Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200465
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8016200465.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek

senátu JUDr. Evy Slávikovej, JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu TAJANA, s.r.o., Dukelská č.
58/65, Giraltovce, IČO: 31 703 585, právne zastúpený AK - TARABČÁK s.r.o., Hlavná č. 13, Prešov,
proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce Košice, Masarykova č. 10, v konaní o správnej žalobe
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 10.mája 2016 č. OPS/BEZ/XXXX/
XXXX, O-XXX/XXXX takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Z administratívneho spisu vyplýva, že Inšpektorát práce Prešov dňa 12.08.2015 č. J.-XX-XX-XX/
P-EXX,XX,XX-XX, XXXX/XXXX/XXXXX, vyhotovil protokol z kontroly, ktorá bola vykonaná v dňoch
12.08.2015 u žalobcu ako kontrolovaného subjektu s dodatkom k uvedenému protokolu z 25.08.2015.
Kontrola bola zameraná okrem iného aj na dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania.
Prerokovanie protokolu sa zúčastnili J.. Q. K., konateľ žalobu a V.. F. V., ekonómka spoločnosti. Z
protokolu vyplýva, že ku kontrole boli predložené pracovné zmluvy, registračné listy a mzdové listy za
rok 2015 Q. M. a Q. H..

2. Uloženie pokuty odôvodnil ako prevenciu a pri určovaní výšky pokuty prihliadol na závažnosť
zisteného porušenia povinnosti, závažnosť následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká,
ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa. Uviedol, že nemôže pokutu za porušenie citovaných
ustanovení neuložiť, pretože ako správny orgán môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, s odkazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Nemôže pokutu uložiť ani v nižšej sume ako stanovuje zákon. Preto rozhodol o uložení pokuty v

minimálne možnej výške 5.000,-- eur s ohľadom na to, že išlo o nelegálne zamestnanie dvoch fyzických
osôb... .

3. IP Prešov rozhodnutím zo dňa 15.01.2016 č.k.: P: XXX/XXXX-R, XXXX/XXX/XXXX rozhodol tak, že
účastníkom konania TAJANA, s.r.o.... uložil pokutu vo výške 5.000,-- eur podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod
1 Zákona o inšpekcii práce a podľa 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2

písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že právnická osoba zamestnávateľ využíval 1/
v dňoch 26.05.2015 a 27.05.2015 do 11.43 hod. závislú prácu fyzickej osoby Q. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. S. XXX, mal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu zákona č.311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, pracovnú zmluvu zo dňa 25.05.2015 a
nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení zákona č. 82/2015 Z.z. a 2/ v dňoch 01.06.2015, 02.06.2015, 03.06.2015 a 04.06.2015

do 08.26 hod. závislú prácu fyzickej osoby Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. S. č. XXX, mal s ním
založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v
znení neskorších predpisov, pracovnú zmluvu zo dňa 01.06.2015 a nesplnil povinnosť podľa osobitného
predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 82/2005
Z.z.). Nelegálne zamestnávanie bolo zistené 04.08.2015 pri kontrole dokladov predložených účastníkov

konania počas výkonu inšpekcie práce... .

4. V odôvodnení rozhodnutia Inšpektorát práce Prešov poukázal na protokol zo dňa 12.08.2015 č. IPV-
XX-XX-X.X/P-EXX.,XX,XX-XX, ktorý prerokoval so žalobcom dňa 12.08.2015, na vyjadrenie žalobcu k
protokolu, ktoré bolo IP Prešov doručené 19.08.2015, vypracovanie dodatku č. 1 zo dňa 25.08.2015
a na začatie správneho konania listom zo dňa 09.11.2015 č. P: XXX/XXXX-Z vo veci uloženia pokuty

účastníkovi konania za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré je uvedené v bode B.7
citovaného protokolu. Oznámenie o začatí konania bolo žalobcovi doručené doporučene s poznámkou
do vlastných rúk a ním prevzaté 18.11.2015. K začatiu konania sa žalobca vyjadril listom zo dňa
10.12.2015, v ktorom uvádzal, že Q. M. ani Q. H. nenastúpili do práce a nevykonávali prácu podľa
dohody v pracovnej zmluve od 26.05.2015, resp. 01.06.2015. Q. M. požiadal pred dňom nástupu do

práce, ktorý bol podľa pracovnej zmluvy dohodnutý na deň 26.05.2015, aby mu bolo umožnené nastúpiť
až dňa 27.05.2015, čo mu zamestnávateľ umožnil a žiadosť odôvodnil náhlou zdravotnou indispozíciou.
Po nástupe do práce predložil aj lekárske potvrdenie o vyšetrení a do práce nastúpil až dňa 27.05.2015
o 12:00 hod., kedy začal prácu reálne vykonávať a po lekárskom vyšetrení predložil aj potvrdenie, ktoré
splnomocnený zástupca priložil ako fotokópiu. Podobne Q. H. dňa 01.06.2015 požiadal, aby mohol do

práce nastúpiť až dňa 04.06.2015, dôvodom bolo, že potreboval súrne vybaviť súkromnú záležitosť a
tiež účasť na lekárskom vyšetrení a do práce nastúpil až dňa 04.06.2015 v ranných hodinách okolo 08.00
hod., pričom reálne začal prácu vykonávať o 09.00 hod.. O lekárskom vyšetrení predložil potvrdenia za
dni 01.06.2015 až 03.06.2015, ktoré boli pripojené vo fotokópiach.

5. Prvostupňový správny orgán ďalej uviedol, že o uvedených skutočnostiach predložil splnomocnený
zástupca notárske zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa 04.12.2015 a N XXX/XXXX, Nz
XXXXX/XXXX zo dňa 04.12.2015. Vo vzťahu ku kontrole predloženej evidencie dochádzky, ktoré sú
v rozpore so skutočným stavom a reálne začatou a vykonanou prácou bolo spôsobené porušením
povinnosti zo strany zodpovednej pracovníčky W.. F. V., ktorá mala predložiť evidenciu dochádzky

účtovníčke, ktorá spracovávala mzdy. Túto povinnosť opomenula, čo uznala vo vyhlásení v notárskej
zápisnici a z tohto dôvodu účtovníčka spracovala mzdu podľa evidencie dochádzky, ktorá bola v rozpore
so skutočnosťou, pretože uvedení zamestnanci nevykonávali prácu v dňoch 26.05. až 27.05.2015 do
12.00 hod., resp. 01.06. až 04.06.2015 do 09.00 hod..

6. Správny orgán prvého stupňa poukázal na to, že zvážil skutkový stav zistený pri inšpekcii práce a to na
základe predložených listín účastníkom konania počas výkonu inšpekcie práce, zohľadnil aj vyjadrenie
splnomocneného zástupcu v začatom správnom konaní a doklady, ktoré sú prílohou tohto vyjadrenia.

7. Uviedol, že začal dňa 07.07.2015 u žalobcu na jeho prevádzke Hospodársky dvor v V. inšpekciu práce

kontrolou nelegálneho zamestnávania piatich osôb, ktoré v tento deň vykonávali prácu na uvedenom
pracovisku. Q. M., Q. H. vykonávali prácu vodičov na základe pracovných zmlúv, avšak pri overení
evidencie v elektronickom registri sociálnej poisťovne mal IP zistené, že zamestnávateľ prihlásil Q.
M. do registra sociálnej poisťovne dňa 27.05.2015 o 11.43 hod. s účinnosťou od 26.05.2015 a Q. H.
prihlásil dňa 04.06.2015 o 08.26 hod. s účinnosťou od 01.06.2015. Následne bolo zistené, že Q. M. mal

pracovnúzmluvuuzatvorenúdňa25.05.2015,sdohodnutýmdňomnástupudopráce26.05.2015,pričom
podľa evidencie dochádzky predloženej zamestnávateľom za mesiac máj 2015 odpracoval pán M. od
26.05.2015 do 29.05.2015 štyri pracovné dni po 8 hodín, na konci evidencie s nečitateľným podpisom a v
mesiaci máj 2015 boli mu poskytnuté 4 obedy, čo vyplýva z dokladu predloženého zamestnávateľom. Na
dokladejenečitateľnýpodpisazamesiacmáj2015mubolazúčtovanámzdaza4odpracovanédnipodľa

zamestnávateľom predloženého mzdového listu za rok 2015. Rovnako dňa 26.05.2015 absolvoval pán
M. vstupné školenie zamestnanca, čo vyplýva zo záznamu o vstupnom školení zamestnanca, predpisov
ochrany pred požiarmi a BOZP zo dňa 26.05.2015. Vo vzťahu k Q. H. inšpektori práce zistili, že mal
pracovnú zmluvu uzatvorenú dňa 01.06.2015, s dohodnutým dňom nástupu do práce 01.06.2015 podľaevidenciedochádzkyzamesiacjún2015,ktorábolapredloženázamestnávateľom,odpracovalvmesiaci
jún 2015 20 pracovných dní od 07.00 hod. do 15.30 hod., pri každom dni je nečitateľný podpis. Dňom
29.06.2015 a 30.06.2015 je síce v evidencii dochádzky vyznačený začiatok práce o 07.00 hod., nie

je ale vyznačený jej koniec a chýba podpis. Za mesiac jún 2015 bola pánu H. zúčtovaná mzda za
22 odpracovaných dní podľa zamestnávateľom predloženého mzdového listu za rok 2015. Tiež dňa
01.06.2015 absolvoval pán H. vstupné školenie zamestnanca, čo vyplýva zo záznamu o vstupnom
školení zamestnanca, z predpisov ochrany pre požiarmi a BOZP zo dňa 01.06.2015 a dňa 02.06.2015
boli zamestnávateľom Q.. H. pridelené OOPP, čo vyplýva z evidenčnej karty pridelených OOPP.

