Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by Mgr. Alena Paveleková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/389/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114228418
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114228418.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: J&D economic, s.r.o.,

IČO: 46 687 319, so sídlom Petrovany 477, 082 53, v konaní zastúpený JUDr. Petrom Čurillom,
advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 11, proti žalovanej: Q.. V. V. - V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
V., W. XX, XXX XX, zastúpená JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou zo sídlom v Prešove,
Slovenská 69, o zaplatenie 1.628 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne náhradu trov konania vo

výške 100 % účelne vynaložených trov. Konkrétnu výšku náhrady trov konania vyčísli súd samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.10.2014 sa žalobca domáha na žalovanej zaplatenia
povinnosti 1.628 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania počítajúc od 11.10.2014 až do
zaplatenia a náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že je obchodnou spoločnosťou a na základe objednávky žalobkyňou dodala
ich spoločnosť v prospech žalovanej do adresy trvalého bydliska v Prešove na ulici Sabinovskej č. 19

zhotovenú kuchynskú linku za kúpnu cenu 1.460 eur, digestor za kúpnu cenu 99 eur a umývadlo za
kúpnu cenu 69 eur. Samotná dodávka bola žalobcom fakturovaná žalovanej faktúrou č. 1/2014 zo dňa
25.9.2014, splatnou dňa 10.10.2014, za celkovú cenu 1.628 eur. Napriek riadnemu dodaniu a osadeniu
tovaru do bytu žalovanej ich pracovníkmi, o čom jednoznačne má svedčiť pripojená fotodokumentácia,
žalovaná podaním zo dňa 9.10.2014 spochybnila pohľadávku, žalobca mal za to, že uvedená cena bola
fakturovaná, oprávnene žalovaná však ju odmietla uhradiť.

Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 16.2.2015 a uviedla, že nárok
žalobcu v celom rozsahu neuznáva, nakoľko nie je pasívne legitimovaná v uvedenej právnej veci
z dôvodu, že si kuchynskú linku neobjednala a túto ani neprevzala. Pasívne legitimovaná v danom
prípade je iná osoba, ktorá si tento nábytok objednala a ktorá ho prevzala. Poukázala na to, že medzi
stranami sporu nikdy neexistoval žiadny právny vzťah. Návrh žalobcu nie je podložený relevantným
dôkazom, keďže faktúra, ktorá je podkladom návrhu, bola okamžite po jej prevzatí žalovanou vrátená
žalobcovi, ako nedôvodná a vystavená na neoprávnenú osobu, o čom bol žalobca riadne informovaný.

Žalovaná poukázala na to, že žiadny záväzok voči žalobcovi nemá a tento ani nikdy nemala a preto ho
nemohla uznať. Žalobca si uvedené vyjadrenia a faktúru prevzal dňa 10.10.2014 a na uvedené vrátenie
faktúry a reklamáciu fakturácie do podania vyjadrenia k žalobe nereagoval. Následne nová faktúra bola
vystavená a doručená žalovanej nikdy nebola. Keďže uvedená faktúra nie je relevantným dôkazom,nemôžebyťanipodkladomprezačatiekonania,atedaaninárokžalobcusanemôžedokladovaťtakýmto
nezákonným dokladom. Predmetný nábytok jej ani nikdy nebol doručený na adresu Sabinovská č. 19 v
Prešove, keďže takýto byt žalovaná nikdy ani vo vlastníctve nemala. Namietala, že predmetná faktúra

bola vystavená v septembri v roku 2014 pod č. 1/2014, v tomto prípade považovala za nevyhnutné
skúmať, či nejde o protiprávne konanie, keďže je možné, že s takýmto vystaveným dokladom dochádza
k naplňovaniu zákonných znakov skutkovej podstaty niektorého z trestných činov Trestného zákona.
Žalovaná uviedla, že vie o jedinej kuchynskej linke a táto patrí jej ex-priateľovi, ktorú zabezpečil do iného
bytu v máji roku 2014. Predmetná kuchynská linka ostala medzi nimi nevyriešená, kde sa žalovaná

snažila s ním dohodnúť a riešila túto záležitosť dvoma spôsobmi, žiadala, aby si túto kuchynskú linku
prišiel vyzdvihnúť alebo prípadne po predložení dokladu, od neho ju mienila odkúpiť. Podľa jej informácií
cena kuchynskej linky by mala predstavovať sumu 960 eur, kde podľa jej informácií od jej ex -priateľa
túto zakúpil od spoločnosti INDOR, u tejto spoločnosti mal pohľadávku a následne cena kuchynskej
linky bola riešená vzájomným zápočtom. Návrh žalovaná považovala za nedôvodný a navrhla žalobu
v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedkov X. E., B. S., P. Q., A. V.S.,
X. J. a listinnými dôkazmi návrhom z č.l. spisu 1-2, reklamáciou faktúry zo dňa 9.10.2014 z č.l. spisu
5, faktúrou č. 1/2014 z č.l. spisu 6, výpisom z obchodného registra spoločnosti žalobcu z č.l. spisu 7,
fotodokumentáciou z č.l. spisu 8-9, ďalej súd oboznámil vyjadrením k žalobe žalovanej z č.l. spisu 21-22,

nákresom z č.l. spisu 63-66, vyjadrením k veci a doručením listinných dôkazov zo strany žalovanej z
č.l. spisu 78-79, a to pokusom o zmier zo dňa 5.3.2015 z č.l. spisu 80, kúpnou zmluvou z č.l. spisu
81-83, výpisom z účtu žalovanej za obdobie od 1.2.2014 do 30.4.2014 z č.l. spisu 84-90, výpisom z
účtu žalovanej z č.l. spisu 91-94, ďalej súd oboznámil s výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa
24.10.2014zč.l.spisu106,kópiouúhradyfaktúryzpokladnezč.l.spisu107zodňa24.10.2014,zmluvou

o obchodnej spolupráci z č.l. spisu 108-110, faktúrou č. 103/2014 z č.l. spisu 111, rozpočtom z č.l. spisu
112, ďalej súd oboznámil zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 15.9.2014 a ostatným obsahom spisu,
pričom zistil tento skutkový stav veci:

