Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 29, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12C/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113200458
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Zdenka Zamecová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2113200458.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Zdenkou Zamecovou v právnej veci navrhovateľov: 1. A.. L. I., nar.

XX.X.XXXX, T. XX, XXX XX R., 2. C.. G. H., nar. X.X.XXXX, G. XX, XXX XX R., 3. A.. D. R., nar.
XX.X.XXXX, XXX XX R. XXX, 4. B.. D. R., nar. X.X.XXXX, A. X, XXX XX R., všetci zastúpení: JUDr.
Róbert Slamka, advokát, Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín proti odporcom: 1. B.. C. G., XXX XX
L. U. N. XXX, 2. K. T., rod. H., nar. XX.X.XXXX, XXX XX L. U. N.. XXX, 3. K. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX,
XXX XX. L. U. N.. XXX, všetci zastúpení: JUDr. Mária Jezerská, advokátka, so sídlom Hlavná 42, 917
01 Trnava, o splnenie povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. až 3. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne do 60 dní od právoplatnosti

rozsudku odstrániť navozenú zeminu z parciel L. č. XX záhrady o výmere X.XXX m2 a č. XX zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísané na LV č. XXX, okres F. v obci L. U. N., k.ú. L. U. N., do
výšky pôvodnej úrovne terénu.

Odporcovia v 1. až 3. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom náhradu
trov konania v sume 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 4.549,45 eur, v lehote do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.1.2013 domáhajú toho, aby súd

uložil odporkyni povinnosť odstrániť navozenú zeminu z pozemku v k.ú. L. U. N., parc. č. XX o výmere
XXXX m2 a parc. č. XX o výmere XXX m2 zapísané na LV č. XXX, ako aj uviesť pozemok do pôvodného
stavu a v prípade, že tak odporkyňa neurobí, zabezpečia uvedené navrhovatelia na náklady odporkyne.

Uznesením zo dňa 27.6.2013 č.k. 12C/7/2013-66, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 19.7.2013 súd
pripustil, aby do konania pristúpili na strane odporcu ďalší účastníci ako odporcovia, a to: K. T., rod. H.,
nar. XX.X.XXXX, XXX XX L. U. N. č. XXX a K. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX L. U. N. č. XXX.

Navrhovatelia sa svojho nároku domáhali na základe toho, že na jar v roku XXXX odporkyňa požiadala
C.. L. R. - právneho predchodcu navrhovateľov o dočasné uskladnenie výkopovej zeminy na prednú
časť jeho pozemku nachádzajúceho sa v k.ú. L. U. N., parcela č. XX o výmer X.XXX m2 a parcela č.
XX o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXX. Táto zemina bola získaná výkopom základov rodinného
domu odporcov v 2. a 3. rade postaveného na pozemku odporkyne v 1. rade. Zemina bola na uvedený
pozemok navozená v máji XXXX. Odporkyňa v 1. rade a C.. R. sa dohodli, že zemina bude navezená

len na prednú časť pozemku a na kratšie časové obdobie - na obdobie troch mesiacov s tým, že po
tomto termíne bude zemina z pozemku C.. L. R. odvezená. Zo strany odporcov došlo k porušeniu tejto
dohody, nakoľko zemina nebola vyvezená iba na prednú časť pozemku, ale bola rozhrnutá do celej časti
pozemku. Dňa 8.7.2010 bola C.. R. doručená žiadosť zo strany priľahlých susedov, a to. D. A., H. G. a H.L., ktorou žiadosťou sa domáhali udržiavania pozemku zo strany C.. R., stav záhrady a dvora označili za
neúnosný. Na pozemku burina dosahovala výšku dvoch metrov. Na základe uvedeného dňa 16.8.2010
C.. R. zaslal odporkyni v 1. rade výzvu na uvedenie pozemku do pôvodného stavu. C.. L. R. zomrel

dňa XX.X.XXXX, po jeho smrti navrhovatelia ako jeho právni nástupcovia dňa 2.7.2012 kontaktovali
odporkyňu v 1.rade a tiež sa obrátili na Obvodný úrad životného prostredia F. a na Obecný úrad L.
U. N.. Na túto výzvu im bola dňa 20.8.2012 doručená odpoveď odporkyne v 1. rade, v ktorej tvrdí, že
dňa 16.8.2010 sa dohodla s C.. L. R., že navezená zemina bude použitá na vyrovnanie predmetných
pozemkovnaúroveňokolitýchpozemkov,atedanasplnenízáväzkovvovýzvezodňa16.8.2010nebude

pán R. ďalej trvať.

