Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/139/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613202209
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3613202209.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej
v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110
00 Praha 1, Česká republika, IČ 264 29 705, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864 421, proti žalovanému: K. D., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, J., v spore o zaplatenie 1.324,57 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. 3Cb/73/2013-117 zo dňa 7. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým zamietol žalobu o
zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy 1.324,57 Eur od 04.08.2010 do
zaplatenia a v časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku súd prvej
inštancie zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne 1.324,57
Eur od 04.08.2010 do do zaplatenia, v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne
zo zmenkovej sumy 1.324,57 Eur od 04.08.2010 do zaplatenia konanie zastavil a o trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že

žalobca sa žalobou podanou podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, domáhal proti
žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy 1.324,57 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo
sumy 1.324,57 Eur od 04.08.2010 do zaplatenia, zákonného 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy
1.324,57 Eur od 14.10.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda
4,42 Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých

práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 26.01.2010 na zmenkovú sumu 1.324,57 Eur, pričom sa
zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 04.08.2010. Indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť na túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom.
Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k

zaplateniu, ktorú vystaviteľ doposiaľ nezaplatil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez
protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Súd prvej inštancie
rozhodol vo veci samej rozsudkom zo dňa 28.08.2014 č.k. 3Cb/73/2013-51, v ktorom okrem iného
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.324,57 Eur so 6 %-ným ročným úrokom zo zmenkovej
sumy 1.324,57 Eur od 14.10.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy,
teda 4,42 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej

inštancie právoplatnosť dňa 21.11.2014. Súd prvej inštancie rozhodoval vo veci opätovne, keď Krajský
súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením č.k. 8Cob/66/2015-93 zo dňa 13.10.2015 hore uvedenýrozsudok súdu prvej inštancie v žalobcom odvolaním napadnutej časti výroku, v ktorej žalobu vo zvyšku
zamietol a v časti výroku o náhrade trov konania, zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Súd
prvej inštancie viazaný názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. vec opätovne prejednal a vo veci

rozhodol. Žalobca písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.12.2015 vzal žalobu
v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť. V konaní si uplatnil len zmenkový
úrok vo výške 0,06 % denne. Súd prvej inštancie vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho
právneho zástupcu a žalovaného podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v rozsahu, v akom o nej doposiaľ
nebolo právoplatne meritórne rozhodnuté. Vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a z

vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav : Žalobca je indosatár zmenky vystavenej v
Partizánskom dňa 26.01.2010 na zmenkovú sumu 1.324,57 Eur, v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť
pri predložení na rad pôvodného zmenkového veriteľa Pohotovosť s.r.o., so sídlom v Bratislave sumu
1.324,57 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 04.08.2010. Miesto splatnosti zmenky je v sídle
pôvodného zmenkového veriteľa. Na zmenke sú doložky „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza indosament, ktorým bola zmenka prevedená

pôvodným zmenkovým veriteľom ako indosantom na žalobcu ako indosatára. Súd prvej inštancie
poukázal na to, že z úradnej činnosti mu je známe, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako veriteľ uzatvára
veľké množstvo spotrebiteľských zmlúv o úvere, ktoré sú zabezpečené blankozmenkami vystavenými
spotrebiteľmi na rad veriteľa. V týchto zmenkách je ustanovený zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne
(t.j. 91,25 % ročne). Pri vykonávaní dôkazov vychádzal súd prvej inštancie zo zásady upravenej v § 120

ods. 1 veta tretia O.s.p.
a vykonal aj iné dôkazy, ako navrhli strany sporu, pretože vykonanie týchto dôkazov považoval za
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Dokazovanie vykonal súd prvej inštancie na pojednávaní, obe
procesné strany mali možnosť vyjadriť sa k obsahu dôkazných prostriedkov a z nich zistených dôkazov.
V časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.324,57 Eur od 04.08.2010

do zaplatenia súd prvej inštancie konanie zastavil podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. z dôvodu čiastočného
späťvzatia žaloby. Uviedol, že prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby by bol právne
neúčinný, pretože
k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním vo veci. Na vec aplikoval súd prvej inštancie ním citované
ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového, zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a čl. 19, čl. 5 ods. 1 prvá a druhá veta Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal námietkami žalobcu
spočívajúcimi v tom, že vo veci nemalo byť nariadené pojednávanie a konanie malo byť písomné,
respektíve v tom, že ak súd vo veci nariadil pojednávanie, mal to urobiť odôvodneným uznesením.

