Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/154/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313213269
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1313213269.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek

senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: ENERGY CONSULT
s.r.o., Stará Vajnorská 21/12683, 831 04 Bratislava IČO: 35 849 479, zastúpeného: JUDr. Gabriel Bleho,
advokát, L. Dérera 2, 831 01 Bratislava proti žalovanému: INGOS s.r.o., K Nouzovu 2090, 143 00
Praha 4, Česká republika, IČO: 645 80 903, zastúpeného: NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska
kancelária, s. r. o., Cintorínska 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 874 465, o návrhu žalobcu na zaplatenie
sumy 70.912,50 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
III č.k. 23Cb 74/2013-282 zo dňa 15.04.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 74/2013-282 zo dňa
15.04.2015 p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom č.k. 23Cb 74/2013-282 zo dňa 15.04.2015, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu,
Okresný súd Bratislava III návrh žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie zaviazal žalobcu aj k úhrade
trov konania žalovaného, ako strany úspešnej v spore a to v rozsahu 4.817,65 EUR, titulom trov
právneho zastúpenia žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu

žalovaného.

2. Žalobca sa návrhom na začatie konania zo dňa 25.07.2013 domáhal zaplatenia sumy istiny 63.000,-
EUR, s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 30.09.2010 do zaplatenia a žiadal súd
priznať voči protistrane náhradu trov konania. Žalobca návrh dôvodil tým, že ako sprostredkovateľ
zabezpečil žalovanému ako záujemcovi, obchodnú príležitosť na uzatvorenie zmluvy o dielo so
spoločnosťou ArtsakhHEK v Arménskej republike. Obsahom činností, ktoré pomenoval žalobca ako

sprostredkovanie bolo, že žalobca na základe svojej jazykovej vybavenosti, kontaktov v obchodnej sfére
na území krajín bývalého ZSSR, konkrétne v Arménsku a na území Náhorného Karabachu, zabezpečil
žalovanému ako záujemcovi príležitosť na uzatvorenie zmluvy o dielo, ktorej predmetom boli práce
žalovaného ako zhotoviteľa, respektíve dodávateľa prác pre arménskeho investora ArtsakhHEK, pri
výstavbe vodnej elektrárne na území Arménska. Išlo o projekt výstavby vodnej elektrárne s názvom
TRGI 2 (ďalej v texte len ako „TRGI 2“). Podľa vyjadrenia žalobcu vystupoval on ako generálny
dodávateľ a koordinátor projektu. V rámci funkcie generálneho dodávateľa pre investora sprostredkoval

jednotlivých subdodávateľov a na druhej strane, pre záujemcov sprostredkoval obchodné príležitosti ako
subdodávateľov jednotlivých prác. Takto dojednal túto obchodnú príležitosť aj pre žalovaného. Žalobca
uviedol, že dňa 12.11.2010 uzatvoril so žalovaným zmluvu o spolupráci, neobchádzaní a vzájomnej
ochrane komerčných informácií (ďalej ako „zmluva o spolupráci“), predmetom ktorej bola exkluzívnaspolupráca pri riešení a realizácii obchodných prípadov na vymedzenom území Arménskej republiky
a Arcachu (Náhorný Karabach). Ešte pred podpisom tejto zmluvy prebehla medzi sporovými stranami
spolupráca spočívajúca v príprave obchodného prípadu v súvislosti s TRGI 2 a následne na to boli

začaté rokovania o spolupráci na vymedzenom území Arménskej republiky a Arcachu. Žalovaný na
základe sprostredkovania so spoločnosťou ArtsakhHEK z Arménskej republiky uzatvoril zmluvu priamo
s touto spoločnosťou na projekt TRGI 2 dňa 30. 09. 2010. , žedol? ?dnotlivých prác, okrem V rámci
áca spočívajúca v prípave n ho. rílež tosti pre subdodávateľov jednotlivých prác, okrem Žalobca bol
v rámci projektu TRGI 2 nezávislým (generálnym) dodávateľom a vystupoval ako sprostredkovateľ

pre žalovaného a ako nezávislý (generálny) dodávateľ podpísal niekoľko dodávateľských zmlúv s
Arménskou spoločnosťou ArtsakhHEK skôr, ako boli začaté rokovania s žalovaným. Žalobca uznal, že
medzi ním a žalovaným nebola síce uzavretá písomná zmluva o sprostredkovaní, ale podľa obchodného
práva Slovenskej republiky sa nevyžaduje na platnosť zmluvy písomná forma. Žalovaný na základe
dojednaného obchodu so zahraničným partnerom odmieta vyplatiť žalobcovi za sprostredkovanie sumu
vo výške 55 900,- eura (t.j. 10%) z uskutočneného obchodu s Arménskou spoločnosťou ArtsakhHEK na

projekt TRGI 2. Žalobca definoval výšku provízie tak, že síce dojednaná písomne nebola vzhľadom na
absenciu písomnej zmluvy o sprostredkovaní, ale jej výšku odvodil z toho, že medzi ním a žalovaným
došlo ku koncipovaniu návrhov zmluvy o dielo. Išlo o návrhy na zmluvu o dielo, na základe ktorej
žalobca mal ako subdodávateľ dodať časť prác pre investora na projekt TRGI 2. Za tieto práce v rámci
návrhov zmlúv o dielo prislúchala žalobcovi ako dodávateľovi pevná cena vo výške 63.000,- EUR (cena

dohodnutá aj prostredníctvom spoločnosti ArtsakhHEK). Z tejto sumy odvodzoval žalobca svoj žalobný
nárok, pričom uviedol že táto suma predstavovala 10% zo sprostredkovaného obchodu. K definovaniu
istiny ešte uviedol, že žiada províziu vo výške obvyklej za sprostredkovanie obchodu v čase uzatvorenia
zmluvy o sprostredkovaní, čo bolo 10 % z objemu obchodu pre záujemcu. Malo ísť nielen o províziu
za sprostredkovanie, ale aj za organizáciu celého projektu TRGI 2. Dňa 30.10.2012 odporca odstúpil

od zmluvy o spolupráci a odmietol vyplatiť žalobcovi za sprostredkovanie medzinárodného obchodu aj
sumu vo výške 55.900,- EUR. Celková výška dlžnej sumy je podľa názoru žalobcu vo výške 63.000,-
EUR. Na základe tejto vzájomnej spolupráce bola žalovanému sprostredkovaná zmluva o dodávke
Riadiaceho systému a technológii na TRGI 2 v celkovej sume najmenej 590.000,- EUR. Obchodná
transakcia bola vykonaná osobne prostredníctvom konateľa žalobcu G.. D. priamo v Arménsku a v