8. Poukázal na to, že vychádzajúc z týchto dokladov a zisteného stavu veci v protokole o výsledku
inšpekcie práce konštatoval nelegálne zamestnávanie zo strany žalobcu a táto skutočnosť bola
potvrdená aj žalobcom v jeho vyjadrení k protokolu zo dňa 18.08.2015, z ktorého je zrejmé, že žalobca
priznal oneskorené prihlásenie obidvoch zamestnancov do registra sociálnej poisťovne dôvodiac
nefunkčným pripojením na internet a uviedol, že prihláška bola zaslaná pred začatím výkonu prácu

poštou na základe telefonického dohovoru so zamestnankyňou sociálnej poisťovne. Inšpektorát práce
Prešov konštatoval, že do dňa vydania rozhodnutia účastník konania nepreukázal prvostupňovému
správnemu orgánu zaslanie registračných listov pána M. a pána H. sociálnej poisťovni poštou pred
začatím výkonu práce týchto zamestnancov.

9. S predloženými dôkazmi vo vzťahu ku kópii potvrdenia lekára V.. M. F. o absolvovaní ošetrenia Q.
M. dňa 26.05.2015 a Q. H. v dňoch 01. až 03.06.2015 IP Prešov dôvodil, že podľa dokladov, ktoré
predložil zamestnávateľ Q. M. absolvoval 26.05.2015 vstupné školenie z predpisov BOZP, ktoré podľa
podpísaného záznamu o vstupnom školení zamestnanca z predpisov ochrany pred požiarmi a BOZP
zo dňa 26.05.2015 trvalo 3 hodiny, akceptujúc, že Q. M. bol u lekára na ošetrení 26.05.2015, ale

minimálne tri hodiny absolvoval zamestnanec vstupné školenie, a teda preukázateľne dňa 26.05.2015
nastúpil do zamestnania a vykonával prácu pre zamestnávateľa podľa jeho pokynu, školil sa. Uviedol,
že podľa § 7 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z.z. oboznamovanie a iné vzdelávanie vrátane praktickej časti
výchovy a vzdelávania v oblasti a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov a zástupcov
zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sa musia uskutočňovať v pracovnom čase.

Školenie absolvoval Q.. M. ako zamestnanec žalobcu osobne, o čom svedčí jeho podpis na zázname
o vstupnom školení zamestnanca, predpisov ochrany pred požiarmi a BOZP, vykonal ho na príkaz
zamestnávateľa v ním určenom čase a podľa jeho pokynov a za účasť na tomto školení mu bola
vyplatená mzda s odkazom na mzdový list za rok 2015.

10. Prvostupňový správny orgán vo vzťahu k zamestnancovi Q. H. konštatoval, že tento absolvoval
dňa 01.06.2015 vstupné školenie z predpisov BOZP, ktoré podľa podpísaného záznamu o vstupnom
školení zamestnanca z predpisov ochrany pred požiarmi a BOZP zo dňa 01.06.2015 trvalo 3 hodiny,
a aj keď IP Prešov akceptuje, že bol Q. H. u lekára na ošetrení dňa 01.06.2015, ale minimálne
tri hodiny absolvoval zamestnanec vstupné školenie, a teda preukázateľne dňa 01.06.2015 nastúpil

do zamestnania a vykonával prácu pre zamestnávateľa podľa jeho pokynu, školil sa a rovnako dňa
02.06.2015 splnil Q. H. pre zamestnávateľa ďalšiu povinnosť, prevzal si predpísané OOPP a aj pri
akceptácii, že Q.. H. bol dňa 02.06.2015 na ošetrení u lekára, ale s podpísaných dokladov je zrejmé, že
v tento deň sa taktiež dostavil na pracovisko, aby si splnil zamestnávateľom danú povinnosť a prevzal
predpísané OOPP a konal teda podľa pokynov zamestnávateľa.

11. Prvostupňový správny orgán zdôraznil, že pri prerokovaní protokolu o výsledku inšpekcie práce dňa
12.08.2015 ani vo vyjadrení účastníka konania k protokolu zo dňa 18.08.2015 nie je ani zmienka o
nejakej chybe v evidencii dochádzky a pri zúčtovaní miezd zamestnancov. V tom čase zamestnávateľ
sám vyhlásil, že oneskorene prihlásil pána M. a pána H. v sociálnej poisťovni, prípadnú chybu v evidencii

dochádzky či pri zúčtovaní miezd musel zamestnávateľ zistiť najneskôr pri prerokovaní protokolu.
Rovnako aj v čase výkonu inšpekcie musel mať zamestnávateľ k dispozícii predložené potvrdenia o
ošetrení zamestnancov u lekára zo dňa 26.05.2015, 01.06. až 03.06.2015 a napriek tomu ich nepredložil
Inšpektorátu práce Prešov a nenamietal aj na ich základe konštatovanie nelegálneho zamestnávania.

12. Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že je tu teda dôvodná pochybnosť, že tieto potvrdenia
v čase výkonu inšpekcie práce ešte neexistovali, berúc na vedomie vyjadrenie V.. W.. F. V. pred notárom
na vedomie, ale vzhľadom na všetky doklady predložené účastníkom konania počas výkonu inšpekcie
práce a jeho vyjadreniu k protokolu považoval správny orgán prvého stupňa vyjadrenie zamestnankyneúčastníka konania iba za účelové, podané s cieľom vyhnúť sa uloženiu pokuty. Od augusta 2015
do začatia správneho konania dňa 18.11.2015 mal účastník konania dostatočný časový priestor na
vznesenie ďalších námietok a predloženie nových dôkazov, ktoré by vyvrátili zistené fakty a rovnaký

názor správny orgán prvého stupňa vyjadril aj vo vzťahu k vyjadreniam pána M. a pána H. pred notárom
a považoval ich za účelové.

13. IP Prešov dôvodil, že podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. právnická osoba nesmie nelegálne
zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálne

zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s
ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu
a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je zákon č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení § 231 ods. 1 písm. b/, podľa ktorého v bode 1. sa ustanovuje, že zamestnávateľ je
povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca
podľa § 4 ods. 1 (zamestnanca na základe pracovnej zmluvy), na nemocenské poistenie, na dôchodkové

poistenia a na poistenie v nezamestnanosti pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím
výkonu činností zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskoršie v deň nasledujúci po zániku týchto
povinností.

14. Inšpektorát práce zdôraznil, že pri výkone inšpekcie práce v období od 07.07.2015 do 12.08.2015

bolo preukázateľne zistené, že zamestnanec Q. M. mal s účastníkom konania uzatvorenú pracovnú
zmluvu zo dňa 25.05.2015 a vykonával dňa 26.05.2015 a 27.05.2015 do 11.43 hod. závislú prácu
pre účastníka konania, ktorá skutočnosť vyplýva z evidencie dochádzky, mzdového listu za rok 2015,
evidencie poskytnutých obedov a záznamu o vstupnom školení zamestnanca z predpisov ochrany pred
požiarmi a BOZP, ktoré predložil účastník konania. Q. H. mal s účastníkom konania uzatvorenú pracovnú

zmluvu zo dňa 01.06.2015 a vykonával v dňoch 01.06.2015, 02.06.2015, 03.06.2015 a 04.06.2015 do
08.26hod.závislúprácupreúčastníkakonania,čovyplývazevidenciedochádzky,mzdovéholistuzarok
2015, evidencie poskytnutých OOPP a záznamu o vstupnom školení zamestnanca z predpisov ochrany
pred požiarmi a BOZP, ktoré predložil účastník konania.