Ustanovenie čl. 5 ods. 1 Nariadenia uvádza, že konanie je síce v zásade písomné, ale ak to považuje
súd za potrebné, možno nariadiť ústne pojednávanie. Súd považoval za potrebné nariadiť ústne
pojednávanie, pretože vo veci bolo potrebné vykonať dokazovanie na objasnenie skutkového stavu.
Spôsob a rozsah vykonávania dôkazov určuje výlučne súd (čl. 9 Nariadenia). Vzhľadom k tomu, že
súd ako najvhodnejší a zároveň najspravodlivejší spôsob vykonania dôkazov považoval ich vykonanie

na pojednávaní, na ktorom majú strany sporu bezprostrednú možnosť vyjadriť sa k dôkazom a
zároveň aj reagovať na vyjadrenia druhej procesnej strany, nariadil vo veci pojednávanie. V zmysle
čl. 19 Nariadenia sa konanie riadi procesným právom slovenským, preto nebolo potrebné nariaďovať
pojednávanieuznesením.Následnesasúdprvejinštanciezaoberalvecnýmiskutočnosťamipodstatnými
pre rozhodnutie o tej časti predmetu konania, ktorá ostala jeho predmetom po rozhodnutí krajského

súdu. Súd sa najskôr vysporiadal
s námietkami žalobcu, že žalovaný nenamietal kauzálne skutočnosti týkajúce sa vystavenia zmenky
(týkajúce sa dôvodu jej vystavenia). K tomu súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle čl. I § 17 ods. 2 ZZŠ
súd musel skúmať aj vlastný vzťah žalovaného k vystaviteľovi zmenky. Citované zákonné ustanovenie
má procesný charakter (upravuje postup súdu v konaní,

v ktorom sa uplatňuje právo na priznanie plnenia zo zmenky). Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým bolo toto
ustanovenie do ZZŠ s účinnosťou od 23.12.2015 doplnené, neobsahuje v čl. II prechodné ustanovenia.
Preto sa toto nové ustanovenie použije aj na toto konanie. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie aj oboznámením zmluvy o úvere, plnenie
z ktorej bolo zabezpečené zmenkou. Zo zmluvy o úvere a všeobecných podmienok súd zistil, že

žalobca sa domáha proti žalovanému práva zo zmenky, ktorá bola vystavená ako zabezpečovací
prostriedok úveru poskytnutého spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. žalovanému ako spotrebiteľovi. Zmenka
bola indosovaná spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. na žalobcu. Zdôraznil, že zmenka je cenným papierom,
ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a v čase uvedenom v zmenkeurčenú sumu. Dlžník zo zmenky môže podľa zákona podať námietku proti majiteľovi zmenky, ak však
bola zmenka prevedená, môže podať v zásade námietky týkajúce sa právneho vzťahu s pôvodným
majiteľom proti novému majiteľovi len ak ten pri nadobúdaní zmenky konal v zlej viere alebo sa previnil

hrubou nedbanlivosťou. To však neplatí, ak vznikol záväzok dlžníka v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. V takom prípade môže majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom a súd
v konaní musí na také skutočnosti prihliadnuť ex offo, aj ak by námietky vznesené neboli.
V zmenke bol na základe dohody o vyplnení zapísaný zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy

vyplnenej do zmenky, čo súd prvej inštancie považoval za rozporné s dobrými mravmi a za dojednanie
vychádzajúce z neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Zmenkový úrok vo výške 91,25 %
ročne súd považoval za taký, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzal pritom z toho, že z
povahy zmenky, ktorá je zmenkou zabezpečovacou, vyplýva, že úrok má mať funkciu sankcie sa
omeškanie dlžníka so splácaním dlžnej sumy veriteľovi. Má teda rovnakú funkciu ako zákonný úrok
z omeškania. Zákonný úrok z omeškania v čase začatia úročenia zmenky bol vo výške 9 % ročne.