Žalobcom vo veci bola predložená faktúra č. 1/2014, v zmysle ktorej je uvedený ako dodávateľ a ako

odberateľ žalovaná. Predmetná faktúra bola vyhotovená dňa 25.9.2014 s dátumom dodania tovaru
dňa 25.9.2014 a s dátumom splatnosti dňa 10.10.2014 s tým, že faktúru vyhotovila X. S.. Predmetnou
faktúrou bola fakturovaná kuchynská linka na miesto dodania Sabinovská č. 69 Prešov v množstve 1ks,
v celkovej sume 1.460 eur bez DPH, digestor 1 kus v sume 99 eur, umývadlo 1 kus 69 eur, celkovo
bola fakturovaná suma 1.628 eur.

Žalobca k návrhu predložil reklamáciu faktúry č. 1/2014 adresovanú spoločnosti žalobcu zo strany
advokátskej kancelárie, ktorá v danom čase zastupovala žalovanú zo dňa 9.10.2014, v ktorej žalovaná
oznamovala žalobcovi, že si v ich spoločnosti neobjednala žiadnu kuchynskú linku, digestor a umývadlo
v sume 1.628 eur, ktoré mali byť vyhotovené a dodané dňa 25.9.2014. Uviedla, že uvedená faktúra

bola vyhotovená nesprávne, neoprávnene a nedôvodne. S tým, že zrejme došlo k zámene osôb na
strane objednávateľa a s tým, že advokátska kancelária žiadala o vykonanie nápravy, z týchto dôvodov
súčasne bola žalobcovi vrátená späť faktúra č. 1/2014.

Štatutárna zástupkyňa žalobcu p. S. vo veci uviedla, že pokiaľ ide o predmetný záväzok, niekedy

začiatkom roka 2014 žalovaná ju oslovila prostredníctvom jej bývalého manžela, ktorý je zmluvným
partnerom žalobcu, aby jej vyrobili kuchynskú linku do bytu, ktorý si kúpila na J. T.. Č.. XX B. V..
Následne jeho osobou bolo vykonané zameranie požadovanej kuchynskej linky. V polovici februára
po telefonickom rozhovore so žalovanou, žalovaná bola v sídle spoločnosti spolu s p. E., ktorý ju
sprevádzal. Došlo ku kompletnej špecifikácii kuchynskej linky, čo pripravil p. S.. Následne spolu

so žalovanou sama vo výrobe /teda dielni/ vybrali materiál, potom digestor a umývadlo, žalovaná
potvrdila objednávku a cenu ústne. Následne podľa dohody s p. S.Ň. bol dohodnutý termín montáže
linky. Cena bola na kalkulovaná podľa grafického nákresu a štatutárna zástupkyňa uviedla, že ceny
vtedy neexistovali, tieto sa tvoria individuálne na každú takúto kuchynskú linku a vychádzali zo
zadaných kritérií pre kuchynskú linku. Následne ako boli realizované práce na montáži kuchynskej

linky v byte žalovanej, jej žalovaná oznámila, že nemá finančné prostriedky a dohodli sa, že uhradí
za kuchynskú linku o tri mesiace až polroka. Potom sa však s nimi nekontaktovala, preto jej bola
vystavená faktúra a zaslaná na adresu jej trvalého bydliska. Štatutárna zástupkyňa žalobcu potvrdila,
že na fakturácii bola nesprávne uvedená ulica Sabinovská č. 69. V ďalších súvislostiach uviedla, žeje súčasne štatutárnou zástupkyňou spoločnosti INDOOR SYSTEMS, s.r.o., ktorá je veľkovýrobcom
takýchto kuchynských liniek, nedodáva však kuchynské linky koncovým zákazníkom, preto predmetná
linka, aj keď bola vyrobená touto spoločnosťou, následne bola fakturovaná konečnému zákazníkovi

prostredníctvom spoločnosti žalobcu, ktorý sa zaoberá práve touto obchodnou činnosťou. Predmetná
kuchynská linka bola následne fakturovaná spoločnosťou INDOOR SYSTEMS, s.r.o., spoločnosti
žalobcu. V roku 2014 spoločnosť žalobcu predala len jednu takúto kuchynskú linku konkrétnemu
konečnému zákazníkovi, a to žalovanej. Spoločnosť INDOOR SYSTEMS, s.r.o., sa taktiež prioritne
nezaoberá výrobu kuchynských liniek, resp. ich výrobu realizuje len v prípade objednávky od známych.

Štatutárnazástupkyňapoukázalanato,žekuchynskéspotrebiče,ktorébolizamontované,bolidovezené
dosídlaspoločnostisamotnoužalovanou.Cenakuchynskejlinkybolakalkulovanápodľaodsúhlaseného
grafického zákresu individuálne pre túto kuchynskú linku, cena sa vypočítala podľa m2. Štatutárna
zástupkyňa na otázku právnej zástupkyne žalovanej potvrdila, že p. E. dlhodobo pozná a vedela o jeho
blízkom vzťahu so žalovanou. Žalovanú taktiež osobne poznala už 7 rokov. Namietala, že by p. E. so
spoločnosťou INDOOR SYSTEMS, s.r.o. alebo spoločnosťou žalobcu mal nejaké obchodné vzťahy.

