Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Poprad

Judgement was issued by JUDr. Eva Rešatková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416010003
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8416010003.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.03.2017 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného P. G. proti rozsudku Okresného súdu
Kežmarok sp. zn. 1T/2/2016 zo dňa 25.04.2016.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T/2/2016 zo dňa 25.04.2016 bol obžalovaný P. G.
uznaný vinným v bode 1/ tohto rozsudku z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211
ods. 1 písm. b/ Tr. zákona a v bode 2/ rozsudku z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

1/

ako zákonitý rodič maloletého K. H., nar. XX. X. XXXX žiaka Základnej školy s materskou školou
Rakúsy č. 81, okres Kežmarok, si voči nemu zanedbával svoje zákonné povinnosti rodiča tým, že
počas školského roka 2014/2015, v dobe od 9. 3.2014 do 30. 6. 2015 umožnil maloletému K.H., nar.
XX. X. XXXX bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškať 124 vyučovacích hodín, pričom na viaceré
upozornenia školy nereagoval a o výchovu a zabezpečenie dochádzky svojho syna do školy sa nestaral,

2/
najneskôr v priebehu dňa 9. 7. 2015 bez vážneho dôvodu nenastúpil v Ústave na výkon väzby v Prešove
výkontrestuodňatiaslobodyvtrvaní8mesiacovsozaradenímdoústavunavýkontrestuodňatiaslobody
so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn.: 7T
224/2014 zo dňa 25.9.2015, napriek tomu, že bol o tejto lehote stanovenej Okresným súdom Kežmarok
upovedomený výzvou Okresného súdu Kežmarok zo dňa 19. 6· 2O15, ktorá mu bola doručená dňa 3.

7. 2015 na adresu jeho trvalého bydliska v obci X., okres D.,

za čo mu bol podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 2, 4 a
§ 41 ods. 1 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, pre výkon ktorého
bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení proti výroku o treste, ktorý
bližšie neodôvodnil.

Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský
súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle §

317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, protiktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a zistil, že
odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd v prvom rade preskúmaval postup konajúceho súdu predchádzajúci napadnutému
rozsudku a zistil, že konajúci súd vykonal hlavné pojednávanie za účasti obžalovaného, ktorý mal
možnosť predniesť argumenty o svojej nevine, mal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom,
navrhovať vykonanie ďalších dôkazov, ako aj predniesť záverečnú reč a posledné slovo. V konaní
bol zastúpený obhajcom, prostredníctvom ktorého mohol obžalovaný uplatňovať svoje práva, preto

porušenie práva na obhajobu nezistil.

Odvolanie obžalovaného bolo obmedzené iba na výrok o treste, preto výrok o vine nebol preskúmavaný.
Okrem toho je potrebné k výroku o vine uviesť i to, že obžalovaný vyhlásil, že nepopiera spáchanie
skutkov, pričom po predpísanom postupe podľa § 257 Tr. poriadku bolo vyhlásenie obžalovaného o vine
prijaté.

Obžalovaný L. G. bol tak uznaný vinným zo spáchania dvoch skutkov, ktorých vyššie uvedená právna
kvalifikácia zodpovedá zákonu.

Následne odvolací súd pristúpil k preskúmaniu výroku o treste, ktorý bol obžalovanému uložený vo

výmere 8 mesiacov. Konajúci súd ako poľahčujúcu okolnosť vyhodnotil to, že obžalovaný sa k spáchaniu
trestnýchčinovpriznalasvojekonanieoľutoval.Skutočnosť,žeobžalovanýnepoprelspáchanieskutkov,
sa v zmysle § 257 ods. 4 Tr. poriadku hodnotí ako priznanie obžalovaného k spáchaniu skutku,
pričom obžalovaný v rámci konania prezentoval ľútosť nad spáchaním skutkov, preto priznanie tejto
poľahčujúcej okolnosti je v súlade so zákonom. Konajúci súd zistil, že obžalovanému priťažovali dve

okolnosti, a to, že spáchal viac trestných činov, čo zodpovedá priťažujúcej okolnosti uvedenej v §
37 písm. h/ Tr. zákona a že pred spáchaním prerokovaných trestných činov už bol odsúdený za iné
úmyselnétrestnéčinypodľa§37písm.m/Tr.zákona,čozodpovedázisteniamplynúcimzodpisuregistra
trestov, podľa ktorého bol obžalovaný už aj pre prečiny marenia výkonu úradného rozhodnutia dvakrát
odsúdený. S uvedeným záverom o pričítaní priťažujúcich okolností sa stotožnil aj odvolací súd.