Arcachu. Podľa vyjadrenia žalobcu, obchodnú príležitosť, ústiacu do uzatvorenia zmluvy o dodávke prác
pre projekt TRGI 2 pre žalovaného, zabezpečil žalobca v rámci sprostredkovania na základe zmluvy o
spolupráci, pričom išlo o dlhý a zložitý proces nadväzovania obchodných vzťahov v krajine špecifickej
obchodnými zvyklosťami a kultúrou, ktorú žalobca ovládal. Bez sprostredkovateľskej činnosti žalobcu,
žalovaný by nebol býval uzatvoril obchodnú zmluvu na dielo v celkovej hodnote 559.000,- EUR a teda

svojím konaním naplnil žalobca de facto činnosť sprostredkovateľa a za túto mu patrí odmena. Žalobca
naplnil obsah sprostredkovateľského záväzku, ako je definovaný v ust. § 642 Obchodného zákonníka,
t.j. vyvíjal aktivity a činnosti, aby žalovaný mohol s odberateľom uzatvoriť jednotlivé zmluvy, týkajúce sa
dodávok tovarov, ktoré boli aj reálne uskutočnené v príčinnej súvislosti s uvedenými aktivitami žalobcu.
V dôsledku tohto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie provízie od žalovaného v dohodnutej výške 10%

z uskutočneného obchodu, t.j. vo výške 63.000,- EUR. Žalobca sa vyjadril, že záväzok zo zmluvy o
sprostredkovaní vzniká neformálnou dohodou zmluvných strán o určení druhu zmluvy, ktorá má byť
uzavretá v dôsledku činnosti sprostredkovateľa, resp. na uzavretie ktorej má byť obstaraná príležitosť
činnosťou sprostredkovateľa vykonávanej za odplatu podľa ust. § 644 a § 647 Obchodného zákonníka.

3. Žalobca uviedol, že síce nedisponuje písomnou zmluvou o sprostredkovaní, ale na preukázanie
uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní so žalovaným a s tým súvisiaceho nároku, poukázal na listinné
dokumenty. Žalobca predložil ftk. Listu z 22.11.2012, žalovanému so žiadosťou o uhradenie fa na sumu
55.900,- EUR ako 10% hodnoty podpísanej zmluvy o dielo ako splnenie povinnosti vyplývajúcej zo
zmluvyospolupráci,ďalejlist„predžalobnáupomienka“,ktorýjetiežadresovanýžalovanémuaobsahuje

žiadosť na uhradenie sumy 75.000,- EUR ako 10% realizácie obchodu v zmysle zmluvy o spolupráci,
ďalej list odpoveď žalovaného na výzvu na uhradenie, ktorým informuje žalobcu že nárok neakceptuje
z dôvodu že Zmluva s arménskou spoločnosťou bola uzatvorená pred uzatvorením zmluvy o spolupráci
so žalobcom, ktorá nepôsobí retroaktívne a teda nárok na províziu z nej nevznikol. Žalobca tiež predložil
súduďalšiuupomienkunasumu63.000,-EUR,ktorúsinárokujevzmyslezamýšľanejzmluvyodieloako

províziu za dojednaný obchod. Žalobca súdu tiež predložil ftk. emailovej komunikácie z obdobia Máj- Jún
2010, predmetom ktorej sú technické, aj platobné špecifikácie medzi žalobcom a žalovaným ohľadne
TRGI2. Žalobca tiež predložil ftk. Dokumentu, s názvom „nabídka č. 31.137.09_rev2“ vypracovaná ako
cenová ponuka žalovaným pre projekt TRGI2 v sume 292 500,- EUR. V ďalšom emaile, ktorý žalobcapredložil, informuje žalovaný žalobcu o návrhu na zmluvu o dielo, ktorá má byť vypracovaná medzi ním
a žalobcom na základe zmluvy o dielo s investorom a teda má byť prispôsobená ako subdodávateľská. V
ďalšom emaile informuje žalovaný žalobcu o úhrade sumy 30.000,- EUR ktorá má byť zálohovou platbou

podľa zamýšľanej zmluvy o dielo, pričom prílohu tejto správy tvorí návrh zmluvy o dielo. Návrh zmluvy
o dielo žalobca predložil a jej obsahom je záväzok žalobcu dodať práce v rámci dodávateľského vzťahu
k žalovanému, pričom ide o činnosti dopravné a koordinačné v hodnote 63.000,- EUR, táto zmluva
však zmluvnými stranami uzatvorená nie je. Žalobca tiež súdu predložil ftk. Zmluvy o spolupráci medzi
žalobcom a žalovaným zo dňa 12.11.2010 a odstúpenie žalovaného od tejto zmluvy zo dňa 30.10.2012.

V odstúpení informuje žalovaný žalobcu, že vzhľadom na nenapĺňanie obsahu zmluvy o spolupráci,
ktorým malo byť obstarávanie obchodných kontraktov v oblasti Arménska, ku ktorým nedošlo, odstupuje
od tejto zmluvy. Žalobca tiež predložil dokument zasielaný žalovaným žalobcovi, v ktorom informuje o
vrátení faktúry na sumu 55.900,- EUR a nárok neuznáva vzhľadom k tomu, že ide o nárok žiadaný
žalobcom titulom zmluvy o spolupráci a tá bola uzatvorená až následne po realizácii projetku TRGI 2
a teda sa na ňu nevzťahuje. Žalobca predložil tiež ftk. Fa 10/2012 na sumu 55.900,- EUR vystavenú

žalobcom žalovanému a z textu vyplýva že sa jedná o fa vystavenú v zmysle zmluvy o spolupráci, bližšie
nedefinovanej.

