Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, February 18, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 15C/71/1995

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2195899851
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Valocká

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2195899851.32

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci navrhovateľa: A. H., nar.

XX.XX.XXXX, O. XX, P., právne zastúpený: JUDr. Peter Sopko, JUDr. Alexander Floriš, JUDr. Róbert
Spál, Paulínska 24, 917 01 Trnava, proti odporcovi: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Odštepný
závod Smolenice, Trnavská 12, Smolenice, IČO: 36 038 351, právne zastúpený: JUDr. Dušan Paulík,
advokát, Kukučínova 18, 974 01 Banská Bystrica, o vypratanie nehnuteľnosti a zaplatenie odškodnenia,
takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosť vedenú na liste vlastníctva číslo XXXX na Správe katastra
P. ako parcela registra E číslo XXXX/X- orná pôda vo výmere 22 756 m2, vyznačená v geometrickom

pláne Ing. Jozefa Končiera, číslo 15C/71/95-101 zo dňa 11.01.1997, úradne overenom Okresným
úradom v Trnave, odbor katastrálny dňa 03.02.1997, pod číslom X/XX ako parcela číslo XXXX/X- les
vo výmere 22 895 m2 do 3 dní.

Geometrický plán Ing. Jozefa Končiera číslo 15C/71/95-101 zo dňa 11.01.1997, úradne overený
Okresným úradom v Trnave, odbor katastrálny dňa 03.02.1997, pod číslom X/XX je súčasťou tohto
rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim podaním zo dňa 16.03.1995, doručeným súdu dňa 17.03.1995 domáhal vydania
nehnuteľnostivkatastrálnomúzemíP.,parcelačísloXXXX/Xazaplateniaodškodnéhovovýške680.422
Sk za zlikvidovanie 11 tisíc koreňov viniča.

Odporca k návrhu uviedol, že dňom účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k
pôde a inému poľnohospodárskemu majetku zaniklo odporcovi podľa § 22 ods. 1 písm. c) právo užívania

lesných pozemkov na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesov vo vlastníctve navrhovateľa,
ktoré mu vzniklo účinnosťou zákona č. 71/1977 Zb. o lesoch dňom 01.01.1978. Predmetný pozemok bol
v roku 1960 združený do JRD Hlohovec ako vinohrad. V momente vzniku práva užívania t.j. 01.01.1978
sa na pozemku nachádzal lesný porast priemerne desaťročný. Odporca ďalej uviedol, že na pozemku
sa nachádzajú porovnateľné trvalé porasty, ktoré na ňom boli ku dňu vzniku práva užívania a teda
navrhovateľovi náhrady nepatria. Navrhovateľ ako oprávnená osoba mal odporcu vyzvať na vydanie
náhrady podľa ustanovenia § 16 ods. 3 v lehotách uvedených v § 13 zákona, teda do 31.12.1992.

Navrhovateľ výzvu na náhradu za trvalé porasty doručil odporcovi až 05.10.1994, dovtedy uplatňovala
nároky len jeho matka, M. H.. Ďalej odporca uviedol, že nebráni fyzickému vydaniu sporných pozemkov,
navrhovateľ je však povinný postupovať v zmysle zákona a združiť sa s ďalším vlastníkom susedných
pozemkov, tak aby im mohli byť lesné pozemky odovzdané v ucelenej časti.Uznesením zo dňa 23.01.1996 súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi za zničený vinič 680.422 Sk spolu s 3 % úrokom od 01.08.1992 do zaplatenia a odporca

je povinný vydať navrhovateľovi nehnuteľnosť a to parcelu č. XXXX/X roľa vo výmere 22.756 m2.