15. Inšpektorát práce uviedol, že napriek predloženým ďalším dôkazom v správnom konaní nelegálne
zamestnávanie preukázané bolo tak, ako uvádza výrok rozhodnutia. Zamestnávateľ, ak mal k dispozícii
doklady o ošetrení zamestnancov M. a H. v zdravotníckom zariadení, mal a mohol ich predložiť
počas výkonu inšpekcie práce, rovnako v priebehu inšpekcie práce mohol vzniesť všetky námietky,
ktoré vzniesol v správnom konaní. Pretože tak účastník konania neurobil a inšpektorát práce mal s

ohľadom na listinné dôkazy dôvodnú pochybnosť o pravdivosti novovznesených námietok považoval
všetky dodatočne predložené vyjadrenia a dôkazy za účelovo vytvorené. Dôvodil, že zamestnávateľ
preukázateľne mal povinnosť prihlásiť zamestnancov do sociálnej poisťovne pred začatím výkonu práce
a obaja zamestnanci začali výkon práce v deň, ktorý bol dohodnutý ako deň nástupu do práce a
evidenčná povinnosť voči sociálnej poisťovni bola zo strany účastníka konania i zamestnávateľa splnená

až neskôr tak, ako uviedol sám účastník konania oneskorene.

16. Prvostupňový správny orgán citoval ustanovenie § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 Zákona o inšpekcii
práce, podľa ktorého inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za
porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,-- eur do 200.000,-- eur, a ak ide o nelegálne

zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,-- eur. Uloženie pokuty odôvodnil
konaním ex offo vychádzajúc zo Zákona o nelegálnom zamestnávaní, čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky s tým, že pokuta bola uložená v minimálne možnej sume.

17. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 10.05.2015 č. OPS/

BEZ/XXXX/XXXX, O-XXX/XXXX tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil podľa
§ 59 od. 2 Správneho poriadku.

18. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav, prvostupňové rozhodnutie, obsah
odvolania, v ktorom žalobca namietal, že prvostupňovým správnym orgánom nebol dostatočne zistený

skutkový stav veci, na nevykonanie dôkazov, ktoré by vyvrátili obsah predložených notárskych
zápisníc, ako aj na upretie procesného práva účastníka konania oboznámiť sa s dôkazmi pred vydaním
rozhodnutia a vyjadriť sa k podkladom slúžiacim pre jeho vydanie. V dokladoch, z ktorých vychádzali
inšpektori práce, nie sú uvedené dátumy, ktoré zodpovedajú dňu, kedy bolo školenie vykonané a OOPPposkytnuté, čo je dôsledkom toho, že účastníkom konania pripravené doklady boli dotknutými osobami
podpísané pred skutočným nástupom do práce. Splnomocnený zástupca ďalej spochybnil skutkový
záver inšpektorátu práce o účasti pána H. na vstupnom školení dňa 01.06.2015, rovnako tvrdil, že vo

vyhotovenom zázname je uvedený dátum 11.06.2015.

19. Po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a súvisiaceho spisového materiálu mal národný
inšpektorát práce za to, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že účastník konania
(ako právnická osoba) porušil zákaz nelegálneho zamestnávania zakotvený v § 3 ods. 2 s poukazom

na § 2 ods. 2 písm. b/ Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. V súlade s citovaným
ustanovením právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať
podľa § 2 ods. 2 a 3. Za nelegálne zamestnávanie sa v zmysle § 2 ods. 2 písm. b/ tohto zákona
sa tiež považuje, ak právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ využíva závislú prácu fyzickej
osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákona č. 311/2001 Z.
z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu -

§ 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Ten okrem iného ukladá zamestnávateľovi povinnosť prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na
dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem
zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa §

227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti
zamestnanca.

20.Zpredloženýchdôkazovžalobcomjezrejmé,žepracovnoprávnyvzťahsp.Q.M.(nar.XX.XX.XXXX)
bol založený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 25.05.2015 (s dojednaným nástupom do práce

dňa 26.05.2015) a pracovnoprávny vzťah s druhou dotknutou osobou Q. H. (nar. XX.XX.XXXX) na
základepracovnejzmluvyzodňa01.06.2015(sdojednanýmnástupomnavýkonprácedňa01.06.2015).
Opierajúc sa o registračné listy FO, ako aj o výpisy z registra sociálnej poisťovne, odvolací orgán zistil,
že účastník konania prihlásil p. M. na účely príslušných poistení dňa 27.05.2015 v rozhodujúcom čase
o 11:43 hod. a p. H. dňa 04.06.2015 v rozhodujúcom čase o 08:26 hod., teda preukázateľne po tom,

ako tieto osoby začali v prospech účastníka konania vykonávať činnosť zamestnanca. Táto skutočnosť
sa stala národnému inšpektorátu práce známou nielen z účastníkom konania predloženej evidencie
dochádzky (z nej vyplýva, že p. M. bol v prospech účastníka konania činný už od 26. 5.2015 a p. H.
od 01.06.2015), ale podporne aj z ďalších listinných dôkazov (napr. z výkazu týkajúceho sa poskytnutia
obedov za odpracované dni za mesiac máj 2015 - z neho je zrejmé, že p. M. v priebehu mesiaca máj

2015 odpracoval štyri dni, teda vrátane 26.05.2015, čo korešponduje nielen so spomínanou evidenciou,
ale aj so mzdovým listom; zo mzdového listu p. H. zasa vyplýva, že menovaný v priebehu mesiaca jún
2015 pracoval pre účastníka konania celkovo 22 dní, teda vrátane 01.06.2015, 02.06.2015 a 03.06.2015
tak, ako je to vykázané aj v evidencii dochádzky), ktoré naznačujú, že dotknuté osoby vykonávali pre
účastníka konania prácu zamestnancov ešte predtým, ako si ten vo vzťahu k nim splnil svoju povinnosť

podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

21. Žalovaný ako odvolací orgán vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto usúdil, že inšpektorát
práce v procese rozhodovania vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, keď účastníkovi konania
vytkol nelegálne zamestnávanie menovaných osôb, ktorého sa dopustil tým, že využíval ich závislú

prácu bez včasného prihlásenia do registra Sociálnej poisťovne - teda spôsobom vymedzeným v § 2
ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Zmenu právneho posúdenia
veci pritom nemôže vyvolať ani argumentácia splnomocneného zástupcu o neskoršom termíne nástupu
do zamestnania (podložená lekárskymi potvrdeniami a notárskymi zápisnicami), či poukazovanie na
porušenie procesných práv účastníka konania garantovaných mu v § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

22. Národný inšpektorát práce vo vzťahu k týmto námietkam uviedol, že pravdivosť tvrdení
splnomocneného zástupcu o tom, že zo strany účastníka konania nedošlo k omeškaniu s plnením
registračnej povinnosti v prípade zamestnancov Q. M. a Q. H. (a teda že termín ich nástupu do
zamestnania nepredchádza ich prihláseniu do Sociálnej poisťovne) vyvracia nielen prvotné vyjadrenie

účastníka konania k obsahu protokolu (v rámci neho účastník konania doznal skutočnosť oneskoreného
prihlásenia menovaných, pričom túto odôvodňoval nefunkčným pripojením na internet), ale pochybnosti
v tomto prípade vyvoláva aj fakt, že účastník konania k rozporovaniu skutkových záverov inšpekcie
práce pristúpil až v rámci správneho konania po tom, ako bol upovedomený o právnych následkochsvojho konania. V rámci vyjadrenia k návrhu na postih predložil lekárske ospravedlnenia dotknutých
zamestnancov (v prípade p. M. na deň 26.05.2015 a v prípade p. H. na dni 01.06.2015, 02.06.2015 a
03.06.2015) dôvodiac, že na základe dohody s účastníkom konania im bol termín nástupu posunutý.

Túto skutočnosť potvrdili aj obaja menovaní pri spisovaní notárskych zápisníc dňa 04.12.2015.
Odvolací orgán na margo uvedeného konštatoval, že aj za predpokladu, že by pripustil argumentáciu
splnomocneného zástupcu o účasti dotknutých osôb na celodennom ošetrení, táto skutočnosť nemá
vplyv na právne posúdenie veci. Predložené lekárske potvrdenia, ktorými disponuje účastník konania
ako zamestnávateľ dotknutých osôb (uvedené je zrejmé z vyjadrenia splnomocneného zástupcu k

návrhu na postih, v ktorom uviedol, že obaja menovaní po nástupe do práce predložili lekárske
potvrdenia o vyšetrení) sú totiž dôkazom toho, že p. M. dňa 26.05.2015 a p. H. v dňoch 01.06.2015,
02.06.2015 a 03.06.2015 neboli prítomní na pracovisku z dôvodu osobných prekážok v práci - konkrétne
z dôvodu ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení, ktoré sa v zmysle § 144a ods. 1
písm. a) Zákonníka práce posudzuje ako výkon práce. S odkazom na uvedené skutočnosti, národný
inšpektorát práce zastával názor, že účastníkovi konania vyplývala povinnosť registrovať p. M. a p.

