Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200465
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200465.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov

senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Žiar
nad Hronom, Nám. Matice Slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: Obec Hliník nad
Hronom, Železničná 320, 966 01 Hliník nad Hronom, zast. JUDr. Miroslavou Hudecovou, advokátkou so
sídlom Š. Moysesa 46, P.O.BOX 26, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 45 021 805, za účasti: MWS Casting,
s.r.o., Priemyselná 908, 966 01 Hliník nad Hronom, IČO: 36 650 021, zast. AK Laššák, s.r.o., so sídlom
Rudlovská cesta 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36771651 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a
postupu žalovaného č. 2014/000177-3 zo dňa 26. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Ďalší účastník MWS Casting, s.r.o. (v administratívnom konaní „navrhovateľ“), podal dňa 30. mája
2014 návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu „Betónová plocha“ na základe stavebného
povolenia vydaného obcou Hliník nad Hronom pod č. 2014/00077-2 zo dňa dňa 17. marca 2014. K
návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia navrhovateľ pripojil geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/
XXXXvyhotovenývyhotoviteľomGeodetickéslužbys.r.o..Obec HliníknadHronompodč.2014/00177/2

dňa 10. júna 2014 oznámila začatie kolaudačného konania a nariadila k predloženému návrhu ústne
konanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 25. júna 2014. Ústne konanie sa uskutočnilo za účasti
navrhovateľa (ďalší účastník) a stavebného úradu, námietky účastníkov a ani stanoviská dotknutých
orgánov neboli vznesené. Zo strany navrhovateľa neboli žiadané a ani doložené žiadne ďalšie doklady.
Ožiadostiďalšiehoúčastníkažalovanýrozhodoldňa26.júna,ktorýmpovolilstavebníkovitrvaléužívanie
stavby. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. júla 2014.

2. Obec Hliník nad Hronom (ďalej aj „žalovaný“ alebo „orgán verejnej správy“ alebo „stavebný úrad“)
kolaudačným rozhodnutím č. 2014/000177-3 zo dňa 26. júna 2014 (ďalej len „kolaudačné rozhodnutie“
alebo „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 82 ods. 1 Stavebného zákona povolila stavebníkovi: MWS
Casting, s.r.o., Priemyselná č. 908, 966 01 Hliník nad Hronom, trvalé užívanie stavby: „Betónová plocha“
situovanej na pozemku parcelné č. KNC XXXX/XX, k.ú. C. nad C.. Žalovaný v odôvodnení svojho
rozhodnutia konštatoval podanie návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia na základe stavebného
povolenia vydaného obcou Hliník nad Hronom dňa 17. marca 2014 pod č. 2014/00077-2. Taktiež

konštatoval, že oznámil začatie kolaudačného konania účastníkom konania oznámením zo dňa 10. júna
2014 pod č. 2014/00177-2. Navrhovateľ k návrhu predložil právoplatné stavebné povolenie, projektovú
dokumentáciu overenú pečiatkou právoplatnosti stavebného úradu, geometrický plán č. XXXXXXXX-
XX/XXXX, vypracovaný L.. N. O., overený dňa 13. mája 2014. Navrhovateľ taktiež predložil atestykameniva, betónu a ocele na vystužovanie betónu a doklad o zaplatí správneho poplatku vo výške 20,-
Eur. Žalovaný v rámci kolaudačného konania konštatoval, že užívaním stavby nebude ohrozený život a
zdravie osôb, ani životné prostredie. Na stavbe neboli zistené nedostatky ani nedorobky stavby, ktoré by

bránili vydaniu kolaudačného rozhodnutia. Podľa napadnutého rozhodnutia navrhovateľ v rámci konania
predložil všetky požadované podklady v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 a § 18 vyhlášky MŽP SR
č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona (ďalej len „Vyhláška
453/2000 Z.z.“). Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. júla 2014.

3. Proti uvedenému kolaudačnému rozhodnutiu bol zo strany žalobcu podaný pod č. PD 192/15/6613-1
zo dňa 02. decembra 2015 protest prokurátora, nakoľko kolaudačným rozhodnutím mal byť porušený
zákon v ustanovení § 80 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 117 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) a v § 51 ods. 1 zákon č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní(ďalejlen„Správnyporiadok“).Žalobcavpodanomprotestenamietal,žeosoba,ktorávykonávala
stavebné konanie, nie je zamestnancom obce podľa § 117 ods. 3 Stavebného zákona, Oznámenie o

začatí kolaudačného konania a o ústnom konaní spojenom s miestnym zisťovaním z 10. júna 2014
neobsahovalo upozornenie podľa § 80 ods. 2 Stavebného zákona, začatie kolaudačného konania
nebolo oznámené dotknutým orgánom štátnej správy a stavebný úrad neprizval na kolaudačné konanie
projektanta, resp. osobu, ktorá vykonáva stavebný dozor. Taktiež v proteste namietal, že zápisnica
z kolaudačného konania nemá náležitosti v zmysle § 81a ods. 1 Stavebného zákona, nie je z nej

zrejmé, aké doklady stavebník ku kolaudačnému konaniu predložil. Žalobca v proteste taktiež namietal,
že kolaudačné rozhodnutie bolo oznámené len žiadateľovi a stavebnému dozoru a nebolo oznámené
dotknutým orgánom štátnej správy. Obec Hliník nad Hronom protestu prokurátora nevyhovela a vec
odstúpila Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky. Okresný úrad Banská
Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2016/008411 KB zo dňa 01.

marca 2016 podľa § 69 ods. 2 Správneho poriadku protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Žiar
nad Hronom č. PD 192/15/6613-1 zo dňa 02. decembra 2015 nevyhovel. Rozhodnutie bolo doručené
Okresnej prokuratúre Žiar nad Hronom dňa 09. marca 2016. Okresný úrad Banská Bystrica mal za
to, že konanie uskutočnil a rozhodnutie vydal oprávnený, t.j. stavebný úrad obce Hliník nad Hronom,
ktorý posúdil realizáciu stavby zo všetkých hľadísk, ktorých posúdenia sa vyžadujú podľa Stavebného

zákona, jeho vykonávacích vyhlášok so zohľadnením osobitných predpisov a s prihliadnutím na užívanie
stavby, ktoré trvá nepretržite cca 2 roky ako aj s prihliadnutím k dobromyseľne nadobudnutým právam.
Z uvedeného dôvodu nebolo možné vyhovieť protestu v rozsahu požadovaného návrhu, t.j. rozhodnutie
zrušiť a vrátiť vec na nové prejednanie.

