech žalovaného, záložné právo bolo dohodnuté na základe dobrovoľne a

vedome uzavretej záložnej zmluvy a súdny zásah do tohto súkromnoprávneho vzťahu je v absolútnom
rozpore s legitímnymi očakávaniami jeho účastníkov. Vyhovenie žalobe žalobcov by malo de facto a
de iure za následok neobmedzené a zákonom nedovolené odňatia práva na výkon záložného práva
dobrovoľnou dražbou žalovanému a to napriek tomu, že toto vzniklo platne, rovnako ako zabezpečovaný
záväzok stále trvá, zabezpečený záväzok nebol a nie je žalobcami riadne a včas plnený a existuje reálne

riziko, že k jeho riadnemu splneniu nedôjde ani v budúcnosti. Skutočnosť, že predmet záložného práva
je zároveň aj obydlím žalobcov je pre rozhodnutie vo veci irelevantná. Žalobcovia v čase uzatvárania
záložnej zmluvy túto skutočnosť nenamietali a pre prípad porušenia svojich záväzkov voči žalovanému
boli s možnosťou realizácie záložného práva plne uzrozumení. Žaloba nesie výrazné znaky zneužívania
práva na súdnu ochranu žalobcami, nakoľko títo žiadajú odňatie riadne dohodnutého spôsobu realizácie

záložného práva žalovanému v podstate z dôvodu na ich strane - t.j. neplnenia záväzkov záložným
právom zabezpečených. Právo žalovaného na výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou vyplýva z
kogentnej právnej úpravy podľa ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka - jedná sa o výslovné zúženie
zákonných prostriedkov zo strany zákonodarcu, ktoré má dodávateľ voči spotrebiteľovi k dispozícii na
realizáciuzáložnéhopráva.Žalovanýzároveňpoukázalnato,ženato,ževýkonzáložnéhoprávaniejev

rozpore s európskymi predpismi na ochranu spotrebiteľa a navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Podľa § 53 ods.10 Občianskeho zákonníka, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej
zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na
dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

6. Podľa § 1 ods.1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, sa tento zákon upravuje
dobrovoľné dražby (ďalej len „dražba"), kontrolu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej
len „ministerstvo") nad dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu dražieb a vznik, trvanie a
zánik niektorých právnych vzťahov s tým súvisiacich.

7. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu
uzavretia zmluvy sa tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia
existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených
stavieb a ich údržbu,

8. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je

riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na
dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných
zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka, záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je

povinnýposkytnúťzáložnémuveriteľovisúčinnosťpotrebnúnavýkonzáložnéhopráva.Najmäjepovinný
vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť
akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia
osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.9. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len zákon), nekalé obchodné
praktiky sú zakázané.

Podľa§ods.2písm.a)zákona,obchodnápraktikasapovažujezanekalú,akjevrozporespožiadavkami
odbornej starostlivosti.
Podľa § 2 písm. u) zákona, odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú
možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca
čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Podľa § 7 ods. 4 zákona, za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé
konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9 . Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých
okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1 .

10. Je nepochybné, že uzavretá zmluva o úvere je typizovaná spotrebiteľská zmluva. Jej základnou
črtou je, že pre spotrebiteľa je vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. Z tohto dôvodu je zrejmé, že na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy
uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nutné aplikovať spotrebiteľské právne normy, ktoré sú

pre spotrebiteľa výhodnejšie. V prvom rade treba poukázať na to, že zmluva o zriadení záložného práva
uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným je platným právnym úkonom, bola uzavretá v predpísanej
písomnej forme, s presným označením účastníkov zmluvy, s označením zabezpečenej pohľadávky a
nezameniteľným spôsobom označeným zálohom.

11. Žalobcovia svoju žalobu argumentačne podložili nevyváženým postavením oboch zmluvných strán
bez udania konkrétnosti, poukazujúc na ochranu obydlia a na skutočnosti, že absentuje akákoľvek
súdna kontrola výkonu záložného práva, že je tu súkromná autonómia až svojvôľa v rámci výkonu
záložného práva. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že sa môže v poslednom období javiť,
ako keby rozhodovania súdov akcentovali viac potrebu ochrany navrhovateľov bez ochrany záujmov

záložných veriteľov. Často jediným argumentom odôvodňujúcim zásah proti dobrovoľnej dražbe je
ochrana slabšieho subjektu právneho vzťahu, za čo sa vždy považuje spotrebiteľ. Tak môže nastať
situáciazvýhodňovaniasubjektov,ktorísúnositeľmihmotnoprávnychpovinností(dlžníkov)snegatívnym
dopadom na reálnu a efektívnu vymožiteľnosť práva v Slovenskej republike. Zároveň je potrebné uviesť,
že dobrovoľná dražba prebieha prísne formalizovaným postupom na základe osobitnej normatívnej

právnej úpravy, ktorej jadrom je zákon o dobrovoľných dražbách, pričom záložca sa vždy na začiatku
dobrovoľne zaviaže, že v prípade, že nebude zabezpečovaná pohľadávka uhradená riadne a včas, strpí
speňaženie zálohu v rámci výkonu záložného práva. Rozhodujúcim dôvodom, prečo dôjde k uplatneniu
záložného práva, je porušenie povinnosti druhého účastníka právneho vzťahu závažným spôsobom.
Veriteľ je ten, ktorý sa domáha svojho práva, ktoré bolo porušené.

