Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 29, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/154/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200656
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:3016200656.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana
Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci žalobcu: ALUSOLID
- SK s. r. o, so sídlom Jalovská 647/50, 972 31 Jalovec, IČO: 44 677 961, proti žalovanému:
Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie - útvar inšpekcie odpadového hospodárstva, so
sídlom Jeséniová 17D, 831 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 43 960

012 16/5509-24668/Koz zo dňa 4. augusta 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Slovenskej inšpekcie životného prostredia,
Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica (ďalej len „SIŽP IŽP Banská Bystrica“) č.
4396300916/5055-16167/Slo zo dňa 19.05.2016 bola žalobcovi ALUSOLID - SK s. r. o, Jalovská 647/50,
972 31 Jalovec, IČO: 44 677 961, uložená pokuta podľa § 78 ods. 3 písm. b) zákona č. 223/2001 Z.z.

o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo výške 1 500,-
Eur za kontrolou zistené nedodržiavanie legislatívnych ustanovení zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch
a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov odpadového hospodárstva účastníkovi ALUSOLID
- SK s. r. o, Jalovská 647/50, 972 31 Jalovec, prevádzka Štrajková 8, 972 51 Handlová za obdobie od
01.01.2015 do 18.05.2015 za to, že:
- nemal v čase kontroly označené nebezpečné odpady (ďalej len NO) podľa § 40 ods. 4 zákona č.

223/2001 Z.z. o odpadoch v nadväznosti na § 23 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 310/2013 Z. z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Zákona o odpadoch (ďalej len vyhláška MŽP SR č. 310/2013 Z.z.),
čím došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 1 písm. c) zákona 223/2001 Z.z. o odpadoch,
jedná sa o odpady kat. č. 15 01 10 - obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované
nebezpečnými látkami a kat. č. 15 02 02 - absorbenty, filtračné materiály vrátane olejových filtrov
inak nešpecifikovaných, handry na čistenie, ochranné odevy kontaminované nebezpečnými látkami.
Uvedeným konaním účastníka konania došlo k naplneniu skutkovej podstaty pre uloženie pokuty podľa

§ 78 ods. 3 písm. b) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch;
- nemal v čase kontroly zaradené odpady, s ktorými nakladal podľa § 6 ods. 1 vyhlášky MŽP SR č.
310/2013 Z.z., čím došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 1 písm. a) zákona č.
223/2001 Z.z. o odpadoch. Jedná sa o odpady - hobliny a triesky z plastov, obaly z papiera a lepenky,
obaly z kovu, sklo, železo a oceľ. Uvedeným konaním účastníka konania došlo k naplneniu skutkovej
podstaty pre uloženie pokuty podľa § 78 ods. 2 písm. d) zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch;

- neviedol evidenciu o vzniknutých druhoch a množstve odpadov, s ktorými nakladá podľa § 6 ods.
2 a § 7 ods. 1, 3 vyhlášky MŽP SR č. 310/2013 Z.z. na evidenčnom liste odpadu (ďalej len ELO),
vzor ktorého je uvedený v prílohe č. 7 vyhlášky MŽP SR č. 310/2013 Z.z., čím došlo k porušeniupovinnosti ustanovenej v § 19 ods. 1 písm. h) zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch. Jedná sa o odpady
kat. č. 07 02 13, odpadový plast, kat. č. 15 01 10 - obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo
kontaminovanénebezpečnýmilátkami,kat.č. 150202,absorbenty,filtračnémateriályvrátaneolejových

filtrov inak nešpecifikovaných, handry na čistenie, ochranné odevy kontaminované nebezpečnými
látkami a nezaradený odpad - hobliny a triesky z plastov, obaly z papiera a lepenky, obaly z kovu, sklo,
železo a oceľ. Uvedeným konaním účastníka konania došlo k naplneniu skutkovej podstaty pre uloženie
pokuty podľa § 78 ods. 2 písm. g) zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch.

2. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a ani zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch neupravuje postup
správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých správnych deliktov, správny orgán pri ukladaní pokuty
uplatnil na základe analógie legis, tzv. absorpčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb, keď
prísnejší trest pohlcuje miernejší a správny orgán uložil pokutu za správny delikt podľa § 78 ods. 3 písm.
b) zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch, teda podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt
najprísnejšie postihnuteľný. Podľa § 78 ods. 3 písm. b) zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch, pokutu od

900,- Eur do 165 969,59 Eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej
osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá nezabezpečí podľa § 19 ods. 1 písm. c) oddelené
zhromažďovanie NO, ich označenie, alebo s nimi nakladá v rozpore s týmto zákonom a osobitnými
predpismi. Najzávažnejšie porušenie je podľa § 78 o správnych deliktoch zákona č. 223/2001 Z.z. o
odpadoch jednoznačne rozlíšeného výškou dolnej hranice uloženej pokuty. Výška pokuty 1 500,- Eur

za to, že žalobca nemal v čase kontroly označenie NO podľa § 40 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z.z.
o odpadoch v nadväznosti na § 23 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 310/2013 Z.z., čím došlo k porušeniu
povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 1 písm. c) zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch (jedná sa o odpady
kat. č. 15 01 10, 15 02 02), bola stanovená pri dolnej hranici rozpätia od 900,- Eur do 165
969,59 Eur podľa § 78 ods. 3 písm. b) zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch. Pri určení výšky pokuty