Žalovaná vo veci uviedla, že spoločnosť žalobcu nepozná. Uvedená spoločnosť jej nebola známa ani
pri doručení faktúry. Je pravdou, že si kúpila dvojizbový byt na ulici J. Č.. XX v roku 2014, a to za účelom
bývania alebo prenajímania. V tom čase jej priateľ p. Frisík jej vtedy navrhol, že dá zhotoviť kuchynskú
linku v spoločnosti žalobcu, nakoľko vo vzťahu k tejto spoločnosti mal pohľadávku a uviedol, že inak

by o tieto finančné prostriedky prišiel. Po rozchode mu oznámila, aby si zobral svoje osobné veci, ako
aj kuchynskú linku, pre ktorú neprišiel, táto bola následne demontovaná a uskladnená, byt bol predaný
bez kuchynskej linky. Pokiaľ ide o jej účasť vo februári v roku 2014 v sídle spoločnosti žalobcu v V. Č..
XXX, uviedla, že tam bola prítomná, nakoľko ju p. E. zobral so sebou vybrať farby kuchynskej linky a
dizajn. Navštívila aj výrobnú halu. Uviedla, že v byte sa v čase montáže kuchynskej linky nezdržiavala.

Následne sa so štatutárnou zástupkyňou spoločnosti žalobcu už nestretla, telefonicky sa kontaktovala
s pánom S.R., ktorý jej oznámil, že čo sa týka financií, všetko je vybavené s pánom E. podľa dohody.
Ohľadom ceny kuchynskej linky žiadne dojednania medzi ňou a štatutárnou zástupkyňou spoločnosti
nikdy neboli, všetko bolo v réžii pána E., ktorý jej spomínal zápočty a povedal, že sa nemá o nič starať,
on kupoval aj spotrebiče v hotovosti. S pánom E. sa rozišla v auguste v roku 2014.

X. E. potvrdil, že žalovaná je jeho bývalou priateľkou, uviedol, že štatutárna zástupkyňa žalobcu a pán
S. sú jeho známi. Uviedol, že nie je v žiadnom nepriateľskom vzťahu k nikomu z účastníkov konania.
Nemal žiadny obchodný vzťah so spoločnosťami INDOOR SYSTEMS, s.r.o., ani žalobcom. Uviedol, že
začiatkom januára roku 2014 bol požiadaný žalovanou, aby ju doprevádzal do sídla spoločnosti žalobcu

s tým, že následne k reálnej návšteve došlo v polovičke februára 20014. Návšteva spoločnosti bola
zabezpečená žalovanou, prítomná bola štatutárna zástupkyňa žalobcu - p. S. a jej bývalý manžel p. S..
Detaily objednávky dojednávala žalovaná so štatutárnou zástupkyňou, on v tom čase fajčil na chodbe s
p. S.. Uviedol, že nikdy nemal kľúče od bytu na J. T. Č.. XX B. V.. Niekedy v máji ho žalovaná požiadala,
či jej finančne pomôže. V byte bol len raz a fyzicky videl predmetnú kuchynskú linku už namontovanú.

Svedok B. S., vo veci uviedol, že je v partnerskom (obchodnom) vzťahu k spoločnosti žalobcu aj k
spoločnosti INDOOR SYSTEMS, s.r.o., žalovanú dlhodobo pozná ako kamarátku približne rok a pol,
ich kamarátske vzťahy ochladli. Nepriateľský vzťah však k nej prechováva. So svedkom p. E. je v
kamarátskom vzťahu približne 15 rokov, vedel o jeho vzťahu k žalovanej od roku 2013 do roku 2014.

Uviedol, že niekedy v januári ho žalovaná telefonicky kontaktovala s tým, že na Levočskej ulici č.
69 v Prešove kúpila byt, do ktorého potrebovala kuchynskú linku, po tomto telefonickom rozhovore
navštívil tento byt, zameral priestor a dohodli sa, že spracuje grafické návrhy. Následne v polovici
februára roku 2014 prišla žalovaná do sídla spoločnosti žalobcu, kde s ňou prešiel všetky technické
parametre predmetnej kuchynskej linky a dohodli sa, že spotrebiče okrem umývadla a digestora si bude

zabezpečovať sama. Ďalšie veci, a to výber dekoru a cenu s ňou, prejednávala štatutárna zástupkyňa
žalobcu p. S.. Následne boli do spoločnosti doručované spotrebiče, vstavaná chladnička, elektrická rúra
a varná doska, so žalovanou bol v telefonickom kontakte s tým, že montáž kuchynskej linky bude v byte
realizovaná až po ukončení rekonštrukčných prác. Následne bola kuchynská linka montovaná, montérmi
spoločnosti žalobcu, a to p. Š. a pomocným pracovníkom. Kľúče od bytu obdržal on sám od žalovanej

s tým, že dozeral na montáž predmetnej kuchynskej linky a po dokončení osobne žalovanej kuchynskú
linku odovzdal, dielo bolo ukončené a odovzdané ústne. Kuchynská linka bola montovaná v máji roku
2014. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej svedok uviedol, že pre pána E. vykonával obdobné práce
v roku 2010, taktiež, čo sa týka kuchynskej linky.Žalovaná sa v priebehu konania písomne k vykonanému dokazovaniu vyjadrila, poukázala na to,
že medzi žalobcom a žalovanou nedošlo k uzatvoreniu ústnej dohody, zmluvy o zhotovení veci na

zákazku podľa ustanovenia § 644 Občianskeho zákonníka a nasl.. Nárok neuznala a namietala pasívnu
legitimáciu v spore, keďže so žalobcom nikdy zmluvu o zhotovení veci neuzatvorila. Poukázala na
to, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o uzatvorení zmluvy. Zmluva o zhotovení veci na zákazku
môže byť uzatvorená aj ústne, avšak poukázala na to, že ak sa plnenie neposkytne na počkanie,
zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prijatí objednávky. Žiadna objednávka

