Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/746/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711201732
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1711201732.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci navrhovateľa: G. Z., I.. XX. XX. XXXX,
G. Z.: O. XX, Z., v zast.: Legium, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom: Bukureštská 3, Bratislava,
proti dieťaťu: G. X., I.. XX. XX. XXXX, G. Z.: H. XXX, N., v zast.: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Pezinok, so sídlom: Moyzesova 2, Pezinok, proti matke dieťaťa: E. X., I.. XX. XX. XXXX, G. Z.: H. XXX,
N., v zast.: JUDr. Milan Cíbik, Advokátska kancelária so sídlom: Tomášikova 4, Bratislava, o určenie
otcovstva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č. k.: 8C/45/2011-258
zo dňa 08. 07. 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiadnemu z účastníkov sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie výrokom návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu
trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 93 ods. 1, 2, § 94 ods. 1, § 96 ods.
1, 2 a vecne tým, že navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným prvoinštančnému súdu dňa 14. 02.

2011 domáhal, aby súd určil, že G. Z., I.. XX. XX. XXXX je otcom mal. G. X. (B. Á.), I.. XX. XX. XXXX
matky E. Á.L. a zároveň žiadal aj úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu
a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou dieťaťa mal vzťah plný porozumenia a
lásky, po štyri a pol mesiacoch intenzívneho stretávania sa s matkou dieťaťa ju nasťahoval do bytu jeho
rodičov. Krátko po ich spolužití mu matka dieťaťa oznámila, že je tehotná. Dňa 27. 8. 2008 sa
matke dieťaťa narodil mal. G.. Navrhovateľ je presvedčený, že v dobe rozhodnej pre počatie dieťaťa
udržiavala matka dieťaťa intímny styk len s navrhovateľom, preto je vylúčené, aby otcom maloletého

dieťaťa bol iný muž. K vyhláseniu o otcovstve mal. G. pred príslušným súdom, alebo matričným úradom
s matkou dieťaťa nepristúpil, nakoľko ako neznalý práva o tejto možnosti ani nemal vedomosť a navyše
sa domnieval, že je to formalita, ktorá nemá žiaden vplyv na fungovanie rodiny. S maloletým G. má
vybudovaný veľmi dobrý vzťah. Od času jeho narodenia sa o neho staral nielen po stránke finančnej,
ale s maloletým sa snažil tráviť všetok svoj voľný čas, nakoľko rodina bola pre neho dôležitá. Od času
odchodu matky dieťaťa zo spoločnej domácnosti vída maloletého veľmi sporadicky. Má vážny záujem
maloletého vychovávať a starať sa o jeho všestranný telesný a duševný vývoj.

3. Matka dieťaťa sa k návrhu na začatie konania nevyjadrila.4. Súd vykonal dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľa, matky dieťaťa, znaleckým posudkom č. znal.
denníka 46/2012, zo dňa 10. 7. 2012, zápisnicou o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov zo
dňa 3. 2. 2012, rodným listom maloletého G. a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

5. Uznesením č. k. 8C/45/2011 zo dňa 8. 12. 2011 bolo nariadené znalecké dokazovanie. Zo znaleckého
posudku z odboru genetiky (analýza DNA) č. znal. denníka 46/2012 zo dňa 10. 7. 2012 súd zistil,
že nemožno vylúčiť otcovstvo G. Z. voči maloletému G. Á. X., pretože označený muž má všetky
alely, ktoré musí mať biologický otec dieťaťa. Pravdepodobnosť otcovstva G. Z. voči maloletému G. Á.

má číselnú hodnotu 99,9999999 %. Takýto výsledok značí, že na základe vykonaného dokazovania
metódou analýzou DNA zúčastnených osôb, vychádzajúc z poznatkov v odbore genetiky,
treba predpokladať otcovstvo navrhovateľa voči maloletému prakticky za dokázané s extrémne vysokou
pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.