H. na účely príslušných poistení ešte predtým, ako sa tieto osoby zúčastnili lekárskeho ošetrenia, o
ktorom predložili účastníkovi konania ako svojmu zamestnávateľovi, potvrdenie. Pretože ale účastník
konania vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval (p. M. prihlásil do registra Sociálnej poisťovne
až dňa 27.05.2015 o 11:43 h a p. H. dňa 04.06.2015 o 08:26 h), odvolací orgán usúdil, že jeho
konanie, aj za predpokladu pripustenia tvrdení splnomocneného zástupcu o dohodnutom neskoršom

termíne nástupu, vykazuje znaky správneho deliktu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2
písm. b/ Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tak, ako to v napadnutom rozhodnutí
skonštatoval aj inšpektorát práce. Ten v procese rozhodovania vychádzal zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci, keď účastníkovi konania vytkol skutočnosť, že využíval závislú prácu dotknutých
zamestnancov Q. M. a Q. H. bez toho, aby vo vzťahu k nim splnil povinnosť uloženú mu v §231

ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení, teda bez toho, aby ich prihlásil do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.
Túto skutočnosť žalovaný považoval za dostatočne preukázanú nielen na základe viacerých dôkazov
obstaraných inšpektormi práce počas výkonu inšpekcie práce, ale aj po hodnotení splnomocneným
zástupcom dodatočne doložených lekárskych potvrdení, ktoré skutkové závery inšpektorátu práce o

porušení zákazu nelegálneho zamestnávania nijako nespochybňujú.

23. S odvolacou námietkou žalobcu, že v dôsledku procesného pochybenia prvostupňového orgánu
mu bolo upreté právo oboznámiť sa s dôkazmi pred vydaním rozhodnutia žalovaný dôvodil obsahom
oznámenia o začatí konania (list zo dňa 09.11.2015. kde je jasne uvedené, že podkladom pre správne

konanie a vydanie rozhodnutia bude protokol v znení jeho dodatku a prílohy a doklady uvedené v tomto
protokole. Dňa 30.11.2015 splnomocnený zástupca využil možnosť nahliadnuť do celého spisu, ktorý
obsahoval aj doklady z vykonanej inšpekcie práce, o čom svedčí vyhotovený záznam o nahliadnutí
do spisu zo dňa 30.11.2015. Spis, ako bol predložený na nahliadnutie, nezahŕňal iba dôkazy doložené
splnomocneným zástupcom ako súčasť jeho vyjadrenia k návrhu na postih, ktoré inšpektorát práce

obdŕžaldňa14.12.2015.Zuvedenéhotedavyplýva,žeúčastníkkonanianebolvprejednávanomprípade
ukrátený na svojich procesných právach tak, ako sa domnieva splnomocnený zástupca, ale naopak bolo
mu umožnené oboznámiť sa (v rámci nahliadnutia do spisu, ktoré sa uskutočnilo až po upovedomení
účastníka konania o tom, z čoho bude správny orgán pri rozhodovaní vychádzať) a vyjadriť sa k
všetkým podkladom pre vydanie rozhodnutia tak, ako to správnemu orgánu prikazuje dikcia § 33 ods. 2

Správneho poriadku. Aj z odôvodnenia napadnutého správneho aktu jednoznačne vyplýva, že dôkazy,
ktorébolipodkladomprejehovydaniesútými,sktorýmibolúčastníkkonaniariadneavčasoboznámený.
Žiadneďalšiedokazovanieužvkonanívykonanénebolo,apretoniejedôvodpripustiťvyššiepredostretú
námietku splnomocneného zástupcu o postupe v rozpore so zásadami správneho konania.

24. Národný inšpektorát práce konštatoval, že postih účastníka konania za porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania je dôvodný, vecne správne vyvodený. Odôvodnenie rozhodnutia zároveň
poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia, ktorý tak, ako je koncipovaný, vyjadruje úplné
vyriešenie veci v zmysle požiadaviek aplikačnej praxe súdov.

25. Žalovaný konštatoval, že podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1. Zákona o inšpekcii práce
platí, že inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania od 2.000,-- eur do 200.000,-- eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie
dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,-- eur. V uvedenom prípade je teda inšpektorátpráce povinný konať vo veci ex offo, len čo sú splnené podmienky, teda len čo bolo inšpekciou
práce preukázané uvedené porušenie povinnosti. Správnemu orgánu vyplýva priamo z právnej úpravy
povinnosťzačaťsprávnekonanieavovecirozhodnúť.Pretoanivodvolacomkonaníniejemožnéupustiť

od uloženia pokuty za zistené a preukázané protiprávne konanie takéhoto charakteru. Inšpektorát práce
v tomto prípade uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 5.000,-- eur, teda na samej spodnej hranici
zákonnej sadzby vzhľadom na počet nelegálne zamestnávaných osôb (dve osoby), čo v napadnutom
rozhodnutí aj primerane a zákonne odôvodnil.

26. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán sa stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce,
ktorý na základe zistených skutočností rozhodol o uložení pokuty tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti napadnutého rozhodnutia a v jeho odôvodnení. Dospel k záveru, že argumentácia účastníka
konania nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a účastník konania
nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.

27. Rozhodnutie správnych orgánov napadol žalobou zo dňa 06.06.2016 žalobca, ktorý v petite žaloby
žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, prípadne aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, vrátil vec
žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

28. Namietal, že žalovaný sa s predloženými listinnými dôkazmi vyrovnal iba tak, že povinnosť

registrácie na účely poistenia mala byť splnená ešte predtým, ako sa pracovníci zúčastnili lekárskych
vyšetrení. S námietkou vo vzťahu profesnému pochybeniu, v dôsledku ktorého žalobcovi bolo
upreté právo oboznámiť sa s dôkazmi pred vydaním rozhodnutia, sa vyrovnal s odkazom na list z
09.11.2015 a nahliadnutie do spisu 30.11.2015 právnym zástupcom, čo považoval za dostatočné.
Vytýkal žalovanému, že výklad zákonných ustanovení, ktorých nesplnenie bolo namietané v odvolaní,

posudzoval príliš formalisticky a nesprávnosti v postupe prvostupňového orgánu neodstránil, a teda
nedal dostatočnú odpoveď na vytýkané nedostatky.

29. Uviedol, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné, lebo podľa zákona č. 82/2005 Z.z. a to § 21 ods.
3 sa na konanie podľa § 19 vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, teda zákon č. 71/1996

Z.z. (správne 71/1967 Zb.). Citoval ustanovenie § 3 ods. 1, § 32 ods. 1 Správneho poriadku vo vzťahu k
povinnosti správnych orgánov zistiť presne a úplne skutočný stav veci, § 46 Zákona o správnom konaní,
podľa ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Namietal, že
obasprávneorgánynepostupovalivintenciáchSprávnehoporiadku,lebonezistilirelevantnéskutočnosti
pre vydanie rozhodnutí a ich rozhodnutia je treba považovať za predčasné a prvostupňový správny

orgán sa dopustil vady, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia, pretože neumožnil podľa § 33 ods.
2 Správneho poriadku účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia, t.j. po zabezpečení všetkých
dôkazov mohol k ním vyjadriť po oboznámení sa s ním a rovnako nevykonal o priestupku ústne
pojednávanie. V tejto súvislosti argumentoval rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 6Sžo/51/2011
z 22.08.2012.

30. Dôvodil, že v konaniach zisťovania správneho deliktu, rozhodovania o vine páchateľa za spáchanie
deliktu a ukladaní sankcií na základe analógie legis treba postupovať v súlade so zásadami
trestnoprávnej zodpovednosti podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, preto bolo potrebné
vychádzať z právnej úpravy v tomto zákone, na ktorý sa pod čiarou § 7 ods. 3 písm. j/ zákona č. 125/2006

Z.z. odkazuje. Zároveň je treba aplikovať aj čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, podľa ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Trestnoprávne princípy sa analogicky
aplikujú v správnom trestaní a trestanie za správne delikty podlieha obdobnému režimu ako postup
za trestné činy, s odkazom na rozhodnutia sp. zn.: 3Sžn 68/2004, 3Sž 85/2007, 8Sžo 28/2007, 8Sžo

147/2008. Zdôraznil, že každá osoba, ktorá čelí správnej sankcii, má byť informovaná o obvinení proti
nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci a
tvrdosť sankcie. Osoba má byť informovaná o povahe dôkazov, má dostať možnosť vyjadriť sa predtým,
ako prijme rozhodnutie, pričom vo veci má aj vytýčiť ústne pojednávania a tam vec prejednať.