ani potvrdenie však nebolo žalovanej predložené. Uviedla, že zmluvu so žalobcom uzatvoril jej vtedajší
priateľ, vypočutý svedok p. E., ktorý to síce poprel, avšak uviedla, že ich vzájomný vzťah ani teraz po
rozchode nie je dobrý, ako to sám vo svojej výpovedi potvrdil. Uviedla, že podala na jeho osobu trestné
oznámenie, ktoré bolo napokon riešené v priestupkovom konaní a jeho výpoveď z týchto dôvodov ani
nemožno považovať za dôveryhodnú. V ďalšom poukázala na rozpory v jeho výpovedi tým, že pán E.
tvrdil, že so spoločnosťou INDOOR SYSTEMS, s.r.o. nikdy nemal žiaden vzťah ani ako fyzická osoba,

ani ako konateľ spoločnosti, p. S. však uviedol že pre p. E. vykonával dielo, a to kuchynskú linku v roku
2010. Súdu predložila výpisy zo svojho bankového účtu a poukázala na to, že pokiaľ mali byť súčasťou
kuchynskej linky spotrebiče, ktoré si mala zakupovať, výpisy z bankového účtu nič také nepreukazujú,
tieto predložila za mesiace február 2014 až marec 2014 (č.l.sp. 84 až 92, z ktorých skutočne vyplýva,
že žiadne nákupy v predajniach elektrospotrebičov žalovanou realizované neboli).

V ďalšom žalovaná namietala, že zmluva o zhotovení veci na zákazku má odplatný charakter a musí byť
určená vždy v zmluve. Zmluva o zhotovení veci na zákazku platne nevznikne, ak zmluva cenu neurčuje
buď vôbec alebo sa jej určenie odsunie na neskoršiu dobu alebo inak obchádza (R 25/1972, Fekete I.,
občiansky zákonník, veľký komentár, 2. diel, strana 1935). Uviedla, že štatutárna zástupkyňa žalobcu,

pokiaľ ide o ceny, uviedla vo svojej výpovedi, že tieto vtedy neexistovali (v čase uzatvorenia zmluvy), že
tieto sa tvoria individuálne pre každú tú ktorú kuchynskú linku. Štatutárna zástupkyňa žalobcu uviedla,
že vychádzali zo zadaných kritérií na tú ktorú kuchynskú linku. Štatutárna zástupkyňa potvrdila vo svojej
výpovedí, že bola vyhotovená len táto jediná kuchynská linka a spoločnosť INDOOR SYSTEMS, s.r.o. sa
nezaoberal výrobou kuchynských liniek (strana 5 zápisnice zo dňa 21.1.2016). Žalovaná poukazovala,

že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy. Namietala, že nie je vylúčené, aby sa cena určila odkazom na cenník
zhotoviteľa, avšak žalobca žiaden cenník ani nepredložil, štatutárna zástupkyňa potvrdila, že cenník
neexistoval. Vo svojej výpovedi štatutárna zástupkyňa ani nevedela vysvetliť, ako k fakturovanej cene
dospeli, resp., ako bez cenníka boli ceny určené. Z toho dôvodu mala zato, že medzi žalobcom a
žalovanou nemohla platne vzniknúť zmluva o zhotovení veci na zákazku. V ďalšom žalobca nepredložil

ani žiadny dôkaz o prevzatí vecí žalovanou. Žalovaná žiadnu kuchynskú linku od žalobcu neprevzala,
linka bola totiž objednaná jej vtedajším priateľom p. E.. Listom zo dňa 5.3.2015 ho vyzvala na prevzatie
tejto kuchynskej linky, keďže táto bola demontovaná a uskladnená, nakoľko byt na J. T. B. V. žalovaná
predala, pričom byt predala bez kuchynskej linky. To svedčí o tom, aj že nikdy túto kuchynskú linku
nepovažovala za svoje vlastníctvo. V ďalšom namietala, že k uzatvoreniu zmluvy, ak by aj bolo došlo

medzi žalobcom a žalovanou, išlo by o zmluvu spotrebiteľskú uzavretú v zmysle ustanovení § 52 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka, pričom podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv, platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Spotrebiteľ má právo vopred vedieť cenu tovaru, ktorý kupuje. Žalobca nepreukázal, že by žalovanú,
s ktorou mal podľa jeho tvrdení uzatvoriť zmluvu, s touto cenou oboznámil, resp., že by táto cena

kuchynskej linky jej bola vopred známa. Z týchto dôvodov navrhovala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť,
nakoľko žalobca nepreukázal, že by si žalovaná kuchynskú linku objednala, že sa dohodli na cene
kuchynskej linky a že kuchynská linka bola odovzdaná žalovanej.

Súd vo veci vykonal dokazovanie aj kúpnou zmluvou uzavretou dňa 26.6.2015, kde ako predávajúca

a žalovaná prevádzala nehnuteľnosti na ulici J. Č.. XX, V., teda byt, v ktorom mala byť predmetná
kuchynská linka žalobca montovaná s tým, že zmluvné strany v zmysle predmetnej kúpnej zmluvy sa
dojednali, že byt sa predáva bez zariadenia a bez kuchynskej linky.