Dohodnutý zmenkový úrok ho prevyšuje viac ako 10-násobne. Takýto úrok je v hrubom nepomere vo
vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti a je neprimeraným plnením a obchádzaním zákona. Súd
prvej inštancie uviedol, že nespochybňuje, že zmenkové právo je založené na formálnosti zmenkových
vzťahov, avšak táto formálnosť nesmie v nijakom prípade spôsobovať bezdôvodnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v prospech jednej strany, v tomto prípade majiteľa zmenky,

že je založené na autonómnej vôli subjektov zmenkového práva, avšak aj tu je potrebné dbať na
ochranu práv účastníkov právneho vzťahu vyplývajúcu z iných skutočností (z právnych predpisov na
ochranuspotrebiteľa,zverejnéhozáujmuapod.).Zmenkamôžebyťuplatnenámedzisubjektmi,ktorézo
svojej povahy nie sú subjektmi rovnými. Takým prípadom môže byť aj vystavenie zmenky spotrebiteľom
ako zabezpečovacieho prostriedku na zabezpečenie svojho záväzku voči veriteľovi - dodávateľovi. Je

potrebnéinakposudzovaťzmenkovýprávnyvzťahvprípade,keďsúnaobochjehostranáchrovnocenné
subjekty (napríklad podnikatelia) a keď je na jednej strane subjekt silnejší (veriteľ, majiteľ zmenky) a
na druhej subjekt slabší (dlžník, spotrebiteľ). Výkon práv majiteľa zmenky (hoci v súlade so zákonom
zmenkovým a šekovým) môže neprimerane zasiahnuť do práv zmenkového dlžníka - spotrebiteľa. Súd
prvej inštancie uzavrel, že v posudzovanej veci je nepochybné, že žalovaný uzavrel zmluvu

o spotrebiteľskom úvere so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. s tým, že jeho záväzok bol zabezpečený
blankozmenkou, ktorá bola neskôr indosovaná na žalobcu. Spoločnosť Pohotovosť s.r.o. v právnom
vzťahu so žalovaným vystupovala ako podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov.
Táto spoločnosť musela poznať všetky okolnosti uzatváraného právneho vzťahu i zmenkové právo.
Z vlastnej činnosti je súdu známe, že indosácia blankozmeniek vystavených spotrebiteľmi na rad

spoločnosti Pohotovosť s.r.o. na žalobcu nie je pre pôvodného zmenkového veriteľa výnimočná, z
množstva žalobcom podaných žalôb vyplýva, že ju vykonáva systematicky. Táto skutočnosť vyvoláva
pochybnosti o skutočnom účele indosácie zmenky. Došlo ňou totiž k významnej ujme na právach
spotrebiteľa, ktorý nemohol až do 22.12.2015 vznášať kauzálne námietky týkajúce sa pôvodného
právneho vzťahu so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. voči novému majiteľovi zmenky. Pritom dojednanie

zmenkového úroku vo výške takmer 100 % ročne je okolnosťou, ktorú by dlžník - spotrebiteľ mohol
voči veriteľovi - dodávateľovi namietať. Takýmto spôsobom mohol veriteľ v spotrebiteľských právnych
vzťahoch obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a fakticky znemožniť spotrebiteľovi brániť
sa proti neprijateľným (nekalým) podmienkam v spotrebiteľských zmluvách, ak si voči spotrebiteľovi
vymieni zabezpečenie plnenia zo zmlúv zmenkou, čo považoval súd prvej inštancie za neprípustné.

