Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 13, 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3Er/12/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8207204645
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcel Kirnág
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8207204645.5

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35807598, pr. zast.: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti
povinnému: A. T., F.. XX.XX.XXXX, T. P. XX T., právne zastúpenému AK JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so
sídlom Kuzmányho 29, Košice, o vymoženie 1 521,61 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y l u č u j e súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie vedenej na

tunajšom súde pod sp.zn. 3Er/12/2007.

II. Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

III. Návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie z a m i e t a .

IV. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a túto z a s t a v u j e .

Povinný m á n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu

o d ô v o d n e n i e :

Doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 05.09.2007 sa začalo na
exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého predmetné exekučné konanie. Exekučným titulom v tomto

prípade je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR 2680/07 zo dňa 10.05.2007.
Súdujezúradnejčinnostiznáme,žesúdnyexekútorJUDr.RudolfKrutývosvojichžiadostiachoudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie súdu oznamuje podľa ust. § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, že pred
začiatkom výkonu exekučnej činnosti bol radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o..
Zároveň súdny exekútor vo svojich žiadostiach poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej

republiky, a to na nález sp.zn. III.ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011, v ktorom Ústavný súd všeobecne
konštatoval vylúčenie súdneho exekútora z výkonu exekučnej činnosti pre pomer k oprávnenému,
ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Súdny exekútor upozorňuje na skutočnosť, že nález bol
vydaný v prípade individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní o konkrétnej kontrole ústavnosti,
čo malo vplyv na postavenie účastníkov exekučného konania vedeného pred Okresným súdom v
Žiari nad Hronom pod sp.zn. 5Er/934/2008. Súdny exekútor zároveň uviedol, že spomínaný nález

ústavného súdu a na neho nadväzujúce postupy a rozhodnutia ústavne neakceptovateľným spôsobom
zasahujú do jeho základných práv. Ďalej súdny exekútor uvádza, že nález Ústavného súdu SR zo dňa
13.04.2011 sp.zn. III.ÚS 322/2010 je individuálnym normatívnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je
limitovaná, pričom jej hranice sú určené konaním, ktoré je vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom
pod sp.zn. 5Er/934/2008 a akékoľvek závery ústavného súdu poňaté do obsahu vyššie označeného
rozhodnutia nemajú všeobecnú platnosť a zaväzujú len účastníkov konania, v okolnostiach prípadu

najmä porušovateľa. Okrem iného súdny exekútor tiež uvádza, že proti označenému rozhodnutiu, keďže
ústavne a medzinárodnoprávne neakceptovateľným spôsobom zasiahlo do jeho základných práv, bolsúdny exekútor nútený podať v zmysle čl. 34 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článkov 45
a 47 Rokovacieho poriadku Európskemu súdu pre ľudské práva individuálnu sťažnosť. Súdny exekútor
tiež uvádza, že postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor, ktorého argumentačný

základ nie je právne udržateľný, budú základom pre posudzovanie hmotnej náhrady pri vyvodzovaní
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Podľa ustanovenia § 3 Exekučného poriadku (ďalej len EP), exekútor vykonáva exekučnú činnosť
nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými
zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými

všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v
exekučnom konaní.
Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 EP, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho
pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom,
možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Podľa ustanovenia § 30 ods. 3 EP, len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený,

oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také
úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
Podľaustanovenia§30ods.7EP,exekútorpredložívecnarozhodnutiesúduonámietkebezzbytočného
odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci.
Podľaustanovenia§30ods.11EP,aksúdvylúčiexekútorazvykonávaniaexekúcie,vexekúciipokračuje

ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.
Nestrannosťanezávislosťsúdnehoexekútoraprivýkoneexekučnejčinnostisúzákonnýmipredpokladmi
výkonu exekúcie. Ak určité okolnosti vzbudzujú objektívnu pochybnosť o nestrannosti, resp. nezaujatosti
súdneho exekútora, nemôže súdny exekútor exekúciu vykonávať a vzhľadom na citované ustanovenie
§ 30 ods. 1 EP je z vykonávania exekúcie vylúčený. Pre vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania

exekúcie postačuje možnosť pochybnosti o jeho nezaujatosti, nemusí aj reálne dôjsť k takému konaniu
súdneho exekútora, z ktorého by jeho zaujatosť bola zrejmá. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD.
súdu oznámil, že pred začatím exekučnej činnosti bol zamestnancom oprávneného.
Nakoľko sa súdnym exekútorom uvádzané skutočnosti týkajúce sa konania vedeného na Okresnom
súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 5Er/934/2008 ako aj následného konania na Ústavnom súde SR

týkajú len účastníkov toho konania, teda konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod
sp.zn. 5Er/934/2008 a súdneho exekútora, súd pri posudzovaní otázky vylúčenia súdneho exekútora v
exekučnej veci vedenej na tunajšom súde nemohol prihliadať na uvedené konanie na Okresnom súde
Žiar nad Hronom a na Ústavnom súde SR ani na právne závery z neho. Rovnako súd pri posudzovaní
otázky vylúčenia súdneho exekútora z vykonávania exekúcie nemôže byť ovplyvňovaný ani vyjadrením

uvedeným súdnym exekútorom, a to že postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor,
ktorého argumentačný základ nie je právne udržateľný, budú základom pre posudzovanie hmotnej
náhrady pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, z ktorého v
kontexte celého vyjadrenia súdneho exekútora pre súd vyznieva upozornenie na následné uplatnenie si
náhrady škody voči súdu v prípade vylúčenia súdneho exekútora z vedenia exekúcie z dôvodu, že súdny

exekútor je bývalým zamestnancom oprávneného. V zmysle čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy SR
súd rozhoduje (aj) otázku vylúčenia súdneho exekútora z vedenia exekúcie nestranne a nezávisle. Je
pri tom viazaný Ústavou SR, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy
SR a zákonom. Záver, teda rozhodnutie, si po preskúmaní skutkových okolností prípadu a právnych
predpisov robí súd sám.

Inštitút vylúčenia súdneho exekútora je jedným z prostriedkov zabezpečenia ústavnej požiadavky
nestrannosti orgánov súdnej ochrany a je ho možné aplikovať len za splnenia zákonom stanovených
predpokladov. Exekútor môže byť vylúčený z exekučného konania na základe námietky zaujatosti
uplatnenej účastníkom exekučného konania (§ 30 ods. 5 EP) alebo na základe oznámenia exekútora
o skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť vylúčený (§ 30 ods. 3 EP). Nestranný je len taký súdny

exekútor, ktorý podľa svojho svedomia a vedomia je nezávislý od prejednávanej veci a od strán sporu
v tom zmysle, že je voči ním neutrálny, že voči ním nemá predsudky, sympatie ani antipatie, že strany
sporu sú v jeho očiach úplne rovné, že ani jedna z nich nemá v jeho očiach a priori žiadnu výhodu ani
nevýhodu, prednosť ani nedostatok, že k právnemu vzťahu, ktorý rieši, nezískal vzťah ešte predtým,
ako mu bola vec zverená na rozhodnutie, a že preto bude môcť posudzovať vec absolútne nezávisle a

slobodne. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska exekútora, ale podľa
objektívnych symptómov. Exekútor môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu
jeho nestrannosť môže byť subjektívne vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho
status alebo funkcie, ktoré vo veci vykonával. Uplatňuje sa tu teória zdania, podľa ktorej nestačí, žeexekútor je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán, a to nielen
účastníkov, ale aj verejnosti.
Zamestnanecký vzťah (hoci aj bývalý) medzi účastníkom konania (zákon nevyžaduje, aby to bol