4. Žalovaný k veci uviedol, že žalobca vyvodzuje svoj nárok zo vzájomných rokovaní, ktoré však v
žiadnom prípade neboli vedené za účelom uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní, ako žalobca tvrdil, ale

sa jednalo o zmluvu celkom iného rázu, v ktorej o provízii nebola zmienky. Išlo o návrh zmluvy o dielo,
ktorej obsahom bolo zaistenie dopravy a koordinačnej činnosti k primárnej zmluve medzi žalovaným
a investorom projektu TRGI2. K podpisu, ani k naplneniu obsahu tejto zmluvy sporových strán, nikdy
nedošlo. Jedinou zmluvou uzatvorenou medzi sporovými stranami tak bola zmluva o spolupráci zo
dňa12.11.2010. Keby bolo vôľou strán uzatvoriť aj zmluvu o sprostredkovaní, celkom určite by bola

neskôr uzavretá i takáto zmluva. Pokiaľ ide o zmluvu o dielo medzi žalovaným a ArtsakhHEK, pôvodná
verzia zo dňa 30.09.2010 bola na cenu diela v hodnote 559 000,- eura. Realizovaná hodnota bola
však podstatne nižšia, keďže došlo k podpisu dodatku k zmluve, kde došlo k zníženiu rozsahu dodávok
a služieb žalovaného. Zvyšok dodávok a služieb pre spoločnosť ArtsakhHEK prevzal práve žalobca
a tým sa sám podieľal na realizácii tejto zmluvy, a to takmer v objeme 40 % tak, ako predpokladala

následne uzavretá zmluva o spolupráci. Žalobca začal uplatňovať svoje nároky (zakaždým v inej
výške) až potom, keď žalovaný ukončil zmluvný vzťah založený zmluvou o spolupráci. Žalobca tiež
vo vyjadrení uviedol, že k obchodnej spolupráci s Arménskym investorom na projekte TRGI 2, ho v
žiadnom prípade nepriviedol žaloba. Žalovaný v oblasti vodného hospodárstva a energetiky dlhodobo
spolupracuje so spoločnosťou ČKD Blansko SMALL HYDRO, s.r.o., ktorá je dodávateľom turbín a

ďalšieho technologického zariadenia vodných elektrární. Spoločnosť ČKD Blansko bola dodávateľom
turbín aj pre projekt TRGI 2. Žalobca bol v septembri 2009 oslovený práve spoločnosťou ČKD
Blansko a mal spočiatku vykonávať prácu len ako subdodávateľ spoločnosti ČKD Blansko, ale napokon
sám uzatvoril zmluvu priamo s investorom. Žalovaný tak pristúpil na rokovania o priamej dodávke
elektročastí arménskemu investorovi, namiesto subdodávania pre ČKD Blansko. Žalovaný bol zo strany

ČKD Blansko upozornený na užšie väzby medzi arménskym investorom a žalobcom. K uzatvoreniu
zmluvy o dielo medzi žalovaným a spoločnosťou ArtsakhHEK prišlo dňa 30.09.2010 a následne aj
k podpisu dodatku č. 1 k tejto zmluve dňa 30.03.2011. Počas realizácie projektu TRGI 2 sa medzi
sporovými stranami spomínali dve zmluvy, a to zmluva o spolupráci, ktorá bola reálne uzatvorená dňa
12.11.2010 a zmluva o dielo na koordinačné činnosti a dopravu, ktorá nebola nikdy uzatvorená. Žalovaný

nemal vedomosť o žiadnej zmluve o sprostredkovaní a to ani v ústnej forme. Žalovaný teda poprel
akúkoľvek aj ústnu dohodu o sprostredkovaní medzi ním a žalobcom. Ani v prípade, ak by konajúci súd
prišiel k záveru, že nejaká sprostredkovateľská zmluva bola uzatvorená, provízia by aj tak žalobcovi
nepatrila, keďže žalovaný sa dostal do rokovaní ohľadne projektu TRGI 2 výlučne vďaka spoločnosti
ČKD Blansko. Podľa zmluvy o spolupráci, neobchádzaní a vzájomnej ochrane komerčných informácii

nemohol žalovaný vyvíjať žiadne priame podnikateľské aktivity na vymedzenom území spolupráce,
týkajúce sa dodávok technológie vodných elektrární bez súhlasu žalobcu a ten sa na druhej strane
zaviazal žalovaného informovať o budúcich projektoch v oblasti vodných elektrární. Pre žalovaného sa
stala predmetná zmluva bezúčelná, keď od podpisu zmluvy k realizácii žiadneho projektu neprišlo a tak
pristúpil k jej výpovedi. Dátum uzatvorenia tejto zmluvy je neskorší ako dátum uzatvorenia zmluvy o

dodávke priamo s arménskym investorom. Z časového sledu bolo nepochybné, že sa predmetná zmluva
nevzťahovala na projekt TRGI 2, a teda neexistoval na jej základe akýkoľvek sprostredkovateľský vzťah.
Predmetná zmluva taktiež jasne upravovala, že nadobudne účinnosti až jej podpisom. Súbežne s vyššie
uvedeným sa začala pripravovať zmluva o dielo medzi sporovými stranami, ktorú si žalobca vynútil sohľadom na nadštandardné vzťahy so spoločnosťou ArtsakhHEK. Uzatvorenie tejto zmluvy o dielo malo
docieliť stav, kedy mal časť dodávok pre žalovaného vykonávať priamo žalobca, ako subdodávateľ.
Jej predmetom podľa pôvodného návrhu mali byť koordinačné činnosti a doprava v celkovej hodnote

63.000,- EUR. Následne požadoval žalobca rozšíriť okruh činností a zaslal cenovú ponuku, ktorá však
vyhovujúca nebola a na základe nevýhodnej cenovej ponuky, k uzatvoreniu tejto zmluvy o dielo nikdy
nedošlo. Arménsky investor navrhol vzhľadom na úzke väzby s žalobcom zúženie predmetu zmluvy o
dielo uzatvorenej medzi ním a žalovaným v prospech žalobcu. Prostredníctvom predmetného dodatku č.
1 sa vyňalo časť plnení zo zmluvy o dielo a cena diela sa znížila z celkovej sumy 559.000,- EUR na sumu

325.000,- EUR. Išlo teda o zníženie ceny diela o sumu 233.500,- EUR, ktorá predstavovala 175.000,-
EUR za dodávky, ktoré si uzatvorením priamej zmluvy „vynútil“ žalobca priamo arménskemu investorovi,
a 63.000,- EUR na koordinačné činnosti a dopravu - tie ktoré mali byť predmetom nerealizovanej zmluvy
o dielo medzi sporovými stranami. Podľa žalobcu boli tieto dodávky neskôr aj skutočne realizované.
Žalobca odkazoval na fiktívnu sprostredkovateľskú zmluvu, na základe ktorej žiadal od odporcu istinu
vo výške 63.000,- EUR, neskôr z titulu zmluvy o dielo, ktorá nikdy uzatvorená nebola a ktorej predmet

bol neskôr premietnutý do zmluvných vzťahov medzi odporcom a arménskym investorom. Arménsky
investor bol takto povinný na úhradu predmetnej sumy vo výške 63.000,- EUR, keďže tieto činnosti
nakoniec odporca vykonával priamo pre arménskeho investora. Žalovaný tiež poukázal na rozpornosť
jednotlivých súm, ktoré návrhom žalobca požadoval, spočiatku sumu 55.900,- EUR, potom 63.000,-
EUR a nakoniec sumu 75.000,- EUR, pričom zakaždým uvádzal iný titul týchto nárokov.

