Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 15, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/395/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114229043
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114229043.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Branislava Krála a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: X. X., B. V. R.. Č.. XX, A., zast.
advokátom JUDr. Tiborom Šafárikom, Štúrova ul. č. 20, Košice proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
SR, Pribinova ul. č. 2, Bratislava, o vydanie veci, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I z 29. apríla 2016, č. k. 19C/190/2014- 43, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vydania
osobného motorového vozidla zn. B. XXXi C., J. V.J. XXXX, V. N. XXXXXEEXXXXX, M. A. XXX U.,

alternatívne mu zaplatiť sumu 15.000,- eur s prísl.. Žalovanému súd prvej inštancie nepriznal právo na
náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 12.05.2010 o 9,00 hod. v A. na J. R.. Č..
X príslušníci ORPZ v Košiciach žalobcovi zaistili osobné motorové vozidlo zn. B., M. A.-XXX U., V. N.,
A., čierna metalíza, rok výroby XXXX. V čase zaistenia veci bolo vozidlo bez EČV a bez technického
preukazu. Tieto skutočnosti vyplynuli z potvrdenia o zaistení veci z 12.05.2010 č. J.-R.-H.-XXX/XXXX
vystavenom ORPZ v Košiciach. Predmetné vozidlo sa nachádzalo v Q. pátraní, v národnej databáze

odcudzených vozidiel Q. G.. Vozidlo bolo dňa 28.07.2009 vo G. predané osobe M. G., pričom za vozidlo
bolozaplatenékradnutýmišekmi.NaúzemíG.takdošlokspáchaniutrestnéhočinutam klasifikovaného
ako podvod, v čase jeho spáchania bol vlastníkom vozidla G. H. B. C.. Žalobca bol listom z 11.08.2010
poučený podľa § 21 ods. 9 zák. č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore na možnosť uplatnenia práva
na zaistenú vec na príslušnom súde v lehote 60 dní odo dňa doručenia tohto písomného oznámenia.
Obdobne bol poučený aj G. F. V. B. C., ktorý mal potvrdiť, že si podá žiadosť na určenie vlastníctva
predmetného vozidla. Uvedené vyplýva z listu MV SR adresovanom ORPZ Košice z 28.10.2010 (viď.

pripojený spis ORPZ v Košiciach č. H.-A.-A.-XXX/XXXX). Zo spisu ORPZ v Košiciach tiež vyplýva,
že predmetné vozidlo bolo dovezené na Slovensko, pričom príslušným štátnym orgánom bola k nemu
predložená kúpno-predajná zmluva uzavretá dňa 21.08.2009 medzi predávajúcim Š. Z. a kupujúcim X.
X. - žalobcom. Kúpna cena vozidla predstavovala 2.000,- eur. Na základe tohto dokladu bol žalobcovi
vydaný odborný posudok o kontrole originality a protokol o technickej kontrole vozidla z 31.08.2009.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 20C/187/2010 súd prvej inštancie zistil, že
žalobca dňa 08.10.2010 podal žalobu o vydanie veci proti Okresnému riaditeľstvu PZ, Úradu justičnej

a kriminálnej polície, odbor kriminálnej polície, Košice, ale toto konanie bolo uznesením zo 16.08.2011
zastavené pre neodstrániteľnú prekážku postupu konania (žalobcom označený žalovaný nemal právnu
a teda ani procesnú subjektivitu). Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.09.2011. Na čl. 14
predmetného spisu sa nachádza písomné podanie B. C., ktoré sa týka sporného motorového vozidlaB.. Z obsahu pripojeného spisu nie je zrejmé, či sa konajúci súd týmto podaním zaoberal a ako podanie
vyhodnotil. V označenom súdnom spise sa tiež nachádza listinný doklad označený ako „kúpna zmluva“,
z obsahu ktorého vyplýva, že predávajúcim tohto vozidla je osoba označená ako G. M., kúpna cena

vozidla bola 1.500,- eur. Dňa 20.02.2012 bolo spísané prehlásenie ORPZ v Košiciach adresované MV
SR o tom, že sporné motorové vozidlo zaistené dňa 12.05.2010 a uložené v A. na J. R. Č.. X sa stalo
majetkom štátu po splnení podmienok stanovených v § 21 ods. 9 zák. č. 171/1993 Z. z. Zo „záznamu
o fyzickom odovzdaní a prevzatí veci do úschovy alebo o odovzdaní a prevzatí hnuteľnej veci, ktorá sa
stalamajetkomštátu“zo04.04.2012vyplýva,žepredmetnévozidlobolodanédo úschovydoústredného

skladu MV SR Slovenská Ľupča.
3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. V čase podania
žaloby bol totiž vlastníkom zaistenej veci štát a to priamo na základe zákona, konkrétne v zmysle §
21 ods. 9 zák. č. 171/1993 Z.z.. Žalobca poučenie príslušného policajného orgánu podľa § 21 ods. 9
zák. č. 171/1993 Z.z. prevzal dňa 12.08.2010. 60- dňová lehota na uplatnenie si práva k zaistenej
veci uvedená v tomto zákonnom ustanovení uplynula dňa 12.10.2010. Keďže konanie o vydanie veci

vedené pred Okresným súdom Košice I bolo zastavené pre procesné pochybenie, relevantná žaloba
na uplatnenie vlastníckeho práva k veci nebola podaná. Pasívne vecne legitimovaným subjektom v
konaní o vydanie veci mal byť teda štát zastúpený Ministerstvom vnútra SR a nie ústredný orgán štátnej
správy MV SR. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepreukázal svoje vlastnícke právo k
vozidlu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na obsah pripojeného spisu ORPZ v Košiciach