12. Je dôležité poukázať na to, že princíp ochrany spotrebiteľa nie je súčasťou ústavného poriadku
Slovenskej republiky, pretože Ústava SR v tomto smere neobsahuje žiadnu pozitívnu úpravu.
Argumentácia žalobcov, že takáto žaloba je ochranou obydlia záložcu, ktorá má prednosť pred právom
veriteľa na uhradenie jeho pohľadávky, je podľa názoru súdu nedôvodná. Nie je pochýb, že obydlie

zohráva dôležitú úlohu v osobnej, rodinnej aj spoločenskej realite každej fyzickej osoby, avšak to
neznamená, že sa mu môže bez ďalšieho priznať právna kvalita, ktorá nemá oporu v pozitívnom práve.
Ústava SR neupravuje osobitné právo na obydlie. Ústava SR chráni výlučne nedotknuteľnosť obydlia,
čo je ale podľa názoru súdu úplne odlišná právna kategória (článok 21 ods. 1 - „obydlie je nedotknuteľné,
nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva“). Charta základných práv Európskej

únie hovorí tiež: „Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia
a komunikácie.“ Podľa názoru súdu zo žiadnych ústavnoprávnych a medzinárodných noriem nie je
možné odvodiť existenciu inštitucionálnej garancie, ktorá by vytvárala právo - garanciu na zotrvanie v
určitom obydlí. Súd poukazuje pritom aj na interpretáciu článku 8 ods. 1 - Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, kde Európsky súd pre ľudské práva dospel k záveru, že efektívna ochrana

súkromného života nemôže ísť tak ďaleko, aby zaisťovala každej rodine vlastný domov (prípad Velosa
Barreto proti Portugalskej republike). Skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie záložcu, nemôže
samo o sebe predstavovať prekážku platného zriadenia záložného práva a teda ani jeho následnéhovýkonu. Opätovne treba zdôrazniť, že pri vzniku záložného práva strany sporu dobrovoľne, na základe
princípu zmluvnej voľnosti uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva.

13. V súvislosti s prípadnou existenciou neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré ani navrhovatelia
nešpecifikovali, súd poukazuje na to, že to by mohlo mať za následok neplatnosť niektorých zmluvných
dojednaní, nie zmluvy ako celku (rozhodnutie Súdneho dvoru EU C 34/13, kde bol pripustený výkon
záložného práva dobrovoľnou dražbou aj vtedy, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky).

14. Súd teda nevzhliadol žiadne dôvody, ktoré by svedčali o dôvodnosti uplatneného nároku. Výkon
záložného práva dobrovoľnou dražbou je úplne legálnym inštitútom, ktorý je v zásade aj bežným
spôsobom zabezpečenia úveru, pričom pokiaľ by súd aj teoreticky aj takémuto návrhu vyhovel, jednalo
by sa, tak ako na to poukazuje žalovaný, o časovo neobmedzenie odňatia práva žalovaného na
realizáciu dobrovoľnej dražby. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na to, že existujú iné spôsoby realizácie
práv žalovaného ako veriteľa napr. žaloba na plnenie, tak súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že aj

takýmto prípadným rozhodnutím by mohla dôjsť v podstate k totožnému záveru, teda že žalobcovia,
ktorí nemajú prostriedky na splatenie zostatku úveru, by tento nesplatili dobrovoľne a dom by im bol byť
odpredaný v rámci exekúcie. V súvislosti s argumentáciou žalobcov ohľadom skutočnosti, že dobrovoľná
dražba prebieha bez kontroly súdu, súd práve naopak poukazuje na to, že žalobcovia sa v takomto
prípade môžu domáhať neplatnosti dražby. Právny zástupca žalobcov poukázal zároveň na nepomer

dlhu a hodnoty zálohu, k čomu súd ale uvádza, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že dlh žalobcov
predstavuje cca 20.000 EUR a reálna predajná hodnota rodinného domu môže byť cca 50.000-60.000
EUR, pričom ako uviedli aj samotní žalobcovia, dom je ťažko predajný, keďže ich bezprostrednými
susedmi sú Rómovia, v obci nie je základná škola a pod.. Ako už súd konštatoval, ochrana žalobcov
ako spotrebiteľov nemôže byť absolútnou a táto ich ochrana je korigovaná napr. aj prípadnou zmluvne

dohodnutou realizáciou záložného práva. Na základe všetkých uvedených dôvodov preto súd žalobu
zamietol.

15. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

16. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom aj
keď bol žalovaný v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov konania iba v rozsahu
50 %, nakoľko zohľadnil ako dôvod hodný osobitného zreteľa slabú sociálnu situáciu žalobcov. Žalobca
v 1. rade dosahuje príjem vo výške minimálnej mzdy teda cca 360 EUR, žalobkyňa v 2. rade cca 450

EUR, pričom sa starajú o maloletého 13-ročného syna a okrem dlhu voči žalovanému majú minimálne
aj dlh voči štátnemu fondu rozvoja bývania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).