len povinný) a súdnym exekútorom, ktorý má exekúciu vykonať, sám osebe vyvoláva pochybnosť o
nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie. Súd zvážil všetky okolnosti prípadu a dospel
k názoru, že o nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie vedenej na jeho exekútorskom
úrade pod spisovou značkou EX 3382/07 možno mať objektívnu pochybnosť vzhľadom na jeho pomer
k účastníkovi exekučného konania, a to oprávnenému, nakoľko súdny exekútor bol pred začatím

vykonávania exekučnej činnosti zamestnancom oprávneného.
Z vyššie uvedeného dôvodu súd vylúčil podľa ust. § 30 ods. 7 EP z ďalšieho vedenia exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pre jeho pomer k oprávnenému.
Vzhľadom na ustanovenie § 30 ods. 11 EP oprávnený je povinný po doručení tohto uznesenia navrhnúť
súdneho exekútora, ktorého má súd poveriť vykonaním tejto exekúcie namiesto vylúčeného exekútora.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj

bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku Exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Dňa 08.08.2012 doručil splnomocnený zástupca povinnej súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Povinný v tomto návrhu poukázal na to, že exekúcia je

vedená na podklade nulitného aktu - rozhodcovského rozsudku, ktorý nikdy nebol povinnému doručený.
Neplatnosť exekučného titulu vyplýva zo skutočnosti, že rozhodcovský súd vydal exekučný titul aj keď
na to nemal právomoc (resp. táto právomoc vyplývala z absolútne neplatného dojednania rozhodcovskej
doložky). Rozhodcovská doložka, ktorá spotrebiteľa núti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je
neplatná a zhoršuje postavenie spotrebiteľa. Navyše, podľa názoru povinného je rozhodcovská doložka

neprípustná aj z dôvodu, že rozhodcovský konanie bolo vedené na súde v Bratislave, teda v značnej
vzdialenosti od miesta trvalého pobytu povinného, čo povinnému znemožnilo uplatňovanie jeho práv.
Súd sa preto v ďalšom zaoberal posúdením prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie. Vychádzal zo
zistenia, že exekučným titulom vo veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., ktorým boli oprávnenému priznané nároky zo zmluvy o úvere.

Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie sa začína
dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať
vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa§41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadku,exekúciumožnovykonaťajnapodkladevykonateľných

rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákon o rozhodcovskom konaní“) je tuzemský rozhodcovský rozsudok, rozhodcovský rozsudok
vydaný na území Slovenskej republiky.
Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení preskúmal prípustnosť exekúcie z úradnej

povinnosti. Vychádzal pri tom z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, najmä z rozhodcovského
rozsudku, Zmluvy o úvere, Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a zistil nasledovné.
Medzi účastníkmi bola dňa 24.10.2006 uzatvorená Zmluva o úvere č. 8053818 (ďalej len „Zmluva o
úvere“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 40000 Sk. Poskytnutý úver sa
povinný zaviazal splatiť v 2 dvojtýždňových splátkach po 22800 Sk (spolu 45600 Sk).

Súčasťou Zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v čl. 17 je uvedená
rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa spory, ktoré vzniknú zo zmluvy budú riešené v rozhodcovskom
konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.,
prípadne pred príslušným súdom SR. Voľba jednej z alternatív je na žalobcovi.
Súd zastáva názor, že pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre

spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo
možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak,
akniektorýspotrebiteľvýnimočneuplatňujesvojepráva,takvyužíva-prenehotransparentnýštátnysúd.
Súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať riešenie
sporov s dodávateľom v konaní pred rozhodcovským súdom, by aj reálne rozhodcovské konanie využil,

pretože inak by jeho individuálne („sólo“) vyjednávanie nedávalo zmysel.
Súd poznamenáva, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom
konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym
súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ bybol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (porov. uznesenia Krajského súdu v Trnave
vo veciach sp. zn. 10CoE/153/2011, sp. zn. 10CoE/230/2011, sp. zn. 10CoE/109/2011).
Nakoľko povinný neplnil riadne a včas svoje povinnosti zo Zmluvy o úvere a bol v omeškaní so splácaním