4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého
rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Poukázal
na ustanovenia Stavebného zákona, Správneho poriadku a priebeh administratívneho konania.
Zdôraznil, že kolaudačné rozhodnutie neobsahuje zákonné náležitosti, dôvody rozhodnutia sú stručné,
bez riadneho odôvodnenia v zmysle § 81 ods. 1 Stavebného poriadku, a preto je napadnuté rozhodnutie

nepreskúmateľné. Poukázal na to, že kolaudačné konanie vykonával pre obec Hliník nad Hronom L..
M. D. na základe dohody o pracovnej činnosti uzavretej s obcou dňa 30. decembra 2013 na obdobie
roka 2014, dohodnutou prácou bolo zabezpečenie činnosti preneseného výkonu štátnej správy na
úseku stavebného poriadku. L.. M. D. nebol zamestnancom obce v zmysle § 117 ods. 3 Stavebného
poriadku. Nespĺňal tak podmienky na zabezpečenie činnosti stavebného úradu v obci Hliník nad

Hronom. Vystupoval ako subjekt súkromného práva a obec mu neoprávnene, v rozpore s ustanoveniami
zákona, zverila rozhodovanie v stavebných veciach, ktoré patria do sféry verejného záujmu. Verejný
záujem môže v stavebnom konaní vykonávať len obec ako subjekt verejného práva a len spôsobom
ustanoveným zákonom. Obec túto právomoc môže vykonávať len osobami uvedenými v § 117 ods. 3
Stavebného zákona, teda zamestnancom obce s odbornou spôsobilosťou. Nakoľko L.. M. D. konal v

stavebných konaniach obce, nespĺňal zákonné požiadavky a vydával ako subjekt súkromného práva
rozhodnutia v mene orgánu verejnej správy, ide v napadnutom rozhodnutí o nulitný právny akt, nakoľko
neboli vydané oprávneným subjektom verejného práva spôsobom ustanoveným právnym predpisom.
Nie je zákonné, ak obec vzhľadom na nemožnosť zamestnať kvalifikovaných zamestnancov na výkon
verejnej správy, tento výkon preniesla na subjekt súkromného práva a umožnila mu oboznamovať sa so

stavebnými spismi a chránenými osobnými údajmi účastníkov konania napriek tomu, že takýto subjekt
na to nemal oprávnenie a odovzdávala mu do dispozície doklady a spisy. Údaje v týchto dokladoch
podliehalipodochranuosobnýchúdajovaobecichnemohladaťaniknahliadnutiucudzej-neoprávnenej
osobe a už vôbec nie do dispozície takéhoto subjektu, aj keď s ním uzavrela dohodu o pracovnejčinnosti. Len zamestnanec vo verejnom záujme môže za obec vykonávať činnosť na úseku prenesenej
štátnej správy. Len takýto oprávnený zamestnanec má pri výkone verejnej správy postavenie verejného
činiteľa so všetkými právami a povinnosťami, a teda aj so zodpovednosťou z toho vyplývajúcou a s

možnosťou postihu takéhoto zamestnanca za nesprávne alebo nezákonné rozhodnutie. Práve takýmto
postavením sa zamestnanec obce vo verejnom záujme s odbornou spôsobilosťou odlišuje od subjektu
súkromného práva, ktorý nemá a nemôže mať v takomto konaní postavenie verejného činiteľa a
obec, pokiaľ vykonáva prenesenú štátnu správu nezákonným spôsobom, nemá možnosť postihu za
nezákonnéanesprávnerozhodnutie.Zdôvoduzvereniaprenesenejštátnejsprávynaúsekustavebného

konania subjektu súkromného práva došlo k závažným vadám v kolaudačnom konaní a nedodržiavaniu
základných procesných práv účastníkov konania a dotknutých orgánov štátnej správy. Žalobca zároveň
poukázal na skutočnosť, že oznámenie o začatí kolaudačného konania a o ústnom konaní spojenom
s miestnym zisťovaním neobsahovalo upozornenie podľa § 80 ods. 2 Stavebného zákona, čím došlo
k hrubému procesnému pochybeniu stavebného úradu a toto pochybenie je takou vadou konania,
ktorá mala vplyv na zákonnosť kolaudačného konania. Účastníci a dotknuté orgány štátnej správy

námietky a stanoviská mohli uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliada.
Pri kolaudačnom konaní sa koncentračná zásada vzťahuje aj na dotknuté orgány, ktoré musia svoje
námietkyastanoviskáuplatniťnajneskôrpriústnompojednávaní,inaknanestavebnýúradneprihliadne.
V prvom rade však musia byť na takúto skutočnosť stavebným úradom upozornení. Žalovaný tiež
zdôraznil, že začatie kolaudačného konania nebolo oznámené dotknutým orgánom štátnej správy v

rozpore s ustanoveniami Stavebného zákona. Stavebný úrad bol pritom v kolaudačnom konaní povinný
postupovaťvsúladesozákonmiainýmiprávnymipredpismiatovúzkejsúčinnostisúčastníkmikonania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týkalo a mal im dať vždy príležitosť, aby
mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť
svoje návrhy. Zápisnica z kolaudačného konania (správne protokol) nemá náležitosti v zmysle § 81a ods.

1 Stavebného zákona, nie je z nej zrejmé, aké doklady stavebník ku kolaudačnému konaniu predložil,
čo opäť viedlo k nezákonnosti kolaudačného rozhodnutia, lebo bez posúdenia zákonom predpísaných
dokladov nemohol stavebný úrad zákonným spôsobom vyhodnotiť, či boli splnené zákonné podmienky
na kolaudáciu stavby. Kolaudačné rozhodnutie zároveň bolo oznámené len žiadateľovi a stavebnému
dozoru, nebolo oznámené dotknutým orgánom štátnej správy a projektantovi. Takýto postup je v rozpore

s § 51 ods. 1 Správneho poriadku. Žalobca mal tak za to, že žalovaný nesporne porušil platnú právnu
úpravu pri vydávaní napadnutého rozhodnutia, porušil práva a chránené záujmy, ktorých ochrana podľa
§ 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len „zákon č. 153/2001 Z.z.“) patrí do pôsobnosti
prokuratúry. Podanému protestu prokurátora nebolo vyhovené, preto sa žalobca žalobou podanou v
súlade s § 35 ods. 1 písm. b) a § 250b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku domáhal nápravy podaním

žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie navrhol zrušiť s poukazom na
ustanovenie § 250j ods. 2 písm. d) a e) Občianskeho súdneho poriadku.