Odporkyňa v 1. rade B.. C. G. žiadala návrh zamietnuť, k veci uviedla, že výkopové práce na dome jej
dcéry sa začali 1.7.2009, celú stavbu zabezpečovala ona. Dňa 1.7.2009 vznikla dohoda medzi ňou a
pánom R., dohodli sa, že na jeho pozemok môže navoziť zeminu z výkopových prác. Dohodli sa tak,
že zemina bude navezená na prednú časť pozemku na obdobie troch mesiacov. Keďže bolo daždivé

obdobie, prerušili kopanie, dňa 20.7.2009 začali znova kopať. Po navození 7 tatroviek na prednú časť
pozemku sa už voziť nedalo, preto odporkyňa volala pánovi R., či jej dovolí navážať aj na zadnú časť
pozemku, s čím pán R. súhlasil. Pred navozením zeminy urobili od susedov A. oplotenie a pozemok
pána R. pokosili z dôvodu, aby sa s tatrovkami dostali do zadnej časti pozemku s vozením zeminy.
Dňa 13.4.2010 ich doma navštívil pán R., prišiel na návštevu k jej dcére, nakoľko sa jej narodil syn,

pri tejto návšteve sa nehovorilo o navážaní zeminy. Dňa 16.8.2010 obdržala list od pána R., ktorý ju
vyzýval na odstránenie zeminy. Po obdržaní tohto listu išla aj so svedkom L. do R. za pánom R. a pri
tejto návšteve sa pán R. vyjadril, aby navozenú zeminu vyrovnali a pokosili, aby sa susedia nesťažovali.
Pán R. sa vyjadril, že list, ktorý jej poslal, bol donútený napísať, ospravedlnil sa jej, že ho to veľmi mrzí,
lebo medzi nimi boli veľmi dobré vzťahy. Dňa 3.3.2011 ju v L. navštívil pán R.. Dňa 6.4.2011 o 13.00

hod. navštívila ona s pánom L. pána R. v R., išli za ním na bežnú návštevu. Vtedy ich pán R. požiadal o
výmenu zámkov na vstupnej bráne a dal im aj kľúče. Dňa 1.8.2011 pána R. doviezli do L., videl v akom
stave je pozemok, povedal im, aby ho pokosili. Dňa 3.8.2011 pána R. navštívila odporkyňa s pánom L.,
dal im kľúče, aby mu vyvetrali dom a urobili mu poriadok. Dňa 20.9.2011 prišiel k nim pán R. neohlásene
aj so svojím zaťom pánom I., ktorý sa začal hneď na začiatku vyjadrovať arogantne. V tom čase bola

u nej prítomná aj odporkyňa v 2. rade, pán R. sa vyjadril, že nebude trvať na odstránení zeminy z jeho
pozemku. Chcel iba, aby sa zemina vyrovnala a pokosilo sa, čo aj urobili. Pán R. sa vyjadril, že zeminu
netreba odstraňovať z dôvodu, že v časti za domom bola na pozemku jama, ktorú bolo treba vyrovnať.
Odporkyňa v 1. rade sa vyjadrila, že zemina sa nedala odstrániť v lehote troch mesiacov z dôvodu, že
bola zima a bolo škaredé počasie.

Odporcovia v 2. a 3. rade sa bližšie k návrhu vyjadriť nevedeli, nakoľko neboli prítomní pri jednaniach
odporkyne v 1.rade s pánom R..

Odporkyňa v 2. rade K. T. sa vyjadrila iba k tomu, že pri jednaní jej matky s pánom R. bola prítomná len

vtedy, keď bol u nich na návšteve pán R. s pánom I.. Vtedy sa pán R. vyjadril, že zeminu na pozemku
majú vyrovnať a pokosiť kvôli susedom.

Svedok D. A. vypovedal, že býva v susedstve pozemku, vlastníkom ktorého bol nebohý pán R.. Uviedol,
že niekedy v júni 2009 bola navezená na pozemok pána R. zemina, zeminu navážalo 9-tonové auto.