1 500,- Eur SIŽP IŽP Banská Bystrica v súlade s § 79 ods. 2 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch
zohľadnila závažnosť a čas trvania protiprávneho konania, rozsah ohrozenia zdravia ľudí a životného
prostredia, prípadne na mieru ich poškodenia. Účastník konania bol povinný potupovať podľa zákona
č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v nadväznosti na ďalšie všeobecné záväzné právne predpisy odpadového
hospodárstva, t. j. označovať NO podľa predpisov, zaraďovať odpady podľa katalógu odpadov, viesť

evidenciu o množstve a druhu odpadov, čo v kontrolovanom období neučinil. Ďalej pri určení výšky
pokuty bola zohľadnená skutočnosť, že sa jednalo o malé množstvo odpadov, a že týmto porušením
nebolo ohrozené životné prostredie a zdravie ľudí.

3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie žalobca a na základe podaného

odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č.:
43 960 012 16/5509-24668/Koz zo dňa 04.08.2016 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol
a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Slovenskej inšpekcie životného prostredia,
Inšpektorátu životného prostredia Banská Bystrica č. 4396300916/5055-16167/Slo zo dňa 19.05.2016,
potvrdil. Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že druhostupňový správny orgán - žalovaný

dospel k záveru, že SIŽP IŽP Banská Bystrica riadne zistil skutkový stav, a tento následne aj správne
vyhodnotil, keď uložil odvolateľovi (žalobcovi) pokutu podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákona o odpadoch
rozhodnutím č. 4396300916/5055-16167/Slo zo dňa 19.05.2016 vo výške 1 500,- Eur. Žalobca
vzal zistenia prvostupňového správneho orgánu na vedomie bez námietok a rovnako ani v zápisnici
z prerokovania Protokolu z kontroly neuviedol žiadne námietky. Správny orgán prvého stupňa dal

žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydania rozhodnutia, spôsoby ich zisťovania, ako aj
možnosť podať návrh na doplnenie v lehote 7 dní od doručenia oznámenia o začatí konania, pričom
žalobca túto možnosť nevyužil. V novom rozhodnutí zo dňa 19.05.2016 nezaradenie, neoznačenie a
nevedenie evidencií od - vody obsahujúcej olej z odlučovača oleja z vody - ako delikt neuviedol, a ani
zaň neuložil pokutu. Preto k námietke žalobcu - odvolateľa, týkajúcej sa odpadu - vody obsahujúcej olej

z odlučovača oleja z vody, odvolací orgán uviedol, že táto námietka je vzhľadom na obsah napadnutého
rozhodnutia bezpredmetná a nie je dôvod sa s ňou zaoberať v odvolacom konaní. K ďalšej námietke
odvolateľa (žalobcu), že zistený nebezpečný odpad v sudoch nevznikol jeho činnosťou, odvolací orgán
uviedol, že odvolateľ predmetnú námietku vyvracia sám svojim tvrdením na strane 2 z protokolu kontroly,
že „spoločnosť SLOVFRANCE, s. r. o., ktorá sídli v tom istom areáli ako kontrolovaný subjekt, kde má

prenajaté administratívne priestory, vykonáva len obchodnú činnosť a nemá žiadnych zamestnancov“.
Z tohto tvrdenia jednoznačne vyplýva, že spoločnosť SLOVFRANCE, s. r. o., nevykonáva v uvedených
priestoroch činnosti, ktoré sú spojené s tvorbou odpadu súvisiaceho s výrobnou činnosťou, a teda
nemôže byť ani pôvodcom nebezpečných odpadov zistených pri kontrole. V liste z 27.05.2015 odvolateľuviedol, že ku dňu 18.05.2015 už vytvoril a označil zhromaždisko nebezpečného odpadu, na ktorom
umiestnil sudy na nebezpečný odpad, ktorý by mohol vzniknúť jeho činnosťou a zároveň naň boli
zhromaždené nebezpečné odpady vyprodukované firmou SLOVFRANCE, s. r. o. a ALUSOLID-SK

s. r. o. Z uvedeného vyplýva, že aj tieto tvrdenia odvolateľa si navzájom odporujú. Podľa vyjadrenia
vedúceho kontrolovaného subjektu boli zo strany kontrolovaného subjektu pri kontrole poskytnuté
úplné a pravdivé informácie a všetky doklady týkajúce sa skutočností, ktoré boli predmetom kontroly v
kontrolovanom období. To znamená, že aj vo veci nebezpečných odpadov (50 kg znečistených rukavíc
a odevov), odvolateľ poskytol orgánu kontroly úplné a pravdivé informácie, a tieto skutočnosti ani

nenamietal, a ani nespochybnil, t. j. prerokovanie protokolu z kontroly. Z § 2 ods. 3 Zákona o odpadoch
vyplýva, že držiteľ odpadu je pôvodca odpadu alebo fyzická, alebo právnická osoba, u ktorej sa odpad
nachádza. Z protokolu kontroly vyplýva, že odvolateľ má zriadenú prevádzku na Štrajkovej 8, Handlová
„v samostatnom ohradenom areáli“. Tento areál bol predmetom kontroly, počas ktorej okrem iného bol
zistený výskyt 50 kg znečistených rukavíc a odevov. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. c) Zákona
o odpadoch, držiteľ odpadu je povinný zhromažďovať oddelený nebezpečný odpad podľa ich druhov,