5. Pokiaľ žalobca namietal, že oznámenie o začatí kolaudačného konania a ústnom pojednávaním
spojenom s miestnym zisťovaním nebolo doručené dotknutým orgánom štátnej správy a projektantovi,

žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na ustanovenie § 78 ods. 1, 2 Stavebného zákona.
Mal za to, že pre posúdenie účastníctva v kolaudačnom konaní je potrebné postupovať podľa §
78 ods. 1 Stavebného zákona, ktorý je v kolaudačnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k
všeobecnému predpisu o správnom konaní - Správnemu poriadku, a preto má v tomto konaní aplikačnú
prednosť. Projektant sa považuje za účastníka kolaudačného konania len v prípade, keď stavebný

úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, nakoľko podľa § 59
Stavebného zákona projektant je účastníkom stavebného konania v časti, ktorá sa týka projektu stavby.
Žalovaný sa stotožnil aj so stanoviskom Okresného úradu Banská Bystrica, ktorý v rozhodnutí č. OU-BB-
OVBP2-2016/008411 KB zo dňa 01. marca 2016 uviedol, že: „Takéto zistenie nepovažujeme za dôvodné
pre zrušenie kolaudačného rozhodnutia, pretože stavebný úrad zákonne doručil oznámenie konania

účastníkom konania, t.j. tým, ktorým toto postavenie priznáva § 78 Stavebného zákona. Podľa druhu a
účelu stavby, ako aj miesta, na ktorom bola vybudovaná - „Betónová plocha“, sa v kolaudačnom konaní
nevyjadrujú orgány štátnej správy, ktoré sú inak príslušné na vyjadrenie podľa osobitných predpisov a
ani iné dotknuté orgány“. Žalovaný mal za to, že stavebný úrad určil okruh účastníkov kolaudačného
konania v súlade s § 78 Stavebného zákona a takto určeným účastníkom konania aj doručil oznámenie o

začatí kolaudačného konania a ústnom konaní spojenom s miestnym zisťovaním. Ak žalobca namietal,
že dôvody napadnutého rozhodnutia sú stručné, bez riadneho odôvodnenia v zmysle § 81 ods. 1
Stavebného poriadku a rozhodnutie je preto nepreskúmateľné, žalovaný zdôraznil, že podľa jeho
názoru kolaudačné rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, výrok, odôvodneniea poučenie o odvolaní. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá tej skutočnosti, že v danom
prípade išlo o kolaudáciu jednoduchej stavby - „Betónová plocha“, a že z neho vyplývajú skutočnosti,
ktoré sa v kolaudačnom konaní podľa § 81 ods. 1 Stavebného zákona skúmajú. Aj v prípade, ak by

napadnuté rozhodnutie nebolo riadne zdôvodnené, v súlade so zásadou dobromyseľne nadobudnutých
práv by to nebol dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca namietal, že L.. M. D.
nebol zamestnancom obce v zmysle § 117 ods. 3 Stavebného poriadku, žalovaný zdôraznil, že opak
je pravdou. L.. M. D. bol zamestnancom obce na základe dohody o pracovnej činnosti č. 001/2014 zo
dňa 30. decembra 2013, dohody o pracovnej činnosti č. 001/2015 zo dňa 22. decembra 2014 a dohody

o pracovnej činnosti č. 010/2015 zo dňa 29. júna 2015, a to od 01. januára 2014 do 31. decembra
2015. Dohodnutým druhom práce bolo zabezpečenie činnosti preneseného výkonu štátnej správy na
úseku stavebného poriadku. L.. M. D. spĺňal osobitný kvalifikačný predpoklad uvedený v § 117 ods. 3
Stavebného poriadku s poukazom na Osvedčenie o osobitnej odbornej spôsobilosti č. 028/STRED/93,
vydané Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky dňa 19. marca 1993, v zmysle ktorého
L..M.D.jespôsobilývykonávaťčinnostištátnejstavebnejsprávyaúzemnéhorozvoja.Žalovanýtedapre

výkon štátnej správy na úseku územného rozhodovania a stavebného poriadku zabezpečil personálne
obsadenie tak, aby sa tieto činnosti vykonávali v plnej kvalitatívnej miere zamestnancami, ktorí pri
výkone práce preukážu osobitné kvalifikačné predpoklady. Žalovaný zdôraznil, že zamestnancom podľa
zákona č.311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) sa nerozumie len zamestnanec,
ktorému vznikol pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy, ale aj zamestnanec vykonávajúci

práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a teda aj na základe
dohody o pracovnej činnosti. Z ustanovenia § 117 ods. 3 Stavebného zákona nevyplýva povinnosť
obce zabezpečiť činnosť stavebného úradu prostredníctvom zamestnanca obce, ktorý je výlučne v
pracovnom pomere. Žalovaný vykonával činnosť stavebného úradu prostredníctvom zamestnanca, s
ktorým mal uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, a teda so subjektom v pracovnoprávnom vzťahu,

ktorý spĺňal osobitný kvalifikačný predpoklad. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný
preniesol výkon verejnej správy na subjekt súkromného práva a umožnil mu tak oboznamovať sa so
stavebnými spismi, chránenými osobnými údajmi účastníkov konania, hoci na to nemal oprávnenie,
resp. mu odovzdával do dispozície doklady a spisy. Všetky rozhodnutia vydané v kolaudačnom konaní
sú vydané žalovaným ako príslušným stavebným úradom, sú opatrené úradnou pečiatkou a podpisom

starostu obce. V žiadnom prípade ich nemožno považovať za nulitný právny akt. Pokiaľ žalovaný
nesprávne označil protokol o ústnom pojednávaní ako „zápisnicu z kolaudačného konania“, ide len
o formálnu chybu, ktorá nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Ak žalobca poukázal na to, že
zápisnica z kolaudačného konania nemá náležitosti v zmysle § 81a ods. 1 Stavebného zákona, žalovaný
poukázal na ustanovenie § 81a ods. 2 Stavebného zákona, v zmysle ktorého protokol podľa odseku