Zemina sa sypala na jeho pozemok, na jeho obvodový nosný múr. Neskôr zistil, že zemina sa vyvážala
napokynodporkynev1.rade,keďsautejtoinformoval,čosadejte,tátosavyjadrila,žejetoibadočasné,
na dobu troch mesiacov. Zemina sa najskôr vozila do prednej časti pozemku pána R. v dĺžke asi 20
metrov, bolo tam navezených asi 50 áut, čo potvrdil sám vodič auta, ktorý zeminu navážal. Na druhý deň
sa zemina vozila na pozemok pána R. aj ďalej, do zadnej časti pozemku, pričom na celý pozemok sa

vyviezlo asi 50 áut zeminy. Jeho syn počítal počet tatroviek, ktoré navážali zeminu, napočítal ich vyše
50 na celý pozemok. Hneď na druhý deň po navození zeminy prišiel bagrista a zeminu z prednej časti
rozhrnul do zadnej časti pozemku. Bližšie sa k okolnostiam dohody medzi odporkyňou v 1.rade a pánom
R. vyjadriť nevedel. Celú záležitosť oznámil starostovi.

Svedok C. H. - starosta obce L. U. N. vypovedal, že začiatkom júna 2009 mu svedok D. A. oznámil, že
na pozemok pána R. sa vyváža zemina vo väčšom množstve a padá mu to na bočnú stenu. Nakoľko sa
jednalo o súkromný pozemok, nebolo v jeho právomoci do toho zasahovať, pán R. mu však potvrdil, žeo tomto vie, že sa dohodli s odporkyňou, že zemina sa bude vyvážať na jeho pozemok, že tam bude iba
dočasne počas výstavby rodinného domu a potom sa to dá do poriadku, taká bola ich ústna dohoda.

Ja som sa viac o túto záležitosť nezaujímal. To je všetko, čo viem o celej záležitosti, k inému sa vyjadriť
neviem.

Svedok W. L. vypovedal, že sa dlhé roky poznal s nebohým pánom R. aj s odporkyňou v 1. rade, s ktorou
bolisusedia.Uviedol,žepozemokpánaR.bolprvýchasi20-30metrovbolrovnýsulicou,potombolspád

asi 2-3 metre až k potoku o dĺžke možno 50-60 metrov. Bol prítomný pri dohodách pána R. a odporkyne
v 1. rade ohľadne vyvážania zeminy. Prvá dohoda bola taká, že pán R. dal povolenie odporkyni na
to, aby zeminu z výkopu pod rodinným domom vyviezla na pozemok pána R., nevedel presne uviesť,
koľko zeminy sa na pozemok môže vyviesť, boli dohodnutí tak, že zemina sa má vyviesť do zadnej časti
pozemku, kde bola jama - spád. Bol ešte pri tom, keď už bola zemina navezená, pán R. si prial, aby sa
zemina vyrovnala. Vypovedal ešte, že bol aj s odporkyňou v 1. rade v byte pána R., tento sa vyjadril, aby

sa nehnevali, ale jeho deti si neželajú, aby bola zemina navezená na jeho pozemku a presne povedal,
že zeminu nemusia vyvážať z pozemku, ale aby túto vyrovnali.

Svedok C. I. vypovedal, že dňa 8.4.2010 bol spolu so svojou manželkou a nebohým pánom R. na jeho
pozemku v L., kde zistili, že v časti medzi rodinným domom a zadnou stromovou časťou bolo navezené

veľké množstvo zeminy, boli to kopce zeminy, úrodná časť záhrady bola zdevastovaná. Jednalo sa o
navozenú ílovú zeminu. Pán R. sa vyjadril, že dovezená zemina tam nebude nastálo, ale bude vyvezená
pani G.. Na základe uvedeného išiel s pánom R. k pani G. domov, oznámil jej, že na pozemku idú sadiť a
vyzval ju, aby zeminu odstránila. Pani G. s ním odmietla jednať, nakoľko on nie je vlastníkom pozemku.
Po tejto návšteve u pani G. na základe listov od susedov, ktorí vyzývali na odstránenie buriny, pán R.

napísal pani G. list datovaný 16.8.2010, tento list si pán R. formuloval sám, napísal si koncept tohto listu
a on ho prepísal na počítači. List pani G. odoslal on doporučene.

Z predložených listinných dokladov súd zistil, že susedia pána R. - D. A., H. G. a H. L. zaslali C.. L. R.
žiadosť o udržiavania pozemku datovanú dňom 3.7.2010, v ktorej žiadajú C.. R. o odstránenie skládky

zeminy, ktorá vznikla na jeho pozemku v máji 2009. Stav záhrady je neúnosný, nakoľko burina na jeho
pozemku dosahuje výšku dvoch metrov.

Z listu C.. L. R. zo dňa 16.8.2010 adresovaného odporkyni v 1.rade vyplýva, že týmto sa právny
predchodca navrhovateľov domáha toho, aby odporkyňa uviedla pozemok do pôvodného stavu,

konkrétne aby odstránila navozenú zeminu z celého pozemku, aby dôkladne vyčistila pozemok od
neplodnej zeminy. Ďalej sa týmto domáhal vysadenia nových koreňov ríbezlí, uloženia rozhádzaného
dreva na podstavce a postavenia konštrukcie na vinič.