Uznesením zo dňa 13.02.2013 súd pripustil zmenu návrhu navrhovateľa v časti petitu tak, že odporca je
povinnývydaťnavrhovateľovinehnuteľnosťXXXX/X-rolavovýmere22756m2azaplatiťnavrhovateľovi
680.422,-Skzazničenýviničs3%úrokomod01.08.1992.OdporcajepovinnýodstrániťzparcelyXXXX/

X sladké zemiaky a náletový porast. Súd zároveň nepripustil zmenu návrhu navrhovateľa v časti petitu, v
ktorej žiadal určiť odporcovi povinnosť zabezpečiť príjazdovú cestu navrhovateľovi od asfaltovej cesty po
parcelu XXXX/X cez parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X,
XXXX/XX,XXXX/XX, XXXX/XX,XXXX/XX a XXXX/XX, nakoľko doteraz vykonané dokazovanie nemôže
byť podkladom pre túto zmenu návrhu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu, obsahom
spisu sp. zn. 6D/1987/91, obsahom spisu sp.zn. 4C/100/62, výsluchom účastníkov, svedkov a zistil
tento skutkový stav:

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemku- orná pôda
v katastrálnom území P., okres P., parcela č. XXXX/X vo výmere 22.756 m2.

Rozhodnutím Okresného súdu Trnava D1232/93, Dnot 773/93 zo dňa 11.10.1993 bolo potvrdené
nadobudnutie dedičstva v zmysle právoplatne schválenej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, s

tým, že nehnuteľnosti v katastrálnom území P. LV č. XXXX, vl. č. XXXX, parc. č. XXXX/X- orná pôda, vo
výmere 22 756 m2, ako aj nehnuteľnosti na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX nadobudol
do vlastníctva navrhovateľ bez povinnosti výplaty ustupujúcej spoludedičke H. H..

Z obsahu pozemnoknižnej vložky č. XXXX katastrálne územie P. vyplýva, že na zákade triednej zmluvy

zo dňa 03.11.1948 a geometrického plánu z 25.10.1848 boli zlúčené parcely XXXX/XX, XXXX/X,
XXXX/X a rozdelené na parcely tých istých čísel, avšak s inými výmerami, pričom parcely XXXX/X a
XXXX/X boli zapísané do vlastníctva E. H.. Na základe geometrického plánu z 15.07.1950 a dvoch
kúpnopredajných zmlúv boli zlúčené parcely XXXX/X a XXXX/X a znova sa rozdelili na parcely číslo
XXXX/X rolu o výmere 2 hektáre 27 árov 56 m2, parcela č. XXXX/X rolu o výmere 56 árov 89 m2 a

na parcelu XXXX/XX rolu vo výmere 1 hektár 13 árov 78 m2, pričom parcela č. XXXX/X zostala vo
vlastníctve právneho predchodcu navrhovateľa E. H..

Z podania Poľnohospodárskeho družstva Hlohovec zo dňa 31.01.1996 (č.l. 91) súd zistil, že pri vnesení
pôdy do JRD sa neuvádzali parcelné čísla, ale len celková výmera pôdy, ktorú člen obhospodaroval,

pričom táto nemusela byť v jeho vlastníctve. Jozef Moravanský vniesol pôdu o výmere 1,29 ha. Ohľadom
pani Belžíkovej neexistuje žiadny záznam o tom, že by do družstva vniesla nejakú pôdu. JRD žiadnu
vinicu, ktorá údajne bola na parcele č. XXXX/X nelikvidovalo. Z povolenia premeny kultúry
zo dňa 07.11.1961 vyplýva, že ohľadom parcely XXXX/X bola povolená premena kultúry a vyčlenenie
z poľnohospodárskeho do lesného pôdneho fondu.

Zo zápisnice z miestnej ohliadky zo dňa 11.09.1996 vyplýva, že podľa navrhovateľa sa vinohrad
nachádzal na mieste lesného prieseku a v časti lesa, pričom šírka podľa jeho odhadu predstavuje 80 m.
Znalec prítomný pri ohliadke konštatoval, že určite tu boli štepy, nejednalo sa však o vysoké vedenie,
nakoľko toto sa začalo uplatnovať v poľnohospodárskej praxi až v 70.rokoch. Vedúci bažantnice uviedol,

že priesek nebol a nie je vo vlastníctve navrhovateľa, vyplýva to z lesníckych máp.