1 môže stavebný úrad nahradiť jednoduchým záznamom, najmä ak sa stavba dokončila v súlade s
overenou dokumentáciou a nie sú zistené odchýlky od skutočného realizovania stavby a neboli podané
námietky účastníkov konania. V danom prípade boli podmienky pre nahradenie protokolu jednoduchým
záznamom splnené. I keď zo zápisnice nie je zrejmý zoznam dokladov predložených stavebníkom,
všetky doklady predložené stavebníkom v kolaudačnom konaní sú uvedené v samotnom napadnutom

rozhodnutí. Samotná skutočnosť, že tento zoznam nie je uvedený aj v zápisnici z kolaudačného konania,
nemôže viesť bez ďalšieho záveru, že kolaudačné rozhodnutie je nezákonné. Samotné procesné
pochybenie, že oznámenie o začatí kolaudačného konania o ústnom konaní spojenom s miestnym
zisťovaním neobsahuje upozornenie podľa § 80 ods. 2 Stavebného zákona nemalo vplyv na zákonnosť
a správnosť kolaudačného rozhodnutia, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že išlo o kolaudáciu

jednoduchej stavby - „betónová plocha“ bez akejkoľvek námietky ktoréhokoľvek z účastníkov konania.
Vo vzťahu k podanej žalobe žalovaný zdôraznil, že pri podávaní žaloby zo strany prokurátora je
potrebné, aby prokurátor posudzoval každý prípad so zreteľom na všetky okolnosti prípadu v zmysle
proporcionality výsledku zamýšľaného žalobou a práv účastníkov nadobudnutých v dobrej viere. V
danomprípadepritomstavebníkdobromyseľneužívastavbunazákladenapadnutéhorozhodnutia.Jeho

prípadným zrušením by došlo k výraznému zásahu do jeho práv, nakoľko by tak stavbu, na ktorú bolo
vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie, a ktorú v dobrej viere užíva už približne dva roky, nemohol
ďalej užívať a musel by žiadať o dodatočnú legalizáciu stavby. Záujem na striktnom dodržiavaní zákona,
keď ani striktné dodržanie zákona by neviedlo k inému rozhodnutiu, nemôže prevyšovať nad záujmom
na zachovaní dobromyseľne nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia. Ochrana

dobromyseľne nadobudnutých práv vyplývajúca z právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy
je odôvodnená potrebou garancie právnej istoty, stability právnych vzťahov a práv a povinností z nich
vyplývajúcich, ako aj dôvery v právny poriadok a zákonnosť rozhodovania orgánov verejnej správy, ktoré
atribúty sú znakmi právneho štátu, ku ktorému sa Slovenská republika hlási. S poukazom na rozsudokNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp 22/2013 zo dňa 30. apríla 2013 žalovaný tvrdil, že v danom prípade
prípadné procesné pochybenia žalovaného nie sú takou vadou kolaudačného konania, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Zrušením napadnutého rozhodnutia by

došlo k negatívnemu zásahu do dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníka, ktorý by mal tiež byť
účastníkom konania.

6. Žalobca v nadväznosti na vyjadrenie žalovaného a výzvu súdu v písomnom podaní doplnil žalobu,
ako ďalších účastníkov konania označil MWS Casting, s.r.o. a M. S., UNISTAV NB, s.r.o. K argumentácii

žalovaného sa písomne nevyjadril.

7. Ďalší účastník MWS Casting, s.r.o., v písomnom vyjadrení k žalobe a vyjadreniu žalovaného uviedol,
že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za zákonné. V plnom rozsahu sa stotožnil s
vyjadrením žalovaného k žalobe, ktorý podľa jeho názoru dostatočne a zrozumiteľne uvádza argumenty
proti názoru žalobcu prezentovaného v žalobe. Ďalší účastník zdôraznil skutočnosť, že od roku 2014

v dobrej viere užíva predmetnú stavbu, na ktorú sa vzťahovalo žalobou napadnuté rozhodnutie. Nemá
dôvod spochybňovať zákonnosť vydaného kolaudačného rozhodnutia, neeviduje žiadne námietky voči
stavbe a jej užívaniu a nie je si vedomý žiadneho zásahu do záujmov chránených Stavebným zákonom.
Ide o stavbu žiadnym spôsobom neovplyvňujúcu tretie strany (jednoduchá betónová plocha) a nikto
nenamietal v súvislosti s jej užívaním žiadny zásah do verejného záujmu, resp. akéhokoľvek iného

účelu sledovaného zákonom. Žalobou vytýkané nedostatky sa týkajú výlučne postupu žalovaného
ako príslušného stavebného úradu a tieto skutočnosti nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Ďalší
účastník zdôraznil princíp právnej istoty a zachovania nadobudnutých práv, a preto považoval názor
žalobcu za krajne formalistický, nerešpektujúci zásadu proporcionality výsledku zamýšľaného žalobou
a práv ďalšieho účastníka ako účastníka administratívneho konania, v ktorom došlo k vydaniu žalobou

napadnutého rozhodnutia. Navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu, resp. k doplnenej žalobe poukázal na to, že
až na doplnenie účastníkov pôvodného kolaudačného konania ide o obsahovo úplne zhodnú žalobu. Z
takéhoto podania nevyplýva, že ide o doplnenie pôvodnej žaloby, ale ide o nové samostatné podanie vo

veci samej. Poukázal na skutočnosť, že v tej istej veci, toho istého žalobcu, už predbieha pred správnym
súdom skôr začaté iné konanie, a to vedené pod sp. zn. 24S/58/2015. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
považoval doplnenie žaloby za novú žalobu, túto navrhol s poukazom na § 98 ods. 1 písm. b) Správneho
súdneho poriadku odmietnuť.

9. Žalobca v ďalšom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zdôraznil, že nejde o novú žalobu, pôvodná
žaloba bola doplnená len o účastníkov kolaudačného konania. Ak žalovaný namietal neurčitosť
označenia účastníka konania, žalobca zdôraznil, že tento účastník bol v doplnení žaloby označený
presne podľa jeho označenia v napadnutom kolaudačnom rozhodnutí. Vyjadrenie ďalšieho účastníka
MWSCasting,s.r.o.považovalžalobcazarozpornésdôvodmižalobyajehonávrhnazamietnutiežaloby

za nedôvodný.

10. Ďalšie relevantné písomné vyjadrenia podané neboli.

11. Žaloba bola podaná za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len

„O.s.p.“). Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP“). Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie
začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie

žalovaného, aplikujúc ustanovenia SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v zmysle
§ 190 SSP zamietol. Rozsudok bol verejne vyhlásený podľa § 137 ods. 3 veta druhá SSP.

13. Podľa § 2 SSP
(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom

fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnejsprávy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 5 ods.11 SSP konanie pred správnym súdom funkčne súvisí s výkonom dozoru prokurátora
nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 6 ods.1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 45 ods.1 SSP prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až
d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal
protest, ktorému nebolo vyhovené.