Po smrti právneho predchodcu navrhovateľov - pána R., ktorý zomrel dňa 31.5.2012, jeho právni

nástupcovia - navrhovatelia takisto zaslali výzvu odporkyni v 1. rade, ktorou výzvou sa domáhajú, aby
odporkyňa v lehote najneskôr do 15.8.2012 odstránila navezenú zeminu z pozemku.

Na túto výzvu reagovala odporkyňa listom zo dňa 12.8.2012, v ktorom uvádza, že po návšteve C.. R.
s pánom I. u nej doma prekonzultovala s C.. R. list zo dňa 16.8.2010, ktorý jej zaslal, pričom sa ústne

dohodli, že pán R. nebude naďalej trvať na splnení záväzkov uvedených v jeho liste zo dňa 16.8.2010
voči jej osobe. Súčasne ju požiadal, aby obidva pozemky vyrovnali na úroveň suseda pána N..

Predžalobnou výzvou zo dňa 12.10.2012 zástupca navrhovateľov vyzýva odporkyňu v 1.rade, aby
v lehote do 10 dní od doručenia výzvy uviedla pozemok navrhovateľov do pôvodného stavu, a to

odstránením výkopovej zeminy z parc. č. XX a XX v k.ú. obce L. U. N.. Výzvu odporkyňa v 1.rade
prevzala a na túto reagovala listom zo dňa 20.10.2012 v tom smere, že dňom 22.10.2012 nastupuje na
liečenie a po jeho ukončení sa so zástupcom navrhovateľov skontaktuje.

Z fotokópie dokladu vyhotoveného podľa originálu zo zápisníka C.. R. (č.l. 128) vyplýva, že dňa

25.8.2010 prebehol rozhovor C.. R. s B.. G. s tým, že táto zeminu odvezie.

Zástupkyňa odporcov žiadala návrh zamietnuť, pokiaľ ide o odporcov v 2. a 3. rade z dôvodu nedostatku
pasívnejlegitimácienakoľkovývozzeminyzabezpečovalaodporkyňav1.radenazákladeústnejdohodys právnym predchodcom navrhovateľov počas leta 2009. Poukázali tiež na to, že nie sú spoluvlastníkmi
pozemku, z ktorého bola výkopová zemina navezená na pozemok navrhovateľov. Súčasne zástupkyňa
odporcov v 1.až 3.rade voči všetkým žiadala návrh zamietnuť z dôvodu, že návrh navrhovateľov je

premlčaný. Na základe pôvodnej dohody medzi C.. R. a odporkyňou v 1.rade výkopová zemina bola
navozená na pozemok C.. R. na dobu 3 mesiacov. Navážanie zeminy sa uskutočnilo v mesiaci júl 2009.
Na jeseň 2009 boli silné dažde, zeminu nebolo možné odviezť, následne bola zima a zemina bola
zamrznutá. Listom zo dňa 16.8.2010 odporkyňu v 1. rade C.. R. vyzýval na odvoz zeminy. Obsah tohto
listu odporkyňa v 1. rade s C.. R. v auguste 2010. C.. R. sa vyjadril, že list napísal na základe sťažností

susedov ako aj na podnet C. I.. Výslovne sa vtedy vyjadril, že netrvá na odvoze výkopovej zeminy, ale
ju požiadal, aby zeminu rozhrnuli po zadnom pozemku a tento vyrovnali tak, aby bol na úrovni pozemku
druhého suseda pána N.. V podaní sa ďalej uvádza, že pán R. bol advokát, bol veľmi pedantný, iste by
sa domáhal odstránenia zeminy súdnou cestou, pokiaľ by nedošlo k uvedenej dohode. Navrhovatelia vo
svojich výpovediach zhodne udávali, že zemina mala byť odstránená z pozemku do troch mesiacov od
jej navozenia. Ak podľa výpovede účastníkov a svedkov došlo k navozeniu zeminy v mesiaci júl 2009,

potom mala byť táto najneskôr do 31.10.2009 odstránená. Návrh bol na súd podaný 10.1.2013, teda
jednoznačne po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.