Odporca uviedol v písomnom vyjadrení zo dňa 13.5.1995, že s vydaním pozemku súhlasia, pričom
vydanie pozemku možno zrealizovať len ako ucelenú lesnú časť, ktorou sú jednotky priestorového
rozdelenia lesa podľa osobitného predpisu, bez vytyčovania jednotlivých pozemkov. Ďalej uviedol, že

parcela je neidentická a neucelená a za takýchto okolností ju nemožno vydať.

Svedok, A.. O. J., zamestnanec pozemkového úradu Trnava na pojednávaní dňa 14.09.1995 uviedol, že
navrhovateľ je vlastníkom parcely č. XXXX/X vo výmere 2,27 ha, predmetná parcela je súčasťou lesnéhodielca 484 B o výmere 3,07 ha podľa plateného lesného hospodárskeho plánu na roky 1988 až 1997. V
danom prípade parcela XXXX/X netvorí ucelenú lesnú časť, je len časť dielca a preto pozemkový úrad
nevyhovel požiadavke zabezpečiť vytýčenie neidentického pozemku. V tomto prípade dielcom je 3,07

ha, z ktorého len 2,27 ha patrí navrhovateľovi a zvyšok patrí inému vlastníkovi.

Svedkyňa H. H., matka navrhovateľa, uviedla, že predmetnú parcelu kúpil jej svokor, tento bol v jeho
vlastníctve do mája roku 1963. Keď zomrel, stal sa vlastníkom jej manžel. Vinohrad sa sadil v čase,
keď mal navrhovateľ 2-3 roky a bolo to 11 000 ks štepov. Nakoľko sa svokor o vinohrad už nedokázal

postarať a jej muž veľa cestoval, bol prenajatý pani L.. Ani svokor a ani pani L. nedali tento pozemok
družstvu, družstvo začalo pozemok neoprávnene užívať.

Svedok E. R. na pojednávaní uviedol, že do Západoslovenských lesov nastúpil ako vedúci v roku 1954,
pričom ešte predtým došlo k delimitácii. Pod ich správu prešli nielen vinohrad, ale aj iné pozemky. V čase
keď Západoslovenské lesy preberali tento pozemok, bol v zanedbanom stave, bola tam burina a pôda

bola poškodená výmoľmi, zároveň sa tam nachádzali zbytky oplotenia viniča, ovocné stromy a aj drôty.

Z výsluchu, ako aj z písomného vyjadrenia znalca z odboru geodézie a kartografie, Ing. Jozefa Končiera
vyplýva, že vypracoval geometrický plán na základe pôvodnej katastrálnej mapy, pričom pri vyhotovení
vychádzal zo súčasného stavu a nie z jednotlivých prerozdeľovaní pod č. XXXX/XX a č. XXXX/XX,

pričom tieto nemal k dispozícii a je teda možné, že parcela XXXX/X má iný tvar. Znalec ďalej uviedol, že
geometický plán zo dňa 10.05.1996 je neplatný a to z dôvodu, že bol vypracovaný na základe údajov
poskytnutých Správou katastra v Hlohovci a až následne bolo zistené, že bol vyhotovený gemetrický
plán zo dňa 26.10.1948 č. 1002/50 a na základe tohto bol vyhotovený nový geometrický plán zo dňa
03.02.1997. Chybne určená výmera je v dovolených odchýlkach určenia výmery, pričom po zápise

geometrického plánu bude zapísaná výmera 2 ha 2895 m2.

