Uznesenie Judgement was issued on Friday, March 10, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Pu/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116223577
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116223577.5

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci vyslovenia prípustnosti prevzatia v zdravotníckom zariadení S. M.,
A. A. XX, M., zastúpené: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, Hlavná 31,
Trnava, umiestnenej: Y.. X. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. F. XX/X, Q., zastúpená opatrovníčkou: Y. V.,
L. I. L. M., za účasti Okresnej prokuratúry Trnava, o návrhu Okresnej prokuratúry Trnava na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 11Pu/5/2016-23 zo dňa 26.10.2016 bolo rozhodnuté o tom, že k
prevzatiu Y.. X. R. do zdravotníckeho zariadenia nedošlo zo zákonných dôvodov. Na základe odvolania
podaného zariadením a prokurátorom rozhodoval vo veci Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením č.k.
23CoP/68/2016-55 zo dňa 27.12.2016 uznesenie tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

2. Dňa 17.02.2017 bol súdu doručený návrh Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 14.02.2017, v ktorom
navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1, 2 písm. d) CSP a § 2 ods. 1, § 360, §
361 CMP tak, že súd nariadi neodkladné opatrenie spočívajúce v zabezpečení hospitalizácie Y.. X. R. na
T. I. S. W. v M., pričom nech je menovanej uložené, aby sa dostavila do tohto zdravotníckeho zariadenia

a podrobila sa odbornému lekárskemu psychiatrickému vyšetreniu a v prípade, že tak neurobí, nariadiť
vykonanie tohto úkonu za asistencie T. A.. Pred vydaním neodkladného opatrenia navrhuje vypočuť otca
menovanej, T. M., za prítomnosti prokurátora.

3. Návrh bol odôvodnený tým, že tunajší súd uznesením č.k. 11Pu/5/2016-23 zo dňa 26.10.2016
rozhodol tak, že k prevzatiu Y.. X. R. do zdravotníckeho zariadenia nedošlo zo zákonných dôvodov. V

zmysle § 13 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku prokurátor v predmetnej veci dňa 28.10.2016
vstúpil do konania. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 23CoP/68/2016-55 zo dňa 27.12.2016
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
pričom prvostupňový súd bol upravený na ďalší postup. Hoci rozhodnutie odvolacieho súdu bolo
Okresnému súdu doručené ešte dňa 28.12.2016, vo veci ešte stále nie je rozhodnuté a nie je ani
napravený nezákonný stav, hoci ide o urgentnú vec, ktorá sa konkrétne týka zdravia človeka. Na

dožiadanie prokurátora zo dňa 10.01.2017 ohľadom urýchleného konania vzhľadom na zdravotný stav
menovanej, súd promptne zareagoval listom zo dňa 11.01.2017, avšak bez požadovaného naplnenia
verejného záujmu na zabezpečení potrebnej zdravotníckej starostlivosti voči Y.. R. s odôvodnením,
že výsledkom konania nemôže byť rozhodnutie, ktorým by bola uložená menovanej povinnosť sa
do zariadenia vrátiť, a preto konaniu má v súčasnosti chýbať naliehavosť. S takýmto názorom súdu
však nemožno jednoznačne súhlasiť. V tejto súvislosti je nevyhnutné poznamenať, že súčasný stav

(nepreliečená pacientka s psychotickou poruchou nie je v adekvátnej liečbe) zapríčinil súd, a preto by
bolo práve dôvodným, aby tento uvádzaný nezákonný stav napravil. Stav tohto konania nesúladnéhoso zákonom namietajú orgány prokuratúry a napokon i odvolací súd pri zrušení pôvodného rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Ako už bolo uvedené, hoci ide o urgentnú vec a účinky jednotlivých procesných
úkonov nariadených aj odvolacím súdom zoslabuje plynutie času, okresný súd termín pojednávania

určil až na deň 25.04.2017, teda až takmer po štyroch mesiacoch po vrátení veci z odvolacieho súdu.
Z uznesenia OS Trnava z č.l. 76 zo dňa 08.02.2017 o zamietnutí návrhu K.. J. V. (otca vyšetrovanej)
na jeho pribratie do konania ako účastníka len vyplýva, že súd zotrval na svojich právnych názoroch v
danej veci. Zarážajúcim však je záver súdu o tom, že záujem otca o zdravie svojej dcéry vstupom do
konania by nebol účelný a taktiež že práva a slobody Y.. X. R. však K.. J. V. nemá v úmysle chrániť.