označovať ich určeným spôsobom. Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 310/2013
Z.z. nebezpečné odpady, ako aj sklad, v ktorom sa skladujú nebezpečné odpady, musia sa označiť
identifikačným listom nebezpečného odpadu. Odvolateľ, ako držiteľ odpadu uvedenú povinnosť nesplnil,
a teda uloženie pokuty za to, že neoznačil predmetné nebezpečné odpady predpísaným spôsobom, je
zákonný. Pokiaľ žalobca - odvolateľ tvrdil, že znečistené textílie a ochranné odevy v množstve cca 50

kg, uložené v kovom sude na spevnenej ploche pri vrátnici nemohol za niekoľko dní, kedy vykonával
svoju činnosť, vytvoriť, odvolací orgán uviedol, že podľa údajov poskytnutých odvolateľom a uvedených
v protokole z kontroly na strane 2 v bode II. sa v prevádzke Handlová začala výroba dňom 01.01.2015.
V rozpore s touto lehotou začatia výroby je tvrdenie odvolateľa v odvolaní, že výrobu okien začal až vo
februári. SIŽP IŽP Banská Bystrica v čase výkonu kontroly zistil, a aj uviedol v protokole z kontroly (tieto

údaje odvolateľ nespochybnil), množstvo odpadov, ktoré kontrolovaný subjekt vytvoril od 01.01.2015
do ukončenia kontroly, t. j. 18.05.2015 a tieto množstvá dokladoval predložením, okrem iného, faktúr
o prevzatí odpadov iných subjektov, ktoré sú prílohou protokolu z kontroly. Tvrdenie odvolateľa, že
evidenciu odpadov vznikajúcich pri výrobe mal ku dňu 18.05.2015 riadne vedenú, sa nezakladá na
pravde. Z protokolu kontroly vyplýva, že evidencia odpadov v čase výkonu kontroly vedená nebola.

Toto zistenie odvolateľ nenamietol ani pri prerokovaní protokolu z kontroly, a ani neuviedol, že evidencia
odpadov až ku dňu 18.05.2015 sa zaviedla. Až v liste zo dňa 27.05.2015 vo veci „opatrenia k protokolu...“
odvolateľ oznámil SIŽP, IŽP Banská Bystrica prijatie opatrení k protokolu z kontroly, kde uviedol, že
odpady ako hobliny a triesky z plastov, obaly z papiera a lepenky, obaly z kovu, sklo, železo a oceľ už ku
dňu 18.05.2015 zaradil a už zaviedol aj evidenciu o vzniknutých druhoch a množstvo odpadov

v súlade so zákonom o odpadoch. Aj týmto svojim vyjadrením potvrdil kontrolné zistenie, že evidencia
odpadov vedená nebola. Tým, že evidenciu o predmetných odpadoch odvolateľ neviedol, jednoznačne
porušil § 19 ods. 1 písm. h) Zákona o odpadoch. Podľa ustanovenia § 19 písm. a) Zákona o odpadoch je
držiteľ odpadu povinný zaraďovať odpady podľa katalógu odpadov. Teda tým, že odvolateľ predmetné
odpady nezaradil, jednoznačne porušil § 19 ods. 1 písm. a) Zákona o odpadoch. SIŽP IŽP Banská

Bystrica vykonalo kontrolu odvolateľa v dňoch 22.04.2015 a 18.05.2015, pričom kontrolované obdobie
stanovil od 01.01.2015 do 18.05.2015. Pri výkone kontroly odvolateľ prehlásil, že „v prevádzke Handlová
sa začala výroba dňom 01.01.2015“. V odvolaní z 31.08.2015 však odvolateľ tvrdil, že výroba okien
začala až vo februári. Tieto tvrdenia odvolateľa sú vo vzájomnom rozpore a sú špekulatívne. Nakladanie
s odpadmi odvolateľom napr. už v mesiaci január 2015 dokazuje aj faktúra č. 41150021 z 31.01.2015,

kedy odovzdal odpad kat. č. 07 02 13 v množstve 1,08 tony na zneškodnenie na skládku odpadov
HATER - HANDLOVÁ, spol. s r. o., Handlová. Pri určení výšky pokuty bola zohľadnená skutočnosť,
že sa jednalo o malé množstvo odpadu, a že týmto porušením nebolo ohrozené životné prostredie a
zdravie ľudí. Správny orgán pri ukladaní pokuty uplatnil a na základe analógie legis, tzv. absorpčnú
zásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb, keď prísnejší trest pohlcuje miernejší a správny orgán

uložil pokutu za správny delikt podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákona o odpadoch, teda podľa ustanovenia
vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Odvolací orgán - žalovaný, považuje
uloženie a zdôvodnenie uloženej pokuty za náležité a dostatočné a v súlade so Zákonom o odpadoch.
Preto je postup prvostupňového správneho orgánu správny a uložená pokuta bola zákonná. Podľa §
135 ods. 1 zákona č. 79/2005 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnenie niektorých

zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z.z. konanie začaté pred 01.01.2016 sa dokončia
podľa doterajších predpisov.4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté
rozhodnutie žalovaného č. 43 960 012 16/5509-24668/Koz zo dňa 04.08.2016 zrušiť. Žaloba bola v
podstate odôvodnená tým, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore s procesnými postupmi