Z výpovede navrhovateľa na pojednávaní dňa 09.03.2010 súd zistil, že predmetom vydania je lesný
výsek, kde sú vysadené sladké zemiaky, ktoré je ťažko odstrániť. Predtým sa tam nachádzal vinohrad
o šírke 64 x 240 metrov, čo je 1,16 ha a 1,04 ha bol les, ktorý tam je aj v súčasnosti. V súčasnosti je

lesný výsek oračina, nie sú tam stromy.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 07.10.2010 uviedol, že navrhovateľ síce hovorí o parcele
XXXX/X, ale v skutočnosti poukazuje na inú, vedľajšiu parcelu. Na parcele XXXX/X je riadne vysadený
les,nejdeonálet,ideodielec484B,čojevskutočnostiparcelaXXXX/X,kdesažiadnyviničnenachádza.

Právny predchodca navrhovateľa vlastnil aj parcelu XXXX/X, ktorú predal E. R. a je vedená na LV č.
XXXX a parcelu XXXX/XX, ktorá je vedená na LV č. XXXX, ktorú predal C. D.. Pozostatky viniča sú na
parcele č. XXXX/X, ktorú navrhovateľ chybne označuje za svoju parcelu.

Navrhovateľ k znaleckému posudku Ing. Jozefa Končiera uviedol, že je potrebné do vydávaného

pozemku zahrnúť aj časť, na ktorej sa nachádza vinič. Parcela č. XXXX/X sa rozdelila, časť sa zlúčila
do parcely XXXX/X a časť do parcely XXXX/XX. Je nepochybné, že starý otec mal spolu 6 ha, z toho 3
predal a zostalo mu 2,27 ha. Navrhovateľ ďalej uviedol, že parcelu videl v 15-tich rokoch, bol tam vinič,
strýko tam osádzal betónové stĺpy a jednalo sa o parcelu XXXX/X.

Právny zástupca odporcu uviedol, že doterajšiemu vydaniu nehnuteľnosti bránila nedostatočná
identifikácia parcely. Na parcele č. XXXX/X nie sú pozostatky viniča, je to súvislý lesný porast a na
vedľajšej parcele sú pozostatky viniča a betónová skruž, kde sa zarábala silica na postrekovanie viniča.

Navrhovateľnaotázkusudcu,prečonežiadalvydaniepredmetnejnehnuteľnosti,aležiadalaojejvydanie

jeho matka uviedol, že o vydanie žiadal spolu s ňou, nakoľko boli spoluvlastníkmi, pričom nevedel, že
pozemkyprepíšenaneho.Tiežbolprítomnýpriprejednanížiadostimatkyzodňa18.0.1992.Zvyjadrenia
navrhovateľa vyplýva, že jeho starý otec predal R. a D. parcelu nachádzajúcu sa na pravej strane od
parcely XXXX/X a F. nad touto parcelou. Parcela XXXX/XX išla popri parcele XXXX/X v tej časti, kde
je aj v súčasnosti priesek. Starý otec kúpil od grófa Erd?dyho vyklčovaný les a na 1,55 hektára vysadil

vinohrad a na zvyšnej časti bol les vytvorený náletom.

Zo znaleckého posudku č. 4/2011, Ing. Romana Wágnera, znalca z odboru geodézia a kartografia súd
zistil, že geometrický plán nebol znalcom zhotovovaný, nakoľko takýto geometrický plán bol vyhotovenýuž skôr a to znalcom Ing. Končierom pod č. 15C/71/95-101. Vytýčenie pozemku p.č. XXXX/X (t.j.
pôvodného pozemku p.č. XXXX/X) bolo vykonané dňa 31.05.2011. Znalec ďalej konštatoval, že pôvodný
vinohrad sa nachádza na pozemku E-KN p.č. XXXX/XX a nie na pozemku E-KN p.č. XXXX/X, na

