Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 29, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216201868
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8216201868.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu EURO BUSINESS

SOLUTIONS s.r.o., Osadná 2, 831 03 Bratislava - Rača, IČO: 46 132 767, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Antovszká, s.r.o., Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881 proti žalovanému A.
S., nar. X.X.XXXX, U. XX, C., o zaplatenie 122,- EUR s prísl., dňa 29.7.2016 bez nariadenia ústneho
pojednávania takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi dlžnú čiastku vo výške 100,- Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100,- Eur od 25.1.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 64 % skutočných trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobu žiadal žalovanému uložiť povinnosť žalobcovi zaplatiť dlžnú čiastku, ktorá
pozostáva z pôžičky vo výške 100,- Eur, poplatku za poskytnutie pôžičky vo výške 18,- Eur a poplatku
za notifikáciu SMS správu (e-mail), poštovú zásielku vo výške 4,- Eur a úrok z omeškania vo výške 5,25
% zo sumy 118,- Eur od 25.1.2014 do zaplatenia.

2. V žalobe tvrdil, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXX podľa § 657 a
násl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov.

3. Žalovaný nebol schopný svoju povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s poplatkom
za poskytnutie pôžičky do termínu splatnosti splniť, požiadal žalobcu o predĺženie termínu splatnosti.

Žalovaný celkovo požiadal o predĺženie 9-krát.

4. Po poslednom predĺžení termínu splatnosti pôžičky, žalobca so žalovaným dňa 3.1.2014 uzatvoril
dodatok č. 9 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXX.

5. Na základe dodatku požičal žalobca žalovanému finančnú čiastku vo výške 100,- Eur a žalovaný sa
zaviazal poskytnutú pôžičku riadne a včas vrátiť žalobcovi a dodržiavať podmienky dohodnuté v zmluve

ako aj Všeobecné obchodné podmienky (VOP).

6. Zmluva v článku I. zakotvuje, že celková výška úroku za spotrebiteľský úver (poplatok za poskytnutie
pôžičky) je vo výške 18,- Eur a celková výška úveru klienta podľa zmluvy je vo výške 118,- Eur.7.Vsúladesčlánkom2bodu2.2VOPžalobcaposkytolžalovanémupôžičkutak,žefinančnéprostriedky
v dohodnutej výške poukázal bankovým prevodom na účet klienta, z ktorého klient na znak súhlasu s

nakladaním s osobnými údajmi uhradil registračný poplatok vo výške 0,01 Eur. Za dátum skutočného
poskytnutia pôžičky sa považuje dátum pripísania finančných prostriedkov na účet žalovaného.

8. Pre zmluvu o pôžičke zákon nepredpisuje písomnú formu. Zmluvné strany uzatvorili zmluvu o pôžičke
konkludentne, vzájomným plnením, prostredníctvom zaplatenia registračného poplatku žalovaným a

následného finančného plnenia poskytnutého žalovanému zo strany žalobcu.

9. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho a vykonávacieho predpisu, žalobca si pre omeškanie žalovaného
uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne a poplatok za notifikačnú SMS správu vo výške
4,- Eur.

10. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril, aj keď žaloba mu bola súdom doručená spolu s výzvou
sa k jej obsahu vyjadriť.

11. Ak nie je ustanovené inak, na konanie začaté pred 1.7.2016 platí zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (C.s.p.). Právne účinky, ktoré v konaní nastali pred týmto dňom zostávajú zachované

(§ 470 ods. 1, 2 C.s.p.).

12. Konanie vo veci začalo doručením žaloby súdu dňa 7.4.2016, teda za účinnosti zákona číslo 99/1963
Zb. (Občiansky súdny poriadok). Na konanie o žalobe žalobcu je ale podľa § 470 ods. 1, 2 zákona číslo
160/2015 Z.z. treba použiť už tento nový procesný predpis s tým, že právne účinky, ktoré v konaní nastali

do 1.7.2016, zostávajú zachované.

13. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

14. Hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- Eur. Skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe medzi stranami nie sú
sporné, keď žalovaný napriek výzve súdu ich nespochybnil. Vzhľadom na predmet sporu a okolnosti

prípadu, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, preto súd o žalobe žalobcu rozhodol bez
nariadenia ústneho pojednávania. Po predchádzajúcom oznámení miesta a času na úradnej tabuli súdu
a jeho webovej stránke dňa 22.7.2016, rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.7.2016 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

15. Pri rozhodovaní o žalobe súd vychádzal z obsahu žaloby žalobcu a predložených listín.

16. Žalobca tvrdí, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXX podľa § 657 a
násl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov. Pre neschopnosť žalovaného vrátiť poskytnuté finančné prostriedky
spolu s poplatkom za poskytnutie pôžičky do termínu splatnosti, požiadal žalobcu celkovo 9-krát o

predĺženie termínu splatnosti. Po poslednom predĺžení termínu splatnosti pôžičky dňa 3.1.2014 žalobca
so žalovaným uzatvorili dodatok č. 9 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXX.