č. X.-A.-A.-XXX/XXXX a na obsah spisu Okresného súdu Košice I, z ktorých je zrejmé, že tak ako
žalobca si vlastnícke právo k vozidlu uplatnila aj ďalšia osoba a to B. C.. Žalobca teda nepreukázal,
že predmetné motorové vozilo kúpil od vlastníka. Žalobca totiž predložil dve znenia nadobúdacích
dokladov k spornému vozidlu, konkrétne Obvodnému úradu v Košiciach kúpno-predajnú zmluvu z
21.08.2009 uzavretú so Š. Z. a Okresnému súdu v Košiciach I v konaní sp. zn. 20C/187/2010 potvrdenie

o uzavretí kúpnej zmluvy vystavené predávajúcim M. G.. K alternatívnemu petitu súd prvej inštancie
dodal, že žalobca nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom, že predmetné motorové vozidlo má
ním požadovanú hodnotu 15.000,- eur vzhľadom na vek vozidla (rok výroby 1994), naviac pokiaľ kúpna
cena bola vo výške 1.500,- eur. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedol, že žalovaný mu predmetné vozidlo zadržiava v rozpore s ust. §
126 Obč. zák., pretože neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 21 ods. 9 zák. č. 171/1993 Z.z..
Súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosť, že predmetné vozidlo pôvodnému vlastníkovu nebolo
odcudzené, ale že „naletel“ podvodníkovi. Nebola preto splnená podmienka uvedená v ust. § 21 ods. 9

zák. č. 171/1993 Z.z., v ktorom sa výslovne uvádza odcudzenie, ktoré vedie k zaradeniu do databázy.
Súd prvej inštancie tiež podľa žalobcu nezohľadnil, že pri nadobúdaní vozidla bol dobromyseľný.
5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

6. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo preukázané, že predmetné motorové vozidlo
zaistil policajný orgán (OR PZ v Košiciach, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor kriminálnej polície)
podľa § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z., a to dôvodu, že vzniklo podozrenie, že predmetné vozidlo
súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jeho zaistenie je potrebné na zistenie skutkového
stavu veci (viď potvrdenie o zaistení veci z 12.05.2010, č. H.-R.-H.-XXX/XXXX). Kópiu tohto potvrdenia

prevzal žalobca, čo vyplýva z toho, že jej prevzatie potvrdil podpisom. Predmetné vozidlo bolo ukradnuté
vo G. B. C., bolo vo G. predané M. G., ktorý zaň zaplatil kradnutými šekmi. M. G. následne vozidlo
predal Š. Z., ktorý ho predal žalobcovi. B. C. si na vozidlo uplatnil vlastnícke právo a prejavil záujem
vozidlo si prevziať. Vzhľadom na tieto skutočnosti policajný orgán postupoval správne, keď zaistené
motorové vozidlo uložil do úschovy v zmysle § 21 ods. 9 zák. č. 171/1993 Z.z.. Súčasne bolo žalobcovi

dňa 12.08.2010 doručené oznámenie o uložení vozidla do úschovy z 11.08.2010 s poučením, resp.
odporučením, aby v lehote 60 dní od doručenia tohto oznámenia uplatnil vlastnícke právo predmetnému
vozidlu na príslušnom súde (§ 21 ods. 9 prvá veta zák. č. 171/1993 Z.z.). Táto lehota žalobcovi uplynula
dňa 11.10.2010. Žalobca podal dňa 08.10.2010 na Okresný súd Košice I žalobu o vydanie predmetného
vozidla, ktorá smerovala proti OR PZ Košice, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor kriminálnej

polície. Okresný súd Bratislava I uznesením zo 16.08.2011, č. k. 20C/187/2010- 29, právoplatným dňa
07.09.2011, konanie zastavil z dôvodu neodstrániteľnej prekážky postupu konania, ktorou je nedostatok
spôsobilosti OR PZ byť účastníkom konania. Vzhľadom na to, že občianskoprávne konanie o vydanie
veci bolo procesným uznesením, t. j. bez meritórneho prejednania veci, zastavené, treba vychádzať ztoho, že žalobca si vo vyššie uvedenej 60 - dňovej lehote neuplatnil vlastnícke právo k predmetnému
vozidlu. V dôsledku toho sa predmetné vozidlo stalo majetkom štátu (§ 21 ods. 9 posledná veta zák. č.
171/1993 Z.z.). Keďže vlastníkom predmetného vozidla je štát, žalobca ako nevlastník nemá nárok na

jeho vydanie. Okrem toho - ako to správne ustálil súd prvej inštancie - keďže vlastníkom vozidla je štát,
žalovanému v spore chýba pasívna vecná legitimácia.
7. K odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že pre rozhodnutie prejednávanej veci je
právne bezvýznamná jeho prípadná dobromyseľnosť pri nadobudnutí predmetného vozidla, ako aj to,
že Š. Z. predmetné vozidlo nebolo odcudzené, ale že iba „naletel“ podvodníkovi (žalobca síce v odvolaní

uvádza výraz „pôvodný vlastník“, ktorým bol však B. C., ktorému bolo vozidlo odcudzené). Odvolací
súd dodáva, že ak bolo predmetné vozidlo ukradnuté, žiaden z tých subjektov, ktorí s ním následne
vlastnícky disponovali (M. G., Š. Z.) vrátane žalobcu, sa nemohol stať jeho vlastníkom v zmysle zásady
podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv k veci, než má sám. Žalobca by preto nemohol
byť úspešný v spore o vydanie veci vedenom proti štátu.
8. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa §

387 ods. 1 C.s.p..
9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1
C.s.p. a ich náhradu úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli.
10. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).