pozemku XXXX/X sa v čase obhliadky nachádzal súvislý lesný porast bez akýchkoľvek iných porastov,
natomtopozemkusústromyaniezbytkypôvodnéhovinohradu.Vgeometrickompláneč.15C71/95-101
sú hranice pozemkov E-KN p.č. XXXX/X a C-KN p.č. XXXX/X identické a napriek tomu sú ich výmery
rôzne (výmera p.č. XXXX/X je 22756 m2 a výmera p.č. XXXX/X je 22895 m2). Táto skutočnosť je
spôsobená tým, že v zmysle § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. nie je výmera parcely záväzným údajom

katastra. Záväzným údajom katastra je geometrické určenie parcely t.j. priebeh jej hranice vyznačený
v mape. Pri vyhotovení predmetného geometrického plánu bola upravená výmera pozemku podľa
súradníc lomových bodov hraníc pozemku. Táto úprava mohla byť uskutočnená aj z toho dôvodu, že
rozdiel písomnej výmery a grafickej výmery je v dovolenej odchýlke určenej predpismi Úradu geodézie,
kartografie a katastra.

Zo zápisnice z obhliadky nehnuteľnosti konanej dňa 28.10.2011 vyplýva, že navrhovateľ po vyzvaní, aby
ukázal na miesto, kde sa nachádza parcela, ktorú žiada vydať, ukázal na nehnuteľnosť, kde nie je trvalý
lesný porast ale iba kry, ide o tzv. priesek lesa, zároveň navrhovateľ ukázal na časť lesa približne rovnakú
ako časť prieseku. Navrhovateľ uviedol, že v časti prieseku sa nenachádzajú pozostatky viniča, nakoľko
boli vyorané, v lese sa nachádza menšia časť viniča, pričom nevedel uviesť v ktorej časti. Navrhovateľ

počas obhliadky poukázal na ťahavú rastlinu na okraji parcely, ktorá sa tiahne asi do výšky 20 metrov
po kmeňoch a konároch stromov, na čo odporca uviedol, že sa nejedná o pozostatky viniča, ale rastlinu
plamienok, nakoľko vivič nedosahuje nikdy výšky 20 metrov. Znalec vytýčil v teréne parcelu č. XXXX/
X, pričom išlo o súvislý lesný porast a o vedľajšiu parcelu k tej, ktorú označil navrhovateľ.

Právny zástupca odporcu uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by sa právny zástupca navrhovateľa
pokúsil o mimosúdnu dohodu. V auguste 2010 bol za riaditeľom odštepného závodu Smolenice, ktorý
sa nevedel k veci vyjadriť, avšak právny zástupca navrhovateľa nemal návrhy na riešenie. Z posudku
znalca vyplýva, že na p.č. XXXX/X sa nachádza súvislý porast, ktorý nie je náletom a na susednej
parcele č. XXXX/XX sa pôvodne nachádzal vinič. Aj znalec Ing. Hronský v znaleckom posudku uviedol

ako dôkaz rozhodnutie ONV z roku 1961, kde bola podaná žiadosť na zmenu kultúry a parcela č. XXXX/
X je vedená ako roľa, orná pôda a preberá sa na zalesnenie. Ak sa tam nachádzal vinič, tak len ojedinele.
Odporca zároveň uviedol, že aj keď je vlastníctvo navrhovateľa nesporné, predmetnú nehnuteľnosť
nemožno vydať vzhľadom na problémy, ktoré tu sú a preto je potrebné, aby vo veci rozhodol súd.
Po vyhotovení znaleckého posudku Ing. Wágnera vyplynulo, že navrhovateľ si celý čas myslel, že sa

domáha vydania iného pozemku, na ktorom sú pozostatky viniča a to pozemku XXXX/XX, ktorý je vo
vlastníctve D..