17. Na základe tohto dodatku žalobca požičal žalovanému finančnú čiastku vo výške 100,- Eur, ktorú
žalovaný sa zaviazal vrátiť v lehote 21 kalendárnych dní, teda do 24.1.2014, spolu s poplatkom za

poskytnutie pôžičky vo výške 18,- Eur. Žalovaný svoj záväzok vrátiť peňažné prostriedky spolu s
poplatkom za poskytnutie pôžičky, nevrátil doposiaľ.

18. Už v predchádzajúcej časti dôvodov tohto rozsudku súd konštatoval, že žalovaný napriek výzve súdu
sa k žalobe žalobcu nevyjadril a jeho tvrdenia nepoprel. Súd preto nemohol mať pochybnosti o tvrdení

žalobcu, že žalovanému poskytol peňažné prostriedky v sume 100,- Eur a žalovaný ich doposiaľ nevrátil.19. Žalobca v žalobe tvrdí, že peňažné prostriedky žalovanému poskytol na základe nimi uzatvorenej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXX a podľa § 657 a násl. Občianskeho zákonníka i zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

20. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

21. Podľa § 658 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej
pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej
akosti, spravidla toho istého druhu.

22. Žalobca na dôkaz založenia právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, v rámci ktorého poskytol
žalovanému peňažné prostriedky v sume 100,- Eur súdu dôkaz nepredložil. Vychádzajúc z obsahu

žaloby a dodatku č. 9 zo dňa 3.1.2014, súd nemá pochybnosti, že k založeniu právneho vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným došlo prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie a v zmysle zákona
číslo 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku.

23. Napriek tomu, že súd nemá pochybnosti o poskytnutí peňažných prostriedkov v sume 100,- Eur

žalobcom žalovanému, zo žalobcom produkovaných listín, najmä dodatku č. 9 zo dňa 3.1.2014, nie je
celkom zrejmé právne hodnotenie vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Súd preto sa prioritne musel
zaoberať otázkou právneho posúdenia tohto vzťahu.

24. Obsahom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom

žalovanému a záväzok žalovaného peňažné prostriedky vrátiť v lehote 21 dní od ich poskytnutia.

25. Slovenský právny poriadok pozná dva základné typy zmlúv, na základe ktorých veriteľ poskytuje
dlžníkovi peňažné prostriedky na dočasné užívanie, a to: 1./ zmluvu o úvere a 2./ zmluvu o pôžičke.

26. Zmluva o úvere je právne upravená v Obchodnom zákonníku (§ 497 a násl.) ako tzv. absolútny
obchodnoprávny záväzkový vzťah a zmluva o pôžičke v Občianskom zákonníku (§ 657 a násl.).

27. Napriek rovnakému účelu oboch zmlúv, ktorým je poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom
dlžníkovi, na ich dočasné užívanie dlžníkom, existujú medzi oboma zmluvami určité rozdiely. Medzi

základné rozdiely patrí, že úver je vždy poskytovaný za úrok, ktorý je považovaný za odplatu (cenu) pre
veriteľa za poskytnutie peňažných prostriedkov a dohoda o úroku je podstatnou časťou zmluvy o úver
(§ 502 Obchodného zákonníka). Oproti tomu pri peňažnej pôžičke v zmysle § 658 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, síce úroky možno v zmluve dohodnúť, nie je to však povinnosť a peňažná pôžička na rozdiel
od úveru, tak môže byť aj bezúročná.

28. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

29. Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v

najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka
ročného obdobia.

30. Žalobca základnú zmluvu, ktorou mal byť založený zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným súdu
nepredložil, no v žalobe ju označil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a rovnako je označená aj v

dodatku č. 9 zo dňa 3.1.2014. Napriek tomu, vychádzajúc z obsahu žaloby žalobcu a dodatku č. 9 zo
dňa 3.1.2014 súd ustálil, že poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému dňa 3.1.2014 v
sume 100,- Eur nie je úverom podľa § 497 Obchodného zákonníka, ale peňažnou pôžičkou podľa skôr
citovaného § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo zmluvnými stranami neboli dohodnuté úroky zúveru, v dôsledku čoho zmluva, na základe ktorej žalobca poskytol peňažné prostriedky žalovanému,
neobsahuje základné obsahové náležitosti, ktorá by zmluvu ako úver charakterizovala. V tomto smere
je právne bezvýznamné pomenovanie zmluvy zmluvnými stranami. Súd pritom dodáva, že poskytnutie

peňažných prostriedkov žalovanému za pôžičku považuje aj samotný žalobca, ako to vyplýva z obsahu
jeho žaloby.

31. Podľa žalobcu, pre zmluvu o pôžičke zákon nepredpisuje písomnú formu. Zmluvné strany zmluvu o
pôžičke uzatvorili konkludentne vzájomným plnením, prostredníctvom zaplatenia registračného poplatku

žalovaným a následného finančného plnenia poskytnutého žalovanému zo strany žalobcu.

32. Už v predchádzajúcej časti súd konštatoval, že zmluva o pôžičke je čo do základu právne
upravená v ustanovení § 657 a násl. Občianskeho zákonníka. Právna úprava tohto typu zmluvy, podľa
Občianskeho zákonníka nevyžaduje písomnú formu a z tohto pohľadu by stanovisko žalobcu bolo
potrebné akceptovať.

33. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 3.1.2014, t. j. ku dňu, v ktorý podľa tvrdenia
žalobcu došlo k dohode strán v konaní o poskytnutí pôžičky v sume 100,- Eur, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

34. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia aj zmluva o pôžičke upravená v ustanovení § 657
a násl. Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou, pri uzatváraní a plnení ktorej žaloba
vystupoval ako dodávateľ, lebo konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, lebo pri uzatváraní
a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Žalobca totiž podľa zápisu v obchodnom registri u Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo:
72692/B je právnickou osobou s predmetom činnosti, okrem iného, poskytovanie úverov alebo pôžičiek
z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt

a žalovaný fyzickou osobu - nepodnikateľom.

35. Predmetom spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným bolo poskytnutie
peňažných prostriedkov, preto súd v rámci súdnej kontroly zisťoval, či na túto zmluvu sa nevzťahuje
úprava, v čase uzavretia zmluvy platného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba zákon č.
129/2010 Z.z.).

36. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu 3.1.2014, spotrebiteľským úverom
na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

37. Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ citovaného zákona spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť
v lehote nepresahujúcej tri mesiace,

38. Pôžičku poskytnutú žalobcom žalovanému žalovaný bol povinný splatiť v lehote 21 dní, v dôsledku
čoho pôžičku nie je možné považovať za spotrebiteľský úver.

39. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke,

ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa
vzťahujú ustanovenia § 2 ,
a , § 6 až 8 , § 9 ods. 1, 2 , 9 a 10 , § 11 , 12 , 14 , 16 , 17 , 19 , 23 a 25 a tohto paragrafu.

40. Pôžička poskytnutá žalobcom žalovanému, ktorej splatenia sa žalobca v konaní domáha, nie je, ako
to súd už uviedol v bode 38 dôvodov tohto rozsudku, spotrebiteľským úverom v zmysle ustanovenia

§ 1 ods. 2 citovaného zákona, no napriek tomu niektoré ustanovenia tohto zákona sa na zmluvu o
tejto pôžičke vzťahujú. Okrem iných na zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným, v rámci ktorej
žalobca žalovanému poskytol pôžičku v sume 100,- Eur, sa vzťahuje aj ustanovenie § 9 ods. 1 zákona
i ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ zákona.

41. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

42. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
.

43. Zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom a žalovaným nemá písomnú formu, ako to výslovne
uvádza aj samotný žalobca v žalobe, preto sa pôžička považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Na

závere, že žalobca bol povinný zmluvu o pôžičke uzavrieť v písomnej forme nič nemôže zmeniť fakt, že
ustanovenie § 657 a násl. Občianskeho zákonníka neukladá povinnosť takúto zmluvu uzavrieť písomne.
Ustanovenia zákona číslo 129/2010 Z.z. sú totiž vo vzťahu k ustanoveniu § 657 Občianskeho zákonníka
špeciálne zameranými na ochranu spotrebiteľa a ich použitie má prednosť pred všeobecnou úpravou v
ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka.

44. V dôsledku uvedeného žalobca má nárok iba na vrátenie istiny pôžičky, teda na zaplatenie 100,- Eur.

45. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

46. Žalovaný pôžičku žalovanému bol povinný vrátiť do 24.1.2014, ako to vyplýva z dodatku č. 9.
Žalovaný ale pôžičku žalovanému nevrátil doposiaľ, preto dňom nasledujúcim po dni splatnosti pôžičky

sa dostal do omeškania a vznikla mu povinnosť žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania vo výške určenej
vykonávacím predpisom, ktorým je nariadenie vlády číslo 87/1995 Z.z.

47. Podľa § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 25.1.2014, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

48. Ku dňu počiatku omeškania žalovaného, t. j. ku dňu 25.1.2014, bola základná úroková sadzba ECB
vo výške 0,25 % p.a. Žalovaný je tak povinný žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania vo výške 5,25 %
ročne od 25.1.2014 do zaplatenia sumy 100,- Eur.

49. Žalovaný je, vzhľadom na uvedené, povinný žalobcovi zaplatiť 100,- Eur s úrokmi z omeškania
vo výške 5,25 % ročne od 25.1.2014 do zaplatenia sumy 100,- Eur. Žaloba žalobcu v časti, pokiaľ sadomáhal zaplatenia istiny nad sumu 100,- Eur nie je dôvodná, preto súd žalobu žalobcu v tejto časti
zamietol.

50. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca sa žalobou domáhal voči
žalovanému peňažného plnenia v celkovej výške 138,08 Eur (122,- Eur na istine a 16,05 Eur na úrokoch
z omeškania do rozhodnutia súdu) a súdom mu bolo priznané peňažné plnenie v celkovej výške 113,16
Eur (100,- Eur na istine a 13,16 Eur na úrokoch z omeškania). Žalobca bol tak v konaní úspešný v
rozsahu 82 % a žalovaný v rozsahu 18 %. Pri danom pomere úspechu strán v konaní, žalovaný je

povinný žalobcovi nahradiť trovy konania v rozsahu 64 % z celkových jeho trov v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak

odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.