17. Podľa § 178 ods.2 SSP prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej
správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a
nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

18. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

19.Podľa§22ods.1písm.c)zákonač.153/2001Z.z.oprokuratúreprokurátorjeoprávnenýpodaťprotest
proti rozhodnutiu, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecný právny predpis.

20. Podľa § 27 ods.2 zákona č.153/2001 Z.z. ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán
alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a) nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na
súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

21. Podľa § 117 ods.1, 3 Stavebného zákona
(1) Stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.
(3) Zamestnanec obce, ktorý zabezpečuje činnosť stavebného úradu, musí spĺňať osobitný kvalifikačný
predpoklad. Získanie osobitného kvalifikačného predpokladu sa overuje skúškou. Obsah a rozsah
odbornejprípravyapostupprioverovaníaosvedčovaníosobitnéhokvalifikačnéhopredpokladuustanoví

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

22. Podľa § 76 ods.1 Stavebného zákona dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné
užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby
vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

23. Podľa § 77 Stavebného zákona kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné
povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce, ako aj
informačné, reklamné a propagačné zariadenia.
24. Podľa § 78 ods.1 Stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník

stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

25. Podľa § 79 Stavebného zákona
(1) Kolaudačné konanie sa začína na návrh stavebníka.
(2) Návrh na kolaudáciu stavby sa podáva písomne. V návrhu sa uvedie označenie a miesto

stavby, terénnych úprav alebo miesto ťažobných prác, predpokladaný termín dokončenia stavby alebo
terénnych úprav, alebo ťažobných prác vrátane vypratania staveniska a dokončenia úprav okolia stavby
a údaj o tom, či sa bude vykonávať skúšobná prevádzka a čas jej trvania.

26. Podľa § 80 Stavebného zákona

(1) Stavebný úrad oznámi účastníkom konania, obci, ak nie je stavebným úradom príslušným na
kolaudačné konanie a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym
pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním.(2)Voznámeníozačatíkolaudačnéhokonaniaupozornístavebnýúradúčastníkovadotknutéorgány,že
námietkyastanoviskámôžuuplatniťnajneskoršiepriústnompojednávaní,inakžesananeneprihliadne.
(3)Stavebnýúradprizvenakolaudačnékonanieprojektantaaakideostavbuuskutočnenúsvojpomocou

aj osobu, ktorá vykonáva stavebný dozor. Ak je to účelné, prizve aj zhotoviteľa stavby alebo inú osobu.

27. Podľa § 81 ods.1 Stavebného zákona v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či
sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa
dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom

rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie
nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného
prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

28. Podľa § 81a Stavebného zákona
(1) Stavebný úrad spíše o ústnom pojednávaní protokol, ktorý obsahuje

a) označenie stavby,
b) zistenie, či sa dodržali podmienky územného rozhodnutia a stavebného povolenia a či sa vyhovelo
všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu,
c) porovnávanie skutočného realizovania dokončenej stavby s projektovou dokumentáciou overenou
stavebným úradom,

d) súpis zistených odchýlok od skutočného realizovania stavby, prípadne odkaz na podklady
kolaudačného rozhodnutia,
e) námietky účastníkov konania,
f) stanoviská dotknutých orgánov.
(2) Protokol podľa odseku 1 môže stavebný úrad nahradiť jednoduchým záznamom, najmä ak sa stavba

dokončila v súlade s overenou dokumentáciou, ak nie sú zistené odchýlky od skutočného realizovania
stavby a neboli podané námietky účastníkov konania.

29. Podľa § 81b Stavebného zákona kolaudačné rozhodnutie sa nevydá, ak nie je zaistená bezpečnosť
a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený účel, najmä ak

a) nie je podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní zabezpečené
vykurovanie stavby a pripojenie na rozvod vody, elektriny a na kanalizačnú sieť,
b) nie je zaistená bezpečná a plynulá prevádzka výťahov podľa overenej dokumentácie,
c) nie je zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbám,
d)niesúsplnenépodmienkystavebnéhopovoleniananevyhnutnúkomplexnosťvýstavbyanavylúčenie

negatívnych účinkov stavby na okolité životné prostredie, prípadne ich obmedzenie na prípustnú mieru,
e) nie sú predložené doklady o vyhovujúcich výsledkoch predpísaných skúšok a vyhlásenia výrobcu o
zhode stavebných výrobkov ( § 43f),
f) nie je predložený energetický certifikát a ide o bytovú budovu podliehajúcu povinnej energetickej
certifikácii.

30. Podľa § 82 Stavebného zákona
(1) Kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia
sa podmienky užívania stavby.
(2) V kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných

technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania
stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť
iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom
súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá.
(3) Ak ide o nebytovú budovu, stavebný úrad v podmienkach podľa odseku 2 určí lehotu, do ktorej je

stavebník povinný predložiť energetický certifikát kolaudovanej budovy; táto lehota nesmie byť dlhšia
ako šesť mesiacov.
(4) V podmienkach užívania stavby stavebný úrad podľa druhu a účelu stavby uloží najmä vyznačenie
drobných odchýlok do overenej dokumentácie stavby, ktoré stavebný úrad vzal na vedomie, a ďalšie
povinnosti na zabezpečenie verejných záujmov, na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, na

zabezpečenie záujmov starostlivosti o životné prostredie, bezpečnosť a ochranu zdravia ľudí, požiarnu
bezpečnosť a zabezpečenie prístupu osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
(5) Ak sa má stavba užívať ako prevádzkáreň, je kolaudačné rozhodnutie zároveň osvedčením, že
prevádzkáreň je spôsobilá na prevádzku.31. Podľa § 20 Vyhlášky č.453/2000 Z.z. kolaudačné rozhodnutie obsahuje okrem všeobecných
náležitostí

a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) navrhovateľa,
b) označenie stavby,
c) vymedzenie účelu užívania stavby,
d) podmienky pre užívanie stavby, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov a právom
chránených záujmov účastníkov konania, najmä z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, zdravia

ľudí, požiarnej ochrany, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
e) lehotu na odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby, ktoré vo svojom súhrne
nebránia riadnemu a nerušenému užívaniu stavby.

32. Podľa § 126 ods.1 Stavebného zákona ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov
chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok,

vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu
ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane
prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej

bezpečnostijadrovýchzariadení,oprevenciizávažnýchpriemyselnýchhavárií,ospráveštátnychhraníc,
o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej
plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a
verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne
stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje

požiadavky podľa osobitných predpisov.