Kotázkepremlčaniazástupcanavrhovateľovuviedol,žepokiaľideoreštitučnúpovinnosťaprávnynárok
vlastníka pozemku, ktorý sa k nej vzťahuje, podľa ustálenej právnej praxe, ale aj judikatúry premlčaniu

nepodlieha. Všeobecne vypratanie, resp. v tomto prípade špecificky odstránenie zeminy z pozemku a
uvedenie do pôvodného stavu (právne nároky inter partes), sú súčasťou subjektívneho práva vlastníka
pozemku na plnenie zaviazanej osoby premlčaniu nepodliehajú. Súčasne poukázal aj na rozpor výkonu
práva uplatniť námietku premlčania s dobrými mravmi.

Z predloženej fotodokumentácie pozemku C.. R. - z fotografií z roku 1961, 1992 je zrejmé, že pozemok
bol rovný, nezvažoval sa v zadnej časti, na pozemku neboli žiadne nerovnosti, priehlbiny, jamy a
podobne. Z ďalších predložených fotografií vyhotovených po navození zeminy v roku 2012 z pohľadu
od suseda pána A. a tiež z pohľadu druhej susedy p. G. je zrejmé, že pozemok C.. R., resp. súčasných
navrhovateľov značne prevyšuje úroveň terénu pozemku pána A. a pani G.. Z fotografií jednoznačne

vyplýva, že navozená zemina nebola ani po celom pozemku vyrovnaná. Zemina po celej dĺžke pozemku
je vysoko v hromadách nad úrovňou susedných pozemkov.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov ako aj
oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov mal súd preukázanú tú skutočnosť, že medzi právnym
predchodcom navrhovateľov C.. L. R. a odporkyňou v 1. rade bola uzatvorená dohoda v tom zmysle, že
zeminazvýkopovýchprácvykonávanýchpodrodinnýdomodporcovv2.a3.radezpozemkuodporkyne

v 1.rade bude vyvážaná na pozemok C.. R.. Dohoda bola uzavretá ústne a konkrétne tak, že zemina
mala byť vyvážaná iba na prednú časť pozemku C.. R. v počte 7 nákladných vozidiel - tatroviek. Na
základe tejto dohody došlo k navozeniu zeminy na predmetný pozemok asi v mesiaci máj, resp. jún, júl
2009. Podľa ústnej dohody táto zemina mala byť uskladnená na pozemku C.. R. po dobu troch mesiacov,po tejto lehote mala byť z pozemku vyvezená. Túto skutočnosť nepopiera ani odporkyňa v 1. rade.
Vykonanýmdokazovanímmalsúdpreukázané,ževrozporesuzatvorenouústnoudohodounapozemok
C.. R. nebolo vyvezených 7 nákladných vozidiel zeminy, ale jednalo sa o podstatne väčšie množstvo,

podľa vyjadrenia svedkov sa jednalo o vyše 50 vozidiel zeminy. Tiež v rozpore s pôvodnou ústnou
dohodou táto zemina bola navážaná nielen na prednú časť pozemku (nakoľko sa tam už nezmestila),
ale bola navážaná aj do zadnej časti pozemku. Uvedené množstvo zeminy spôsobilo to, že pozemok
C.. R. bol vysoko nad pôvodnou úrovňou terénu, ktorá skutočnosť spôsobila to, že v čase dažďov ílovitá
zemina stekala na susediace pozemky a tým ich znehodnocovala. V dôsledku tejto skutočnosti vlastníci

týchtopozemkov,atoD.A.,H.G.aH.L.zaslaliC..R.listomzodňa3.7.2010upozornenienaudržiavanie
pozemku. V dôsledku tejto skutočnosti ako aj na podnet rodinných príslušníkov C.. R. vyzval odporkyňu
v 1. rade listom zo dňa 16.8.2010 na uvedenie pozemku do pôvodného stavu. K tomuto však ani ku
dňu pojednávania nedošlo. Podľa vyjadrenia odporkyne v 1.rade to bolo z dôvodu, že celú záležitosť
s C.. R. riešila po obdržaní uvedeného listu zo dňa 16.8.2010 osobne, pričom vzhľadom na ich dobré
vzťahy C.. R. netrval na odvezení zeminy z pozemku, žiadal iba aby bola táto zemina rozhrnutá po celom

pozemku aj z dôvodu, aby bol pozemok vyrovnaný, nakoľko na konci sa zvažoval a aby bol pozemok
pokosený. Tvrdenie odporkyne v 1.rade, že po obdržaní uvedeného listu sa uskutočnil rozhovor medzi
ňou a C.. R. potvrdzuje aj fotokópia zápiskov vyhotovených C.. R. (č.l. 128), z ktorých vyplýva, že
rozhovor bol skutočne uskutočnený dňa 25.8.2010, avšak s iným záverom ako uvádza odporkyňa, čo
vyplýva z poznámok C.. R. v tom zmysle, že uzavreli s B.. G. dohodu v tom smere, že B.. G. zeminu