Súd vo veci vypočul aj matku žalovanej A. V., ktorá potvrdila, že žalovaná mala priateľský vzťah so

svedkom s p. E., a uviedla, že bola svedkom v čase, keď prebiehal rozhovor medzi jej dcérou a svedkom
ohľadom predmetnej kuchynskej linky, pričom dcéra mala záujem kúpiť lacnejšiu kuchynskú linku v
obchodnom dome, pričom pán E. jej navrhol, že má priateľov, ktorí mu dlhujú väčšiu sumu peňazí a
inak ich od nich nedostane len tak, cez túto kuchynskú linku. Pamätala si, že išlo o väčšiu sumu peňazía zarazilo ju, že by malo ísť o kuchynskú linku v tak vysokej cene. Následne si už len pamätala, že
pokiaľ dcéra byt predávala, tento bol bez kuchynskej linky, ktorú vymontovala a následne ju uskladnila
v nejakej garáži a vyzývala pána E., aby si ju vyzdvihol. Následne mala vedomosť o tom, že na adresu

trvalého pobytu dcéry bola doručovaná faktúra za predmetnú kuchynskú linku s tým, že na tejto bolo
uvedené, že bola dodaná na W. T.., čo ju prekvapilo.

Vo veci bol vypočutý súčasný priateľ žalovanej X. J., ktorý uviedol, že bližšie skutočnosti ohľadom
predmetnej kuchynskej linky mu známe nie sú. Potvrdil však, že koncom augusta 2014 bývalý priateľ

žalovanej, žalovanú začal obťažovať, začal obťažovať aj jeho samého, nepriamo sa mu vyhrážať,
navštívil ho v mieste jeho trvalého bydliska a situácia sa vyhrotila, kedy ich začal prenasledovať
motorovým vozidlom.

Súd v ďalšom vykonal dokazovanie aj výdavkovým pokladničným dokladom (č.l.sp. 106) zo dňa
24.10.2014 vydaným spoločnosťou INDOOR SYSTEMS, s.r.o. s uvedeným účelom úhrada faktúry

č. XXXXXXX vo výške 1.412,40 eur bez identifikácie, kto predmetný výdavkový pokladničný doklad
vyhotovil, vydal a schválil s tým, že vydaný bol pre spoločnosť žalobcu, v ďalšom bola súdu predložená
kópia pokladničného dokladu č. 0001 zo dňa 24.10.2014 na sumu 1.412,40 eur, na ktorom bolo uvedené
č. faktúry XXX/XXXX.

Zo strany žalobcu bola súdu predložená zmluva o obchodnej spolupráci uzatvorená medzi spoločnosťou
INDOOR SYSTEMS, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou žalobcu ako kupujúcim, predmetom ktorej
v preambule bolo uvedené „ táto kúpna zmluva sa uzatvára ako výsledok obchodnej spolupráce
medzi vyššie uvedenými spoločnosťami“. Zmluva bola uzatvorená dňa 1.1.2014 v V. Č.. XXX, kde obe
spoločnosti mali sídlo a za obe spoločnosti je podpísaná totožná osoba ako konateľka spoločnosti, a

to X. S.R..

Podľa čl. I. predmet zmluvy vyššej citovanej zmluvy o obchodnej spolupráci, predmetom zmluvy bolo
zabezpečenie akéhokoľvek nábytku podľa potrieb kupujúceho za veľkoobchodné ceny, ktorý bude
predávajúcim namontovaný namiesto určenia individuálne podľa potreby.

Podľa čl. II. boli dojednania o kúpnej ceny s tým, že kúpna cena bude stanovená samostatne podľa
výpočtu m2, pri každej objednávke samostatne podľa zadania.

Súdu krátkou cestou bola predložená aj faktúra č. 103/2014 vystavená dodávateľom INDOOR

SYSTEMS, s.r.o. pre odberateľa, a to spoločnosť žalobcu s dátumom vyhotovenia dňa 24.9.2014 s
dátumom dodania tovaru dňa 20.9.2014 a s dátumom splatnosti dňa 24.10.2014 so špecifikáciou, že
ide o fakturáciu kuchynskej linky, množstvo 1 ks, za cenu bez DPH 1.040 eur, digestor 81 eur, umývadlo
56 eur, spolu v sume 1.412,40 eur s DPH.

Súdu bol predložený aj rozpočet (č.l.sp. 112) opatrený pečiatkou spoločnosti žalobcu, bez podpisu
žalovanej, bez dátumu, so špecifikáciou kuchyňa - rozmery viď nákres, špecifikácia dvierka DTD 18
milimetrov cena bez DPH 463 eur , pracovná doska a zástena F 275 betón tmavý s cenami 60 eur a 128
eur, korpusy DTD 980 SM s cenou 689 eur, spolu v sume 1.340 eur, pod položkou doplnky zásuvky 6
kusov 20 eur, spolu 120 eur, umývadlo 1 kus 69 eur, digestor 1 kus 99 eur, spolu 288 eur, s poznámkou :

„spotrebiče dodá zákazník“, spolu cena 1.628 eur.

Listinné dôkazy, a to výdavkový doklad, pokladničný doklad, zmluva o obchodnej spolupráci zo dňa
1.1.2014, faktúra č. XXX/XXXX a rozpočet bez datovania, boli súdu predložené na pojednávaní krátkou
cestou až dňa 19.4.2016, pričom samotná žaloba bola súdu doručená dňa 24.10.2014, podľa časovej

osi uvedené listinné dôkazy teda mali, podľa žalobcu, existovať v čase podania žalobného návrhu, na
uvedené súd poukazuje z hľadiska hodnovernosti takto predložených listinných dôkazov na ktorých
žalobca založil dôvodnosť uplatneného nároku a zrejme mu nič nebránilo ich predložiť už spolu so
žalobou.