31. Z doteraz zabezpečených dôkazov a skutkových zistení nie je možné ustáliť záver, že žalobca sa
dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona
č. 82/2005 Z.z., lebo oba správne orgány vychádzali výlučne z gramatického výkladu. Nesplnenie
povinnosti voči sociálnej poisťovni, t.j. prihlásenie do registra podľa §231 ods. 1 písm. b/ Zákonao sociálnom poistení najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca predpokladá zistenie,
kedy začal začiatok výkonu činnosti zamestnanca. Vychádzať iba z pracovnej zmluvy a prihlášky
bez zohľadnenia žalobcom predložených dôkazov je nepostačujúce, pretože musí byť zistené, že

k výkonu činnosti zamestnanca pred prihlásením skutočne došlo. Vzhľadom na predložené dôkazy
žalobcom a návrhy na vykonanie výsluchov svedkov bolo potrebné týchto aj vypočuť. Prijatie záveru
o nelegálnom zamestnávaní musí vychádzať zo skutkových zistení, ktoré spôsobom vylučujúcim
akékoľvek pochybnosti preukazujú, že zamestnávaná osoba vzhľadom k časovému sledu mohla začať
a aj skutočne začala pracovnú činnosť. Na základe uvedených argumentov žalobca prezentuje názor, že

bolopovinnosťousprávnehoorgánuvzhľadomnašpecifickéokolnostiprípaduvykladaťpojemnelegálne
zamestnávanie tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti bola zákonná podmienka
preukázaná ako predpoklad pre prijatie záveru, že žalobca nelegálne zamestnával pracovníkov v
rozpore s § 3 ods. 2.

32. Uviedol, že podľa § 7 ods. 3 písm. j/ zákona č. 125/2006 Z.z. bolo stanovené, že správny orgán

prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokuty za priestupky, pričom odkázal na zákon č. 372/1990
Zb. o priestupkoch a podľa § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. vykoná správny orgán v prvom stupni
pojednávanie. V predmetnej veci nebolo žiadne pojednávanie vytýčené, a teda priestupok kladený za
vinu nebol na ústnom pojednávaní prejednaný, ide preto o procesné pochybenie, ktorým bolo porušené
zákonné právo žalobcu na spravodlivé prejednanie podľa § 6 ods. 1 Dohovoru.

33. Žalobca ďalej poukázal na to, že v súvislosti so začatím správneho konania bolo IP Prešov doručené
vyjadrenie žalobcu z 10.12.2015, kde na dôkaz toho, že pracovníci nevykonávali prácu od 26.05.2015
(M.), resp. 01.06.2015 (H.), predložili dôkazy a okrem iného aj notárske zápisnice, ktoré osvedčovali
pravdivosť vyjadrení pracovníkov M. a H., že do práce nastúpili až 27.05.2015, resp. 04.06.2015 a tieto

ich tvrdenia boli potvrdené notárskou zápisnicou aj zodpovednou pracovníčkou W.. F. V.. Podľa ustálenej
judikatúryjenotárskazápisnicadôkazom-verejnoulistinou,priktoromsapredpokladásprávnosťúdajov
a tvrdení v nej uvedených, na vyvrátenie ich pravdivosti musí byť preukázaný opak.

33. Žalobca vytýkal správnym orgánom, že bez toho, aby boli vykonané iné dôkazy, ktoré by svedčili

preukázateľne o tom, že tvrdenia pracovníkov v notárskych zápisniciach sú nepravdivé a nezodpovedajú
skutočnosti, považoval ich za účelové a bolo povinnosťou správneho orgánu minimálne za účelom
zistenia úplného skutkového stavu podľa § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku vypočuť ich ako
svedkov, a ak ich správny orgán nevypočul, zaťažil tým konanie vadou a nezistil spoľahlivo skutkový
stav. Ďalej namietal, že došlo zo strany správneho orgánu k porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku,

pretože IP Prešov nedal účastníkovi konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia, t.j. po
zabezpečení všetkých dôkazov a po skončení zabezpečenia dôkazov mohol k zabezpečeným dôkazom
vyjadriť, ktorá povinnosť mu vyplýva z ustanovenia § 33 ods.2 Správneho poriadku. Správny orgán
si povinnosť nesplnil, pretože neumožnil oboznámenie sa s dôkazmi pred vydaním rozhodnutia a
za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať nahliadnutie do spisu právnym zástupcom ešte dňa

30.11.2015, teda po oznámení o začatí správneho konania, pretože to bolo ešte v štádiu, kedy neboli
zabezpečené procesným spôsobom podklady pre rozhodnutie.

34. Ďalej poukázal na to, že skutkový stav nebol dostatočne zistený z dôvodu, že v skutočnosti boli
všetky podklady potrebné k prijatiu pracovníkov do pracovného pomeru a k výkonu práce pripravené už

pred dátumom, kedy mali do práce nastúpiť aj s dátumami, ktoré by zodpovedali nástupu do práce podľa
pracovnej zmluvy. Skutočný nástup do práce bol však iný a v čase skutočného nástupu do práce boli
tieto pripravené doklady podpísané, avšak dátumy už opravené neboli podľa skutočnosti. Týmto došlo
k tomu, že z dôkazov, z ktorých vychádzal správny orgán, sú uvedené dátumy, ktoré nezodpovedajú
dňu, kedy bolo školenie vykonané, a kedy boli OOPP odovzdané, a kedy skutočne začali pracovníci

pracovať,tedakedyvzniklapovinnosťichprihlásiťnasociálnepoistenie.Napadnutérozhodnutiespočíva
aj na nesprávnom právnom posúdení, keď sa uvádza, ak podľa lekárskeho potvrdenia boli pracovníci
na ošetrení a neboli prítomní na pracovisku, išlo o ich osobné prekážky v práci, ktoré sa podľa § 144a
ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce posudzuje ako výkon práce. Výkon činnosti zamestnanca, na ktorý je
viazaná povinnosť prihlásenia do registra sociálnej poisťovne musí byť reálny a skutočný a nemožno ho

stotožňovať s fikciou podľa § 144a ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce (sa posudzuje ako výkon práce).

35. Opätovne akcentoval, že na základe predložených notárskych zápisníc a rozporov medzi skutkovými
tvrdeniami a listinami predloženými správnemu orgánu bol povinný správny orgán za účelom zisteniaskutočného stavu veci a odstránenia rozporu vypočuť pracovníčku W.. F. V. a prípadne pána H. a M. aj
bez návrhu. Ak tak neurobil, ide o vadu konania.

36.Žalovanýsakžalobevyjadrilvpísomnompodanízodňa08.08.2016anavrholžalobuakonedôvodnú
zamietnuť. Poukázal na priebeh konania a konštatoval, že žalobca začal rozporovať skutkové závery
inšpekcie práce až potom, ako bol upovedomený o právnych následkoch jeho konania a vedomý si
obligatórneho charakteru sankcie, ktorú zákon spája s porušením zákazu nelegálneho zamestnávania,
predložil splnomocnený zástupca v rámci správneho konania viacere dôkazy, ktoré priamo vyvracajú

zistenia inšpektorov práce, ku ktorým títo dospeli v rámci výkonu inšpekcie práce, teda v čase, kedy
žalobca ešte nemal dôvod snažiť sa o svoje vyvinenie navyše z dokladov predložených samotným
žalobcom. S odkazom na túto skutočnosť preto žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán dospel k
záveru, že im nemožno prisudzovať takú hodnotu závažnosti, dôležitosti pre rozhodnutie, ako žalobca
žiada, najmä ak je evidentné, že ich dodatočným doložením splnomocnený zástupca sledoval jediný
cieľ a to liberovať žalobcu z porušenia povinnosti, ku ktorému sa priznal, a ktoré sa mu na základe ním

predložených dokladov vytýkalo.

37. Ďalej poukázal na to, že obsah notárskych zápisníc, ktoré boli spísané dotknutými osobami a
účtovníčkou V.. W.. F. V., považoval za vyvrátený nielen priznaním samotného žalobcu o spáchaní
sankcionovaného nedostatku a to v súvislosti s vyjadrením žalobcu k obsahu protokolu, ale najmä ním

prv predloženými dôkazmi, ktoré poskytujú dostatočnú skutkovú oporu tvrdeniam o využívaní závislej
práce dotknutých osôb pred ich prihlásením na účely príslušných poistení. V súvislosti s dodatočne
doloženými dôkazmi - potvrdenia o ošetrení dotknutých osôb žalovaný uviedol, že zavádzajúci charakter
týchto potvrdení naznačujú viaceré skutočnosti, medzi inými aj dátum prevzatia pridelených OOPP p.
H. (podľa predloženej evidenčnej karty si menovaný prevzal pridelené OOPP dňa 02.06.2015), či dátum

vstupného školenia p. M. z predpisov ochrany pred požiarmi a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
(podľa poskytnutého záznamu bol p. M. oboznámený so svojimi povinnosťami na tomto úseku dňa
26.05.2015, teda v deň, počas ktorého mal byť podľa potvrdenia celodenne ošetrený).