odvezie. C.. R. zomrel dňa 31.5.2012, po jeho smrti výzvu odporkyni v 1. rade na odstránenie zeminy,
resp. na uvedenie pozemku do pôvodného stavu zaslali navrhovatelia - právni nástupcovia C.. R.. Na
túto výzvu im odporkyňa v 1. rade odpovedala písomnou odpoveďou zo dňa 12.8.2012, v ktorom liste
už odporkyňa v 1. rade uvádza, že C.. R. netrval na uvedení pozemku do pôvodného stavu. V tomto
zmysle sa začala odporkyňa v 1. rade vyjadrovať až po smrti C.. R.. K odstráneniu zeminy nedošlo ani

ku dňu podania návrhu na súd.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je dôvodný. Súd
nepovažoval tvrdenia odporkyne v 1. rade o dohode medzi ňou a C.. R. v tom smere, že netreba
zeminu z jeho pozemku vyvážať za vieryhodné, a to z dôvodu, že o tejto dohode sa začala odporkyňa

vyjadrovať až po smrti pána R., pričom z poznámok C.. R. jednoznačne vyplýva, že pri rozhovore
s odporkyňou dňa 25.8.2010 došlo medzi nim k uzatvoreniu dohody v tom smere, že zemina bude
odvezená. Samotní odporcovia tvrdia, že C.. R. bol právnik, bol pedant, aj podľa názoru súdu toto
tvrdenie zodpovedá skutočnosti, C.. R. si robil precízne poznámky a súd nemal žiadne pochybnosti
o tom, že by jeho poznámky zo dňa 25.8.2010 neboli pravdivé. C.. R. nemal žiadny dôvod urobiť si

nepravdivú poznámku. K veci treba ešte uviesť skutočnosť, že zemina bola navážaná na pozemok C..
R. ešte v roku 2009, mala tam byť uskladnená tri mesiace. Podľa tvrdenia odporkyne v 1. rade nastalo
potom daždivé obdobie, došla zima, kedy mrzlo a zeminu nebolo možné vyviesť. K odvezeniu zeminy
však nedošlo nielen v roku 2009 v dôsledku nepriaznivého počasia, ale ani v roku 2010, kedy odporkyňa
v 1. rade dňa 25.8.2010 odvoz zeminy prisľúbila pri osobnom rozhovore s C.. R.. K odvozu zeminy

nedošlo ani v ďalšom období. Odporkyňa v 1. rade sa o zmene dohody medzi ňou a C.. R., že zeminu
netreba vyvážať, začala zmieňovať po výzve navrhovateľov na odstránenie zeminy, a to v liste zo dňa
12.8.2012, kedy už C.. R. nežil. Z uvedených skutkových zistení súd dospel k záveru, že medzi nebohým
C.. R. a odporkyňou bola uzatvorená iba dohoda v tom zmysle, že na jeho pozemok bude navezená
zemina iba na prednú časť pozemku a z tohto bude odstránená v lehote do troch mesiacov. Druhá

dohoda bola uzavretá dňa 25.8.2010 v tom smere, že odporkyňa v 1. rade prisľúbila, že zeminu odvezie.
Súd nepovažoval za vieryhodné dôkazy, ktoré boli vykonané v tom smere, že došlo k zmene dohody
medzi C.. R. a odporkyňou v 1. rade (tvrdenie odporkyne a výpoveď svedka L.) a to s poukazom na
už uvedené okolnosti predmetnej veci. Ak by odporkyňa chcela dodržať uzavretú dohodu medzi ňou a
C.. R., mala možnosť zeminu odviezť aj po lehote troch mesiacov (dokedy túto odviezť nemohla pre

nepriazeň počasia), ale aj v roku nasledujúcom - v roku 2010, prinajmenšom do konca mesiaca august
2010, v ktorom období obdržala výzvu od C.. R. na odstránenie zeminy. V roku 2010 jej nič nebránilo
v tom - ani nepriaznivé poveternostné podmienky, aby zeminu odviezla. K zmene dohody malo dôjsť až
25.8.2010, ktoré tvrdenie odporkyne však súd nepovažoval za vieryhodné s poukazom na poznámku
nebohého C.. R. v tom zmysle, že dňa 25.8.2010 sa s B.. G. dohodol, že zeminu odvezie. Z uvedených

