Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18P/93/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115217035
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115217035.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom vo veci starostlivosti o maloleté

dieťa, Q. B., Z.. XX.XX.XXXX zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, bytom u matky, dieťa rodičov: matka Q. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. XXX XX Q. XX, a otca Q. B.,
Z.. XX.XX.XXXX, B. O. XX/XX, XXX XX O., o zmenu priezviska, takto

r o z h o d o l :

Súd d á v a súhlas za otca k tomu, aby matka podala žiadosť o zmenu priezviska maloletej Q. na
priezvisko „Q.“ na príslušný správny orgán.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu 02.07.2015 sa matka domáhala udelenia súhlasu na zmenu priezviska
maloletého Q. na priezvisko „Q.“. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 19.05.2012 uzavrela manželstvo s
F. Q.. Z manželstva sa jej narodilo dieťa F. Q., pričom maloletá dcéra sa od narodenia syna pýta, prečo

sa nevolá Q.. K návrhu pripojila sobášny list a rodné listy detí.

2. Otec sa k návrhu matky nevyjadril. Zásielka s výzvou na vyjadrenie bola doručená náhradným
spôsobom, uložením zásielky na doručovacej pošte.

3. Otec sa pojednávania nariadeného v tejto veci nezúčastnil. Svoju neprítomnosť neospravedlnil. Súd
konštatuje, že tel. kontaktoval otca na tel. čísle 0911/700822, ktorý však po zistení, že ide o telefonát

zo súdu hovor ukončil a následne už nedvíhal.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, manžela matky, maloletej a oboznámením sa
s listinnými dôkazmi a to:
- rodný list maloletých detí,
- sobášny list matky a jej súčasného manžela,
- pisomné podanie maloletého dieťaťa

- vyjadrenie kolízneho opatrovníka
- rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 5P/87/2009-41 zo dňa 29.03.2010
- rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 5P/146/2008-58 zo dňa 04.05.2009
o pravdivosti ktorých dôkazov nemal súd žiadne pochybnosti, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 5P/146/2008-58 zo dňa 04.05.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť 07.05.2009, bola maloletá Q. zverená do osobnej starostlivosti matky, a otec bol

zaviazaný na platenie výživného vo výške 50,- eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.
k. 5P/87/2009-41 zo dňa 29.03.2010, právoplatným dňa 14.04.2010, bolo upravené stretávanie otca s
maloletou.6. Na pojednávaní dňa 04.11.2016 a 28.11.2016 matka uviedla, že otec najskôr so zmenou priezviska
súhlasil, ale následne si to rozmyslel. Ďalej uviedla, že nevie, kde sa otec zdržuje. Na otázky súdu,
či otec platí výživné matka uviedla, že nie, pričom matka toto výživné nevymáha. Matka ďalej uviedla,

že otec prakticky od septembra 2013 (kedy navštevoval dcéru počas vyučovania, čo ju rušilo), dcéru
nenavštevuje a nejaví o ňu záujem. Pred septembrom 2013 navštevoval otec dcéru v marci (a období
pred tým), v rozsahu jeden krát do mesiaca na 1-2 hodiny. Maloletá navštevuje starú matku. Matkin
manžel má výborný vzťah s maloletou.

7. Z výsluchu maloletej súd zistil, že maloletá si praje zmenu priezviska, tj. aby sa volala ako jej brat,
mama a otec brata, ktorého označila za otca. Súčasne súd z textu písaného dcéru (č.l.86), ktorý
maloletá najskôr súdu nechcela predložiť, a predložila ho až v priebehu pojednávania, má preukázané,
že maloletá sa chce volať Q., nakoľko súčasnú rodinu považuje za svoju a biologického otca vníma ako
osobu, ktorá o ňu nejaví dlhodobo záujem. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny žiadal rozhodnúť podľa
vykonaného dokazovania v záujme maloletého dieťaťa.

8. Súd vo veci rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:

9. Podľa § 35 Zákona o rodine, Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku

maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

10. Podľa § 40 ods. 1 Zákona o rodine, deti majú spoločné priezvisko rodičov, alebo priezvisko jedného
z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3, 4.

11. Podľa § 40 ods. 2 Zákona o rodine, ak priezvisko maloletého dieťaťa nebolo určené podľa odseku
1 a rodičia majú rôzne priezviská, dohodnú sa o priezvisku dieťaťa a oznámia to matričnému úradu
najneskôr do troch dní od narodenia maloletého dieťaťa.

12. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, Maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

13. Okrem zmeny priezviska dieťaťa podľa Zákona o rodine je možné zmeniť priezvisko dieťaťa na
základe dohody alebo na základe povolenia príslušného správneho orgánu podľa § 6 - 11 Zákona č.
300/1993 Z. z. o mene a priezvisku. K žiadosti o povolenie zmeny priezviska maloletého musí byť
pripojený súhlas druhého rodiča. Výnimočne môže nesúhlas druhého rodiča nahradiť súd v konaní o
vyslovenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého tak, ako je tomu v tomto prípade. Musí mať však

za preukázané, že pre takéto nahradenie súhlasu existujú dôležité dôvody.

14. V danej veci súd návrhu matky vyhovel, pretože tieto dôležité dôvody existujú: otec, ktorého
priezvisko dieťa nosí, si neplní vôbec svoje povinnosti k dieťaťu, neprispieva na jeho výživu, nejaví
o neho záujem, a je teda zrejmé, že k nemu stratil akýkoľvek citový vzťah. Vzhľadom k tomu nie je

v záujme dieťaťa prehlbovať pocit spolupatričnosti k tomuto rodičovi. Súd prihliadol aj ku skutočnosti,
že maloletá má hlboký citový vzťah so súčasným manželom matky a prípadnou zmenou priezviska by
maloletá nadobudla práve priezvisko svojej matky a jej manžela, t. j. priezvisko osôb, ktoré sa o neho
riadne a celodenne starajú a ku ktorým ho viažu vzájomné citové väzby, pričom tento vzťah vykazuje
známky stability. Rovnako maloletá bude mať priezvisko rovnaké ako jej brat. V neposlednom rade súd

prihliadol k názoru maloletej, o ktorého úprimnosť nemal súd žiadne pochybnosti. Súd s poukazom na to,
že priezvisko vyjadruje spolupatričnosť dieťaťa k rodine, má za to, že návrh matky je dôvodný a súhlas
otca je možné rozhodnutím súdu nahradiť. Vzhľadom k tomu rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

15. Pre úplnosť súd dodáva, že ani rozhodnutie súdu, ktorým sa nahrádza súhlas druhého rodiča so
zmenou priezviska, nie je dôvodom na povoľujúce rozhodnutie správneho orgánu, ktorý vec vo vlastnej
kompetencia posúdi správnou úvahou.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho Proti tomuto rozsudku je
prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom

Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Toto rozhodnutie je vykonateľné doručením.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Súd poučuje otca, že rozsudok o výživnom je vykonateľný
doručením.