Súd vo veci vypočul aj svedka Q. Š., ktorý uviedol, že pracoval pre spoločnosť žalobcu približne 3 roky,
pracoval ako vedúci výroby, pamätal si na montáž kuchynskej linky na J. T. B. V.. Uviedol, že do bytu
chodili montovať kuchynské linky minimálne dvaja, ktorý z kolegov, uviesť nevedel. Pamätal si, že mal k
dispozícii kľúče od bytu, odkiaľ však uviesť nevedel. Pamätal si, že v byte bola podľa opisu žalovaná apodľa opisu osoby žalovanej, túto registroval aj v sídle spoločnosti pri výbere materiálu s tým, že táto do
bytu prišla, skontrolovala, pozrela sa, nijak sa nevyjadrovala a mal z nej dobrý dojem. Majiteľa bytu však
osobne nepoznal, nepamätal si, ani kto preberal túto kuchynskú linku, bežne, za spoločnosť preberanie

zhotoveného diela vykonávala p. S. alebo p. S..

Zo zápisnice o trestnom oznámení (pripojený spis) zo dňa 15.9.2014 Obvodného oddelenia policajného
zboru Prešov - sever, č. Č.B. R. - XXXX/ W.- V.-XXXX, mal súd zistené, že žalovaná podala trestné
oznámenie s tým, že uviedla, že od roku 2011 do júna 2014 chodila s X. E., ktorý je držiteľom krátkej

strelnej zbrane. Po rozchode v júni v roku 2014 ostali v kontakte, na krátky čas sa aj stretli a telefonovali
si. 7.9.2014 jej zavolal, že vie o tom, že má nový vzťah. Telefonoval jej nadriadenému a priateľkám z
dôvodu, aby zistil skutočnosti o jej novom vzťahu, o jej novom priateľovi a zisťoval, kde pracuje a kde
býva, taktiež ho vyhľadal v mieste jeho trvalého bydliska. Ďalej nasledujú ďalšie opisy udalostí zo dňa
10.9.2014 so záverom že žalovaná má obavy o svojho priateľa, o svoju rodinu z toho dôvodu, že p. E.
má zbraň. V minulosti na ňu vyvíjal psychický nátlak a fyzicky ju aj napadol, a to tak, že jej dal facku,

pričom trpel predstavou, že ho neustále podvádza, útoky však neoznamovala polícii.

Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť žalobcu vznikla dňa 12.7.2012.

Súd právne uzatvára :

Podľa § 631 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej
len OZ), zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že
ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 632 OZ, ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi
písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a
ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

Podľa § 634 OZ

(1) Ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť
primeranú cenu.
(2) Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach
alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už
počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.

Podľa § 635 OZ
(1) Ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady
do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak práce
dodatočne písomne objednal.

(2) Ak v čase od uzavretia zmluvy do jej splnenia došlo k zmene cenového predpisu, podľa ktorého sa
cena dohodla, je zhotoviteľ na to povinný objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť
mu novú cenu.
(3) Objednávateľ je oprávnený po oznámení novej ceny od zmluvy odstúpiť; ak bez zbytočného odkladu
od zmluvy neodstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi novú cenu, ibaže k zvýšeniu ceny došlo po

prekročení dohodnutej doby vykonania diela.
(4) Ak objednávateľ odstúpi od zmluvy, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú
prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne dohodnutej ceny, iba ak mal z čiastočného plnenia zmluvy
majetkový prospech.

Podľa § 636 OZ
(1) Ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom. Ak
zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom podstatne prekročiť, je povinný na to
objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu; inak nemá právo za
zaplatenie rozdielu v cene.

(2) Objednávateľ je oprávnený po oznámení novourčenej ceny od zmluvy odstúpiť; ak od zmluvy
odstúpi,jepovinnýzaplatiťzhotoviteľovisumupripadajúcunavykonanúprácuavzniknuténákladypodľa
pôvodne určenej ceny, len pokiaľ mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech. Odstúpením
od zmluvy nie je dotknuté právo objednávateľa na náhradu škody.Podľa § 589 OZ cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je
zmluva neplatná podľa § 40a.

Podľa § 52 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná

podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(8) Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný
plnenie vrátiť a nehou uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevie
žiadaným plnením nie aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytované spotrebiteľovi na základe zmluvy

uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy je za nevyžiadané.

Podľa § 54 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
(1)Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach

zmluvy, a to
1. o predmete diela,
2. o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa,
3. o tom, že zhotovenie diela bude odplatné; výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela nemusí byť
dohodnutá.

Dohoda o výške ceny za dielo nie je podstatnou náležitosťou zmluvy. Ak nedošlo k dohode o jej výške
pri uzavretí zmluvy, objednávateľ je povinný zaplatiť cenu určenú osobitnými predpismi a ak osobitný
predpis nie je vydaný, primeranú cenu. Za primeranú cenu treba považovať cenu, ktorá sa v mieste a v
čase uzavretia zmluvy obvykle poskytuje za obdobných podmienok za porovnateľné dielo.

Zvyššieuvedenéhozákonnéhoustanoveniavyplýva,žecenazadielosaurčujebuďdohodouzmluvných
strán alebo je stanovená osobitnými predpismi, napr. podľa rozpočtu v zmysle § 635 OZ alebo odhadom
v zmysle § 636 OZ.

Žalobca v samotnej žalobe ani v priebehu konania nerozporoval, že k uzatvoreniu zmluvy o dielo malo
dôjsť na základe objednávky žalovanej s tým, že v skutkových okolnostiach podanej žalobe uvádzal, že
predmetom činnosti žalobcu je okrem iného kúpa tovaru na účely predaja konečnému spotrebiteľovi.Žalobca na podporu svojich tvrdení na preukázanie vzniku zmluvy o dielo, resp. zmluvy o zhotovení veci
na zákazku, navrhol vykonať dokazovanie výsluchom štatutárnej zástupkyne žalobcu a svedkov pána
S. a pána E..