Z priloženého návrhu však vyplýva, že opak je pravdou a záujem chrániť zdravie menovanej týmto
návrhom deklaruje i prokurátor. S jednotlivými obsahovými ná1ežitosťami ochrany zdravia menovanej,
záujme na jej vyliečení, príp. umožnení starať sa o maloleté deti v dôsledku úpravy zdravotného stavu
menovanej (prezentovaného v návrhu otca Y.. R. z č.l. 71 súdu doručeného dňa 31.1.2017) sa stotožňuje
aj prokurátor. V predmetnej veci svoj názor opiera o ust. § 265 CMP, podľa ktorého po právoplatnosti
uznesenia,ktorýmsúdvyslovil,žeprevzatieumiestnenéhodozdravotníckehozariadeniaboloprípustné,

pokračuje súd v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení. Dané konanie má teda v
zmysle zákonnej úpravy dve štádiá, a to prevzatie a následne aj držanie v zdravotníckom zariadení,
resp. prípustnosť týchto postupných fáz konania. Prvú fázu konania o prípustnosti prevzatia menovanej
do zariadenia prvostupňový súd nesprávne a tým i nezákonne vyhodnotil, v tomto zmysle i rozhodol, čím
došlo k zmareniu tejto časti konania. Tento nežiadúci stav by súd mal napraviť a zabezpečiť pripravenie

podmienok pre začatie druhej následnej fázy konania spočívajúcej v držaní menovanej v zariadení.
To sa môže stať len jej dodaním do zdravotníckeho zariadenia s okamžitým odborným medicínskym
vyšetrením a následným rozhodnutím o jej pobyte (hospitalizácii) závisiacim od výsledkov zhodnotenia
aktuálneho zdravotného stavu vyšetrovanej. V tejto právnej veci teda zastáva prokurátor názor, že
ak výsledky vykonaného dokazovania odôvodňovali vydanie rozhodnutia, že prevzatie Y.. X. R. do

zdravotníckeho zariadenia bolo dňa 21.10.2016 prípustné (a teda aj zákonné), súd je povinný ďalej
konať a rozhodovať o prípustnosti držania. Predpokladom na tento postup je to, aby sa menovaná
v zdravotníckom zariadení aj nachádzala. To, že táto musela byť zariadením prepustená, nemožno
vytknúť personálu zariadenia, ktoré zariadenie muselo vykonať rozhodnutie súdu, ktoré bolo neskôr
odvolacím súdom zrušené pre nedodržanie zákonného postupu súdu prvej inštancie v prejednávanej

veci. Aktuálne je stav vo veci taký, že súd doposiaľ svojou nečinnosťou nezabezpečil, aby sa Y.. X. R.
vrátila do zdravotníckeho zariadenia. V tejto nadväznosti je nevyhnutným poznamenať, že v prípade, ak
dôjde k ujme na zdraví u menovanej v dôsledku jej psychického ochorenia alebo k ujme na zdraví jej
maloletých detí, bude za tento stav zodpovedný jedine súd, ktorý po zrušení uznesenia o nezákonnosti
prevzatia nezabezpečil hospitalizáciu Y.. R.. Súd v danej veci pochybil, a teda je jeho povinnosťou

okamžite zjednať nápravu. Táto náprava sa dosiahne len uložením povinnosti menovanej ihneď sa
vrátiť do zariadenia, a to i za prípadnej asistencie príslušníkov PZ a rýchlej zdravotnej pomoci. V
danom štádiu konania a za daného právneho stavu nemožno akceptovať názor súdu, že je len na
slobodnom rozhodnutí FO, či a v akej miere sa podrobí určitým medicínskym úkonom. Súčasne sa
nemožno stotožniť s názorom súdu, že v súčasnosti chýba naliehavosť, aká tu bola v čase prevzatia