Konajúci súd aplikoval pri ukladaní trestu aj ustanovenie § 41 ods. 1 Tr. zákona, keďže trest ukladal za
dva trestné činy, čo je v súlade so zákonom.

Prečiny, z ktorých bol obžalovaný L. G. uznaný vinným, sú rovnako trestné, čo vyplýva z ustanovených

sankcií za žalované prečiny. Tak za prečin podľa § 211 ods. 1, ako aj za prečin podľa § 348 ods. 1 Tr.
zákona možno ich páchateľovi uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. Preto pokiaľ konajúci súd
ukladal obžalovanému trest podľa § 211 Tr. zákona, ukladal ho v súlade so zásadou uvedenou v § 41
ods. 1 Tr. zákona.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery konajúci súd prihliadal nielen na účel trestu vymedzený v § 34
ods. 1 Tr. zákona, ale aj na zásady uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zákona, teda prihliadal na prevyšujúci
pomer priťažujúcich okolností, na spôsob spáchania činov, ich následky, zavinenie, pohnútky, ako aj na
osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy.

Pri prevahe priťažujúcich okolností konajúci súd upravoval trestnú sadzbu v zmysle ustan. § 38 ods. 4
Tr. zákona, pričom po jej úprave podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona sa zvýšila dolná hranica trestnej sadzby na
8 mesiacov a jej horná hranica naďalej ostala 2 roky. V rámci takto upravenej trestnej sadzby konajúci
súd ukladal trest.

Určenie druhu trestu odňatia slobody za spáchanie prečinov, ktorých závažnosť je nižšia, zodpovedá
hodnoteniu osoby obžalovaného a možnostiam jeho nápravy. Ako je to už vyššie konštatované,
obžalovaný bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný, v jednom prípade má odsúdenie zahladené, pričom
od roku 2013 obžalovaný bol trikrát odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody nielen za
majetkovú trestnú činnosť, ale aj za recidívu páchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Z

uvedeného teda plynie, že obžalovaný sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti a to aj napriek výkonom
trestov, preto uložený druh trestu odňatia slobody zodpovedá zákonu. Možnosti nápravy obžalovaného,
ktorý už bol päťkrát vo výkone trestu odňatia slobody, z toho v jednom prípade bol podmienečne
prepustený z výkonu trestu a to vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 21T/48/2011, sú práve z dôvodurecidívy uňho podstatne nižšie. Vychádzajúc z týchto záverov odvolací súd uzavrel, že uložený trest
odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov je trestom neprimeraným, pretože je miernym a nezodpovedá
vyslovenému hodnoteniu osoby obžalovaného a možnostiam jeho nápravy. Ak obžalovaný už bol

dvakrát odsúdený aj za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia práve z dôvodu, že nenastúpil
výkon trestu bez vážnych dôvodov, pričom za taký prečin mu bol rozsudkom Okresného súdu Kežmarok
sp. zn. 7T/224/2014 zo dňa 25.09.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.
5To/13/2015 zo dňa 13.05.2015 uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne,
pri ukladaní trestu v prerokúvanej veci za dva prečiny mal byť obžalovanému uložený trest odňatia

slobody prísnejší úhrnný trest. Vzhľadom však na skutočnosť, že odvolanie bolo podané iba v prospech
obžalovaného, odvolací súd toto pochybenie konajúceho súdu nemohol napraviť.

S poukázaním na vyššie uvedené zistenia a z nich plynúce úvahy odvolací súd odvolanie obžalovaného
vyhodnotil ako nedôvodné a keďže nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku v prospech
obžalovaného, toto odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.