Žalovaná vo veci nenamietala skutočnosť, že predmetná kuchynská linka ako vec v zmysle ustanovenia
§ 118 a § 119 Občianskeho zákonníka (predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich
povahapripúšťa,právaaleboinémajetkovéhodnoty,vecisúhnuteľnéalebonehnuteľné),sanachádzala
v byte, ktorý bol v jej vlastníctve, na J. T. Č.. XX B. V., avšak namietala, že predmetná kuchynská linka

bola na základe objednávky jej bývalého priateľa, následne záväzku žalobcu, realizovaná, jej montáž,
do vlastníctva jej bývalého priateľa p. E..

V danej právnej veci bolo na žalobcovi uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu vzniku zmluvy
o zhotovení veci na zákazku, nakoľko zo strany žalobcu súdu neboli predložené žiadne listinné dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia, následne súd vychádzal z výpovede štatutárnej zástupkyne, ako aj z

výpovedí svedkov.

Štatutárna zástupkyňa žalobcu tvrdila vo svojej výpovedi, že k uzatvoreniu zmluvy došlo v priestoroch
spoločnosti (sídla spoločnosti) tak, že bola žalovanou potvrdená objednávka a cena, termín dodania
a montáž kuchynskej linky bol dojednaný tak, že túto mala určiť samotná žalovaná, pričom o tom

mala informovať p. S.. Žalovaná poprela potvrdenie objednávky a vôbec dojednanie o cene, naopak
poukazovala na to, že predmetnú kuchynskú linku objednával jej bývalý priateľ. Ako vyplynulo z
výpovede štatutárnej zástupkyne žalobcu, v čase, kedy tieto dojednania medzi ňou a žalovanou mali
prebiehať, nebol prítomný nijaký iný svedok. Pán S. vo svojej výpovedi uviedol, že tieto časti zmluvných
podmienok dojednávala štatutárna zástupkyňa žalobcu (viď zápisnica zo dňa 21.1.2016, strana 16č.l.sp.

75), ani svedok pán E., nebol pri týchto dojednaniach, naopak uviedol, že sedel na chodbe a fajčil s
p. S. a vôbec, jeho účasť bola len v úlohe „doprovodu“. Pán S., navyše sám uviedol, že dojednával len
technické záležitosti, napr. vizualizáciu samotnej kuchynskej linky, so žalovanou.
Žalobca súdu predložil síce rozpočet na predmetnú kuchynskú linku, avšak tento je bez datovania a nie
je opatrený, aspoň podpisom, žalovanej.

Zmluva o dielo je dvojstranný vzájomný záväzkový právny vzťah, ktorého účelom je poskytnúť
objednávateľovi podľa stanovenia zadania dielo za odplatu, podstatnými náležitosťami zmluvy je dohoda
opredmetezmluvyaoposkytnutícenyzadielo.Pokiaľideodohoduopredmetezmluvyodiele,anivtom
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, rovnako, ako ani o obsahu dojednenia o odplatnosti zhotovenia

diela.

Bez ďalších dôkazov je to len tvrdenie štatutárnej zástupkyne žalobcu. Pokiaľ ide o výpoveď svedka
pána S., jeho výpoveď súd posudzoval jednak z hľadiska hodnovernosti, vzhľadom na jeho vzťah k
bývalému priateľovi žalovanej a jednak jeho vzťah k samotnému žalobcovi, nakoľko z jeho výpovede

vyplynulo, že je s ním v partnersko-obchodnom vzťahu, ako aj so spoločnosťou INDOOR SYSTEMS,
s.r.o., a teda jednoznačne má záujem na tom, aby súd posúdil uzatvorenie zmluvy o dielo so žalovanou
ako platné, nakoľko od toho závisí zrejme aj jeho odmena, napokon podieľal sa na technickej realizácii.

Spornou ostala aj otázka preberania predmetnej kuchynskej linky žalovanou, žalobca toto tvrdenie opäť

preukazoval len svedeckou výpoveďou p. S., a naopak, svedok p. Š. uviedol, že nemá bližšie informácie,
resp. nebol svedkom odovzdania tejto kuchynskej linky, žalovaná popierala aj fyzické prevzatie tejto
kuchynskej linky a v konečnom dôsledku, aj pokiaľ by prevzala dielo vychádzajúc z vyjadreného
právneho záveru Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 33Cdo 2915/2013 zo dňa 21.5.2014, i
keď zhotoviteľ odovzdal dielo osobe, ktorú k tomu objednávateľ nesplnomocnil, považuje sa dielo za

prevzaté, pokiaľ je možné z ďalšieho konania objednávateľa vyvodiť, že právny úkon prevzatia diela nie
splnomocnenou osobou dodatočne schválil. V danej právnej veci kuchynská linka bola odovzdaná v máji
2014 a podľa vykonaného dokazovania, žalovaná sa rozišla s p. E., ktorého označila ako objednávateľa
až v auguste 2014, medzi týmto časovým obdobím, účastníkmi konania produkované žiadne dôkazy, na
základe ktorých by bolo možné vyvodiť, že dodatočne p. E. alebo niekto iný, kto bol objednávateľom

tejto kuchynskej linky namietal, že prevzala kuchynskú linku žalovaná.

V ďalšom súd poukazuje na rozhodnutie č. R12/1989, kde konštatované bolo Najvyšším súdom Českej
republiky,žeaktívnaapasívnalegitimáciavsporeoprávaalebopovinnostivyplývajúcezozmluvyodielo(vrátane práv zo zodpovednosti za vady), majú účastníci právneho vzťahu, medzi ktorými táto zmluva
vznikla (t.j. objednávateľ a zhotoviteľ), a to bez ohľadu na to, či objednávateľ je vlastníkom veci, ktorej sa
dielo malo týkať, a bez ohľadu, či zhotoviteľ vykonal dielo sám alebo prostredníctvom iných subjektov.