menovanej dňa 21.10.2016. Takýmito výrokmi sa súd len zbavuje svojej zodpovednosti za svoje
pochybenie, pre ktoré i odvolací súd musel pôvodné rozhodnutie zrušiť. Podľa tvrdenia otca menovanej
(viď jeho návrh spísaný dňa 26.01.2017), zdravotný stav Y.. X. R. sa po jej prepustení zo zdravotníckeho
zariadenia zhoršuje a naliehavosť potreby neodkladnej liečby trvá. Podľa údajov otca vyplýva, že táto
bola od 31.12.2016 do 04.01.2017 nezvestná, domov sa mala vrátiť až dňa 06.01.2017 v zanedbanom

stave, špinavá s omrzlinami, nevedela uviesť miesto, kde sa nachádzala a ani dôvod neprítomnosti,
čo je dôsledkom neliečenia jej psychického ochorenia. V danej záležitosti nemožno akceptovať stav
nečinnosti súdu v naznačených skutočnostiach a aktuálny zdravotný stav Y. R. je potrebné urgentne
riešiť. Prokurátor týmto návrhom chráni zdravie menovanej, pretože u tejto osoby sa s najväčšou
pravdepodobnosťou jej psychické ochorenie len rozvíja, progreduje a neliečením aj zhoršuje.

4. Podľa § 253 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),
zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise
(ďalej len "umiestnený"), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho
informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený

svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu.

5. Podľa § 262 ods. 1 až 3 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia
uznesením bez nariadenia pojednávania. (1) Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnejslobody umiestneného. (2) Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín
od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody. (3)

6. Podľa § 263 CMP, zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že
prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.

7. Podľa § 264 CMP, zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď
súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.

8. Podľa § 265 CMP, po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd vyslovil, že prevzatie umiestneného
do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, pokračuje súd v konaní o prípustnosti držania v
zdravotníckom zariadení.

9. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s

poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len ZoZS“), informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s
poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný
súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo
odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 36 ods. 2, § 38
ods. 1, § 40 ods. 2).

10. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) ZoZS, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej
starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo
s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej
zdravotného stavu.

11. Podľa Čl. 12 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len
„ÚSR“), ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné,
nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

12. Podľa Čl. 13 ods. 1 písm. a) ÚSR, povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v
jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

13. Podľa Čl. 13 ods. 2 a 4 ÚSR, medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok
ustanovených touto ústavou len zákonom. (2) Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať

na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. (4)

14. Podľa Čl. 16 ods. 1 ÚSR, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť
len v prípadoch ustanovených zákonom.

15. Podľa Čl. 17 ods. 1 ÚSR, osobná sloboda sa zaručuje.

16. Podľa Čl. 17 ods. 6 ÚSR, zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej
zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do 24 hodín
oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní.

17. Podľa Čl. 2 ods. 1 CMP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom

na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené.

18. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

19. Podľa § 361 CMP, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

20.Podľa§2ods.1a2CMP,nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a sporvykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

21. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CMP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

22. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

24. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva. (2)

25. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1)
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

(2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať. (3)

26. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)

27. Neodkladné opatrenia sú primárne upravené v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP, pričom ustanovenia

§ 360 a nasl. CMP upravujú potom len niektoré otázky týkajúce sa neodkladných opatrení súdu, a to
ako výnimky zo všeobecnej právnej úpravy podľa CSP. Na rozdiel od sporového konania, podľa právnej
úpravy mimosporového konania je možné nariadiť neodkladné opatrenie nielen na návrh, ale aj bez
návrhu v konaniach, ktoré možno začať bez návrhu.

28. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých
situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej
nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné
opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď

o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Okrem toho, súd nemôže výrokom neodkladného
opatrenia porušiť žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu

29. Okresná prokuratúra Trnava sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha,
aby bola zabezpečená hospitalizácia Y.. X. R., ktorej nech je uložená povinnosť dostaviť sa do

zdravotníckeho zariadenia a podrobiť sa odbornému lekárskemu psychiatrickému vyšetreniu a v
prípade, že tak neurobí, aby bolo nariadené vykonanie tohto úkonu za asistencie T. zboru.