38.Zazváženietaktiežstojíajzistenie,žep.H.počastrochposebenasledujúcichdníchodilnaošetrenie

k všeobecnému lekárovi (v evidencii dochádzky za mesiac jún 2015 pritom podpisom potvrdil, že v
dňoch 01.06.2015, 02.06.2015 a 03.06.2015 vykonával prácu v čase od 07:00 hod. Žalovaný uviedol,
že vyjadrenie p. V. do notárskej zápisnice spochybňuje, lebo za predpokladu, keby menovaná napísala
evidenciu dochádzky namiesto p. H. len podľa pracovnej zmluvy a pre potreby inšpektorátu práce ako
tvrdí, neboli by v nej zaznamenané odlišné časy odchodu tohto zamestnanca z práce tak, ako sú)

a navyše takému, ktorý nie je totožný so všeobecným lekárom, ktorý menovanému vystavil lekársky
posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu v súvislosti s jeho nástupom na pracovné miesto u žalobcu.
Ak predpokladá, že p. H. za účelom vystavenia spomenutého posudku oslovil svojho všeobecného
lekára (z ďalších obstaraných dôkazov - konkrétne z posudku p. W., či p. H. možno vyvodiť záver,
že žalobca ako zamestnávateľ nemal v čase posúdenia zdravotnej spôsobilosti p. H. zabezpečený

zdravotný dohľad pre svojich zamestnancov konkrétnym lekárom, teda bolo potrebné, aby títo oslovili
svojho lekára), potom otázkou ostáva, z akého iného dôvodu by mesiac pred vykonaním lekárskej
prehliadky ospravedlňovali jeho neprítomnosť v práci tri potvrdenia od iného všeobecného lekára, ak by
sa tým nesledoval jediný cieľ, a to vyviniť žalobcu z porušenia povinnosti, ktoré sa mu vytýka.

39. Žalovaný poukazujúc na tieto skutočnosti preto zastáva názor, že žalobcom dodatočne predložené
listinné dôkazy nemajú silu zvrátiť závery inšpekcie práce, najmä ak na základe iných dokladov možno
dôvodne konštatovať, že boli žalobcom účelovo dovyrobené v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za
spáchanie správneho deliktu, ktorý je predmetom jeho sankcionovania. Aj za predpokladu, že by
inšpekčné orgány pripustili pravdivosť argumentácie žalobcu o účasti dotknutých osôb na celodennom

ošetrení (čo ale nepripúšťajú), táto skutočnosť nemôže mať vplyv na právne posúdenie veci. Predložené
lekárske potvrdenia, ktorými disponuje žalobca ako zamestnávateľ dotknutých osôb (uvedené je zrejmé
z vyjadrenia splnomocneného zástupcu k návrhu na postih, v ktorom uviedol, že obaja menovaní po
nástupe do práce predložili lekárske potvrdenia o vyšetrení) sú totiž dôkazom toho, že p. M. dňa
26.05.2015ap.H.vdňoch01.06.2015,02.06.2015a03.06.2015neboliprítomnínapracoviskuzdôvodu

osobných prekážok v práci - konkrétne z dôvodu ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení,
ktoré sa v zmysle § 144a ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce posudzuje ako výkon práce. Žalobcovi
preto vznikla povinnosť registrovať p. M. a p. H. na účely príslušných poistení ešte predtým, ako sa
tieto osoby zúčastnili lekárskeho ošetrenia, o ktorom predložili žalobcovi ako svojmu zamestnávateľovipotvrdenie, čo však neučinil. V súvislosti s namietaným upretím procesných práv žalobcu, žalovaný
poukázal súdu na priebeh správneho konania, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca ako osoba
čeliaca správnej sankcii bol informovaný o obvinení proti nemu, mal poskytnutý priestor na prípravu

svojej obhajoby, bol informovaný o povahe dôkazov proti (a to nielen odkazom na obsah protokolu v
oznámení o začatí konania, ale najmä aj v rámci využitia práva nahliadnuť do spisu, ktorého súčasťou
boli všetky doklady predložené žalobcom počas vykonanej inšpekcie práce a tiež doklady vypracované
inšpektorátom práce; jediné listinné dôkazy doložené v správnom konaní po 30.11.2015, t. j. po dátume
nazretia do spisu, boli vyjadrenia splnomocneného zástupcu a ním poskytnuté prílohy) a bolo mu

umožnené vyjadriť sa predtým, ako bolo prijaté vo veci rozhodnutie. Rovnako boli do konania pripustené
aj žalobcom dodatočne predložené dôkazy, ktoré boli podrobené hodnoteniu správnych orgánov tak,
ako to prikazuje dikcia § 34 ods. 5 Správneho poriadku. S ohľadom na tieto skutočnosti preto žalovaný
dospel k názoru, že nemožno inšpekčným orgánom vyčítať žiadne procesné pochybenie napĺňajúce
znaky porušenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku tak, ako sa to v podanom návrhu snaží predostrieť
právny zástupca.

40. Ten rovnako namietal, že v konaní bolo potrebné nariadiť ústne pojednávanie, a tým dodržať literu
zákona o priestupkoch, ktorý sa na základe analógie legis aplikuje aj v konaniach zisťovania správneho
deliktu, rozhodovania o vine páchateľa za spáchanie správneho deliktu a ukladaní sankcie zaň. Tu
právny zástupca poukázal na ustanovenie § 7 ods. 3 písm. j/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce,

ktorý odkazuje na spomínaný zákon o priestupkoch.

41. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v ustanovení
§ 21 ods. 3 výslovne upravuje, že na konanie podľa § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o
správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. A keďže inú právnu úpravu predmetné konanie

nepripúšťa, je evidentné, že na sankcionovanie žalobcu za správny delikt podľa § 19 zákona o
inšpekcii práce (teda aj za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania) bolo potrebné použiť práve
Správny poriadok. Ten v dikcii § 21 zakotvuje inštitút ústneho pojednávania, pričom na rozdiel od
zákona o priestupkoch ponecháva výlučne na úvahe správneho orgánu, či toto ústne pojednávanie
nariadi alebo nie. Výnimkou je len prípad, kedy nariadenie ústneho pojednávania ustanovujú osobitné

predpisy, kam patrí napr. stavebný zákon, či predpisy o pozemkových úpravách. V prejednávom
prípade sa inšpektorát práce zaoberal potrebou nariadenia ústneho pojednávania, pričom dospel k
záveru, že si to povaha veci nevyžaduje, nakoľko disponuje dostatočným dôkazovým materiálom na
účely jednoznačného preukázania porušenia povinnosti žalobcom. Uvedené je zrejmé z odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil aj žalovaný.

42. Právny zástupca však napriek tomu zastáva názor, že postup inšpekčných orgánov v tejto veci
bol vadný, keďže na základe analógie legis mali postupovať v súlade so Zákonom o priestupkoch,
na ktorý priamo odkazuje aj litera § 7 ods. 3 písm. j) Zákona o inšpekcii práce. Žalovaný vo vzťahu
k tomuto tvrdeniu upriamuje pozornosť konajúceho súdu na skutočnosť, že oprávnenie inšpektorátu

práce uložiť žalobcovi pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania nevyplývalo z vyššie cit,
ustanovenia, ale z dikcie ž) 7 ods. 3 písm. i) zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého inšpektorát práce
rozhoduje o uložení pokút podľa § 19 (za správne delikty), § 20 a osobitného predpisu.

43. Ak právny zástupca poukazal na to, že medzi kompetencie inšpektorátu práce patrí aj prejednanie

priestupkov a rozhodovanie o uložení pokuty za priestupky, ide o ďalšie odlišné oprávnenie inšpektorátu
práce, ktoré nemožno zamieňať s rozhodovaním o sankcionovaní na správne delikty, nehovoriac, že
uvedené sa nachádza v dvoch rôznych ustanoveniach kompetenčného právneho predpisu (priestupok,
ktorého prejednanie patrí do kompetencií inšpektorátu práce je napr. vykonávanie nelegálnej práce
podľa § 7 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, prípadne priestupky

vodičov, ktoré sú vymedzené v § 38 zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave).