Navrhovateľ žiadal pripustiť zmenu návrhu a to zabezpečiť odporcom príjazdovú cestu, odstránenie
sladkých zemiakov a stromkových samorostov, pričom príjazdovú cestu žiadal zabezpečiť od asfaltovej

cesty po pozemok cez susedné parcely. Navrhovateľ počas konania nikdy nepreukázal a ani
nenavrhoval vykonať dokazovanie, ku skutočnostiam, že odporca je z nejakého dôvodu povinný
zabezpečiť vybudovanie cesty k pozemku a to, že tam niekedy cesta bola a že odporca je vlastníkom
parciel, na ktorej by cesta mala byť, preto súd jeho návrh na zmenu návrhu vykonanú v záverečnej reči
nepripustil, pretože doterajšie dokazovanie by nemohlo byť podkladom na rozhodovanie o tomto nároku.

Právnyzástupcaodporcuzdôraznil,žepôvodnývinohradsanachádzalnaparcele č.XXXX/XX,ktorý
je v súčasnosti vo vlastníctve manželov D. a na pozemku XXXX/X sa nachádza súvislý lesný porast. Z
uvedeného vyplýva, že vinica, za ktorú sa žalobca domáha náhrady v uvedenej sume sa nenachádzala
na pozemku, ktorý navrhuje navrhovateľ vydať. Navrhovateľ sa od začiatku súdneho konania dožadoval

podľa stavu v teréne vydania iného pozemku ako bolo zistené znalcom Ing. Wágnerom. Ako už bolo
uvedené odporca nespochybňuje vlastnícke právo navrhovateľa, keďže tento je zapísaný ako vlastník
pozemku.

Rozsudkom zo dňa 13.2.2013 súd rozhodol, že odporca je povinný vypratať nehnuteľnosť vedenú na

Liste vlastníctva číslo XXXX na Správe Katastra P. ako parcela registra E číslo XXXX/X - orná pôda vo
výmere 22 756 m2, vyznačená v geometrickom pláne Ing. Jozefa Končiera, číslo 15C/71/95-101 zo
dňa 11. 01. 1997, úradne overenom Okresným úradom v Trnave, odbor katastrálny dňa 03. 02. 1997,
pod číslom 8/97 ako parcela číslo XXXX/X - les vo výmere 22 895 m2, do 3 dní.Geometrický plán Ing. Jozefa Končiera číslo 15C/71/95-101 zo dňa 11. 01. 1997, úradne overený
Okresným úradom v Trnave, odbor katastrálny dňa 03. 02. 1997, pod číslom 8/97 je súčasťou tohto
rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Odvolací súd dňa 7.5.2014 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil. Odvolací súd v preskúmavanej

veci sa stotožnil s odvolacou námietkou odporcu, že súd svojim vyhovujúcim výrokom o vyprataní
spornej nehnuteľnosti rozhodol nad rámec žalobného petitu a dopustil sa tak vady v konaní v zmysle
ust. § 205 písm. b) OSP, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa v
rozpore s uplatneným nárokom navrhovateľa rozhodol nie o vydaní predmetnej nehnuteľnosti ale uložil
odporcovi v zmysle ust. § 126 O.s.p. predmetnú nehnuteľnosť vypratať. Ohľadne posúdenia dôvodnosti
odvolania navrhovateľa v zamietajúcej časti výroku rozsudku, ktorou súd prvého stupňa zamietol nárok

navrhovateľa na zaplatenie sumy 680.422,- Sk za zničený vinič s 3 % úrokom od 01.08.1992 do
zaplateniaauloženiaodporcovipovinnosťodstrániťzparc.č..sladkézemiakyanáletovýporastodvolací
súd prebral súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie navrhovateľovho tvrdeného nároku v časti, v ktorej zamietol žalobný návrh navrhovateľa, keď
súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky

dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa
odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď v
tejto časti vec i správne právne posúdil.

Navrhovateľ dňa 4.7.2014 podal proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k.11Co/396/2013 dovolanie,

ktoré bolo Uznesením Najvyššieho súdu SR č.k.6Cdo 377/2014 zo dňa 27.10.2015 odmietnuté.