5. Žalobca rozšíril svoj návrh v časti istiny na sumu 70.912,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne od 30.09.2010 až do zaplatenia z dôvodu navýšenia nákladov navrhovateľa na právne
služby za vymáhanie jeho nároku E.. E. Y. vo výške 6.112,50 EUR a sumy 1.800,- EUR odškodnením
prepravnej spoločnosti GRUBER LOGISTICS s.r.o., za prepravu tovarov, ktorú mal platiť žalovaný. Súd

navrhovanú zmenu žalobného petitu uznesením č.k. 23Cb 74/2013-465 zo dňa 27.11.2014 pripustil.

6. Žalobca k veci uviedol že rokovania o spolupráci na TRGI 2 sa začali vo februári 2010 z iniciatívy
žalobcu voči žalovanému na spoluprácu. Žalovaný túto ponuku prijal, následne sa začalo rokovať o cene
a objeme dodávky. V máji toho istého roku ponuka ceny zo strany žalovaného bola 496.000,- EUR.

V júni toho istého roku žalobca dohodol so spoločnosťou ArtsakhHEK, že cena diela bude 559.000,-
EUR. Dohoda ďalej bola, že z rozdielu medzi cenou diela a ponukou zo strany odporcu suma 63.000,-
EUR bude uhradená žalobcovi ako provízia. Žalovaný žiadal, aby mu dovolil žalobca pracovať priamo
so spoločnosťou ArtsakhHEK a investor toto povolil, na čo bola dňa 30.09.2010 podpísaná zmluva
medzi žalovaným a spoločnosťou ArtsakhHEK. Následne sa sporové strany dohodli, že žalovaný uhradí

žalobcovi sumu 63.000,- EUR a z tejto sumy zálohu vo výške 30.000,- EUR. Záloha bola žalobcovi
uhradená dňa 22.10.2010. Žalovaný sľúbil, že podpíše so žalobcom ním navrhovanú rámcovú zmluvu
(zmluvu o spolupráci, neobchádzaní a ochrane komerčných informácii), na základe ktorej žalovaný
zaplatí sumu 63.000,- EUR a táto zmluva bola dňa 12.11.2010 podpísaná. Taktiež bolo dohodnuté, že
ako právny základ na úhradu sumy 63.000,- EUR sa podpíše zmluva o dielo (Smlouva o dílo VE Trgi

2 - doprava a koordinační činnost), kde bola dohodnutá cena diela 63.000,- EUR a záloha v hodnote
30.000,- EUR, čo zodpovedalo predchádzajúcej dohode. Následne došlo k tomu, že žalovaný žiadal
žalobcu o zaslanie sumy 30.000,- EUR naspäť, ale nie preto, že by nebol záujem na uzatvorení zmluvy
o dielo, keďže spolupráca a dohoda existovala už na základe rámcovej zmluvy (zmluva o spolupráci,
neobchádzaní a ochrane komerčných informácii), ale z toho dôvodu, že úhrada bola vykonaná pred

podpisom rámcovej zmluvy a tiež pred podpisom zmluvy o dielo (Smlouva o dílo VE Trgi 2 - doprava
a koordinační činnost). Zmluva o dielo predstavovala len určitú formálnu stránku a právny základ.
Žalobca v dobrej viere sumu 30.000,- EUR žalovanému vrátil dňa 28.03.2011 s tým, že mu bude
uhradená celková dohodnutá suma 63.000,- EUR. Toto bola hlavná príčina vrátenia uvedenej sumy a
nie skutočnosť, že by nebol býval záujem o uzatvorenie zmluvy o dielo. Zo strany žalobcu bol záujem na

podpísanízmluvyodielo,avšakžalovanýpovráteníčiastky30.000,-EURužpodpiszmluvynerealizoval.
Žalobca dodal, že napriek neuzatvoreniu kontraktu vo finále, celá náplň práce ktorá bola obsahom
návrhu zmluvy o dielo bola žalobcom splnená, vrátane koordinácie celého procesu, ale aj dopravy
prostredníctvom spoločnosti Gruber Logistics, s.r.o.

7. Žalobcom zmienená platba zálohy, ktorá bola podľa jeho vyjadrenia províziou zo zmluvy o spolupráci,
bola žalovaným rozporovaná. Žalovaný e-mailom zo dňa 20.10.2010 potvrdil žalobcovi úhradu platby
vo výške 30.000,- EUR na zálohovú faktúru č. 4/2010. Predmetom tejto platby nebola provízia, ale časť
ceny za dielo podľa nikdy neuzatvorenej „Smlouvy o dílo VE Trgi 2 - doprava a koordinační činnosti“.Do pozornosti dal žalovaný čl. 5.1. tejto zmluvy, ktorá priamo odkazovala na zálohovú faktúru vo výške
30.000,- EUR, ako časť ceny za dielo. Je preto podľa názoru žalovaného nesporné, že suma 30.000,-
EUR sa viaže na zmluvu, ktorá nikdy uzatvorená nebola a neviaže sa na províziu tvrdenú žalobcom v

zmysle zmluvy o spolupráci. Vzhľadom na to, že k uzatvoreniu tejto zmluvy nikdy nedošlo, vrátil žalobca
napožiadaniepredmetnúčiastkuvovýške30.000,-EURspäť.Názoržalovanéhopodľanehopreukazuje
aj text dobropisu, podľa ktorého „text faktúry: na základe toho, že nedošlo k podpísaniu zmluvy o dielo
VE Trgi 2 - elektrická časť, Vám dobropisujeme k faktúre č. 4/2010“.