33. Podľa § 140a ods.1, ods.3 Stavebného zákona
(1) Dotknutým orgánom podľa tohto zákona je
a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods.1, ak

konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto
zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí,
b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na
jej území, okrem stavieb uvedených v § 117b,
c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje

osobitný predpis.
(3) Dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods.1 v rámci
svojej pôsobnosti najmú tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa §
140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom
spoločné úkony podľa tohto zákona.

34. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

35. Podľa § 143 Stavebného zákona podrobnosti o

a) obsahu a spôsobe spracovania územnoplánovacích podkladov, územnoplánovacej dokumentácie a
ich zadaní, registračných listov územných plánov a o obsahu územnoplánovacích činností,
b) obsahu žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a
územnoplánovacej dokumentácie obcí a o spôsobe jej overenia,
c) obsahu rozhodnutí, návrhov na jeho vydanie a rozsahu a obsahu prikladanej dokumentácie, ohlásení

drobných stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác,
d) všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na
stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

36. Podľa § 47 ods.1-5 Správneho poriadku
(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie
nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,

než ustanovuje osobitný zákon.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

(4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti
nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie
obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.
(5) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania
rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú
pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy

môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.

37. Podľa § 51 ods.1 Správneho poriadku rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením
písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je
dňom jeho oznámenia.

38. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného (kolaudačného rozhodnutia), ktorým povolil stavebníkovi MWS Casting, s.r.o., trvalé
užívanie stavby: „Betónová plocha“ situovanej na pozemku parcelné číslo KNC XXXX/XX, k.ú. C. D.
C., ako aj konanie, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo. Podaniu žaloby predchádzalo podanie

protestu prokurátora proti napadnutému rozhodnutiu, ktorému Okresný úrad Banská Bystrica, odbor
výstavby a bytovej politiky svojím rozhodnutím č.: OU-BB-OVBP2-2016/008411 KB zo dňa 1. marca
2016 nevyhovel, čím je daná aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného (§ 178 ods.2 SSP).

39. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia videl v tom, že za
žalovaného ako stavebný úrad v kolaudačnom konaní konal a rozhodol L.. M. D. ako neoprávnená
osoba. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a zároveň namietal vady konania
spočívajúce v rôznych porušeniach Stavebného zákona vo vzťahu k začatiu a priebehu kolaudačného
konania.

40. Stavebným úradom je obec (§ 117 ods.1 prvá veta Stavebného zákona). Štatutárnym orgánom
obce je starosta (§ 13 ods.5 prvá veta zákona č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení). Obec zabezpečuje
činnosť stavebného úradu prostredníctvom svojho zamestnanca spĺňajúceho osobitný kvalifikačný
predpoklad. Zamestnancom je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje

osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu
(§ 11 ods.1 Zákonníka práce). Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere,
v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone
aj v inom pracovnoprávnom vzťahu (1 ods.3 prvá veta Zákonníka práce). Pracovnoprávny vzťah
vzniká uzatvorením pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne
uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda
o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov), ak ide o
prácu, ktoré je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce), alebo ak ide o príležitostnú činnosť
vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej činnosti študentov) /§

223 ods.1 Zákonníka práce/.

41.Zadministratívnehospisuvyplýva,žežalovanýmalsIng.M.D.uzavretúdohoduopracovnejčinnosti
zo dňa 30. decembra 2013, na dobu od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 o dohodnutom druhu
práce: „zabezpečenie činnosti preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného poriadku“.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia Zákonníka práce mal správny
súd zato, že L.. M. D. bol v čase kolaudačného konania, t.j. v čase podania návrhu na vydanie
kolaudačného rozhodnutia až do jeho vydania, zamestnancom obce, nakoľko pre zamestnávateľa,
obec Hliník nad Hronom, vykonával závislú prácu na základe dohody o pracovnej činnosti. Námietkažalobcu, že v kolaudačnom konaní konala a rozhodovala neoprávnená osoba je tak nedôvodná.
Vznik pracovnoprávneho vzťahu medzi L.. M. D. a žalovaným bol preukázaný dohodou o pracovnej
činnosti s dohodnutým druhom práce. Žiadne z ustanovení Stavebného zákona neprikazuje obci

činnosť stavebného úradu zabezpečovať prostredníctvom zamestnanca v pracovnom pomere len a
výlučne na základe pracovnej zmluvy. Stavebný zákon vyžaduje, aby išlo o zamestnanca. Žalovaný
preukázal, že právny vzťah medzi ním a L.. M. D. bol vzťahom zamestnávateľa a zamestnanca, nakoľko
tento vykonával pre žalovaného závislú prácu v pracovnoprávnom vzťahu vzniknutom na základe
dohody o pracovnej činnosti. Žalovaný rovnako preukázal, že zamestnanec spĺňal osobitný kvalifikačný

predpoklad a to predložením Osvedčenia o odbornej spôsobilosti č.028/STRED/93 zo dňa 19. marca
1993. V konečnom dôsledku odborná spôsobilosť zamestnanca protestom prokurátora a ani žalobou
spochybnená nebola. Nemožno tak konštatovať, že napadnuté rozhodnutie je nulitným právnym aktom,
nakoľko rozhodnutie bolo vydané žalovaným, je podpísané štatutárnym orgánom žalovaného a žalovaný
činnosť stavebného úradu zabezpečil prostredníctvom zamestnanca, ktorý spĺňal osobitný kvalifikačný
predpoklad.

42. Žalobca namietal, že začatie kolaudačného konania nebolo oznámené dotknutým orgánom štátnej
správy, v čom videl rozpor s ustanovením § 80 ods. 1 Stavebného zákona. Z administratívneho
spisu vyplýva, že oznámenie o začatí kolaudačného konania a o termíne ústneho pojednávania
bolo doručované ďalšiemu účastníkovi ako stavebníkovi a ďalším subjektom, označeným ako M.