Výkon takého právneho úkonu, hoci v súlade s právom, ktorý by bol zároveň (na podklade iného
právneho predpisu) úkonom protiprávnym, nemôže požívať ochranu súdu (§ 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Nie je možné akceptovať výlučne formalistický výklad práva, ak by sa takým spôsobom
odôvodňovala zrejmá nespravodlivosť. Podľa názoru súdu je preto potrebné v zmenkových právnych
vzťahoch, v ktorých je zo všetkých okolností zrejmé, že ich subjektom je na jednej strane subjekt,

ktorý bol v pôvodnom (kauzálnom) právnom vzťahu spotrebiteľ, vykladať zákon takým spôsobom, aby
spotrebiteľ nebol ukrátený na svojich právach, ktoré mu priznáva jednak európska legislatíva (napr.
smernica č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), ale aj
vnútroštátne právne predpisy, do ktorých je európske právo transponované (napr. Občiansky zákonník,
zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a pod.). Len taký výklad

zákonatotižbudevsúladespožiadavkouvysokejúrovneochranyspotrebiteľa,ktorájezakotvenáokrem
iného aj v Zmluve o fungovaní Európskej únie (čl. 169). Zmenkový úrok vo výške takmer 100 % ročne je
podľa názoru súdu prvej inštancie dojednaný neplatne (pre rozpor s dobrými mravmi i pre rozpor s
ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka), a keďže ide o neplatnosť absolútnu, súdna ňu prihliadol ex offo. Absolútna neplatnosť dopadá na celé dojednanie zmenkového úroku, na právny
vzťah účastníkov pôsobí ex tunc (od počiatku) a nie je možné konvalidovať ju tým, že žalobca si uplatní
plnenie len časti tohto (neplatného) dojednania. Skutočnosť, že žalobu v časti o zaplatenie zmenkového

úroku 0,19 % denne vzal žalobca späť, nekonvaliduje neplatnosť dojednania zmenkového úroku
0,25 % denne. Toto dojednanie je neplatné v celom rozsahu, preto nie je možné žalobcovi priznať ani
znížený zmenkový úrok 0,06 % denne. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol.
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobca
a žalovaný boli v konaní čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní. Preto súd prvej inštancie rozhodol

tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

2.Protirozsudkusúduprvejinštancievcelostipodalžalobcavzákonnejlehote odvolanie(do30.6.2016)
z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205
ods. 2 písm. b/ O.s.p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§
205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). V odvolaní
uviedol, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že vo veci vykonal dokazovanie
okrem iného oboznámením sa so zmluvou o úvere, avšak žalobca a žalovaný dokazovanie zmluvou
o úvere či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. S poukazom na § 120 O.s.p. žalobca uviedol, že
dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednávacou zásadou. Súd vychádza len zo skutočností

tvrdených stranami sporu a vykonáva len tie dôkazy, ktoré strany sporu navrhli. Ustanovenie § 120
ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu vykonať v sporovom konaní aj iné dôkazy ako navrhli strany sporu,
avšak tento postup je možný len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhovaných dôkazov nevyhnutné pre
rozhodnutie veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť.
Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného dokazovania. V danej veci súd mohol

a mal rozhodnúť len z predloženej zmenky. Súd musí k otázke vykonania iných ako stranami sporu
navrhovaných dôkazov pristupovať vyvážene a svoj postup musí náležite odôvodniť. V danom konaní
súd prvej inštancie svoj postup nezdôvodnil. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v
listine samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je zmenka jediným legitimizačným
prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods.

6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej
iniciatívy, bez návrhu žalovaného, a na ťarchu žalobcu, vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany nedomáhal, pohľadávku nerozporoval
a svojím konaním ju fakticky uznal. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov

v prospech uplatnenej pohľadávky a neobjektívne podporil v konaní žalovaného. Konanie súdu prvej
inštancie predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý proces garantované v článku 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj
nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom

zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide
o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné
ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými, ktoré sú uvedené na zmenke. Okresný súd sa
aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb.
vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ. Žalovaný vo

všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporom konaní nemôže činiť žalovaný,
tým menej tak môže činiť sám súd. Je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne
námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým
žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby

túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú
hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného
na nich ani upozorniť. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením § 5 ods. 1 O.s.p., ustanovenia o
vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo
možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez

návrhu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne
je v rozpore s dobrými mravmi a teda v tejto časti považuje zmenku za čiastočne neplatnú. V tejto
súvislosti žalobca uviedol, že zmenku vystavil žalovaný, túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav
jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola žalovanému známa včase vystavenia zmenky. Žalovaný mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje
0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. V odvolaní žalobca
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.10.2008, sp.zn. 5Obo 3/2008,

rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.08.2002, sp.zn. 25Cdo 1839/2000, rozsudok
Okresného súdu Lučenec zo dňa 13.02.2014, sp.zn. 13C/88/2013, rozsudok Okresného súdu Revúca
zo dňa 06.03.2014, sp.zn. 3C/8153/2013, rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 11.2.2014, sp.zn.
8C/198/2013, rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 03.02.2010, sp.zn. 5Co/16/2010. Navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalobcovi

prizná právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní vyčíslil.

3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

4. Odvolací súd posúdením obsahu odvolania žalobcu podľa § 124 ods. 1 CSP ustálil, že odvolanie
žalobcu nesmeruje proti časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej bolo zastavené konanie

v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy 1.324,57 Eur od
04.08.2010 do zaplatenia. V odvolaní sa nenachádzajú žiadne odvolacie tvrdenia žalobcu, ktorým by
túto časť výroku rozsudku súdu prvej inštancie odvolaním napádal a uvádzal dôvody týkajúce sa vecnej
nesprávnostitejtočastivýrokurozsudkuapostupusúduprvejinštancie.Vtejtočastinadobudolrozsudok
súdu prvej inštancie právoplatnosť uplynutím lehoty na podanie odvolania.

5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom jeho účinnosti.

7. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou sporu podľa § 359 CSP, včas v zákonnej
lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP
aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd

preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorá je predmetom konania
a týka sa zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol, je

potrebné zrušiť z dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b / CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

9. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

10. Obligatórne (§ 380 ods. 2 CSP) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v § 389
ods. 1 písm. a/, b/ CSP. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej
inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej
patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia
nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní

pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP je vo svojej podstate
porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach
právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

11. Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy, zmenkového úroku
0,25 % denne zo zmenkovej sumy, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy, zmenkovej odmeny anáhrady trov konania. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to
navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia, ak Nariadenie neustanovuje

inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom.
Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v
ostatnomsatentopostupriadilvčaserozhodovaniasúdomprvejinštancieplatným O.s.p.avsúčasnosti
CSP.

12. Na prejednanie veci (v jej zostávajúcej časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne
zo zmenkovej sumy) nariadil súd prvej inštancie ústne pojednávanie, pretože to považoval za potrebné.
Postupoval tak podľa čl. 5 ods. 1 druhá veta Nariadenia. V súlade
s čl. 19 Nariadenia sa forma a obsah samotného úkonu nariadenia ústneho pojednávania vo veci
spravuje procesnými predpismi vnútroštátneho práva. V podmienkach slovenského civilného procesu
ovládaného zásadou ústnosti a verejnosti je daná povinnosť súdu nariadiť na prejednanie veci samej

pojednávanie okrem prípadov, ak to vylučuje zákon alebo celkom výnimočne osobitný predpis. Priamo
v ustanovení § 115 ods. 1 O.s.p. platný a účinný v čase nariadenia ústneho pojednávania súdom prvej
inštancie v súvislosti s týmto osobitným predpisom odkazoval na Nariadenie (ES) č. 861/2007 z 11. júla
2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podľa čl. 5 ods.
1 Nariadenia súd rozhoduje (vydáva uznesenie) iba v prípade, ak o nariadenie ústneho pojednávania

požiada niektorá zo strán sporu a súd túto jeho žiadosť odmieta, pretože sa domnieva, že vzhľadom
na okolnosti prípadu ústne pojednávanie nie je zjavne pre spravodlivé vedenie konania potrebné. V
danom prípade táto procesná situácia nenastala. Nariadenie ústneho pojednávania na prejednanie veci
samej bolo vykonané podľa podmienok vnútroštátneho procesného práva spôsobom podľa § 115 ods.
1 O.s.p. tak, že sudca prejednávajúci vec, ktorý po posúdení všetkých výsledkov prípravy pojednávania