30. Po oboznámení sa s návrhom a ostatnými listinnými dôkazmi má súd za to, že návrh I. prokuratúry
Trnava na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný a je potrebné ho zamietnuť, a to z nižšie

uvedených dôvodov.

31. Osobná sloboda každej fyzickej osoby je zaručená Ústavou SR, konkrétne ustanovením Čl. 17 ods.
1 ÚSR, pričom obmedzenie osobnej slobody prevzatím osoby do ústavnej zdravotníckej starostlivosti jev zmysle Čl. 17 ods. 6 ÚSR možné iba v prípadoch ustanovených zákonom. Takéto prípady obmedzenia
osobnej slobody sú pre prípady súvisiace so zdravotným stavom osoby výslovne upravené v § 6 ods.
9 ZoZS. Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je rovnako zaručená Ústavou SR, a to ustanovením Čl.

16 ods. 1 ÚSR, pričom obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

32. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom
bez jeho súhlasu prijímaný do zdravotníckeho zariadenia, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje
Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 a nasl. osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a

držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie). Špecifikom poskytovania nútenej zdravotnej
starostlivosti v prípade prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia je zásah primárne do
dvoch ľudských práv, a to do práva na osobnú slobodu a do práva na súkromie, ktorého jednou zložkou
je aj právo rozhodovať o prijatí alebo neprijatí zdravotnej starostlivosti. Každý človek je slobodný a nie
je povinný robiť nič, čo mu zákon neukladá, a preto aj v otázkach starostlivosti o svoje vlastné zdravie je
len na slobodnom rozhodnutí fyzickej osoby, či a v akej miere sa podrobí určitým medicínskym úkonom.

Zmyslom detenčného konania je ochrana týchto dvoch práv, ale predovšetkým práva na osobnú slobodu
umiestnenej osoby ako (po práve na život) najdôležitejšieho práva každej fyzickej osoby.

33. V prejednávanej veci bola umiestnená prepustená zo zariadenia v súlade s ustanovením § 263
CMP, pričom Civilný mimosporový poriadok (a predtým ani Občiansky súdny poriadok), neupravuje vo

svojich ustanoveniach situáciu v prípade, že rozhodnutie súdu prvej inštancie (o tom, že prevzatie do
zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné), je súdom druhej inštancie zrušené (prípadne aj zmenené),
resp. neukladá súdu zabezpečiť návrat prepustenej osoby do zariadenia, ako to požaduje navrhovateľ
neodkladného opatrenia. Je tomu tak z dôvodu, že v prípade, že by na to bol v súčasnosti alebo v
budúcnosti (resp. po prepustení osoby) dôvod, nič nebráni tomu, aby bola osoba, u ktorej sú naplnené

podmienky podľa § 6 ods. 9 písm. d) ZoZS, bez jej súhlasu prevzatá do zdravotníckeho zariadenia
a bolo zahájené nové detenčné konanie na základe iných skutkových okolností, ako predchádzali
predchádzajúcemu konaniu. Neskončenie skoršieho detenčného konania totiž nebráni začatiu nového,
nakoľko nejde o prekážku litispendencie.

34. Hoci podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, uvedené povinnosti môže súd uložiť iba v súlade s
ÚstavouSR,konkrétnejejustanovenímČl.17ods.6,Čl.16ods.1,avnadväznostinatosustanoveniami
§ 6 ods. 9 písm. d) ZoZS a § 252 a nasl. CMP. Len takýto postup je v súlade s rešpektovaním ústavou
zaručeného práva na osobnú slobodu a práva na súkromie fyzickej osoby. Uvedené znamená, že bez

informovaného súhlasu možno osobu prevziať v zdravotníckom zariadení iba pri zachovaní postupu
podľa § 252 a nasl. CMP, t.j. v rámci detenčného konania na podklade konkrétnych skutkových okolností.