S. a UNISTAV - NB s.r.o.. Z administratívneho spisu nevyplýva doručenie oznámenia o začatí
kolaudačného konania akémukoľvek subjektu, ktorý by mohol byť považovaný za dotknutý orgán štátnej
správy. Kto je dotknutým subjektom v rámci konania podľa Stavebného zákona ustanovuje § 140a
Stavebného zákona. Spoločným znakom pre postavenie dotknutého subjektu je skutočnosť, že konanie
(tu kolaudačné konanie) sa dotýka záujmov chránených osobitnými predpismi uvedenými v § 126 ods.1

Stavebného zákona. Z charakteru konaní podľa Stavebného zákona, ako aj z charakteru kolaudačného
konania vyplýva, že okruh dotknutých subjektov nie je stály, ale je závislý od druhu konania podľa
Stavebného zákona, ako aj od charakteru povoľovanej, prípadne kolaudovanej stavby. Je prirodzené, že
okruh dotknutých subjektov pri pozemných stavbách je odlišný od dotknutých subjektov pri inžinierskych
stavbách. Okruh dotknutých subjektov nevyhnutne závisí od charakteru a rozsahu stavby a od toho,

akým spôsobom stavba má, resp. môže mať vplyv na záujem chránený osobitnými predpismi. Žalobná
námietka, že začatie kolaudačného konania nebolo oznámené dotknutým orgánom je však všeobecná
a nekonkrétna, nakoľko z nej nevyplýva, ktorý štátny orgán mal, resp. mal mať v danom kolaudačnom
konaní postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a ods.1 Stavebného zákona. Nevyplýva z nej,
ktorému konkrétnemu dotknutému orgánu štátnej správy oznámenie o začatí kolaudačného konania

nebolo doručené. Bez tejto špecifikácie nemožno žalobnú námietku považovať za dôvodnú a majúcu
za následok konštatovanie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy.

43. V súvislosti s dotknutými orgánmi štátnej správy žalobca tiež namietal, že oznámenie o začatí

kolaudačného konania neobsahuje upozornenie podľa § 80 ods.2 Stavebného zákona o tom, že
účastníci a dotknuté orgány môžu námietky a stanoviská uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní,
inak sa na ne neprihliadne. Toto tvrdenie žalobcu je v súlade s obsahom administratívneho spisu. Vo
vzťahu k tejto námietke je ale potrebné poukázať na skutočnosti uvedené pod bodom 41 tohto rozsudku,
a teda, že žalobca v žalobe neoznačil, ktoré subjekty mali mať v kolaudačnom konaní postavenie

dotknutého subjektu. Ak žalobca nešpecifikoval dostatočne dotknuté subjekty, procesné pochybenie
spočívajúcevabsenciiupozorneniapodľa§80ods.2Stavebnéhozákonamohlomaťvplyvnazákonnosť
rozhodnutia iba vo vzťahu k účastníkovi konania, ktorým bol v zmysle § 78 ods.1 stavebník a zároveň iba
vprípade,akbytentouplatnilnámietkyalebostanoviskápouskutočneníústnehopojednávaniaanatieto
stanoviská by stavebný úrad neprihliadol, eventuálne v prípade, ak by kolaudačné rozhodnutie vydané

nebolo. O takýto prípad však v konaní nejde. Pochybenie žalovaného spočívajúce v tom, že v oznámení
o začatí kolaudačného konania neupozornil účastníkov kolaudačného konania na koncentračnú zásadu
podľa § 80 ods.2 Stavebného zákona tak nemá charakter podstatného porušenia ustanovení o konaní.
Nie každé porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy má charakter podstatného
porušenia týchto ustanovení. K podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej

správy v prípade kolaudačného konania by došlo vtedy, pokiaľ by účastník konania na koncentračnú
zásadu upozornený nebol a nedošlo by k vydaniu kolaudačného rozhodnutia, prípadne ak by stavebný
úrad neprihliadol na námietky a stanoviská účastníka konania, čo aj oneskorene podané. Vo vzťahu k
prípadným dotknutým orgánom je táto žalobná námietka nekonkrétna.44. Žalobca namietal porušenie ustanovenia § 81a ods.1 Stavebného zákona. Tvrdil, že protokol o
ústnom pojednávaní nemá náležitosti podľa uvedeného ustanovenia zákona, nakoľko z neho nie je

zrejmé, aké doklady stavebník ku kolaudačnému konaniu predložil a žalovaný bez posúdenia zákonom
predpísanýchdokladovnemoholzákonnevyhodnotiť,čibolisplnenézákonnépodmienkyprekolaudáciu
stavby. Podľa citovaného § 81a ods.1 Stavebného zákona protokol o ústnom pojednávaní obsahuje
označenie stavby, zistenie, či sa dodržali podmienky územného rozhodnutia a stavebného povolenia a či
sa vyhovelo všeobecným technickým podmienkam na výstavbu, porovnávanie skutočného realizovania

dokončenej stavby s projektovou dokumentáciou overenou stavebným úradom, súpis zistených
odchýlok od skutočného realizovania stavby, prípadne odkaz na podklady kolaudačného rozhodnutia,
námietky účastníkov konania a stanoviská dotknutých orgánov. Pri posudzovaní obsahu protokolu o
priebehu ústneho pojednávania správny súd vychádzal aj z obsahu žiadosti o vydanie kolaudačného
rozhodnutia, ako aj zo samotného kolaudačného rozhodnutia. Z návrhu na vydanie kolaudačného
rozhodnutia vyplýva, že zmeny oproti stavebnému povoleniu neboli. Podľa protokolu (nesprávne

označeného ako zápisnica) stavba bola realizovaná podľa schválenej projektovej dokumentácie bez
zmien, pričom námietky účastníkov konania a stanoviská dotknutých orgánov vznesené neboli. Z
kolaudačného rozhodnutia vyplývajú doklady predložené ďalším účastníkom k návrhu na vydanie
kolaudačného rozhodnutia a v priebehu administratívneho konania. V nadväznosti na uvedené
skutočnosti má správny súd zato, že kolaudovaná stavba je v protokole dostatočne označená pre

účely ústneho pojednávania. Orgán verejnej správy konštatoval súlad dokončenej stavby so schválenou
projektovou dokumentáciou, z čoho vyplýva aj dodržanie podmienok stavebného povolenia. Stavebný
úradkonštatovalajskutočnosť,žestavbabolarealizovanábezzmien,uvedenieodchýlokodskutočného
realizovania stavby sa javí nadbytočné. V zápisnici sa žalovaný vysporiadal aj s námietkami účastníkov
a stanoviskami dotknutých orgánov, keď konštatoval, že námietky vznesené a stanoviská predložené

neboli. Námietka žalobcu tak neobstojí, najmä keď ustanovenie § 81a ods.1 Stavebného zákona
výslovne nevyžaduje, aby protokol o ústnom pojednávaní obsahoval aj súpis predložených dokladov.
Uvedené konštatovanie platí o to viac, že predložené doklady vyplývajú zo samotného kolaudačného
rozhodnutia. V tomto smere je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 81a ods.2 Stavebného zákona,
nakoľko zo samotného kolaudačného rozhodnutia, ako aj zo zápisnice (protokolu, resp. záznamu) z

ústneho pojednávania vyplýva, že stavba sa dokončila v súlade s overenou projektovou dokumentáciou,
neboli zistené odchýlky od skutočného realizovania stavby a námietky účastníkov konania podané
neboli.