dospel k názoru, že vo veci je potrebné nariadiť ústne pojednávanie, samostatné uznesenie nevydal a
na pojednávanie predvolal účastníkov vo forme tlačiva podľa § 254 ods. 1, 2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o
Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy
v znení neskorších predpisov.
13. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. platné a účinné v deň pojednávania umožňovalo súdu pokračovať

v konaní, aj keď je strana sporu nečinná, a vec prejednať, prípadne i vo veci meritórne rozhodnúť aj
v neprítomnosti strany sporu len za zákonných podmienok spočívajúcich v tom, že strana sporu bola
na pojednávanie riadne a včas predvolaná a zároveň nenavrhla odročenie pojednávania z dôležitého
dôvodu pri dodržaní podmienok podľa § 119 ods. 2, 3 O.s.p. Preskúmaním obsahu spisu odvolací
súd konštatuje, že právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie stanoveného na

deň 7.4.2016 s dostatočným časovým predstihom. Dňa 6.4.2016, doručil právny zástupca žalobcu
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu kolízie s iným pojednávaním vedeným na inom
okresnom súde.
O odročenie pojednávania požiadal len pre prípad, že vykonanie dôkazov navrhne žalovaný alebo
dôkazy vykoná súd. Uvedené za účelom oboznámenia sa s dôkazmi a vyjadrenia sa

k dôkazom v súlade s § 123 O.s.p.

14. Odvolací súd konštatuje, že pre prejednanie veci súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa
07.04.2016 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného boli splnené procesné podmienky
podľa v tom čase platného a účinného § 101 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd zhodne so súdom prvej

inštancie uvádza, že na strane právneho zástupcu žalobcu nebol žiaden dôležitý dôvod pre odročenie
pojednávania týkajúci sa jeho osoby. Naviac je potrebné uviesť, že ospravedlnenie z neúčasti na
pojednávaní obsahujúce aj návrh na odročenie pojednávania neobsahoval náležitosti podľa § 119 ods.
2 O.s.p..

15. Žalobca bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, pre ktorého od 01.07.2016 poučovacia
povinnosť o procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanoveným zákonom zanikla (§ 160 ods.
3 písm. b/ CSP).

16. Z obsahu zápisnice o pojednávaní konaného dňa 07.04.2016 odvolací súd zistil, že súd prvej

inštancie vykonal dokazovanie listinou podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a oboznámil obsah tejto listiny, ktorá
bola zmenkou. Tento rozsah vykonaného dokazovania vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie. Dokazovanie inými listinami, najmä zmluvou
o úvere a všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, súd prvej inštancie nevykonal.V tomto smere odvolací súd považuje za nutné uviesť, že dokazovanie zmluvou o úvere
a všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru súd prvej inštancie ani vykonať nemohol, pretože tieto
listiny sa v spise, ktorý bol predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie

o odvolaní, nenachádzajú, do tohto spisu neboli predložené ani pripojené súdom prvej inštancie v rámci
jeho úradnej činnosti a ani na základe, že by ich bol súd prvej inštancie vyžiadal od pôvodného majiteľa
zmenky.

17. Aj napriek tomu, že súd prvej inštancie dokazovanie zmluvou o úvere a všeobecnými podmienkami

poskytnutia úveru nevykonal podľa § 129 ods. 1 O.s.p., v odôvodnení rozsudku tieto listiny posudzuje
a hodnotí pre zistenie skutkového stavu veci a jeho následného právneho posúdenia veci. Súd prvej
inštancie bez dôkazov získaných z dôkazných prostriedkov, teda bez opory v zistenom skutkovom stave,
vyvodil, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa, že s právnym predchodcom žalobcu uzavrel zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, že zmenka bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok úveru poskytnutého
právnym predchodcom žalobcu žalovanému ako spotrebiteľovi a k absolútnej neplatnosti zmenkového

dojednania týkajúceho sa zmenkového úroku vo výške 0,25 % prihliadol súd prvej inštancie z úradnej
povinnosti.

18. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. platného a účinného procesného predpisu v čase vyhlásenia a písomného
vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie platilo, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,prečonevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

19. Preskúmaním postupu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie nemá náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., pretože obsahuje dôkazy, ktoré neboli náležite
právne relevantným spôsobom a postupom zistené z dôkazných prostriedkov. Súdom prvej inštancie
zistený skutkový stav nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie súdu prvej inštancie nie

je presvedčivé.

20. Skutočnosť, že súd prvej inštancie sa bez dokazovania právne relevantným spôsobom a
postupom vyjadril v odôvodnení napadnutého rozsudku k neoprávnenosti uplatneného peňažného
nároku žalobcu predstavuje porušenie základných procesných podmienok v konaní pred súdom prvej

inštancie a je jedným z dôvodov pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 389
ods. 1 písm. a/ CSP.

21. Civilný sporový poriadok, ktorý je od 1.7.2016 právnym predpisom upravujúcim postup súdu, strán
sporu a osôb zúčastnených na konaní (§ 1 CSP), spočíva na základných princípoch vyjadrených v čl.

1 - 18. Tieto princípy tvoria rámec výkladových pravidiel,
v súlade s ktorými majú byť právne normy Civilného sporového poriadku aplikované
a interpretované.

22. Odvolací súd ďalej konštatuje, že porušením procesného postupu v konaní pred súdom prvej

inštancie bolo žalobcovi a žalovanému znemožnené uskutočňovanie procesných práv závažným a
neprípustným spôsobom v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu a žalovaného na spravodlivý
proces. Tým je daný ďalší dôvod pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej podľa §
389 ods. 1 písm. b/ CSP. Dôvod zrušenia rozhodnutia súdu upravený v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
predstavuje dôsledok porušenia čl. 2 CSP, v ktorom je vyjadrený princíp právnej istoty.

23. Pretože rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby nie je z hľadiska
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP správny, odvolací súd podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

24. Z dôvodu, pre ktorý odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, odvolací súd sa vecnými
námietkami žalobcu nezaoberal.25. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP vo veci
opätovne rozhodne. Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe
súdu prvého stupňa, tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni

súd prvej inštancie v konaní o novom rozhodnutí vo veci. Odvolací súd v súlade s § 391 ods. 3 CSP
uvádza, že súd prvej inštancie zabezpečí a založí do súdneho spisu zmluvu o úvere a všeobecné
podmienky poskytnutia úveru ako súčasť zmluvy o úvere, ktorú uzavrela spoločnosť POHOTOVOSŤ
s.r.o. so žalovaným, na zabezpečenie ktorého bola vystavená zmenka a po zadovážení týchto listín
vykoná dokazovanie listinou podľa § 204 CSP. Súd prvej inštancie vo svojom postupe umožní stranám

sporu realizáciu práva vyjadriť sa k dôkazom v súlade s čl. 9 CSP vrátane procesného práva podľa §
182 CSP pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania. Na prejednanie veci nariadi súd prvej
inštancie pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu za dodržania lehoty podľa § 178 ods. 2 CSP a
procesných práv strán sporu v občianskom civilnom procese. V písomnom vyhotovení rozsudku uvedie
súd prvej inštancie povinné náležitosti rozsudku upravené v § 220 CSP.

26. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že aj v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí vytkol súdu
prvej inštancie tie isté vady konania a rozhodnutia, ktoré súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí neodstránil.

27. Odvolací súd zrušil výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výrok viazaný k

meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí o veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. Pri rozhodovaní
o náhrade trov konania bude súd prvej inštancie vychádzať zo zásady zodpovednosti za výsledok v
sporovom konaní (zásada úspechu), ktorej kritériom je miera úspechu vo veci zisťovaná u žalobcu aj u
žalovaného. Miera úspechu závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu vo veci samej.

Povinnosť nahradiť trovy konania sa týka trov spĺňajúcich podmienky v rozsahu § 251 CSP.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).