44. Čo sa týka odvolávania sa na potrebu analogického použitia Zákona o priestupkoch na trestanie
správnych deliktov, tú žalovaný vo všeobecnosti nespochybňuje (napr. v prípade potreby uplatnenia
zásady absorpcie sadzieb). Zastáva však názor, že v danom prípade sa jej použitie, aj vzhľadom na

skutočnosť, že Správny poriadok obsahuje samostatnú úpravu inštitútu ústneho pojednávania, javí ako
nadbytočné a právne neupotrebiteľné. Zmyslom analógie totiž je, aby sa normatívny právny akt aplikoval
na prípad, ktorý nie je výslovne upravený právnou normou, čo v prejednávanej veci naplnené nebolo.
Naopak Správny poriadok v ustanovenia § 21 výslovne zakotvil, kedy je potrebné ústne pojednávanienariadiť a ako by malo prebiehať, ergo, o žiadnej medzere v zákone, ktorú by bolo potrebné vyplniť na
základe analógie nemožno ani uvažovať, nakoľko takáto neexistuje. Oporu tomuto tvrdeniu poskytuje aj
rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sžso/28/2014 zo dňa 15.04.2015, v ktorom súd skonštatoval,

že analógia je označená za interpretačný postup, ku ktorému má teória správneho práva skôr negatívny
prístup. Kritika k využitiu analógie v správnom trestaní je založená na viacerých argumentoch, ktoré
spočívajú najmä v nesplnení podmienok jej prípustnosti v otázkach správneho trestania. Uvádza sa,
že analógia je jedným z interpretačných postupov v tých prípadoch, kedy zákonná úprava neposkytuje
návod na riešenie daného právneho problému (príkladom je už vyššie spomínaná tzv. „absorpčná

zásada"). Všeobecne sa v správnom práve analógia nepripúšťa. Na jej výnimočné a obmedzené
použitie by mali byť zároveň splnené tieto podmienky: medzera v zákone, použitím analógie neutrpí
páchateľ, jej použitím neutrpí chránený záujem. Uvádza sa tiež, že pre uplatnenie väčšiny zásad
aplikovaných v trestných konaniach aj v konaniach, v ktorých sú ukladané správno-právne sankcie,
analógia vôbec potrebná nie je (Kuklíš, Cuboš. Správne trestanie v judikatúre NS SR. In. Správne
súdnictvo a rekodifikácia civilného práva procesného. Pôsobnosť a organizácia správneho súdnictva v

Slovenskej republike: zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: Univerzita
Komenského v Bratislave. Právnická fakulta, 2012, s. 327-336).

45. Aplikácia tohto právneho názoru na prejednávaný prípad, za súčasného zohľadnenia úpravy
inštitútu ústneho pojednávania v ustanoveniach Správneho poriadku, primäla žalovaného k záveru, že

námietka právneho zástupcu o procesnom pochybení inšpekčných orgánov (v dôsledku nenariadenia
obligatórneho ústneho pojednávania) je nesprávne právne vyvodená. Žalovaný uviedol, že nepopiera
súdmi deklarovanú potrebu aplikovať trestnoprávne princípy v správnom trestaní a na základe nich
poskytovať žalobcovi všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému (viď čl. 6 Odporúčania výboru
ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách). Tvrdí však, že analógia s trestným, či

priestupkovým konaním by mala byť použitá len v tom prípade, ak normy upravujúce trestanie za
správnedeliktyneposkytujúriešenievzniknutéhoproblémutak,akootompojednávacit.rozsudok.Tento
predpoklad však v prejednávanom prípade splnený nebol, a to vzhľadom na popísané skutočnosti.

46. Žalovaný akcentoval, že na vec aplikovaná dikcia § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1. zákona č. 125/2006 Z.

z. o inšpekcii práce neumožňuje inšpektorátu práce konať tak, že pokutu za zistené porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania neuloží. Uvedené je zjavné zo spôsobu koncipovania cit. ustanovenia, ktorý
predmetný delikt spája so sankciou najmenej v sume 2.000,-- eur, v prípade nelegálneho zamestnávania
dvoch a viac osôb súčasne, najmenej v sume 5.000,-- eur. Poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. V
zmysle neho sa v právnom štáte neponecháva na úvahu orgánu verejnej moci, či uplatní kompetenciu,

ktorú mu priznáva ústava alebo zákon, ale je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať,
uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Citovaný Zákon o inšpekcii práce tak v čase
porušenia povinnosti žalobcom, ako aj v čase začatia konania jednoznačne stanovoval inšpektorátu
práce povinnosť uložiť zamestnávateľovi pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, čo
ten na základe zisteného skutkového stavu aj učinil. Výšku sankcie pritom určil na samej spodnej hranici

sadzby (vzhľadom na počet nelegálne zamestnávaných osôb), a preto nemožno mať pochybnosti ani o
jej primeranosti vo vzťahu k protiprávnemu konaniu, ktorého sa účastník konania dopustil.

47. Žalovaný konštatoval, že nevidí dôvod na to, aby bolo jeho rozhodnutie a prípadne aj prvostupňové
rozhodnutie ako nezákonné zrušené. Inšpektorát práce okrem toho, že dospel k správnym skutkovým

zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci. popísal zodpovedne aj skutkový stav čo sa týka
samotného porušenia povinnosti, ktoré bolo predmetom uloženia pokuty. Žalovaný potom v rámci
odvolacieho konania preskúmal prvostupňové rozhodnutie, pričom usúdil, že tak, ako je koncipované, je
aktomvecnesprávnevyvodeným,zachovávajúcimzásadysprávnehokonaniaatrestania,zasúčasného
pridržiavania sa požiadaviek súdnej praxe.

48. V predmetnej veci žaloba na súd napadla dňa 14.06.2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.

49. Dňom 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok, ktorý v

ustanovení § 491 ods. 1 upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predodňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

50. Správny súdny poriadok v § 2 ods. 1 upravuje, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd
ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia
- každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej

správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

51. Žalobca v žalobe namieta, že správne orgány vo veci rozhodli na základe nedostatočne zisteného
stavu veci, dostatočným spôsobom sa nevyrovnali s dôkazmi predloženými žalobcom v správnom
konaní, procesne pochybili, pretože žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a vo

veci nebolo nariadené pojednávanie.

52. Zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v §1 upravuje, že tento
zákon

a/ upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a
výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce,
b/ vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone
dohľadu podľa osobitného predpisu,
c/ ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.

53. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 - inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov,
ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

54. Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona - protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu

práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov
a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním
povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,

k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším
skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum
vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol
obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole,
ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b/. Ak bolo zistené

porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas,
keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli
preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

55. Zákon č. 125/2006 Z.z. v ustanovení § 21 ods. 3 upravuje, že na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods.

1 písm. b/, d/ a e/, § 7 ods. 3 písm. písm. d/, e/, i/ a s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až
f/, § 19 a § 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia
a povolenia podľa tohto zákona.

56. Ustanovenie § 19 upravuje správne delikty, nie priestupky a podľa ods. 2 písm. a/ bod 1 -
Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania od 2.000,-- eur do 200.000,-- eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac
fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,-- eur.

57. Z protokolu Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 12.08.2015 bodu B.7, ktorý súd cituje v úvode
odôvodnenia tohto rozsudku, je nepochybné, aké zistenia inšpektor práce konštatoval. Prítomní pri
prerokovaní protokolu za kontrolovaný subjekt bol pán J.. Q. K. konateľ spoločnosti a V.. F. V., ekonómkaspoločnosti. Z tohto protokolu vyplýva, že konateľ spoločnosti uviedol, že k protokolu sa vyjadrí do piatich
pracovných dní.

58. Z vyjadrenia žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 18.08.2015, ktoré bolo Inšpektorátu
práce Prešov doručené 19.08.2015, bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že tento uviedol (citácia):
„Nesúhlasíme ani s konštatovaním v časti B.7 protokolu o nelegálnom zamestnávaní. Podľa evidencie
dochádzky Q. M. tento nastúpil do práce 26.05.2015 a elektronicky bol prihlásený v ten deň o 11.43
hod. a podobne u Q. H. bol tento oneskorene elektronicky prihlásený do sociálnej poisťovne. Napriek

tomu, že do sociálnej poisťovne boli prihlásení s oneskorením, nedošlo z našej strany na ukráteniu
sociálnej poisťovne do poistných fondov ani pracovníkov na mzde. K oneskorenému elektronickému
prihláseniu došlo z toho dôvodu, že naša spoločnosť mala nefunkčné pripojenie na internet, s ktorým
boli uvedenom období problémy. Preto sme na základe telefonického dohovoru s pracovníčkou sociálnej
poisťovne zaslali prihlášku pred začatím výkonu práce poštou a následne aj elektronicky. Nesúhlasíme
preto s konštatovaním, že sme porušili zákaz nelegálneho zamestnávania.“ Z tohto protokolu je bez

akýchkoľvek pochybností, že prítomný štatutárny zástupca žalobcu a W.. F. V. boli s obsahom protokolu
oboznámení a nič im nebránilo v tom, aby vo vyjadrení zo dňa 18.08.2015 uviedli listinné dôkazy tak,
ako tieto predkladali správnemu orgánu po doručení oznámenia o začatí správneho konania.