6. Zo zápisnice o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, spísanej na Matričnom úrade Košice

- Šaca dňa 3. 2. 2012 súd zistil, že otec L. X. a matka E. Á. súhlasne vyhlásili, že otcom dieťaťa G. Á.
je uvedený otec L. X.. Dohoda rodičov o priezvisku dieťaťa je X..

7. Z rodného listu maloletého G. súd zistil, že má za otca uvedeného L. X..

8. Z priložených listín, ktoré doložila do spisu matka dieťaťa, súd zistil, že otcovstvo k maloletému
G. bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov a spísané na matrike dňa 03. 02. 2012. V rodnom liste
maloleté dieťa má uvedeného otca L. X., ktorý súhlasne s matkou na matrike urobil vyhlásenie. Je
pravdou, že matka maloletého toto súhlasné vyhlásenie urobila potom ako bolo nariadené znalecké
dokazovanie,zktoréhomalsúdzapreukázané,žeotcommaloletéhoG.jenavrhovateľ.Zákonnéporadie

domnienok v súvislosti s konaním o určenie otcovstva na základe druhej domnienky môže byť určené
aj v priebehu konania o určenie otcovstva. Súhlasné vyhlásenie môže urobiť jednak muž, ktorý je
účastníkomkonaniaourčenieotcovstva,akoajinýmuž.Nakoľkodošloksúhlasnémuvyhláseniu,súduž
nemal o čom rozhodovať a akékoľvek ďalšie zisťovanie bolo neprípustné. Nakoľko došlo k súhlasnému
vyhláseniu muža, ktorý nebol účastníkom konania súd nemohol postupovať podľa § 108 O. s. p. a

konanie zastaviť, taktiež nemohol súd upraviť výchovu a výživu dieťaťa, pretože neboli dané podmienky
pre takéto rozhodnutie. Súd návrh zamietol, nakoľko došlo k súhlasnému vyhláseniu.

9. Súd apeluje na muža, ktorý súhlasne vyhlásil rodičovstvo, taktiež na matku maloletého, aby v záujme
maloletého podali zapretie otcovstva. Nakoľko v záujme maloletého je, aby mal za otca v rodnom liste

uvedeného biologického. Súd poukazuje, že podľa § 96 ods. 1 zákona o rodine, ak je to potrebné v
záujme maloletého a ak uplynie rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd
na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. Dohovor o ochrane práv dieťaťa priznáva
dieťaťu právo poznať svojich rodičov, z toho dôvodu je v záujme maloletého dieťaťa poznať svojich
biologických rodičov a zároveň, aby mal aj biologických rodičov uvedených v rodnom liste.

10. Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na
okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom
úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O. s. p. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval
okolnosti prejednávanej veci.

12. Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiada odvolací súd, aby

predmetný rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

13. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že potom čo došlo k súhlasnému vyhláseniu muža, ktorý, ktorý
nebol účastníkom konania, súd nemohol postupovať v konaní ďalej podľa § 108 O. s. p. a konanie
zastavil. Navrhovateľ v prvom rade poukazuje na článok 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý

zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie. Najlepší
záujem dieťaťa musí byť prvoradým vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa. Navrhovateľ ďalej
upozorňuje na čl. 7 ods. 5 Ústavy SR. Navrhovateľ rozporuje, že ak by prišlo k postupu podľa § 108 O. s.
p., bolo by to v nesúlade s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi. Ďalej navrhovateľ tvrdí, že pokiaľby súd mal za to, že súhlasným vyjadrením rodičov sa chápe súhlasné vyjadrenie matky a jej partnera
alebo inej tretej osoby, je tým odopreté právo dieťaťa na jeho biologického otca.

14. K odvolaniu sa vyjadril Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok. Ten považuje vyhlásenie matky
dieťaťa a jej manžela za účelové a je toho názoru, že tým boli odopreté práva maloletého dieťaťa na
svojho biologického otca, čím boli porušené práva maloletého G..

15. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila matka maloletého, ktorá považuje rozsudok súdu prvej

inštancie za vecne správny a zákonný a odvolanie navrhovateľa je nedôvodné.

16. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1. 7. 2016 (ďalej len „C. s. p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C. s. p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 C. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je opodstatnené.

18. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu

potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).

19. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C. s. p.

20. Podľa § 109 C. m. p., ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.

21. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že napriek tomu, že v rámci konania bolo znaleckým posudkom
(analýzou DNA) č. znal. denníka 46/2012 zo dňa 10. 07. 2012 preukázané, že navrhovateľ je

skutočným biologickým otcom maloletého, súd prvej inštancie nemohol ďalej v konaní o určení otcovstva
pokračovať, a to vzhľadom k tomu, že otcovstvo k mal. G. X. bolo v priebehu konania už určené. Určenie
otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov ukladá podľa § 109 C. m. p. (obdobne podľa § 108 O. s. p)
povinnosť súdu zastaviť konanie, a to aj napriek doterajším zisteniam súdu vyplývajúcim z vykonaného
dokazovania. Krajský súd v Bratislave by na dôvažok chcel dať do pozornosti ust. § 96 Zákona o

rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie
otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí
byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387

ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

23. Napadnutým uznesením č. k. 8C/45/2011-128 zo dňa 04. 12. 2012 súd prvej inštancie nariadil vo
veci znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru psychológia odvetvie

24. Súd svojím uznesením uložil znalcovi úlohu oboznámiť sa so spisovým materiálom, vyšetriť
navrhovateľa, matku mal., ako i mal. G. X., a odpovedať na súdom zadané otázky.

25. Druhým výrokom súd uložil účastníkom konania, aby dali znalcovi k dispozícii všetky potrebné
doklady a informácie, v prípade potreby sa dostavili v stanovený čas na znalcom určené miesto, pod

následkom použitia poriadkových opatrení podľa § 53 ods. 1 O. s. p.

26. Ďalším výrokom súd uložil navrhovateľovi, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia
zložil preddavok na trovy spojené s vyhotovením znaleckého posudku vo výške 200,- eur na účet súdu.27. Svoje uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa svojím návrhom, doručeným
prvoinštančnému súdu dňa 14. 02. 2011, domáhal, aby súd určil, že G. Z., I.. XX. XX. XXXX je otcom

mal. G. X. (B. Á.), nar. XX. XX. XXXX matky E. Á. a zároveň žiadal aj úpravu výkonu rodičovských
práv a povinnosti k maloletému dieťaťu a náhrady trov konania.

28. Keďže rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti a
nariadenie znaleckého dokazovania, je v záujme účastníkov konania, rozhodol súd v zmysle § 127 ods.

1 O. s. p. a nariadil znalecké dokazovanie.

29. Proti predmetnému uzneseniu v časti uloženia povinnosti navrhovateľovi zložiť preddavok na trovy
spojené s vyhotovením znaleckého posudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý uvádza, že svojím
návrhom na začatie konania sa okrem určenia otcovstva domáhal aj úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému, pričom na pojednávaní vzal svoj návrh na zverenie maloletého do striedavej

osobnej starostlivosti späť a navrhoval maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky a upraviť styk
maloletého s navrhovateľom štandardným spôsobom s ohľadom na vek maloletého. Má za to, že ak
by matka mal. poskytla súčinnosť pri obnove vzťahu maloletého so svojím otcom, ktorého stav sama
zapríčinila predovšetkým žalovaná v druhom rade svojou animozitou k navrhovateľovi, psychologické
skúmanie by nebolo potrebné. Nakoľko na pojednávaní zo dňa 29. 11. 2012 odporkyňa v druhom rade

prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala konajúci súd, aby zamedzil styk otca s maloletým
nakoľko by mohlo dôjsť k narušeniu psychického vývoja maloletého, a aby kolízny opatrovník ÚPSVaR
v Pezinku vyhotovil správu týkajúcu sa maloletého. K znaleckému dokazovaniu sa priklonil aj kolízny
opatrovník. Uznesenie vychádza z nesprávneho posúdenia veci a nariadenie znaleckého dokazovania
nie je v jeho záujme ani v súlade § 141 ods. 1 O. s. p.

30. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p., ktorý nadobudol účinnosť 01. júla 2016, ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

31. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C. s. p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 C. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je opodstatnené.

32. Odvolanie podané do 30. júna 2016, v prípade ktorého podľa vtedy účinnej právnej úpravy nebol
daný dôvod pre odmietnutie odvolania z niektorého dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 218 ods. 1
písm. a/ až e/ O. s. p. (napríklad preto, lebo odvolanie bolo podané oneskorene, neoprávnenou osobou
alebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné) vyvolalo procesný účinok
umožňujúci a zároveň prikazujúci odvolaciemu súdu meritórne rozhodnúť o odvolaní.

33. Majúc na pamäti vzájomný vzťah medzi ustanoveniami Civilného sporového poriadku § 470 ods.
1 C. s. p. a § 470 ods. 2 C. s. p. je odvolací súd toho právneho názoru, že napriek tomu, že účinná
platná úprava má princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem podľa § 470 ods. 1 C. s. p.,
procesný účinok odvolaní musí byť zachovaný taktiež aj po 30. júni 2016 vzhľadom na ustanovenie

§ 470 ods. 2 C. s. p. V nadväznosti na to je odvolací súd toho názoru, že ustanovenia novej, od 1. júla
2016 účinnej, právnej úpravy o odvolaní a samotnom odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní
nemôže uplatniť v plnom rozsahu okamžite od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami.
Ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. sa okamžite aplikujú v plnom rozsahu aplikujú až pri odvolaniach
podaných od 01. júla 2016. Takýto záver je v súlade so zásadou právnej istoty a legitímnych očakávaní

sporových strán (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).
Strana, ktorá sa vo svojom konaní opierala o dôveru v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej
dôvere k nemu sklamaná.

34. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutia súdu

prvej inštancie, pokiaľ to zákon nevylučuje podľa § 201 ods. 1 O. s. p. Odvolanie nie je možné proti
rozhodnutia uvedeným v ustanovení § 202 ods. 1, 2, 3, 4 O. s. p.35. Podľa § 141 ods. l O. s. p., súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie
od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol, alebo ktorý nariadil súd o
skutočnostiach ním uvedených, alebo v jeho záujme.

36. Podľa § 49 ods. 2 C. m. p. súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie
od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o
skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.

37. V danom prípade je odvolaním napadnutý výrok uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bola
navrhovateľovi uložená povinnosť, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia zložil
preddavok na trovy spojené s vyhotovením znaleckého posudku vo výške 200,- eur na účet súdu.

38. Navrhovateľ v odôvodnení namietal, že uznesenie vychádza z nesprávneho posúdenia veci a
nariadenie znaleckého dokazovania nie je v jeho záujme ani v súlade s § 141 ods. O. s. p., nakoľko

sa jedná o dôkaz, ktorý navrhovateľ nenavrhol. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie, ktorý uložil navrhovateľovi, aby zložil preddavok na trovy dôkazu - znaleckého posudku. Na
doplnenie odvolací súd uvádza, že vykonanie tohto dôkazu bolo v záujme navrhovateľa, pričom vo veci
bolo potrebné pre odborné posúdenie nariadiť znalecké dokazovanie.

39. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 257
C. s. p. V odvolacom konaní súd žiadnemu z účastníkov konania nepriznáva náhradu trov odvolacieho
konania, a to vzhľadom k okolnostiam prejednávanej veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262
ods. 2 C. s. p.).

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 C. s. p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá

veta C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada

(§ 431 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 C. s. p.).