45. Žalobca tiež namietal rozpor s ustanovením § 51 ods.1 Správneho poriadku, nakoľko rozhodnutie

bolo doručené len žiadateľovi (stavebníkovi) a stavebnému dozoru. Účastníkmi kolaudačného konania
sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba
umiestnená. Ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením,
sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla týkať (§
78 Stavebného zákona). Pokiaľ žalovaný doručil napadnuté rozhodnutie žalobcovi (stavebníkovi) a

stavebnému dozoru, v konaní nepochybil. Prípadné dotknuté orgány (ktoré navyše žalobca v žalobe
nešpecifikoval) nie sú účastníkmi kolaudačného konania. Okruh účastníkov kolaudačného konania je
odlišný od okruhu účastníkov stavebného konania (§ 59 ods.1 Stavebného zákona). Projektant je v
zmysle § 59 ods.1 písm.e) Stavebného zákona účastníkom konania v časti týkajúcej sa projektu stavby.
Okruh účastníkov kolaudačného konania vymedzuje ustanovenie § 78 Stavebného zákona. Stavebný

zákon je vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní špeciálnym predpisom, a preto má
aplikačnú prednosť. Pokiaľ ku zmene stavby oproti projektu stavby nedošlo, projektant nie je účastníkom
kolaudačného konania. Ak teda žalovaný doručil kolaudačné rozhodnutie účastníkom kolaudačného
konania podľa § 78 Stavebného zákona, konal v súlade so Stavebným zákonom. Postup v súlade so
zákonom nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

46. Žalobca napokon namietal, že kolaudačné rozhodnutie neobsahuje zákonné náležitosti, dôvody
rozhodnutia sú stručné, bez riadneho zdôvodnenia podľa § 81 ods.1 Stavebného zákona (zrejme mienil
§ 82 Stavebného zákona), a preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalobca nešpecifikoval,
ktoré konkrétne náležitosti v napadnutom rozhodnutí absentujú. Samotný Stavebný zákon nedefinuje

náležitosti kolaudačného rozhodnutia, v zmysle § 143 písm.c) Stavebného zákona podrobnosti o obsahu
rozhodnutí ustanovuje všeobecne záväzný predpis, ktorým je vyhláška č.453/2000 Z.z.. Zároveň na
konanie podľa Stavebného zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pokiaľ Stavebný
zákon výslovne neustanovuje inak. Stavebný úrad podľa § 82 ods.2 Stavebného zákona môže vkolaudačnom rozhodnutí určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na
výstavbu, odstránenie nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní
a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo

veci s uvedením aplikovaného ustanovenia § 82 ods.1 Stavebného zákona. Odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia svojím obsahom zodpovedá veci, o ktorej orgán verejnej správy rozhodoval s poukazom
na priebeh kolaudačného konania a podklady, na základe ktorých stavebný úrad rozhodol. O možnosti
podania opravného prostriedku stavebný úrad účastníkov kolaudačného konania poučil. Kolaudačné
rozhodnutie obsahuje aj názov stavebníka a označenie stavby, z ktorého označenia vyplýva aj jej účel.

Pokiaľ stavebný úrad konštatoval, že užívanie stavby nebude ohrozovať verejné záujmy, život a zdravie
osôb a ani životné prostredie, nebol aj vzhľadom na charakter stavby dôvod stanovovať podmienky pre
užívanie stavby. Ak nezistil nedostatky skutočného realizovania stavby, nebol dôvod určovať lehotu na
ich odstránenie. Skutočnosť, že dôvody napadnutého rozhodnutia sú stručné, sama o sebe nemôže
spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pokiaľ zodpovedajú charakteru veci, o ktorej orgán
verejnej správy v konaní napadnutým rozhodnutím rozhodol.

47. Pokiaľ žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol podanie, ktorým žalobca doplnil podanú žalobu,
uznesením podľa § 98 ods.1 písm.b) SSP odmietnuť, na takýto postup správny súd dôvod nenašiel.
Žalobca predmetným podaním doplnil žalobu o ďalších účastníkov a konal tak na výzvu súdu. Týmto
podaním nezačalo nové konanie o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

48. Žalobca v doplnení žaloby ako ďalších účastníkov konania označil MWS Casting s.r.o. a M.
S., UNISTAV NB, s.r.o, Hrádza 6, 968 01 Nová Baňa, IČO: 36 820 156. V nadväznosti na obsah
administratívneho spisu správny súd ako s ďalším účastníkom konania konal s obchodnou spoločnosťou
MWS Casting s.r.o., ktorá bola účastníkom administratívneho konania, ktorého výsledkom bolo vydanie

napadnutého rozhodnutia. Ostatné označené subjekty účastníkmi kolaudačného konania v zmysle
ustanovenia § 78 Stavebného zákona neboli.

49. Žalovaný i ďalší účastník v písomných vyjadreniach k žalobe poukazovali na ochranu práv
nadobudnutých v dobrej viere. Žaloba bola podaná za účinnosti zákona č.99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok, podľa ktorého prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) dbá o to, aby práva
nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté (§ 249 ods.3 O.s.p.). Správny súdny poriadok
obdobné ustanovenie neobsahuje a ani prechodné ustanovenia SSP neumožňujú na ochranu práv
nadobudnutých v dobrej viere prihliadať.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z
týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP
žalobu zamietol.

51.Onáhradetrovkonaniarozhodolsprávnysúdpodľa§168,podľaktoréhoŽalovanémupriznásprávny
súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho
zastúpenia možno priznať len výnimočne. Žalovaný ako orgán verejnej správy nepreukázal a ani
nepreukazoval žiadne výnimočné dôvody, ktoré by priznanie trov právneho zastúpenia odôvodňovali.

Nemožno pritom neprihliadnuť na skutočnosť, že konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu malo
vady, ktoré však správny súd nepovažoval za podstatné, a pre ktoré by bolo nevyhnutné napadnuté
rozhodnutie zrušiť podľa § 191 ods.1 písm.g) SSP. Pokiaľ ide o uplatnenú náhradu trov ďalšieho
účastníka súd rozhodoval podľa § 169 SSP. Nakoľko správny súd ďalšiemu účastníkovi žiadnu
povinnosť, pri ktorej by mu vznikli trovy, neuložil, neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie

uplatnenej náhrady trov ďalšieho účastníka.

52. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na
podaniekasačnejsťažnosti.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľamusiabyťspísanéadvokátom.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.