dôvodov súd návrhu navrhovateľov vyhovel a odporcov v 1. až 3. rade zaviazal k povinnosti odstrániť
navozenú zeminu z parciel L. č. XX záhrady o výmere X.XXX m2 a č. XX zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2 zapísané na LV č. XXX, okres F. v obci L. U. N., k.ú. L. U. N., do výšky pôvodnej
úrovne terénu.Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania odporcov v 1. až 3. rade, súd skonštatoval, že k navozeniu
zeminy došlo najneskôr v mesiaci júl 2009, trojmesačná lehota na odstránenie zeminy uplynula potom

najneskôr dňom 31.10.2009. Návrh bol podaný až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, a to až
10.1.2013. Súd napriek tejto skutočnosti, že došlo k uplynutiu trojročnej premlčacej lehoty nároku
navrhovateľov vyhovel, a to s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez ďalšieho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Vyššie citované ustanovenie zakotvuje všeobecne záväznú zásadu v zmysle ktorej výkon inak právom
daných subjektívnych občianskych práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Definícia dobrých
mravov nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky nikde normatívne upravená. Vo všeobecnosti
však ide o pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa
uplatňuje a presadzuje vzájomné slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate

súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú
proti takýmto pravidlám možno potom označiť za činnosť proti dobrým mravom.

NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 137/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým
mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať úkon, ktorý je všeobecne

neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných
vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne
so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo,
ale aj osoby týmto dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia
a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. V rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 49/1996

NS SR vyslovil, že ust. § 3 ods. 1 pritom nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje
iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to aj na
základe všeobecných pravidiel morálnych elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru
konajúcich.

Podľa uznesenia NS SR sp.zn. 6 Cdo 173/2011 zásada spravodlivej ochrany práv vyplývajúca z § 1
O.s.p. vyžaduje, aby občianske súdne konanie ako celok bolo spravodlivé. Spravodlivosť musí byť vždy
prítomná v procese, ktorým sudca interpretuje a aplikuje právo, ako hodnotový činiteľ spoločný všetkým
demokratickým právnym poriadkom. Pri zisťovaní a formulovaní odpovede súdu, čo je konkrétnym
právom v prejednávanej veci, musí byť tento hodnotový činiteľ rešpektovaný v maximálnej miere. Pre

nachádzanie práva je nevyhnutné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu.
Požiadavka spravodlivého konania ako celku a povinnosť súdu rozhodovať v súlade s pravidlami
slušnosti (ekvity) v prejednávanej veci znamená, že v prípade, ak by nemalo ísť o uznávací prejav vôle
žalovanej, bude povinnosťou odvolacieho súdu zaoberať sa otázkou, či vznesenie námietky premlčania
neodporuje dobrým mravom. Nevyhnutnosť riešenia konfliktu medzi právnou istotou (ktorá sa má

dosiahnuť námietkou premlčania) a spravodlivosťou vyžadujú totiž konkrétne okolnosti danej veci.
Súčasťou dobrých mravov je dobrá viera (bona fides) v zmysle poctivosti, vernosti danému slovu a
mravnej povinnosti splniť záväzok. Je to morálne kritérium posudzovania správania sa, ktoré má dve
stránky - poctivosť vlastnú a zároveň dôveru v poctivosť druhých i vieru v dôveryhodnosť ako takú.
Stálosť a pravdivosť v sľuboch a dohodách bola už v rímskom práve chápaná ako základ spravodlivosti.

Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 176/2011-14 vo všeobecnosti nie je vylúčené,
aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto
prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva

účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého
účastníka konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť
len vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za
tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto
primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter

uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej
doby.Otázkou premlčania a prípadného rozporu vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi sa
podrobne zaoberajú viaceré rozhodnutia súdov, napr. uznesenie NS SR sp.zn. 5 Cdo 265/2009,
rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp.zn. II.ÚS 309/95, rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp.zn. II.ÚS

3168/09, rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 718/11, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
25 Cdo 1839/2000.

Z pohľadu vyššie citovaného ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potom v danej veci nevyhnutné
posúdiť, či výkon práva odporcov, ktorí vzniesli námietku premlčania, nie je taký výkon práva, ktorý

by bol v rozpore s dobrými mravmi a to s prihliadnutím na všetky okolnosti daného vzťahu, opierajúc
sa pritom o výsledky vykonaného dokazovania. Podľa odvolacieho súdu je v danom prípade potrebné
zohľadniť také špecifiká, akými je to, že išlo pôvodne o vzťah medzi navrhovateľom a advokátkou, od
ktorej je na mieste vyžadovať, že okrem zákona je viazaná aj profesijnou etikou, a preto navrhovateľ
mohol dôvodne očakávať, že advokátka mu riadne vyplatí všetky peniaze, ktoré pre neho vymohla. Na
strane navrhovateľa je tiež potrebné zohľadniť, že bol vo výkone trestu odňatia slobody, a preto mal

objektívne sťažené možnosti riešenia vzniknutej situácie.