a v rozpore s hmotnoprávnymi predpismi. Žalobca tvrdil, že pokuta mu bola uložená bez toho, aby
vydaniu rozhodnutiu predchádzalo rozhodnutie o porušení právnych predpisov, voči ktorému by mohol
použiť riadne (príp. mimoriadne) opravné prostriedky. Žalobca ďalej tvrdil, že ak nemôže napadnúť
žalobou dôvody, ktorými SIŽP odôvodnila udelenie pokuty, nemôže sa právne účinným spôsobom brániť
voči napadnutému rozhodnutiu. Len preukázanie nedôvodnosti a nezákonnosti skutočnosť uvedených

odôvodnení napadnutého rozhodnutia môžu viesť k zmene výroku o pokute. K udeleniu pokuty chýba
právoplatný a vykonateľný titul, ktorým by malo byť rozhodnutie o porušení predpisov, ktoré úplne
absentuje. Na jednej strane SIŽP konštatuje, že nemal zaradený odpad v zmysle katalógu o odpadoch
a na druhej strane uvádza, že ide o nebezpečný odpad. Z čoho vychádza vo svojich záveroch, že
ide o nebezpečný odpad, nie je z rozhodnutia a ani predtým vydaných dokladov jasné a zistiteľné.
Žalobca ďalej tvrdil, že nebola vykonaná analýza „odpadu“ - kondenzačnej vody z vymrazovania, preto

nie je nijak preukázané, že by sa malo jednať o nebezpečný odpad. Ide o nesprávne a nezákonné
konštatovanie kontrolovaného orgánu, že by malo ísť o kondenz s obsahom vody a odlučovača oleja.
Inšpekcii predložil doklad výrobcu zariadenia, že voda, tak ako vystupuje zo zariadenia, nemá charakter
nebezpečného odpadu. Vo veci kontrolného nálezu, kedy kontrolný orgán „zistil“, že žalobca nemá
označené odpady kat. č. 150110 a kat. č. 150202 žalobca uviedol, že uvedené katalógové čísla označujú

v zmysle katalógu odpadov kategóriu odpadu „N“ - nebezpečný odpad a podľa nálezu išlo o odrezky
hobliny, triesky, obaly z papiera a lepenky, obaly z kovu, sklo, železo a oceľ. Odpady, ktoré boli fyzicky
obhliadnuté kontrolným orgánom neboli znečistené škodlivinami, išlo o separované odpady kategórie
„O“ - ostatné odpady, a preto nebol dôvod, aby boli označené uvedenými kat. číslami. Ak sa teda fakticky
nejednalo o nebezpečné odpady, nemohlo dôjsť ani k uvedenému porušeniu ustanovenia o nakladaní s

nebezpečnými odpadmi, ako v rozhodnutí o udelený pokuty uvádza SIŽP. Kontrolný nález nekonštatuje,
že by išlo o odpady znečistené škodlivinami, preto sa nemôže jednať o porušenie ustanovenia zákona
č. 223/2001 Z.z., § 40 ods. 4 v nadväznosti na § 23 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 301/2013 Z.z., a teda
nemohlo dôjsť k porušeniu § 19 ods. 1 písm. c) zákona č. 223/2001 Z.z. Zákona o odpadoch. Ak uvedený
odpad nevzniká, nie je povinnosťou žalobcu viesť evidenciu odpadov. Odpady, ktoré boli predmetom

nálezu neboli odpady, ktorých pôvodcom by bol kontrolovaný subjekt, a nebol ani držiteľom uvedených
odpadov, lebo odpady, bez ohľadu na to, akej kategórie boli vyprodukované inou spoločnosťou, ktorá
v čase kontroly bola aj držiteľom týchto odpadov. Kontrolovaný orgán vo svojej činnosti nerešpektoval
právnu subjektivitu vo vzťahu ku kontrolnému nálezu. Ak by došlo k porušeniu zákona, nejednalo by
sa o porušenie zákona zo strany žalobcu, ale zo strany iného subjektu. Naviac tvrdil, že k porušeniu

zákona vôbec nedošlo. Postupom kontrolovaného orgánu bolo porušené základné pravidlo správania
(princíp materiálnej pravdy) a konanie inšpekcie nasvedčuje o zaujatosti inšpekcie a neobjektívnosti.
Pokuta a jej výška je uložená spôsobom, ktorý nebol v rozhodnutí o uložení pokuty dostatočne určený a
uvedený,pretoajčodovýškyuloženia pokuty,jerozhodnutieouloženípokutyanapadnutérozhodnutie,
ktorýmbolorozhodnutieouloženípokutypotvrdené,nepreskúmateľnépreneurčitosť,atedanezákonné.

Uloženie pokuty v správnom konaní sa riadi tzv. „správnym uvážením“ a v zásade nepodlieha súdnemu
preskúmaniu. To ale nemôže viesť k nedostatočnému alebo nepreskúmateľnému uloženiu pokuty. Aj
podľa konštatovania kontrolného orgánu sa nejedná o porušenie, ktoré by ohrozovalo životné prostredie,
nie je jasné, prečo nebola pokuta uložená na spodnej hranici príslušnej sadzby. To, že bola aplikovaná
zásada absorpcie sadzieb, neodôvodňuje zvýšenie spodnej sadzby za nepatrné „porušenie“ predpisov,

ktorým nebol ohrozený právom chránený záujem z 900,- Eur na 1 500,- Eur. Zvýšením uvedenej sadzby
nad spodnú hranicu sadzby tak kontrolný orgán fakticky zrušil zásadu absorpcie sadzby, čím porušil
zásadu správneho uváženia.

5. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu ako

nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že v prípade Zákona o odpadoch a jeho
konštrukcie zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, pri správnych deliktoch, predpokladaných týmto
zákonom, zavinenie sa neskúma. Ostatné pojmové znaky správneho deliktu (konanie, protiprávnosť,
sankciovateľnosť, zodpovedná osoba, ustanovenie znakov deliktu priamo zákonom) naplnené boli.
Zodpovednou osobou je žalobca. Žalobca sa dopustil určitého konania, podrobne popísaného v

prvostupňovom i v druhostupňovom rozhodnutí správneho orgánu, ktoré je protiprávne a bolo v rozpore
so Zákonom o odpadoch. Sankciovateľnosť predmetného konania je upravená v § 78 Zákona o
odpadoch, ktorý priamo označuje príslušné konanie za správny delikt. Definičné znaky správneho deliktu
teda boli v prípade žalobcu jednoznačne naplnené. Správny orgán pri ukladaní pokút postupuje v súladeso zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Rozhodnutím inšpekcia ukladá pokutu, pričom vo
výrokovej časti rozhodnutia uvádza konkrétne porušenia právnych predpisov, v danom prípade zákona
č.223/2001Z.z.oodpadoch.Prvostupňovérozhodnutieobsahujepodrobnépopísanieskutkovéhostavu

porušovania zákona o odpadoch, ako aj právne vyhodnotenie skutkových zistení správnych orgánov
prvého stupňa. Porušenia Zákona o odpadoch, ktoré sa žalobcovi kladú za vinu, sú hodnoverné
a objektívne zistené a zdokumentované v spisovom materiáli. Rozhodnutie o porušení predpisov
neabsentuje. Právoplatným a vykonateľným titulom je práve rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta, a ktorého správnosť potvrdil odvolací orgán rozhodnutím,

ktorého právoplatnosťou nadobudlo zároveň právoplatnosť aj rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa. K právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu žalovaný ešte dodal, že v
súlade s § 52 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie o uložení pokuty nadobudlo právoplatnosť
doručením rozhodnutia žalobcovi. Žalobcovi bola uložená pokuta za to, že v čase kontroly nemal
označené nebezpečné odpady podľa § 40 ods. 4 Zákona o odpadoch v nadväznosti na § 23 ods. 2
vyhlášky MŽP SR č. 310/2013 Z.z., čím došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 1 písm.

c) Zákona o odpadoch. Jednalo sa o dva druhy odpadov, a to:
1. kat. č. 15 01 10 - obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok, alebo kontaminované nebezpečnými
látkami,
2. kat. č. 15 02 02 - absorbenty, filtračné materiály vrátane olejových filtrov, inak nešpecifikovaných,
handry na čistenie, ochranné odevy kontaminované nebezpečnými látkami.

V čase kontroly, žalobca nemal zaradené odpady, s ktorými nakladal, podľa § 6 ods. 1 vyhlášky MŽP
SR č. 310/2013 Z.z., čím došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 1 písm. a) Zákona o
odpadoch. Neviedol evidenciu o vzniknutých druhoch a množstve odpadov, s ktorými nakladal podľa §
6 ods. 2, § 7 ods. 1, 3 vyhlášky MŽP SR č. 310/2013 Z.z. na ELO, vzor ktorého je uvedený v prílohe
č. 7 vyhlášky MŽP SR č. 310/2013 Z.z., čím došlo k porušeniu § 19 ods. 1 písm. h) Zákona o odpadoch.

Tvrdenie žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia pre jeho vnútornú rozpornosť a nepreskúmateľnosť, keď
na jednej strane SIŽP v rozhodnutí konštatuje, že odpad nebol zaradený podľa katalógu odpadov,
a na druhej strane uvádza, že ide nebezpečný odpad, ktorého nebezpečnosť sa určuje analýzou, je
zavadzajúce, pretože sankcionované porušenie Zákona o odpadoch spočívajúce v nezaradení odpadov
žalobcom podľa katalógu odpadov sa týkalo odpadov uvedených pod názvom: hobliny a triesky z

plastov, obaly z papiera a lepenky, obaly z kovu, sklo, železo a oceľ, to znamená, že sú to iné
odpady ako tie, na ktoré žalobca poukazuje v žalobe (nebezpečné odpady kat. č. 15 01 10 a 15 02
02). Nebezpečné odpady, ktoré boli žalobcom zaradené ako odpady kat. č. 15 01 10 a 15 02 02 (a
na ich zneškodnenie mal uzatvorenú zmluvu s oprávnenou osobou) neboli označené identifikačným
listom nebezpečného odpadu, čo bolo iným zistením sankcionovaným porušením Zákona o odpadoch.