8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie okrem listinných dôkazov predložených sporovými stranami
a vyjadreniami sporových strán, tiež výsluchom svedka, p. C. Š.. Svedok vo svojej svedeckej výpovedi
uviedol, že od roku 2007 pracuje v spoločnosti žalovaného ako ekonomicko-personálny riaditeľ.
Zúčastnil sa niektorých rokovaní so žalobcom. O zákazke sa dozvedeli v roku 2009, pretože ich oslovil
ich zmluvný partner ČKD Bansko. Ku kontaktu medzi žalobcom a žalovaným prišlo potom, ako sa
investor rozhodol udeliť zákazku žalovanému, čo mohlo byť niekedy od apríla do júna 2010. Následne

pokračovali rokovania s p. D. a pred jedným rokovaním, ktoré sa uskutočnilo v Prahe, bol odporca
informovaný od ČKD Blansko, že oni nebudú realizovať elektrickú časť predmetnej zákazky a odporučili
im, aby zmluvu uzavreli priamo s investorom. Následne boli informovaní, že žalovaný bol vybraný
ako dodávateľ. V polovici roka 2010 vyslovil investor prianie, aby ako koordinátor projektu vystupoval
žalobca, následne začali rokovať so žalobcom, ktorý sa chcel na zákazke podieľať koordinačnou

činnosťou a zabezpečením prepravy. Žalobca informoval žalovaného, že finálna cena sa musí navýšiť
o požadovanú sumu a teda bolo dohodnuté uzavretie zmluvy na koordinačnú činnosť a zabezpečenie
prepravy vo výške 63.000,- EUR a zároveň bola uzavretá exkluzívna zmluva, na základe ktorej sám
žalobca,nakoľkoakouvádzalmalnadštandardnévzťahyvpodnikateľskejsférevNáhornomKarabachu,
mal zabezpečiť ďalšie nové zákazky v tejto lokalite. Následne na základe záujmu žalobcu o väčší podiel

na realizácii projektu, žalovaný súhlasil a z pôvodného kontraktu na sumu 559.000,- EUR bola vyčlenená
sumu 170.000,- EUR za dodávku rozvodne elektrického napätia a sumu 65.000,- EUR na koordináciu a
zabezpečenie prepravy, čo sa odrazilo v dodatku č. 1 k pôvodnej zmluve. To, že žalobca nechal špedičnú
firmu prísť do Prahy, pričom to so žalovaným vopred neskonzultoval okolnosti prepravy, nie je jeho
chybou. Koncom roka 2011 bola elektráreň uvedená do prevádzky.

9. Z vykonaných dôkazov súd prvej inštancie mal za preukázané že sporové strany sú obe obchodnými
subjektmi a na ich vzťah aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej ako „ObZ“).
Súd prvej inštancie na spor aplikoval jednak všeobecné ustanovenia ObZ upravujúce záväzkové vzťahy
medzi obchodnými subjektmi a tiež ustanovenia, ktoré riešia formu záväzkov, konkrétne ust. § 272 ods.

1 ObZ, ktoré uvádza, že zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených
v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva
uzavrela v písomnej forme. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že podľa ust. § 275 ods. 4 ObZ
s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť
súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny)

bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento
úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu. Súd prvej inštancie
posudzoval návrh žalobcu v intenciách úpravy sprostredkovateľskej zmluvy, ktorá je obsiahnutá v úprave
§§ 642 - 651 ObZ.

10. Vzhľadom k tomu, že žalobca poukazoval na neformálne, konkludentné uzatvorenie zmluvy
o sprostredkovaní, súd prvej inštancie posudzoval listinné dôkazy, vyjadrenia sporových strán a
svedecké výpovede v kontexte s určitosťou týchto prejavov a v súlade s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka, ktorý upravuje spôsob vzniku právnych úkonov konkludentným spôsobom. Žalobca v konaní
argumentoval tým, že absencia písomnej zmluvy o sprostredkovaní nie je prekážkou, táto zmluva

vznikla medzi sporovými stranami konkludentne a nárok na províziu vznikol, keďže žalovaný uzatvoril
za pričinenia žalobcu obchodný zmluvu s investorom. Žalovaný na druhej strane popieral akýkoľvek
sprostredkovateľský vzťah medzi ním a žalobcom a pripustil výhradne zmluvu o spolupráci. Tá ale bola
uzatvorená až následne po zmluve o dielo s investorom. Súd prvej inštancie sa zaoberal tým, či je
na základe konania sporových strán dostatočne určito možné konštatovať dojednanie o náležitostiach

sprostredkovateľskej zmluvy. Súd prvej inštancie aplikoval na právnu úpravu vzniku právneho úkonu
podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej ako „OZ“), podľa ktorého „právny úkon je prejav vôle smerujúci
najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto
prejavom spájajú“. Ďalej súd aplikoval § 35 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého „prejav vôle sa môže urobiťkonaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti
o tom, čo chcel účastník prejaviť.“. Súd prvej inštancie tiež aplikoval pri rozhodovaní všeobecnú právnu
úpravu Občianskeho zákonníka, týkajúcu sa vzniku zmluvy, od prejavu vôle smerujúcemu k uzatvoreniu

zmluvy až po prijatie návrhu, teda aplikoval úpravu § 43a a súvis. OZ. Z hľadiska procesnoprávnej
úpravy sa súd zameriaval na to, či žalobca na základe predložených dôkazov dostatočne preukázal
vznik zmluvy o sprostredkovaní a tým svoj nárok na províziu, v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., v zmysle
ktorého, „účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z
označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak

je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.“

11. Súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie sumy 70.912,50 EUR rozdelil na tri samostatné
peňažné nároky, a to nárok na províziu v sume 63.000,- EUR, nárok na náhradu škody za odškodnenie
špedično-logistickej firmy GRUBER LOGISTICS, s.r.o. v sume 1.800,- EUR a nárok na náhradu za
právne služby E.. E. Y., M.. v sume 6.112,50 EUR, pričom každý z nárokov posudzoval samostatne.