Uznesením zo dňa 18.02.2016 súd pripustil zmenu návrhu navrhovateľa v časti petitu tak, že odporca je
povinný vypratať nehnuteľnosť vedenú na liste vlastníctva číslo XXXX na Správe katastra P. ako parcela
registra E číslo XXXX/X- orná pôda vo výmere 22 756 m2, vyznačená v geometrickom pláne Ing. Jozefa

Končiera, číslo 15C/71/95-101 zo dňa 11.01.1997, úradne overenom Okresným úradom v Trnave, odbor
katastrálny dňa 03.02.1997, pod číslom 8/97 ako parcela číslo XXXX/X- les vo výmere 22 895 m2 do
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, keďže doteraz vykonané dokazovanie, môže byť podkladom pre
rozhodnutie o zmenenom petite.

Z výsluchu svedka H. Y., zamestnaného u odporcu ako vedúci lesného obvodu Hlohovec, súd zistil, že
v lesníckej porastovej mape, je uvedený diel 484B, kde je aj parcela s uvedením parcelného čísla XXXX/
X. Do spisu svedok priložil podrobný výklad porastu 2008 - 02201 484BO k 16.2.2016. Z tohto výkazu
vyplýva plán, ktorý má odporca od roku 2008 na ťažbu aj predmetného lesného dielca, ktorý zahŕňa
aj parcelu navrhovateľa a to 20 m3 z predmetného dielca. Z toho plánu vyplýva, že túto ťažbu môžu

vykonať v časovom rozpätí od roku 2008 do roku 2017 počas platnosti tohto plánu. V súčasnosti je platný
a odporca má v úmysle túto ťažbu vykonať, keďže o predmetnú parcelu sa doteraz nikto neprihlásil.
Tento plán zahŕňa aj parcely, ktoré nie sú vo vlastníctve odporcu. Bežne vydávajú pozemky vlastníkom,
ktorí sa preukážu LV, avšak predmetnú parcelu navrhovateľa doteraz nevydali podľa jeho vedomostí.
Podľa plánu má odporca na parcele navrhovateľa vykonať ťažbu a v prípade, že budú vykonávať túto

ťažbu, budú cez parcelu prechádzať, v súčasnosti cez ňu neprechádzajú, lebo nevykonávajú ťažbu ani
na vedľajších parcelách. Cesta na parcele navrhovateľa je lesná zvážnica, ktorá sa využíva len pri ťažbe,
ale cestu môžu využívať iní vlastníci vedľajších parciel prípadne poľovníci, keďže táto parcela je časťou
bývalej bažantnice. Aj v súčasnosti je tam bažantnica cca 1,5 km od predmetnej parcely. Keď bude
pozemok vydaný navrhovateľovi, zahlásia navrhovateľa na lesný úrad ako súkromného vlastníka lesa,

odovzdajú príslušnú lesnú evidenciu a ďalšie úkony mu vysvetlí lesný úrad. Takže bude mať navrhovateľ
umožnený vstup na svoju parcelu.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.Podľa § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi
spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať

náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
vypratania nehnuteľnosti p. č. XXXX/X. bol podaný dôvodne. Súd má za preukázané, že navrhovateľ
nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti a to titulom dedičského rozhodnutia. Odporca nepreukázal,

žebymalprávonaužívanienehnuteľnostíaprávonazasahovaniedovlastníctvanavrhovateľa.Odporca
počas konania ani nespochybňoval vlastnícke právo navrhovateľa k predmetnej nehnuteľnosti, uviedol
len, že tieto nie je možné vydať pre nedostatočnú identifikáciu parcely. Neskôr odporca uviedol, že
predmetnú parcelu neužíva. Súd však na základe výpovede svedka, ktorý pracuje u odporcu ako vedúci
Lesného obvodu Hlohovec, kam patrí aj predmetná parcela, mal za to, že odporca vedie túto parcelu ako
súčasť lesného dielca, ktorý obhospodaruje a má v úmysle postupovať podľa plánu na ťažbu dreva v

rokoch 2008 až 2017, keď z tohto dielca má vyťažiť 20 m3. Tiež svedok uviedol, že podľa jeho vedomostí
predmetnú parcelu navrhovateľovi nevydali a až po vydaní parcely zahlásia vlastníka na Lesný úrad.
Nakoľko teda navrhovateľ preukázal v tomto konaní vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX a teda za daného stavu má právo domáhať sa ochrany vlastníckeho práva, keďže
odporca užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a odmieta mu ju vydať, rozhodol súd tak, ako je

uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia.