Napadnutým rozhodnutím nebola žalobcovi uložená pokuta vo veci zákonom požadovaného označenia
nebezpečného odpadu za odpady: hobliny a triesky z plastov, obaly z papiera a lepenky, obaly
z kovu, sklo, železo a oceľ tak, ako to nesprávne uviedol žalobca vo svojej žalobe. Tak, ako je
to uvedené v spisovej dokumentácie, pri kontrole bolo zistené, na základe predložených zmlúv a
faktúr, ktorých predmetom bolo prevzatie odpadov na zhodnotenie, zneškodnenie a ich prepravu, že

žalobca zaradil tri druhy odpadov pod kat. č. 07 02 13, 15 01 10, a 15 02 02. Ostatných 5 druhov
odpadov (vyššie vymenovaných) zaradených nemal. Neviedol evidenciu ani o jednom druhu odpadu.
To, že žalobcovi odpady v kontrolovanom období vznikli, bolo zistené pri výkone kontroly v dňoch
22.04.2015 a 18.05.2015, čo je podrobne uvedené v protokole z kontroly. To, že nebezpečné odpady
vznikli inej spoločnosti vyvracia sám žalobca, keď pri kontrole do protokolu uviedol, že „spoločnosť

SLOVFRANCE, s. r. o., ktorá sídli v tom istom areáli ako kontrolovaný subjekt, tu má prenajaté
len administratívne priestory, vykonáva len obchodnú činnosť a nemá žiadnych zamestnancov“. Z
tohto tvrdenia jednoznačne vyplýva, že spoločnosť SLOVFRANCE, s. r. o., nevykonáva v uvedených
priestoroch činnosti, ktoré sú spojené s tvorbou odpadu súvisiaceho s výrobnou činnosťou, a teda
nemôže byť ani pôvodcom nebezpečných odpadov zistených pri kontrole (15 02 02 - znečistené textílie,

ochranné odevy, kontaminované nebezpečnými látkami - rukavice). „Kondenzačná voda“ sa v spojitosti
s deliktami uvedených vo výrokovej časti rozhodnutia nenachádza, a ani zaň správny orgán prvého
stupňa žalobcovi neuložil pokutu. Z akého dôvodu sa žalobca touto kondenzačnou vodou v žalobe
zaoberá, keď nie je uvedená v rozhodnutí a nie je ani predmetom uloženia pokuty, žalovanému nie
je známe. Správny orgán prvého stupňa pri stanovení výšky pokuty zohľadnil závažnosť a čas trvania

protiprávneho konania, rozsahu ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia, prípadne mieru ich
poškodenia. Ďalej, pri určení výšky pokuty správny orgán prvého stupňa zohľadnil skutočnosť, že sa
jednalo o malé množstvo odpadov, a že týmto porušením nebolo ohrozené životné prostredie a zdravie
ľudí. Taktiež prihliadol na skutočnosť, že žalobca ihneď po ukončení kontroly zistené nedostatky začalriešiťazaradilodpadypodľakatalóguodpadovazaviedolajevidenciuovzniknutýchdruhochamnožstve
odpadov v súlade so Zákonom o odpadoch, vytvoril a označil zhromaždisko nebezpečného odpadu, na
ktorom umiestnil sudy na nebezpečný odpad a zároveň naň boli zhromaždené nebezpečné odpady, ako

to sám uvádza v liste zo dňa 27.02.2015 vo veci „opatrenia k protokolu...“ Správny orgán prvého stupňa
pri určení výšky pokuty postupoval v rozsahu kritérií vymedzených v § 79 ods. 2 Zákona o odpadoch,
a teda výšku uloženej pokuty riadne odôvodnil. Uplatnenie absorpčnej zásady pri ukladaní pokuty
neznamená uloženie pokuty na dolnej hranici príslušného ustanovenia zákona, najmä ak správny orgán
prvého stupňa riadne odôvodnil skutočnosti, ktoré vzal do úvahy pri určení výšky pokuty. Žalovaný v

druhostupňovom konaní dospel k záveru, že skutkový právny stav bol SIŽP, IŽP Banská Bystrica presne
a úplne zistený, výšku pokuty považoval žalovaný za objektívne primeranú, zistenú skutkovému stavu a
právnemu stavu. Žalovaný konal podľa právnych predpisov účinných v čase, keď bol čin spáchaný, ako
ajúčinnývčasevydaniajehorozhodnutia,apretonemoholkonaťinak,akoodvolaniežalobcuzamietnuť.
6. Krajský súd preskúmal na základe podanej žaloby zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy
podľa druhej hlavy tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok) a po preskúmaní

rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto žalobu podľa § 190
Správneho súdneho poriadku zamietol.

7. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu
verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej správy, poskytujú

ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených zákonom
(§6ods.1Správnehosúdnehoporiadku).Každý,ktotvrdí,žejehoprávaaleboprávomchránenézáujmy
boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom (zákon č. 162/2015 Z.z.) domáhať ochrany na správnom súde

(§ 2 ods. 2 citovaného zákona).

8. Podľa § 135 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení zákona č. 91/2016 Z.z. (prechodné ustanovenia), konania začaté pred 01.01.2016 sa dokončia
podľa doterajších predpisov. V danom prípade začalo správne konanie pred 01.01.2016, preto správne

orgány postupovali správne, keď konanie začaté pred 01.01.2016 dokončili podľa predpisov platných
pred 01.01.2016.