59. Zo spisu vyplýva, že Inšpektorát práce Prešov listom zo dňa 19.11.2015 č. P: XXX/XXXX-Z, XXXX/

XXX/XXXXX, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 18.11.2015, žalobcovi oznámil, že podľa § 18 Správneho
poriadku začína voči žalobcovi správne konanie vo veci uloženia pokuty zamestnávateľovi za porušenie
zákazu nelegálneho zamestnávania podľa §3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005
Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní... uvedeného v bode B.7 protokolu č. IPV-XX-XX-
X.X/P-EXX,XX,XX-XX zo dňa 12.08.2015 v znení dodatku k protokolu zo dňa 25.08.2015 s tým, že

právnická osoba zamestnávateľ využíval... .

60. Súčasne správny orgán prvého stupňa uviedol, že v prípade preukázania nelegálneho
zamestnávania uloží účastníkovi konania pokutu podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 Zákona o inšpekcii
práce vo výške od 2.000,-- eur do 200.000,-- eur, v prípade preukázania nelegálneho zamestnávania

dvoch fyzických osôb súčasne najmenej 5.000,-- eur. Inšpektorát práce ďalej uviedol, že všetky zistené
skutočnosti sú uvedené v citovanom protokole v znení dodatku, ktorý bude spolu s prílohami a dokladmi
uvedenými v tomto protokole podkladom pre správne konanie na vydanie rozhodnutia. Poučil žalobcu
ako účastníka konania podľa §3 Správneho poriadku, že má možnosť vyjadriť sa k podkladom pre
vydania rozhodnutia, spôsobu zisťovania, aj ako podať návrh na ich doplnenie, vrátane predloženia

ďalších listinných dôkazov a to v lehote najneskôr do 7 pracovných dní od doručenia tohto oznámenia.

61. Z protokolu zo dňa 12.08.2015 je bez akýchkoľvek pochybností, aké listinné dôkazy boli žalobcom
ako zamestnávateľom k inšpekcii práce predložené.

62. Voľná úvaha správneho orgánu pri hodnotení dôkazov znamená, že správny orgán je oprávnený
podľa svojej úvahy posúdiť, či sa niektorá skutočnosť ukázala v rámci dokazovania ako pravdivá,
t.j. či sama o sebe je ako dôkaz dostačujúca, alebo či treba zadovážiť ďalšie dôkazy, ktoré vytvoria
úplnejšie podklady pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov podľa vlastného uváženia správneho orgánu
je myšlienkový postup, v rámci ktorého správny orgán prijíma jedno tvrdenie a odmieta iné, pričom

sa opiera o logické, systematické úsudky, ako aj o zmysel a účel zákona. Pri hodnotení dôkazov
správny orgán hodnotí procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Keďže
zákon neurčuje záväzným spôsobom prípustnosť konkrétnych dôkazných prostriedkov a ich dôkaznú
silu, záleží na samom správnom orgáne, akú dôkaznú silu dôkazu v konkrétnom prípade prisúdi. Je
nepochybné, že správne konanie je ovládané tzv. zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Správny orgán

preto nie je viazaný žiadnym poradím významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov. Hodnotiaca
úvaha správneho orgánu však nie je ľubovoľná. Správny orgán musí vychádzať zo všetkého, čo v
konaní vyšlo najavo a tieto skutočnosti musí správny orgán rešpektovať a musí určiť ich vzájomný
vzťah. Definitívne hodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania vykoná správny orgán v rozhodnutí
a v odôvodnení rozhodnutia uvedie všetky podstatné výsledky vykonaných dôkazov a to vo vzájomných

súvislostiach, ktoré preukázateľne odôvodňujú výsledok obsiahnutý vo výrokovej časti rozhodnutia.63.Vzmysleuvedenýchzásadsprávneorgányhodnotilidôkaznéprostriedkyzískanépriinšpekciipráce,
predložené aj samotným žalobcom a predložené žalobcom a predložené žalobcom po začatí správneho
konania.

64. Nič nebránilo konateľovi žalobcu, aby listinné dôkazy, ktoré predložil po začatí konania, predložil
spolu s vyjadrením k protokolu, čo neurobil a rovnako nenamietal, že došlo k chybám vo vedení
dochádzky pána M. a pána H. (mzdovými listami a ďalšími dôkazmi, ktorými argumentujú správne
orgány).

65. Súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že sa rozdielne posudzuje aplikácia §144a ods. 1
písm. a/ Zákonníka práce a § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
pretože takýto výklad je účelný.

66. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. - zárobková činnosť podľa tohto zákona

je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo
závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho
vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, poskytnutého z
prostriedkov sociálneho fondu.

67. Podľa § 4 ods. 1 tohto ustanovenia - zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového
poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom
vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3,
okrem a/ fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov.

68. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ - zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia
1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v

nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2... .

69. Podľa § 141 ods. 2 písm. a/ bod 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytnúť
zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu: vyšetrenie alebo ošetrenie
zamestnanca v zdravotníckom zariadení, pracovné voľno s náhradou mzdy za poskytnuté... .

70. Za nedôvodnú považuje súd aj námietku žalobcu, že prvostupňový správny orgán mal vo veci
nariadiť pojednávanie pri aplikácii zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
pretože je nesporné, že správne orgány v predmetnej veci prejednávali správny delikt a nie priestupok
a z citovaného ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. jednoznačne vyplýva, že sa postupuje

podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku - správny orgán
nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo
ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa
ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. Pretože správny orgán mal dostatok dôkazov na to,
aby vo veci rozhodol a nariadenie pojednávania nevyžadovala ani povaha veci.

71. Podľa názoru súdu v postupe správnych orgánov nedošlo ani k porušeniu ustanovenia §33 ods. 2
Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladom, spôsobu
jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, pretože z oznámenia o začatí správneho konania v

predmetnej veci žalobcovi boli zrejmé, aké listiny budú podkladom pre vydanie rozhodnutia a ďalšie
listiny a to vyhlásenia pána M., H. a W.. V. sám predložil, vrátane potvrdení lekárov, a teda správny
orgán v konaní nevychádzal zo žiadnych iných podkladov, ktoré by žalobcovi ako účastníkovi správneho
konania neboli známe.

72.Žalobcanamieta,žesprávnemuorgánupredložilnotárskezápisniceovyhláseníQ.M.,Q.H.aV..W..
F. V. v súvislosti so začatím prác Q. M. a Q. H. s tým, že ide o verejné listiny, a že pokiaľ nie je dokázaný
opak, tieto verejné listiny preukazujú aj pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje. Je
nepochybné, že pri verejných listinách je aplikovaná vyvrátiteľná domnienka pravdivosti obsahu listiny,čo sa v predmetnej veci aj stalo, pretože z listín, ktoré predložil sám žalobca pri kontrole inšpekciou práce
a to evidencie dochádzky, mzdové listy a ďalšie listinné dôkazy, na ktoré správne orgány poukazujú
v napadnutých rozhodnutiach, podľa názoru súdu pravdivosť toho, čo sa v predmetných notárskych

zápisniciach uvádza, bola vyvrátená a tieto notárske zápisnice boli správnemu orgánu predložené
účelovo so značným časovým odstupom. Toto presvedčenie súdu potvrdzuje aj tá skutočnosť, že ak
obsah notárskych zápisníc je pravdivý, potom žalobcovi nič nebránilo v tom, aby skutočnosti uvádzané
v notárskych zápisniciach jednoznačne uviedol do protokolu, resp. aspoň vo vyjadrení k protokolu, čo
žalobca neurobil.

73. V súlade so zákonom postupovali správne orgány, ak na základe vykonaného dokazovania dospeli
k záveru, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu upraveného v ustanovení § 19 ods. 2
písm. a/ bod 1 Zákona o inšpekcii práce a to za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa
§ 3 ods. 2 v spojení s ustanovením § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní... .

74. Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

75. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 a § 168 Správneho súdneho poriadku a účastníkom

nároknanáhradutrovkonanianepriznal,pretožežalobcavkonaníúspechnemalavovzťahukžalobcovi
súd nepovažuje za spravodlivé zaviazať ho na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému.

76. Správny senát rozhodol vo veci v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.