Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, December 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/561/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106201826
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7106201826.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a
členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v exekučnej veci oprávneného:
D. poisťovňa so sídlom v J., pobočka T., V. nám. 1, T., proti povinnému: Ján G., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. trieda XX, T., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ľuboša
Sidorjáka, Exekútorsky úrad v Košiciach, Murgašova 3, pod č. EX 154/2006, o vymoženie 910,80 eur s

príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 14.03.2016,
č. k. 26Er/355/2006-21 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie.

V prevyšujúcej časti vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Druhým výrokom uložil oprávnenému
povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 38,62 eur do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.

2. Rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) nakoľko mal za preukázané,
že povinný zomrel bez zanechania majetku, ktorý by mohli zdediť jeho dedičia, avšak jeho povinnosť
voči oprávnenému nezanikla jeho smrťou, nakoľko nešlo o záväzok, ktorý mal osobne vykonať povinný
a preto zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.

3. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 199, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku
v spojení s ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak,
že priznal súdnemu exekútorovi na trovách exekúcie celkom sumu 38,62 eur pozostávajúcu z odmeny
vo výške 26,56 eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 5,63 eur (poštovné) a náhrady DPH 20% vo
výške 6,43 eur. Na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.

4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol exekúciu vyhlásiť za
neprípustnú a súdnemu exekútorovi nepriznať náhradu trov exekúcie.

5. V dôvodoch odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa
týkajúceho sa zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného a zastáva názor, že súd prvého stupňa

mal exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a po právoplatnosti uznesenia ju mal zastaviť podľa § 57 ods. 1
písm. g/ exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, nakoľkovykonanie exekúcie proti subjektu ktorý neexistuje je z právneho hľadiska nemožné. Rovnako sa
nestotožňuje ani s rozhodnutím týkajúcim sa určenia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávneným.
Oprávnený dôvodil, že v danom prípade žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie a preto nie

súd splnené podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 203 Exekučného poriadku.

6. Napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti
jeho uzneseniu rozhodol podľa § 374 ods. 4 O.s.p. tak, že odvolaniu proti výroku o zastavení exekúcie
nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379
a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že
odvolanie proti uzneseniu je potrebné odmietnuť podľa ust. § 386 písm. c) C.s.p. a uznesenie vo výroku

o trovách exekúcie vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

9.Podľaust.§9aods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučný
poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.

10. Podľa ust. § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

11. Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu
zastavil a v tejto časti žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť podľa inej právnej normy.
Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom rozhodnutia súdu prvej
inštancie.

12. Podľa ust. § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to
zákon pripúšťa.

13. Podľa ust. § 358 C.s.p. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

14. Odvolací súd k tomu uvádza, že v zmysle ust. § 358 C.s.p. ( predtým ust. § 202 ods. 4 O.s.p.)
odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné a podľa ust. § 386 písm. c) C.s.p. ( predtým
ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p.) odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti dôvodom zastavenia

exekúcie a podľa citovaných ustanovení takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd v tejto časti jeho
odvolanie odmietol.

15. Oprávnený ďalej nesúhlasil s výrokom súdu prvej inštancie, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť
poverenémusúdnemuexekútorovitrovyexekúcie.Vtejtočastivšakodvolacísúdnapadnutérozhodnutie

nie je oprávnený preskúmavať. V zmysle ust. § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, odvolací súd
posudzoval výrok o trovách exekúcie podľa právnej úpravy účinnej v čase podania odvolania.

16. V čase podania odvolania podľa ust. § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nebolo prípustné ani proti

uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak,
a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.17. V čase podania odvolania podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo
justičného čakateľa bolo vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal
súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa

považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa ( súdu prvej inštancie); ak sudca odvolaniu nevyhovie,
predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou
osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon
odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

18. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného v čase podania odvolania, proti výroku o náhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

19. Ako vyplýva z vyššie uvedeného podľa ust. § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné
proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon
neustanovuje inak. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorý rozhodovanie o zastavení exekúcie a trovách exekúcie
upravuje v ust. § 57 a nasl. Ust. § 58 ods. 6 v čase podania odvolania proti takémuto rozhodnutiu
odvolanie nepripúšťalo.

20. Napadnuté uznesenie však vydal vyšší súdny úradník a proti rozhodnutiu zamestnanca súdu
povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca (čl. 142 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky).

21. V čase podania odvolania ust. § 374 ods. 4 O.s.p. upravovalo v prípade odvolanie proti
rozhodnutiu vydanému v občianskom súdnom konaní súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom
autoremedúrou, ktorou sudca, ktorý by inak bol zákonným sudcom vo veci, môže odvolaniu celkom
vyhovieť. V prípade podania odvolania v odvolacej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu súdneho
úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, sa rozhodnutie podaním odvolania zrušuje zo

zákona a následne je povinný rozhodnúť sudca súdu prvej inštancie.

22. Keďže v predmetnej veci napadnuté uznesenie, kde proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie
nebolo prípustné, vydal vyšší súdny úradník, došlo po podaní odvolania k zrušeniu tohto rozhodnutia vo
výroku o trovách exekúcie zo zákona a o náhrade trov konania má opätovne rozhodnúť zákonný sudca

súdu prvej inštancie, avšak už podľa ust. C.s.p..

23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tejto časti vrátil vec súdu prvej inštancie na rozhodnutie o
náhrade trov konania.

24.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).