35. Súd opakovane poukazuje na skutočnosť, že výsledok rozhodovania vo veci sp.zn. 11Pu/5/2016
má zmysel len v tom smere, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva Y.. X. R. na ochranu jej

osobnosti, podľa toho, či došlo alebo nedošlo k jej prevzatiu do zdravotníckeho zariadenia bez jej
súhlasuzozákonnýchdôvodov,pričompredmetomdokazovaniabudeto,čopredchádzalojejprijatiudňa
21.10.2016. Výsledkom konania nemôže byť rozhodnutie, ktorým by bola uložená menovanej povinnosť
sa do zariadenia vrátiť.

36. Odhliadnuc od vyššie uvedeného súd uvádza, že navrhovateľ ani neosvedčil naliehavosť úpravy
neodkladným opatrením, keď vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, ktoré by osvedčovali
naliehavosť požadovanej úpravy, keď v závere uvádza len pravdepodobnosť zhoršovania zdravotného
stavu Y.. X. R., t.j. jej stav mu nie je známy. I keby však potreba prevzatia Y. X. R. do zdravotníckeho
zariadenia bola osvedčená (pri splnení podmienok podľa § 6 ods. 9 písm. d) ZoZS), súd by s poukazom

na všetko vyššie uvedené, nemohol dospieť k inému záveru ako k zamietnutiu návrhu, a to z dôvodu,
že nariadenie neodkladného opatrenia v tomto konaní (obídením postupu podľa § 252 a nasl. CMP) by
bolo porušením ústavných práv menovanej.

37. Z uvedených dôvodov súd návrhu nevyhovel, ale ho vo výroku uznesenia zamietol.

38. K návrhu na doplnenie dokazovania pred vydaním neodkladného opatrenia (vypočutie otca
menovanej a primárky oddelenia FN M. za prítomnosti prokurátora) súd uvádza, že nariadenie
neodkladného opatrenia navrhovaného Okresnou prokuratúrou Trnava je z vyššie uvedených dôvodovvylúčené, a preto dokazovanie navrhnuté v návrhu je nedôvodné nielen z dôvodu, že pred rozhodovaním
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie z časových dôvodov nevykonáva, ale
najmä z dôvodu, že by nemohlo viesť k inému rozhodnutiu súdu.

39. Nad rámec uvedeného súd považuje za potrebné dať do pozornosti nižšie citované ustanovenia.

40. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokurátor vykonáva dozor nad
dodržiavaním zákonnosti aj v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorých sa nachádzajú v

ústavnej starostlivosti osoby, od ktorých sa nevyžaduje informovaný súhlas.

41. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokurátor je povinný
a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1 alebo odseku 2,
b) písomným príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenom v odseku 1 alebo
odseku 2 nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného

štátneho orgánu,
c) písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo
opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 alebo ich
nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym
predpisom,

d) dozerať, aby sťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach uvedených v odseku 1 alebo odseku
2 sa bez meškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované.

42. Zo skutočnosti, že 1. predmetom ochrany v konaní o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho
zariadenia je výlučne osobná sloboda umiestneného a jeho právo na súkromie (teda pre ochranu

týchto práv a slobôd je vôbec takéto konanie vedené), že 2. Y. do tohto práva a slobody v súčasnosti
zasahované nie je, 3. že v zmysle vyššie citovaných ustanovení je úlohou prokuratúry dozerať na
ochranu práv a slobôd osôb držaných v zdravotníckom zariadení bez ich súhlasu (nie iných fyzických a
právnických osôb, ale práve a len umiestnených osôb), 4. že do práva na ochranu zdravia menovanej
nebolo a nie je zasiahnuté (pretože menovanej nie je bránené v prístupe k zdravotnej starostlivosti), je

podľa názoru súdu v súčasnosti vystupovanie Okresnej prokuratúry Trnava v konaní bezpredmetné. Z
povahy veci a pôsobnosti prokuratúry v tejto oblasti vyplýva, že dôvodné by bolo len v situácii opačnej,
a síce ak by umiestnená bola ponechaná v zariadení, napriek tomu, že by k tomu nebol daný zákonný
dôvod, pričom úlohou prokuratúry by bola ochrana práva umiestnenej na osobnú slobodu a súkromie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).