9. Žalobcovi bola uložená pokuta pri súbehu viacero správnych deliktov v úhrnnej výške 1 500,- Eur
za to, že v čase kontroly nemal označené nebezpečné odpady podľa § 40 ods. 4 Zákona o odpadoch

v nadväznosti na § 23 ods. 3 vyhlášky MŽP SR č. 310/2013 Z.z., čím došlo k porušeniu povinnosti
ustanovenej v § 19 ods. 1 písm. c) Zákona o odpadoch, ďalej za to, že v čase kontroly nemal zaradené
odpady, s ktorými nakladal, podľa § 6 ods. 1 vyhlášky MŽP SR č. 310/2013 Z.z., čím došlo k porušeniu
povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 1 písm. a) Zákona o odpadoch, za to, že neviedol evidenciu o vzniku,
druhoch a množstve odpadov, s ktorými nakladal, podľa § 6 ods. 2 a § 7 ods. 1, 3 vyhlášky MŽP SR č.

310/2013 Z.z. na ELO, vzor ktorého je uvedený v prílohe č. 7 vyhlášky MŽP SR č. 310/2013 Z.z., čím
došlo k porušeniu § 19 ods. 1 písm. h) Zákona o odpadoch.

10. Žalobca v žalobe vytýka porušenie procesných predpisov, keď mu podľa jeho tvrdenia bola uložená
pokuta bez toho, aby vydaniu rozhodnutia predchádzalo rozhodnutie o porušení právnych predpisov,

voči ktorému by mohol použiť riadne opravné prostriedky. Zákon č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní a ani zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch neupravuje postup správnych orgánov pri
ukladaní pokút. Pri nedostatku úpravy v uvedených právnych predpisoch je potrebné podľa pravidiel
logického výkladu per analogium legis použiť právnu úpravu, ktorá je k problematike v oblasti ukladania
sankcií najbližšia, a to je oblasť trestného ukladania sankcií. Podľa zásad trestného konania potom

správny orgán vysloví vinu za nedodržanie príslušných ustanovení zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch
a zároveň uloží sankciu v jednom rozhodnutí. Nebolo preto povinnosťou správnych orgánov vydať
najskôr rozhodnutie o porušení právnych predpisov a až následne rozhodnutie o uložení sankcii.

11. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu v odvolaní, že nemôže odvolaním napadnúť dôvody rozhodnutia

správneho orgánu. Správny poriadok neustanovuje, že odvolanie nemožno podať len proti určitej časti
rozhodnutia. Preto je prípustné aj také odvolanie, ktoré smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia.12. V súvislosti s kondenzačnou vodou z vymrazovania správny orgán nevytýkal žalobcovi porušenie
zákona a v tejto súvislosti neukladal ani sankciu. Ohľadom tejto námietky sa súd ďalej ani nezaoberal.

13. Podľa § 2 ods. 13 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch, nebezpečné odpady sú také odpady, ktoré
majú nebezpečnú vlastnosť alebo viac nebezpečných vlastností uvedených v prílohe č. 4. Absorbenty,
filtračné materiály vrátane olejových filtrov, ochranné odevy, kontaminované nebezpečnými látkami,
obsahujú nebezpečné vlastnosti odpadov uvedené v spomínanej prílohe č. 4. Ide o látky, ktoré pri styku s
vodou, vzduchom alebo kyselinou uvoľňujú toxické alebo veľmi toxické plyny, alebo môžu predstavovať

okamžité alebo oneskorené ohrozenie jednej alebo viacero zložiek životného prostredia. Podľa Zmluvy
o dielo č. U./T/XX zo dňa 01.08.2014 s dodatkom č. 1, uzavretej so zhotoviteľom N..
C. I. - TECHNOL, Nedožery - Brezany, predmetom tejto zmluvy bolo prevzatie, preprava a zhodnotenie
alebo zneškodnenie odpadov uvedených v zmluve. V bode 2.5 zmluvy sú uvedené nebezpečné odpady,
okrem iného odpad kat. č. 15 01 10. Aj z týchto skutočností vyplýva, že u žalobcu boli v jeho areáli aj
nebezpečné odpady. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 223/2001 Z.z., zakazuje sa riediť a miešať jednotlivé

druhy nebezpečných odpadov alebo nebezpečné odpady s odpadmi, ktoré nie sú nebezpečné na
účely zníženia koncentrácie prítomných škodlivín. U žalobcu neboli oddelené nebezpečné odpady od
odpadov, ktoré nie sú nebezpečné.

14. Podľa § 2 ods. 3 Zákona o odpadoch, držiteľ odpadu je pôvodca odpadu alebo fyzická osoba, alebo

právnická osoba, u ktorej sa odpad nachádza. Zistené odpady sa nachádzali v areáli žalobcu, preto
žalobca sa stal aj držiteľom odpadov. Spoločnosť SLOVFRANCE, s. r. o., ktorá sídli v tom
istom areáli ako žalobca, má prenajaté len administratívne priestory a vykonáva len obchodnú činnosť
a nemá žiadnych zamestnancov. Nevykonáva teda žiadnu činnosť, ktorá by súvisela s tvorbou odpadu
pri výrobnej činnosti a nemôže byť preto ani pôvodcom nebezpečných odpadov.