úveru, oprávnený podal v zmysle článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru na Stálom
rozhodcovskom súde žalobu.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) v znení účinnom do 31.12.2007
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
V ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákon o spotrebiteľských
úveroch) sú negatívnym výpočtom uvedené prípady, kedy sa tento zákon na zmluvy nevzťahuje.
V danom prípade však nemohli vzniknúť pochybnosti o spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej zmluvy

o úvere, pretože oprávnený poskytol povinnému úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti
a povinný túto finančnú službu prijal ako spotrebiteľ. I keď zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a
dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (nadobudol účinnosť 1. apríla 2004, teda pred
uzatvorením úverovej zmluvy) neoznačuje zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov za spotrebiteľské,
bolo potrebné vziať na zreteľ, že uvedená právna úprava nemá taxatívny charakter. K rovnakému

názoru dospel aj Najvyšší súd SR v obdobnom prípade v uznesení zo dňa 05.02.2013 sp. zn. 3Cdo
157/2012. Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy je tiež potrebné rešpektovať skutočnosť, že táto
úprava je implementáciou smerníc Európskych spoločenstiev. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa
novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,21/4/1993,

str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho
poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice účelom tejto smernice
je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú
nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.
Predmetnásmernicadefinujetedaspotrebiteľskúzmluvuakozmluvuuzatvorenúmedzipredajcomalebo

dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné vykladať aj predmetné ustanovenie § 52 OZ účinné
do 31.12.2007. Po zhrnutí všetkých týchto skutočností možno dospieť len k tomu záveru, že predmetná
zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je nevyhnutné použiť ustanovenia § 53 až 54 OZ účinné v
čase uzatvorenia zmluvy. Exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul aj vzhľadom na právnu
úpravu ochrany spotrebiteľa v Občianskom zákonníku.

S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia súd konštatuje, že úver poskytnutý povinnému na
základe úverovej zmluvy, je spotrebiteľským úverom podľa. Z ustanovení citovaných v odôvodnení
rozhodcovského rozsudku, ktorý je v predmetnej veci exekučným titulom, je zrejmé, že zmluva
uzatvorená medzi oprávneným a povinným ako zmluva o úvere č. 8053818 má povahu spotrebiteľskej
zmluvy s poukazom na cit. znenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy. Súd vo veci posúdenia povahy zmluvy o úvere bral ohľad aj na predmet činnosti
oprávneného ako dodávateľa podľa výpisu z obchodného registra, ako aj s ohľadom na to, že súdu je z
rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Je nesporné, že Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou.

Zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy
predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej
spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu
sa zmluva uzavrela. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorej
predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, a ktorá teda koná v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje
za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutom z uzavretej Zmluvy o úvere postavenie
spotrebiteľa. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka alebo označenie Zmluvy o úvere
ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria

aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, čomu nebráni ani prípadné
vyznačenie účelu úveru na výkon povolania povinného.
Pri posudzovaní veci sa veriteľ (oprávnený) úveru nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj
ustanoveniam zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom dôvodom zbavujúcim ho tejto povinnosti
nemôže byť to, že v rámci poskytovania úveru je len poskytovateľom peňažných prostriedkov (a nie

aj tovaru alebo služieb majúcich sa takto obstarať) a ani to, že v Zmluve o úvere neuvedie účel, za
ktorým sa úver poskytuje, resp. sa uvedie účel skreslený. Aj za použitia všeobecného interpretačného
ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je totiž na mieste
použiť pri pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba podľa názoru
súdu dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu
za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný, a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť
výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), čiže veriteľa (oprávneného).
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné

právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať, a
naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch
a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého
vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny

súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o úvere je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom
tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom
zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej

spotrebiteľskej zmluvy o úvere, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve
odmietnutie návrhu ako celku.
Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j.
ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú

nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo
značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo
zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy.
Vzhľadom na obsah § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa

ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú Občiansky zákonník poskytuje spotrebiteľom,
umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj
vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva,
alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosťtakejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť
od ostatných náležitostí zmluvy. V ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je obsiahnutý
demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za

neprijateľné podmienky. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v
záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.
Medzi absolútne neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v § 53
ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Praktickým dôsledkom ustanovenia o

rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade,
ak oprávnený podá žalobu na Stály rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce
doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné
ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis).
Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na

tunajšom súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu,
ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
preexekučnýtitulvpredmetnomkonaní,znemožňujevoľbouspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporu
štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo Všeobecných podmienkach poskytnutia

úveru. Súd v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenia článku 17 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru sú v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, čo
má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať
z úradnej povinnosti (ex offo).
V stanovisku schválenom dňa 27.09.2010 na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a

obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove sa (okrem iného) uvádza, že: „Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť

exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za
stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“ V odôvodnení tohto stanoviska sa uvádza:
„vysoká miera zneužitia, zjavné uprednostňovanie efektivity pred objektívnym rozhodovacím procesom
a fakt, že sa rozhodovanie rozhodcami stalo predmetom biznisu plne opodstatňuje zvýšenú pozornosť
rozhodcovským rozsudkom ako exekučným titulom“. Takisto sa v ňom uvádza, že podľa názoru právnej

vedy (K. Csach): „z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom
rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním.
Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v
zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými
zmluvami.“

Rozhodcovská doložka je zároveň neprijateľná aj z geografických dôvodov /miesto rozhodcovského
konania je v Bratislave/. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti,
nakoľko rozhodcovský súd sa nachádza na druhom konci republiky a o poučení spotrebiteľa o rozdiele
medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Neprimeraná vzdialenosť od
miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo

vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca 450 km na rozhodcovské konanie je
odradzujúca. Hrubá nerovnováha vyplýva v zmysle citovanej judikatúry v zásade z tzv. geograficky
neprijateľného miesta rozhodcovského konania. Súd nevidí dôvod na odklon od judikatúry súdneho
dvora, ktorá neprijateľnosti miesta súdneho konania z tzv. geografických dôvodov priznáva relevanciu,
ak sa tým na strane spotrebiteľa sťaží uplatnenie jeho práv. Európsky súdny dvor v rozsudkoch C

-240/98 až C- 244/98 (spojené prípady Océano Grupo Editorial SA) konštatoval existenciu rizika, že
spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú podmienku a vzniká otázka, prečo by tomu malo byť inak pri
výbere rozhodcovského konania, resp. pri možnosti výberu rozhodcovského konania neinformovaným
spotrebiteľom. Podľa stanoviska Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon
GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená

podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES),
ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy
súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby
mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdnehodvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na
riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a
teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred

stanoveného obsahu rozhodcovskej zmluvy nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval
rozhodcovský súd zvolený oprávneným.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákonov preto súd vyhovel návrhu

povinného na zastavenie exekúcie a exekúciu zastavil v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g), a to pre
existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd povoliť odklad exekúcie, ak sa
povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre
neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom
exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou

osobou.
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku Aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená.
Povinný svoj návrh na povolenie odkladu odôvodnil tým, že existuje predpoklad, že exekúcia bude
zastavená. Povinný svoj návrh zdôvodnil tým, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá platne a je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou a zároveň aj z dôvodu, že exekučný titul nebol povinnému vôbec
doručený.
Súd predmetný návrh na povolenie odkladu exekúcie zamietol, nakoľko povinný neuviedol, dokedy má
byť odklad exekúcie povolený a rovnako aj z toho dôvodu, že výrokom IV. tohto uznesenia exekúciu
zastavil, preto už neexistuje očakávanie zastavenia exekúcie, nakoľko táto už súdom bola zastavená.