12. Pokiaľ ide o nárok na províziu v sume 63.000,- EUR, súd prvej inštancie mal za preukázane,
že žalovaný a spoločnosť ArtsakhHEK uzatvorili dňa 30.09.2010 zmluvu o dielo (ďalej len „zmluva
o dielo“), predmetom ktorej bola zákazka na stavbu vodnej elektrárne TRGI 2 pre žalovaného a
záväzok spoločnosti ArtsakhHEK zaplatiť cenu za dielo v sume 559.000,- EUR, pričom dňa 30.03.2011

bol k tejto zmluve podpísaný dodatok č. 1, ktorý cenu za dielo a aj objem odporcových dodávok
znížil. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že sporové strany uzatvorili dňa 12.11.2010
zmluvu o spolupráci, neobchádzaní a vzájomnej ochrane komerčných informácií (ďalej len „zmluva
o spolupráci“), predmetom ktorej bola exkluzívna spolupráca medzi odporcom a navrhovateľom pri
riešení a realizácii obchodných prípadov poskytnutých navrhovateľom odporcovi, najmä v oblasti

sprostredkovania obchodu na území Arménskej republiky a Arcachu, pričom platnosť tejto zmluvy o
spolupráci nastala v zmysle čl. VI. bodu 1 tejto zmluvy po jej podpísaní oboma zmluvnými stranami
dňom otvorenia financovania prvého spoločného projektu. Taktiež bolo nesporné medzi sporovými
stranami, že žalovaný dňa 30.10.2012 odstúpil od zmluvy o spolupráci z dôvodu jej nenapĺňania. Súd
prvej inštancie tiež konštatoval, že medzi sporovými stranami nebola pred podpisom zmluvy o dielo

uzavretej dňa 30.09.2010 medzi žalovaným a spoločnosťou ArtsakhHEK uzavretá akákoľvek písomná
zmluva o sprostredkovaní a tiež že medzi sporovými stranami nikdy nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo, i
keď návrh bol skoncipovaný, podľa ktorého mal žalobca pre žalovaného vykonať dopravu a koordináciu
za cenu 63.000,- EUR. Súd prvej inštancie skúmal, či je možné z vyššie spomenutej zmluvy o spolupráci
vyvodiť pre žalobcu jeho nárok na províziu viažuci sa k zmluve o dielo, ktorá mala byť sprostredkovaná

pre žalovaného a investora. Túto argumentáciu súd prvej inštancie nepripustil, vzhľadom na časovú
rozpornosť, kedy k zmluve o spolupráci došlo až následne po uzatvorení zmluvy o dielo a jej platnosť a
účinnosť nebola dojednaná retroaktívne, nebolo možné vnímať dojednanie zmluvy o dielo ako výsledok
sprostredkovania podľa zmluvy o spolupráci. Taktiež tvrdenie žalobcu, že provízia bola dojednaná
v návrhu na zmluvu o dielo medzi ním a žalovaným, kde sa spomínala čiastka 63.000,- EUR, súd

neakceptoval jednak z dôvodu, že išlo o návrh na dodávateľskú činnosť žalobcu pre žalovaného a
teda z tejto zmluvy aj keby bola bývala uzatvorená, nevyplýval nárok na províziu. Keďže však k jej
uzatvoreniu nedošlo, tvrdenia v tomto smere sa stali irelevantnými. Následne súd skúmal, či došlo ku
uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní, tak ako to argumentoval žalobca, nepísomným, neformálnym
spôsobom, keďže aj takúto formu zmluvy o sprostredkovaní Obchodný zákonník v § 642 pripúšťa.

Súd prvej inštancie sa zameral na to, či okolnosti pred uzatvorením zmluvy o dielo s investorom,
žalobcom predložené dôkazy nasvedčovali tomu, že prejavy vôle žalobcu boli vyvíjaním činnosti pre
žalovaného ako záujemcu o uzatvorenie kontraktu s investorom ako treťou osobou. Na druhej strane
skúmal súd, či sa konanie žalovaného zaznamenané v písomnej dokumentácii, môže vykladať ako
akceptácia návrhu na uzatvorenie zmluvy o sprostredkovaní. Teda či konanie žalobcu bolo dostatočne

určitým návrhom na uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy s jej náležitosťami a na druhej strane, či sa
kroky žalovaného dajú s adekvátnou mierou určitosti vykladať ako prijatie návrhu na zmluvu podľa ust. §
642 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie posudzoval tvrdenia žalobcu o tom, že začiatkom roku
2010 začal komunikovať s investorom spoločnosťou ArtsakhHEK a z pozície generálneho dodávateľa
a koordinátora projektu, zabezpečoval pre investora jednotlivých dodávateľov, okrem iných, takýmto

spôsobom bol oslovený aj žalovaný. Súd z týchto vyjadrení a opisu situácie vyvodil, že vzťah medzi
žalobcom a spoločnosťou ArtsakhHEK vykazoval znaky mandátnej zmluvy, respektíve obchodného
zastúpenia, kedy žalobca zabezpečoval pre svojho „klienta“ jednotlivých dodávateľov. Z takto opísaného
obchodného vzťahu potom nemožno vyvodiť, že nárok na prípadnú províziu vznikol voči dodávateľovislužby pre investora, ale naopak voči investorovi, pre ktorého žalobca vykonával činnosť generálneho
dodávateľa. Zároveň súd neakceptoval tvrdenia žalovaného o tom, že k zmluve o dielo medzi ním
a spoločnosťou ArtsakhHEK, došlo na základe dlhodobej spolupráce so spoločnosťou ČKD Blansko,

keďže toto tvrdenie žalovaný ničím nepreukázal. Súd prvej inštancie skúmal emailovú komunikáciu
medzi sporovými stranami, z ktorej skutočne vyplávalo, že predmetom riešenia bola zmluva o dielo
pre spoločnosťou ArtsakhHEK. Zároveň však z tejto komunikácie nevyplynul záver o tom, že by vzťah
zainteresovaných bol vzťahom záujemcu a sprostredkovateľa. Hoci v predmetnej emailovej komunikácii
bola spomenutá aj provízia, teda termín, ktorý sa používa v súvislosti s odplatou za sprostredkovanie

zmluvy a predstavuje jednu z podstatných častí zmluvy o sprostredkovaní. Súd však neakceptoval
tento výraz sám o sebe za preukazný o tom, že išlo o dojednanie zmluvy o sprostredkovaní, bez
toho aby boli preukázané aj ďalšie podstatné časti zmluvy o sprostredkovaní. Podľa názoru súdu
navrhovateľ žiadnymi listinnými dôkazmi v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal, že by mal
rámci rokovaní o uzavretí zmluvy o dielo so žalovaným postavenie sprostredkovateľa a žalovaný mal
postavenie záujemcu a tým pádom, že by došlo k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní v ústnej forme

medzi účastníkmi konania, čo by zakladalo nárok na províziu. Z daného dôvodu nárok na províziu
považoval súd prvej inštancie za nedôvodný. Súd tiež považoval za nedôveryhodný samotný výpočet
provízie, kedy žalobca najskôr odvodzoval sumu 55.900,- EUR ako 10% sprostredkovanej ceny diela,
potom uvádzal sumu 63.000,- EUR ako cenu vyplývajúcu z návrhu zmluvy o dielo so žalovaným a tiež
spomínal, že ide o 10% z ceny sprostredkovaného obchodu ako obvyklej provízie v danom čase.