Súd sa nestotožnil so žiadosťou navrhovateľa, podľa ktorého je potrebné do vypratávaného pozemku
zahrnúť aj časť, na ktorej sa nachádzajú pozostatky viniča a ani s tvrdeniami, že parcela č. XXXX/XX
je nesprávne zakreslená. Dokazovaním bolo zistené, že vo vlastníctve právneho predchodcu- starého

otca navrhovateľa, E. H. boli aj okolité parcely, pričom parcela XXXX/X bola zlúčená s parcelou č. XXXX/
X a nanovo prerozdelená na parcelu č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX, vo vlastníctve menovaného však
zostala z dôvodu predaja len parcela XXXX/X. Práve na parcele č. XXXX/X sa pestoval vinič, pričom
tento pozemok bol aj pred rozhodnutím o zalesnení vedený ako vinica na rozdiel od parcely č. XXXX/X,
ktorá bola vedená ako orná pôda. Ako už bolo uvedené, právny predchodca- starý otec navrhovateľa,

bol vlastníkom okolitých parciel, na ktorých bol vinič, tak ako si to pamätá aj navrhovateľ, tento však
tieto pozemky predal a predmetom dedenia sa stala len parcela č. XXXX/X na LV č.
XXXX.Navrhovateľuviedol,žeakodieťavidelpredmetnéparcely,alepodľavšetkýchokolnostízistených
aj výsluchom svedkov, išlo o viaceré parcely, ktoré boli pôvodne vo vlastníctve právneho predchodcu
navrhovateľa a ktoré predal. Matka navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ mal dva roky, keď sa vysádzal

vinohrad, preto navrhovateľ si nemohol pamätať, na ktorej parcele bol vysádzaný vinohrad a ktorá
parcela je parcela č. XXXX/X. To, že navrhovateľ a jeho matka si nepamätali, že ich právny predchodca
bol vlastníkom parcely č. XXXX/X, svedčí aj skutočnosť, že táto parcela nebola predmetom dedičského
konania po E. H. sp. zn. D 1345/79, ani v konaní sp. zn. D 2433/89, kde sa prejednával dodatočne
zistený majetok poručiteľa, ani v konaní sp. zn. 6D 1987/91, na ktoré dala podnet matka navrhovateľa

a v ktorom sa prejednával novoobjavený majetok po E. H. staršom a až v konaní sp.zn. 8D 1232/93
matka navrhovateľa uviedla aj LV č. XXXX ako novoobjavený majetok po poručiteľovi. Z tohto dôvodu
sú výpovede navrhovateľa, že vie, o ktorú parcelu sa jedná, nedôveryhodné.

Súd teda vychádzal zo znaleckých posudkov znalcov Ing. Jozefa Končiera a Ing. Romana Wágnera,

keďže ide o určenie parcely v teréne, k čomu je potrebné mať odborné znalosti a technické vybavenie,
ktorými súd ani navrhovateľ nedisponuje. Súčasťou rozsudku sa stal aj geometrický plán, keďže doteraz
nebol ešte tento geometrický plán zapísaný v katastri nehnuteľností.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu

väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže
rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Keďže
vo veci ide o viac nárokov, súd rozhodne o trovách konania samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Trnave na Krajský súd v Trnave.

Náležitosti odvolania ( § 42 ods. 3, § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ): z odvolania musí
byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ
domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.