Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113211604
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113211604.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a

členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci
navrhovateľky E. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na H. Č.. XXXX/XX H. L. zastúpenej advokátskou
kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o. so sídlom na Vodnej č. 3 v Košiciach proti odporcovi
C. D. nar. XX.XX.XXXX bývajúcemu na H. Č.. XXXX/XX H. L. t.č. na M. Č.. X H. A. zastúpenému
advokátom JUDr. Pavlom Kontrom so sídlom na Čučmianskej Dlhej č. 21 v Rožňave v konaní o určenie
manželského výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 14.10.2015 č.k.
38C/151/2013-424 v spojení s opravným uznesením z 10.11.2015 č.k. 38C/151/2013-436 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Navrhovateľke priznáva náhradu trov odvolacieho konania251,32 eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť
na účet jej právneho zástupcu Advokátskej kancelárie GRABAN, TORMA & PATRNERS, s.r.,o. do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky 745
eur mesačne od 14.5.2013 do 19.12.2013, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 20 . dňa v mesiaci vopred
navrhovateľke. Dlžné výživné 5.960 eur za obdobie od 14.5.2013 do 19.12.2013 ho zaviazal zaplatiť

do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľke trovy konania 2.507,68
eur na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Opravným uznesením
opravil druhý výrok napadnutého rozsudku, tak, že dlžné výživné 5.960 eur za obdobie od 14.5.2013
do 19.12.2013 je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s návrhom, aby odvolací súd zmenil
napadnuté rozhodnutie tak, že návrh zamietne, eventuálne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Uviedol, že podľa jeho názoru sa konajúci súd pri posudzovaní životnej úrovne
navrhovateľky riadne nevysporiadal s jej výdavkami. Vyslovil presvedčenie, že v prípade ak by životná
úroveň navrhovateľky bola taká nízka ako uviedla, mohla podľa jeho názoru predať motorové vozidlo
a nemusela platiť splátky leasingu. Poukázal na to, že výdavky navrhovateľky za telefón a internej
považuje za neprimerane vysoké. Zdôraznil, že podľa jeho názoru mohla výdavky na pohonné hmoty
znížiť cestovaním Mestskou hromadnou dopravou. Vyslovil presvedčenie, že platby za úvery by v tomto
konaní nemali byť zohľadňované, pretože budú predmetom konania o vyporiadaní BSM a boli by tak

podľa jeho názoru zohľadnené duplicitne. Vytkol súdu prvého stupňa, že jeho príjem posudzoval v
zmysle zásady potencionality. V tejto súvislosti konštatoval, že na základe ním predložených dôkazov
mohol konajúci súd posúdiť jeho skutočné príjmy bez posúdenia v zmysle zásady potencionality.
Dodal, že podľa jeho názoru je životná úroveň rovnaká a uviedol, že dáva odvolaciemu súdu nazváženie skutočnosť, či plnenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi, v čase keď ich manželstvo je
len formálnym zväzkom, nežijú v spoločnej domácnosti a k rozvodu manželstva zatiaľ nedošlo len v
dôsledku neúmerne dlhého konania, je v súlade s dobrými mravmi.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne
správne, tvrdenia odporcu označila za arogantné a účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu zákonnej
povinnosti. Zdôraznila, že o arogantnom postoji odporcu svedčí aj skutočnosť, že navrhoval ,aby predala
motorové vozidlo za účelom zníženia jej výdavkov, napriek tomu, že mu je známe, že motorové vozidlo

je pre ňu nevyhnutným prostriedkom na zabezpečovanie jej každodenných povinností z dôrazom na
zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté deti. V závere vyjadrenia navrhla, aby jej odvolací súd
priznal náhradu trov odvolacieho konania.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa
odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia stotožňuje, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §

212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods.
3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku

presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal
s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde
prvého stupňa a odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti
majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
dodáva, že životná úroveň manželov má byť v zásade rovnaká počas celého trvania manželstva bez

ohľadu na stupeň formálnosti spolužitia manželov. Konštatuje, že manželstvo je zväzkom muža a
ženy, ktorí sú spôsobilí na právne úkony a schopní pochopiť účel ako aj právne následky uzavretia
manželstva, preto neobstojí úvaha odporcu ohľadom toho, či plnenie si vyživovacej povinnosti medzi
manželmi je vzhľadom na formálnosť zväzku v súlade s dobrými mravmi. Dodáva, že pre posúdenie a
porovnanie životnej úrovne oboch manželov nie je rozhodujúca len výška ich mesačných výdavkov ale

celková kvalita ich života, ktorá okrem iného zahŕňa aj komfort používania motorového vozidla, preto
nie je spravodlivé žiadať od navrhovateľky, aby svoje výdavky znížila predajom motorového vozidla,
ak bolo motorové vozidlo bežnou súčasťou rodinného života v čase spolužitia manželov a rovnako
je bežnou súčasťou života odporcu aj po opustení spoločnej domácnosti. K odvolacím námietkam
odporcu ohľadom duplicitného započítania splátok úverov dodáva, že vyhodnotenie a posúdenie otázky

splácania spoločných úver v tomto konaní bude zohľadnené aj v konaní o vyporiadaní Bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, preto nedôjde k ich duplicitnému započítaniu. Zdôrazňuje, že splátky
úverov sú predmetom tohto konania len do miery nevyhnutnej pre súdenie životnej úrovne oboch
manželov, pretože nie je možné spravodlivo žiadať, aby životná úroveň jedného z manželov bola po
rozpade spoločného spolužitia zaťažená spoločnými ťarchami až do rozvodu manželstva a samotného

vyporiadania BSM, pretože to odporuje zákonnej podmienke zachovania rovnakej životnej úrovne oboch
manželov, t.j. v čase trvania manželstva. Pretože konajúci súd správne rozhodol aj o dlžnom výživnom
a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia

doplnil ďalšie dôvody.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol na základe návrhu navrhovateľky, ktorý podala
spoločne s vyjadrením k odvolaniu odporcu, v ktorom žiadala priznanie trov právneho zastúpenia 251,32
€, ktoré pozostávali z jedného úkonu právnej služby spočívajúcom v podaní písomného vyjadrenia z

19.1.2016 k odvolaniu odporcu podľa §-u 10 ods. 1 a 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z.z. vo výške 200,85 € bez DPH, zvýšené o režijný paušál 8,58 € podľa ust.
§-u 16 ods. 3 tejto vyhlášky, DPH 20% 41,89 eur v zmysle ust. §-u 142 ods. 1 O.s.p., s poukazom
na § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. odporca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu neúspešný,nakoľko odvolací súd nevyhovel žiadnej z jeho námietok a zároveň neboli splnené podmienky podľa
§-u 150 O.s.p., pretože neboli zistené dôvody osobitného zreteľa, na základe ktorých by náhradu trov
odvolacieho konania navrhovateľke nepriznal.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.