Uznesením č. k. 3Er/12/2007 - 17 zo dňa 29.03.2011 súd zamietol námietky povinného proti exekúcii.
Vo veci rozhodoval vyšší súdny úradník. Toto uznesenie bolo napadnuté odvolaním povinného zo dňa
04.06.2011.
Súd preskúmajúc odvolanie povinného zistil, že toto bolo podané oprávnenou osobou v zákonom
stanovenejlehote,keďuzneseniebolooprávnenémudoručenédňa02.06.2016aodvolaniebolopodané

na poštovú prepravu dňa 15.06.2016.
Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
Pojem právneho účinku (následku) vyjadruje istú kauzálnu väzbu medzi procesným úkonom a jeho
účinkom, medzi ktoré časovo vstupuje nová procesná úprava. Procesný úkon vyvoláva procesnoprávne

následky (účinky) do budúcnosti, a v tejto procesnej budúcnosti sa následky úkonu uznávajú aj vtedy,
ak novšia procesná úprava už s takýmto následkom nepočíta. Justifikujú sa účinky všetkých procesných
úkonov, teda aj procesných úkonov súdu, aj procesných úkonov účastníkov konania. Ak bol v konaní
vykonaný procesný úkon, s ktorým sú spojené určité následky, majú tieto následky byť zachované
bez ohľadu na procesný režim nového procesného predpisu. Akýkoľvek procesný úkon vykonaný v

procese akýmkoľvek subjektom, ak má svoje účinky do budúcnosti, bez ohľadu na procesný režim
tejto budúcnosti sa normatívne účinky tohto úkonu uznávajú (aj keby ich už oná procesná budúcnosť
pro futuro neuznávala). Vzhľadom na to, že súčasná právna úprava nerieši situáciu, ktorá nastala, je
potrebné aplikovať predošlú úpravu (§ 374 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie

podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.
Odvolaním napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka bolo preto na základe vyššie uvedeného
v časti výroku o náhrade trov exekúcie zrušené zo zákona, a preto bola vec opätovne prejednaná a

rozhodnutá zákonným sudcom.
Súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Povinný namietal, že exekúcia je neprípustná z dôvodu, že bola podaná žaloba o určenie neplatnosti
zmluvy o úvere, z ktorej vyplýva pohľadávka oprávneného vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní.Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho

vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Súd k námietkam povinného konštatuje, že podanie žaloby o určenie neplatnosti zmluvy nezakladá

v žiadnom prípade dôvod na vyhovenie námietkam proti exekúcii. Exekučný poriadok vo svojich
ustanoveniach jasne vymedzuje kritérium, ktoré musí byť splnené pre vyhovenie námietkam proti
exekúcii, a to ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku
alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Zákonom prípustnými dôvodmi na podanie úspešných námietok proti exekúcii sú okolnosti, ktoré
nastali po vzniku exekučného titulu a zároveň spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho

vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná alebo oprávnený alebo
povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Súd nemôže pri rozhodovaní
o námietkach prihliadnuť na žiadne iné dôvody.
Vzhľadom na to, že povinný neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a
spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré je

exekúcia neprípustná, súd jeho námietky ako neopodstatnené zamietol.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal súd zo zásady zodpovednosti za výsledok
(zásada úspechu). Kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci,
ktorá sa zisťuje tak u oboch účastníkov. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia
k návrhu na začatie predmetného konania.
Nakoľko súd na základe návrhu povinného vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú, ktorá bola

nariadená na podklade neúčinného exekučného titulu, priznal povinnému v zmysle uvedenej zásady
úspechu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože povinný svojim konaním dosiahol
zastavenie exekúcie, ktorá bola neoprávnená (neprípustná).

Poučenie:

Proti výroku IV. a V. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Okresný súd Bardejov.

Proti výroku I., II. a III. tohto uznesenia nemožno podať odvolanie.

Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.