13. Nárok na náhradu škody v sume 1.800,- EUR a nárok na náhradu za právne služby v sume 6.112,50
EUR považoval súd prvej inštancie za nedôvodné, nakoľko ich dôvodnosť ani výšku v zmysle ust. § 120
ods. 1 O.s.p. nepreukázal žalobca žiadnymi listinnými dôkazmi, takže mu súd nemohol žalobný nárok
v tejto časti priznať.

14. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich
žalovanému ako sporovej strane, ktorá mala vo veci plný úspech.

15. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie dňa 28.04.2015, dôvodiac odvolacími

dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., teda že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež podľa § 205 ods. 2 písm. f), teda že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu, že nebol preukázaný
vznik sprostredkovateľskej zmluvy, pretože rozsiahla emailová korešpondencia, z pohľadu žalobcu
preukazovala práve to, že komunikácia sporových strán smerovala k budovaniu projektu pre investora,

pričom v projekte vystupoval žalobca ako generálny dodávateľ pre investora a sprostredkovateľ pre
žalovaného. Žalobca tiež nesúhlasil s názorom súdu, ktorý konštatoval, že vzťah zainteresovaných
subjektov naznačuje, že žalobca vystupoval ako sprostredkovateľ pre investora, ktorému ako generálny
koordinátor zabezpečoval dodávateľov služieb a teda záujemcom o sprostredkovanie nebol žalovaný
ale investor. Žalobca uviedol na pravú mieru začatie spolupráce so žalovaným tak, že táto sa začala

neformálne a na základe znalosti regiónu Arménska a okolia, ktorou disponoval žalobca a na druhej
stranezáujmužalovanéhooobchodnúspoluprácuvtejtolokalite,začalasaichspoluprácakonkretizovať
v podobe projektu TRGI 2, o ktorý mali záujem aj iné spoločnosti, avšak na základe nadštandardných
vzťahov žalobcu a investora, bol do projektu vybratý práve žalovaný. Bez pričinenia žalobcu by teda k
takejto obchodnej príležitosti nebolo bývalo prišlo. Sprostredkovanie nebolo dojednané písomne, ale k

uzatvoreniu dohody došlo konkludentne a de facto naplnením účelu, teda dojednaným obchodom pre
žalovaného. Zároveň žalobca uviedol, že spočiatku konštrukcia obchodných subjektov bola taká, že
investorom bol spoločnosť ArtsakhHEK, generálnym dodávateľom žalobca a subdodávateľom určitých
častí bol žalovaný. Neskôr prejavil žalovaný snahu byť v priamom obchodnom zväzku s investorom
k čomu aj prišlo a postavenie žalobcu sa zmenilo z generálneho dodávateľa na sprostredkovateľa.

Následne keď sa nefinalizovala zmluva o dielo medzi sporovými stranami a žalobca žalovanému vrátil
zálohu na províziu 30.000,- EUR, žalobca sa zachoval v rozpore s dobrými mravmi a už nemal záujem
o uzatvorenie zmluvy so žalobcom, s úmyslom vyhnúť sa plateniu provízie.

16. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný s tým, že zopakoval argumentáciu prezentovanú počas

konania a to, že nedošlo k uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy, ktorá by zakladala nárok žalobcu
na províziu a že k uzatvoreniu zmluvy o dielo s investorom došlo za participácie dlhoročného partnera
ČKD Blansko. Poukázal aj na pochybnosti ohľadne výpočtu čiastky provízie, spočiatku nárokovanej ako
55.900,- EUR, neskôr 63.000,- EUR a odvodzoval ju zo zmluvy o dielo na dopravu a koordináciu, ktoránebola uzatvorená. Žalovaný doplnil, že čiastka 30.000,- EUR ktorá bola najprv ako záloha vyplatená
žalobcovi, mala byť preddavkom na cenu diela, avšak keď nedošlo k podpisu zmluvy, záloha bola
žalobcom vrátená späť, čo vyplýva aj z textu dobropisu k fa 4/2010. Žalovaný žiadal rozsudok potvrdiť

ako správny.

17. Žalobca dňa 09.01.2017 prípisom doplnil odvolanie o skutkové tvrdenia, vysvetľujúc vzťahy medzi
sporovými stranami a investorom. Žalobca poukázal na postavenie investora, spoločnosť ArtsakhHEK
v Arménsku a oblasti Náhorného Karabachu, pričom ide o subjekt v oblasti energetiky pod vplyvom

štátu. Rozhodujúcim prvkom pri dojednávaní obchodu s takýmto investorom bola jazyková znalosť a
tiež znalosť pomerov, ktorými disponoval žalobca a bez ktorých by nedošlo k dojednaniu zmluvy so
žalovaným, ktorý bol pre investora neznámym subjektom. Postup žalovaného vníma žalobca ako cielené
vyhýbanie sa povinnosti vyplatiť oprávnenú províziu žalobcovi.

18. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu aj

žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho
súdneho poriadku. č. 99/1963 Zb. O odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 19.01.2017, teda už za
účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval
tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava
Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc

dátumom 01.07.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP.

19. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania,
rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli
splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska

iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalovaný v odvolaní uviedol. Pokiaľ ide o skutkový stav veci,
v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol
zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým
zisteniam. Zároveň získané skutkové zistenia boli súdom správne právne posúdené. Odvolací súd má
za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a

preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. O nároku na
náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 a ods. 1 CSP,
s tým že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej v súlade s § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP.

20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil,

svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho
poukazuje.

21. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom

odvolateľa dodáva:

22. Medzi sporovými stranami počas konania došlo k zhode o tom, že bola uzatvorená zmluva o dielo
medzi žalovaným a investorom dňa 30.09.2010, s tým že neskôr 30.03.2011 došlo k spísaniu dodatku,
ktorý z pôvodnej ceny diela 559.000,- EUR znížil objem vykonávaného diela. Sporové strany sa zhodli

tiež v tom, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu zmluvy o spolupráci dňa 12.11.2010, pričom predmetom
tejto zmluvy bola exkluzívna dohoda o tom, že žalobca bude pre žalovaného zabezpečovať obchodné
zákazky na území Arménska a Náhorného Karabachu s tým, že žalobca bez jeho pričinenia nebude
v tomto území vykonávať podnikateľské aktivity a za túto činnosť prináležala odmena pre žalobcu.
Od tejto zmluvy žalovaný odstúpil dňa 30.10.2012. Medzi sporovými stranami nedošlo k uzatvoreniu

zmluvy o dielo, ktorej predmetom malo byť dodanie služby v oblasti prepravy a koordinácie zo strany
žalobcu pre žalovaného za cenu 63.000,- EUR. Medzi sporovými stranami nedošlo k zhodne pokiaľ
ide o spôsob nadobudnutia zákazky žalovaným s investorom. Je potrebné konštatovať, že otázka
akým spôsobom došlo k uzatvoreniu obchodného kontaktu medzi žalovaným a investorom, nebolapresvedčivo vyriešená, keďže ako správne súd prvej inštancie konštatoval, ani žalobca ani žalovaný
svoje tvrdenia náležite nepreukázali dôkazmi. Žalobca tvrdil že medzi ním a investorom bola dohoda o
tom, že bude v rámci funkcie generálneho dodávateľa zabezpečovať subdodávateľov. V konaní bolo aj

predložené čestné prehlásenie, preložené z ruského jazyka, ktorého obsahom je vyhlásenie investora
o tom, že žalobca je koordinátorom projektu TRGI 2. Tieto okolnosti však nasvedčujú správnej dedukcii
súdu prvej inštancie, že pokiaľ vykonával funkciu sprostredkovateľa žalobca, išlo o službu pre investora
a nie pre žalovaného. Súd tiež veľmi správne konštatoval, že vzhľadom na časový sled udalostí, kedy
zmluva o dielo s investorom bola skôr uzatvorená, ako zmluva o spolupráci, nie je možné aplikovať

zmluvu o spolupráci spätne. Osobitne odvolací súd poukazuje na čl. VI . bod č. 1 zmluvy o spolupráci,
ktorý upravuje platnosť a účinnosť zmluvy a to dátumom jej podpisu oboma zmluvnými stranami, čo
bolo nesporne neskôr ako bola uzatvorená zmluva o dielo medzi žalovaným a investorom. Vzhľadom na
nepreukázanie iných okolností tvrdených žalobcom, že by sa zmluva o spolupráci vzťahovala aj spätne
na projekt TRGI2, nebolo možné vyvodzovať nárok na províziu práve z tejto zmluvy. Ďalej odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie veľmi podrobne skúmal emailovú komunikáciu medzi sporovými

stranami. Súd prvej inštancie správne dedukoval, že síce je pravda že sa emaily venujú projektu TRGI2
a technickým, platobným a iných špecifikáciám, ale tieto správy nesvedčia o tom, v akom postavení
komunikujúce subjekty vystupovali. Na základe zmienky o provízii v jednej emailovej správe, bez iných
preukázaných dojednanianí o ostatných náležitostiach, nie je možné prijať záver o uzatvorení zmluvy
o sprostredkovaní.

23. V súlade s § 35 ods. (1) Občianskeho zákonníka, „Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo
opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo
chcel účastník prejaviť.“ V súlade s 43a (1) Občianskeho zákonníka, “Prejav vôle smerujúci k uzavretiu
zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej

len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho
prijatia.“ V súlade s § 43c ods. (1) Občianskeho zákonníka „Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej
bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.“
V súlade s § 44 ods. (1) Občianskeho zákonníka, „Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie

návrhu.“

24. Vzhľadom na to, že žalobca argumentoval tým, že zmluva o sprostredkovaní, nemusí mať písomnú
formu, s čím odvolací súd nepochybne súhlasí, bolo potrebné skúmať, či medzi sporovými stranami
došlo k takým prejavom vôle, ktoré sú jednak dostatočne určité, aby boli platným právnym úkonom,

s ktorým zákon spája právne následky a či bolo obsahom týchto právnych úkonov, dojednanie
o základných náležitostiach zmluvy o sprostredkovaní. V súlade s § 642 Obchodného zákonníka,
„Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu,
aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť
sprostredkovateľovi odplatu (províziu)“. Podstatnými náležitosťami sprostredkovateľskej zmluvy je

dojednanie obsahu záväzku sprostredkovateľa a dojednanie provízie. V konaní nebolo preukázané, že
by medzi stranami došlo k dohode o týchto dvoch podstatných náležitostiach zmluvy o sprostredkovaní.
Tomuto názoru svedčí aj rozpornosť vysvetlení žalobcu ohľadne výšky provízie. Žalobca najprv
uplatňoval sumu 55.900,- EUR, odvodzujúc ju od objemu zmluvy o dielo žalovaného s investorom
559.000,- EUR ako 10% ceny. Následne však uviedol, že si nárokuje sumu 63.000,- EUR a tiež uviedol

že ide o 10% ceny diela, čo však matematicky nesedí. Tiež stojí za zmienku skutočnosť, že konečná
cena diela bola znížená dodatkom č. 1, čo žalobca nespochybnil. Žalobca si tiež uplatňoval sumu
1.800,- EUR ako náhradu nákladov, ktoré vynaložil na dopravu a nárok na právne služby 6.112,50 EUR.
Žalobca v konaní nepreukázal, že by došlo k dohode o tom, že náklady spojené so sprostredkovaním
by znášal prípadný záujemca (1.800,- EUR), ako ani nepreukázal, že by tieto náklady vznikli, že by

došlo k porušeniu povinnosti a v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného, čo sú povinné
kumulatívne predpoklady pre uplatňovanie nároku na náhradu škody. Čo sa týka vrátenia sumy 30.000,-
EUR, ktorá bola zálohou, alebo preddavkom určeným žalobcovi, odvolací súd sa priklonil k názoru
žalovaného a súdu prvej inštancie, že sa jednalo o zálohu na cenu diela pre žalobcu ako subdodávateľa.
Keď sa následne zmluva nerealizovala, táto záloha bola vrátená žalovanému o čom výslovne svedčali

listinné dôkazy, menovite dobropis k fa 4/2010, ktorého pravosť žalobca nespochybnil, iba namietal
význam tohto dokumentu.25. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdiť ako vecne správny.

26. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č. 23Cb 74/2013-282 jednohlasne,
to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný na 100% a žalovaný neúspešný. Žalobcovi ako

strane v spore úspešnej v plnom rozsahu, patrí náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 1 a 2 CSP, samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).