15. V danom prípade bola naplnená skutková podstata správneho deliktu pri ochrane životného
prostredia. Subjektom priestupku bol žalobca, subjektívnu stránku predstavuje zavinenie, ktoré môže
byť úmyselné alebo aj z nedbanlivosti, objektom je ochrana životného prostredia, objektívnu stránku
tvorí nezabezpečenie oddelenia zhromažďovania nebezpečných odpadov, nezaradenie odpadu podľa

katalógu, nevedenie a neuchovanie evidencie.
16. Z výroku rozhodnutia I. st. správneho orgánu je známa špecifikácia deliktu, ktorého sa žalobca
dopustil. Z výroku je zrejmé, v ktorom období boli zistené nedostatky, čoho sa páchateľ dopustil, v
čom spáchaný delikt spočíva, popis skutkov, ako aj príslušnú právnu kvalifikáciu. Súd preto nesúhlasí s
tvrdením žalobcu, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné alebo neurčité.

17. Pri ukladaní trestu použil správny orgán analógiu legis, teda právnu úpravu, ktorá je v problematike
v oblasti ukladania sankcií za pokutu najbližšia, a to je oblasť trestného ukladania sankcií. Podľa zásad
trestného konania potom správny orgán vysloví vinu za všetky zbiehajúce sa pokuty, ale sankciu uloží
vo výmere vzťahujúcej sa len na ten z priestupkov, ktorý je najprísnejšie postihnuteľný.

18. Súd pri preskúmavaní veci dospel rovnako ako správny orgán k záveru, že žalobca v čase kontroly
nemal označené nebezpečné odpady, v čase kontroly nemal zaradené odpady, s ktorými nakladal,
neviedol evidenciu o vzniknutých druhoch a množstve odpadov, s ktorými nakladal. U žalobcu došlo k
porušeniu povinností podľa § 19 ods. 1 písm. c) Zákona o odpadoch, ďalej podľa § 19 ods. 1 písm. a)

Zákona o odpadoch a podľa § 19 ods. 1 písm. h) Zákona o odpadoch.

19. Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch, pokutu od 900,- Eur do 165 969,59 Eur
uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe
- podnikateľovi, ktorá

b) nezabezpečí podľa § 19 ods. 1 písm. c) oddelene zhromažďovanie nebezpečných odpadov, ich
označovanie alebo nimi nakladá inak v rozpore s týmto zákonom a osobitnými predpismi.

20. Podľa § 78 ods. 2 citovaného zákona, pokutu od 600,- Eur do 16 596,95 Eur uloží príslušný orgán
štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá

a) nezaraďuje odpad podľa katalógu odpadov v súlade s § 19 ods. 1 písm. a),
g) nezavedie alebo neuchováva evidenciu podľa § 19 ods. 1 písm. h).
Vychádzajúc zo spomínanej absorpčnej zásady sa pri zbiehajúcich deliktoch postihuje trestom najťažší
z deliktov, pričom správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby zanajzávažnejší z týchto deliktov. V danom prípade sa teda aplikovalo pravidlo pre ukladanie úhrnného
trestu, t. j. správny orgán uloží za viaceré delikty sankcie podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny
delikt najprísnejšie postihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný v danom prípade bol správny delikt

podľa § 78 ods. 3 písm. b), keď sa ukladá pokuta od 900,- Eur do 165 969,59 Eur fyzickej osobe
- podnikateľovi, ktorá nezabezpečí podľa § 19 písm. c) oddelené zhromažďovanie nebezpečných
odpadov, ich označovanie alebo nimi inak nakladá v rozpore s týmto zákonom a osobitnými predpismi.

21. Na základe správnej úvahy uložil správny orgán pokutu v dolnej hranici rozpätia v sume 1 500,-

Eur. Správny orgán pritom prihliadal na skutočnosť, že sa jednalo o malé množstvo odpadov a týmto
porušením nebolo ohrozené životné prostredie a zdravie ľudí. I napriek tomu, že dolná hranica v
zmysle § 78 ods. 3 písm. b) je 900,- Eur, to neznamená, že správny orgán musí pri ukladaní pokuty
vychádzať z tejto najnižšej dolnej hranice. Správny orgán správne prihliadal na to, že v danom prípade
sa žalobca dopustil troch správnych deliktov. Pri ukladaní sankcie správny orgán vydal rozhodnutie
na základe povolenej správnej úvahy. V takomto prípade súd iba preskúmava, či takéto rozhodnutie

nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súdnemu preskúmavaniu podlieha uváženie
správneho orgánu len v tom smere, či nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom, či je
v súlade s pravidlami logického uvažovania a či predpoklady takéhoto úsudku boli zistené riadnym
procesným postupom. Ako nezákonné nemôže byť zrušené súdom právoplatné rozhodnutie správneho
orgánu, u ktorého vydaniu viedla správny orgán voľná úvaha v prípade, ak správny orgán postupoval

v naznačenom smere, to znamená, že nevybočil z medzí a hľadísk stanovených zákonom. V danom
prípade v rámci diskrečnej právomoci správny orgán uložil sankciu, ktorej primeranosť žalovaný bližšie
odôvodnil.

22. Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel po preskúmaní veci k záveru, že tu nie je

dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu žalobcu zamietol.

23.Súdnepriznalžalobcovináhradutrovkonania,pretožežalobcabolvkonaníneúspešný.Rozhodnutie
o trovách konania je v súlade s § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.

24. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť
musí byť podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia

rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť treba predložiť v
dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, aka) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.