Na vyššie uvedené súd poukazuje z toho dôvodu, že pokiaľ žalobca odvádzal pasívnu legitimáciu
žalovanej len zo skutočnosti, že táto kuchynská bola montovaná v byte žalovanej a že táto ju aj prevzala,
uvedené ešte nezakladá aj pasívnu legitimáciu, čo sa týka záväzku zaplatenia jej ceny, nakoľko súd
nemal preukázané, že bola žalovaná objednávateľkou.

V tejto súvislosti súd má zato, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa vzniku záväzkového
právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, a to pre nepreukázanie vzniku dohody o podstatných
náležitostiach zmluvy. Súd nemal preukázané ani, že na strane žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia, nakoľko objednávateľom bola zrejme tretia osoba.
V ďalšom súd poukazuje aj na rozhodnutie NS sp. zn. II Odon 14/96 , z ktorého právnej vety
vyplýva, že súd nemôže konštatovať vznik pohľadávky a zodpovedajúceho dlhu na len základe
(pouhého) zistenia, že došlo k odovzdaniu a prevzatiu veci, je potrebné vždy zistiť právny dôvod (kauzu)
tohto odovzdania (ak nešlo o plnenie bez právneho dôvodu).

Následne poukázal aj na to, že žalovaná byt predala bez kuchynskej linky a vyzvala bývalého priateľa
na prevzatie veci listom zo dňa 5.3.2015 (čl. sp. 80). Pokiaľ žalobca argumentoval tým (viď záverečný
prednes), že žalovaná užívala uvedenú kuchynskú linku, resp. dokonca prenajímala predmetný byt
spolu s touto kuchynskou linkou a pritom neplatila nájomné za kuchynskú linku p.E., uvedené nebolo
predmetom tohto sporu a právny vzťah medzi žalovanou a p.E. ohľadom predmetnej kuchynskej linky,

je pre rozhodnutie v danej právnej veci právne nepodstatný.

Pre rozhodnutie vo vzťahu k žalobcovi je relevantným to, že sporové konanie je ovládané zásadou
prejednacou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočnosti a navrhovanie dôkazov ich preukazujúcich,
je zásadne vecou účastníka konania. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva zásadne na

účastníkoch konania. Účastník má povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1, § 101 ods. 1 O.s.p.) i povinnosť
dôkaznú. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej
normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia a
neunesenie bremena tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá
nevyšla inak v konaní najavo, nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa

hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti má pre účastníka za následok
pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

Žalobca bol v konaní zastúpený advokátom prítomným na pojednávaniach na súde, kde bol poučený aj o
dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4. O.s.p. On sám svoju žalobu vo vzťahu k žalovanej odôvodňoval

existenciou zmluvy o zhotovení veci na zákazku, ktorá, keďže mala byť uzavretá len ústne, svedeckými
výpoveďami jej existenciu nepreukázal.

Ak sporové konanie je založené na povinnosti tvrdenia účastníka a na označení dôkazov, tak potom pri
aplikácii § 153 ods. 1 O.s.p., vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý vyplynul z výsledkov vykonaného

dokazovania, súd je toho názoru, že nemožno žalobnému návrhu voči žalovanej vyhovieť. Nemožno
totižto záver o povinnosti zaplatiť žalobcovi žalovanej odôvodniť len tým, že sa dohodla na objednávke
a cene diela ústne so štatutárnou zástupkyňou žalobcu, len na tvrdení štatutárnej zástupkyni žalobcu,
keď žiadny zo svedkov (viac či menej hodnoverných) ani pri tom nebol, resp. uviedli, že tieto dojednania
boli realizované len p. S..

No navyše úplne nelogicky vyznievajú ďalšie okolnosti, napr., že v septembri roku 2014 spoločnosť
žalobcu fakturovala v danom roku len prvú kuchynskú linku. Fakturácia bola realizovaná až septembri,
pritom dielo bolo hotové už v máji. Rozpočet linky je bez dátumu a žalovanej nebolo vydané potvrdenie
o prijatí objednávky alebo aspoň o prevzatí rozpočtu. Prebratie kuchynskej linky bolo realizované len

ústne, navyše len „zmluvným“ partnerom žalobcu. Fakturácia bola realizovaná na kuchynskú linku na
inej adrese, ako reálne bola vykonaná montáž.Súd ďalej zamietol vykonanie dokazovania výsluchom svedka p. S., navrhovaného žalobcom, ktorý mal
preukázať, že podobne sa žalovaná zachovala v minulosti, keď si zariaďovala prevádzku kaderníctva
a nezaplatila za nábytok, s tým, že princípy a zásady súdneho konania nepripúšťajú pre založenie

dôvodnosti tohto nároku akési zovšeobecnenie správania sa žalovanej v minulosti. Navyše žalovaná
prevádzku zariaďovala niekedy v rokoch 2010 - 2011, spoločnosť žalobcu vznikla v roku 2012.

Nezanedbateľná je aj skutočnosť, že žalovaná bola v pozícii spotrebiteľky a pre spotrebiteľskú zmluvu
je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie

predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určí dodávateľ, pričom spotrebiteľ často
nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje
všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a

ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Neunesenie bremena tvrdenia a nesplnenie dôkaznej povinnosti tak, ako je už uvedené vyššie, má za

následok pre účastníka konania nepriaznivé rozhodnutie. Preto súd dospel k záveru, že žalobu proti
tomuto žalovanej treba zamietnuť.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že vyjadril
rozsah náhrady trov percentom, a to z dôvodu, že pojednávanie vo veci bolo odročené na vyhlásenie

rozhodnutia (§ 156 ods. 2 O.s.p.) a preto bolo potrebné doručiť písomné vyhotovenie rozsudku
účastníkom konania ihneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, pričom ešte úspešnému
účastníkovi vzniklo právo na lehotu ohľadom vyčíslenia trov právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.