Súd v predmetnej veci skonštatoval, že navrhovatelia márne uplynutie premlčacej doby nezavinili, k
uplynutiu trojročnej lehoty na podanie návrhu došlo až v dôsledku postoja odporcov, resp. odporkyne v
1. rade k celej predmetnej záležitosti a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by v predmetnej veci súd

návrh navrhovateľov v dôsledku premlčania zamietol.

Súd návrhu navrhovateľov vyhovel, keď vo výroku rozhodnutia použil inú formuláciu ako petit výroku
formulovali navrhovatelia a to s poukazom na ustanovenie § 79 ods. 1 veta druhá OSP, keď v zmysle
požiadavky citovaného ustanovenia, aby z návrhu vyplývalo, čoho sa navrhovateľ domáha, neznamená,

že by navrhovateľ bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak navrhovateľ označil
v návrhu presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť odporcovi uložená rozhodnutím súdu
alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore
so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti,
ktorýchsanavrhovateľdomáhal.Súdibarozhodujeotom,akobudeformulovanývýrokjehorozhodnutia;

prípadným návrhom navrhovateľa na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii
výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa navrhovateľ
návrhom skutočne domáhal (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.9.2010 sp.zn. 5Cdo/254/2009.

Vzmysle§142ods.1O.s.p.vkonaníúspešnýmnavrhovateľompriznalsúdnáhradutrovkonaniavsume

99,50 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 4.549,45 eur, ktorá suma
pozostáva: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 3.10.2012 - 117,38 eur + 7,63 eur, písomné podanie
na súd - žaloba zo dňa 9.1.2013 - 120,14 eur + 7,81 eur, doplnenie žaloby zo dňa 7.6.2013 - 120,14
eur + 7,81 eur, návrh na pristúpenie nového účastníka 12.6.2013 - 120,14 eur +7,81 eur, vyjadrenie k
odvolaniu odporcov 14.8.2013 - 120,14 eur + 7,81 eur, účasť na pojednávaní dňa 9.6.2014 - 123,74 eur

+ 8,04 eur, použité vlastné motorové vozidlo - 156,29 eur, náhrada za stratu času - 10 x 13,40 eur - 134
eur, vyjadrenia navrhovateľov dňa 8.9.2014 - 123,74 eur + 8,04 eur, účasť na pojednávaní dňa 12.1.2015
- 129,06 eur + 8,39 eur, použité vlastné motorové vozidlo - 132,9 eur, náhrada za stratu času - 10 x 13,98
eur - 139,80 eur, účasť na pojednávaní dňa 11.3.2015 - 129,06 eur + 8,39 eur, použité vlastné motorové
vozidlo - 132,9 eur, náhrada za stratu času - 10 x 13,98 eur - 139,80 eur, návrh na zmenu petitu zo dňa

16.4.2015 - 129,06 eur + 8,39 eur, vyjadrenie k prejednávanej veci zo dňa 16.4.2015 - 129,06 eur + 8,39
eur, vyjadrenie k prejednávanej veci zo dňa 16.4.2015 - 129,06 eur +8,39 eur, účasť na pojednávaní
dňa 29.4.2015 - 129,06 eur + 8,39 eur, použité vlastné motorové vozidlo - 132,9 eur, náhrada za stratu
času - 10 x 13,98 eur - 139,80 eur, vyjadrenie k prejednávanej veci zo dňa 19.5.2015 - 129,06 eur +
8,39 eur, návrh na zmenu petitu zo dňa 29.5.2015 - 129,06 eur + 8,39 eur, účasť na pojednávaní dňa

15.6.2015 - 129,06 eur + 8,39 eur, použité vlastné motorové vozidlo - 132,9 eur, náhrada za stratu času
- 10 x 13,98 eur - 139,80 eur, účasť na pojednávaní dňa 29.6.2015 - 129,06 eur + 8,39 eur, použité
vlastné motorové vozidlo - 132,9 eur, náhrada za stratu času - 10 x 13,98 eur - 139,80 eur, t.j. spolu
bez DPH 3.791,21 eur + 20 % DPH.

Poučenie:Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.