Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 15, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613206037
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7613206037.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu CD U. s.r.o., so sídlom v K.
1, K. vězňů XXXX/XX, J. S., P. republika, IČO: 26429705, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému K. I., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/
X, N. J. I., o zaplatenie 750 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 8C/294/2013-129 z
23.11.2015 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, z r u š u j e
rozsudok 8C/294/2013-129 z 23.11.2015 vo výroku o zamietnutí žaloby v tejto časti a konanie zastavuje.

V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zamietol
návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
„Nariadenie“), ktorým sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 750 €,

zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 750 € od 2.9.2009 do zaplatenia, zákonného úroku
vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 750 € od 16.11.2009 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo
výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 2,50 € a náhrady trov konania na základe zmenky, ktorú vystavil
žalovaný dňa 9.4.2009, pričom žalobca ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv z tejto zmenky.
Rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd rozhodol vo veci rozsudkom 8C/294/2013-44 zo dňa 29.1.2014, ktorým žalobu zamietol a

vyslovil, že strany nemajú právo na náhradu trov konania. Na základe podaného odvolania zrušil
odvolací súd uvedený rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení
uviedol, že súd nesprávne aplikoval článok 4 ods.4 Nariadenia a nesprávne postupoval, keď nepoužil
jeho článok 5 a nasledujúce. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, súd prvej inštancie po
vykonaní dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný. Základný
právnyvzťahmedzipôvodnýmmajiteľomzmenkyažalovanýmmájednoznačnespotrebiteľskúpovahua
zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu založeného zmluvou

o úvere. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok zo zmenky a nie z pohľadávky. Napriek uvedenému
vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere je však nevyhnutné vo veci poukazujúc na
článok 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami. V dôsledku neplatnosti dohody o vyplnení zmenky v zmysle článku 17 Všeobecnýchpodmienok poskytnutia úveru tak nevzniklo právo na vyplnenie zmenky, a teda ani právo na plnenie z
takto vyplnenej zmenky. Súd ďalej poukázal na rozpor konania predchodcu žalobcu s platnými právnymi
predpismi, keď predmetnú úverovú zmluvu zabezpečil zmenkou vyplnenou na sumu, ktorá je v rozpore

s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., čo spôsobilo absolútnu neplatnosť právneho úkonu v
zmysle § 39 OZ, na ktorú súd prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti. Navyše zmenkový úrok, ktorým
sa úročí zmenková suma sa považuje za úrok v rozpore s dobrými mravmi, keďže ide o sankčné plnenie,
ktoré je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Zmenka predložená
žalobcom nezohľadňuje ani skutočnosť, že zmluva o úvere uzavretá medzi predchodcom žalobcu a

žalovaným nespĺňa náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy. Súd dospel k záveru, že dohodu o vypĺňacom práve blankozmenky, a tým
aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú pre obchádzanie zákona. Javí sa, že vystavením
zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii
zákona o spotrebiteľských úveroch a dodržaniu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď neúspešnému žalobcovi náhradu trov

konania nepriznal a úspešný žalovaný si túto náhradu neuplatnil.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205
ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a
písm. f/ O.s.p. a navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná mu

náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že súd vykonal dokazovanie listinami, pričom strany
takéto dokazovanie nenavrhli. Súd mal vychádzať len zo skutočností tvrdených stranami a vykonať
len dôkazy nimi navrhnuté. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, voči
forme a obsahu ktorej zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.

Neboli splnené podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých stranami v zmysle § 120
ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne predloženie
originálu zmenky. Žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5 ods. 3 a ods.
6 Nariadenia, avšak tak neurobil, preto musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na

uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky
za žalovaného. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter žalovaného
ako spotrebiteľa, pričom ten sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedomáhal, uplatnenú pohľadávku
nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd teda dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a

práva Európskej únie. Poukázal ďalej na to, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a
nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je pritom platná, je samostatným
abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami
nežsúnazmenkeuvedené.Súdprvejinštanciesapritomaplikáciouzákonač.191/1950Sb.nezaoberal,
hoci predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Súd ignoroval ust. § 17 cit.

zákona, v zmysle ktorého žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky
voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak
nemôže urobiť sám žalovaný, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaný vznesie námietky,
je na ňom, aby ich oprávnenosť preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a nie je
možné ho preniesť na žalobcu. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ust. § 5 ods. 1 O.s.p.,

ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na
ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vykonané bez návrhu. Poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 10Co/79/2013 z 5.9.2013 a uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013, ktoré boli vydané v skutkovo a právne zhodnej
veci žalobcu. Žalobca nesúhlasil ani s posúdením dohody o vyplňovacom práve blankozmenky ako

neprijateľnej zmluvnej podmienky. Poukázal na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001
Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka.
Súčasne z formulácie ust. § 4 ods. 6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia“ ,ako aj zo slov „vyplnenú
veriteľom“, je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplnené dodatočne po vystavení,
pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany veriteľa. Na

základe uvedeného uviedol, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť
neprijateľnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne
pripúšťala používanie blankozmeniek. Napadnuté rozhodnutie považoval za prekvapivé rozhodnutie, čo
predstavovalo odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť rozhodnutia vyplynula zo skutočnosti,že žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale najmä
vyplynula z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, na ktorú žalobca poukázal v odvolaní a ktorá mala byť súdu prvej inštancie známa.

4. Žalobca v odvolacom konaní vzal čiastočne späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.

5. Krajský súd v Košiciach podľa ust. § 370 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozhodol

o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo
sumy 750 € od 2.9.2009 do zaplatenia, zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v tejto časti a
konanie zastavil.

6. Predmetom odvolacieho konania tak zostal rozsudok v prevyšujúcej časti výroku o zamietnutí žaloby,
a súvisiaci výrok o trovách konania.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 pís. a/, b/, f/ O.s.p. v spojení s § 470 ods. 2 prvej vety CSP) a dospel k

záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde
v Košiciach dňa 15.2.2017 o 12.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2. posch., pričom miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 9.2.2017 na úradnej tabuli a webovej stránke
Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP.

8. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods.
1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú preukázané.

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

11. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie,
s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci, a preto jeho odvolacie námietky
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

12. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí

žaloby na zistení, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je neplatná, na jej základe nemohlo preto dôjsť k
vyplneniu zmenky a následne ani nemohlo z takto vyplnenej zmenky (na základe neplatnej zmenkovej
dohody) vzniknúť právo na akékoľvek plnenie. Z neplatnej dohody nie je preto možné priznať žalobou
uplatnené zmenkové nároky. Žalobu zamietol aj z dôvodu, že zmenka bola vystavená v rozpore s ust. §

5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 29b uvedeného zákona v
znení neskorších predpisov, podľa ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo
splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom.

13. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere poukazuje na

podrobnédôvodynapadnutéhorozsudku,sktorýmisastotožňujeanatietoodkazuje(§387ods.2CSP).

14. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd uvádza nasledovné :15. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne
kolégiumNajvyššiehosúduSRspoločnéstanoviskokpostupusúdovnižšejinštanicevoveciachnávrhov
s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :

I. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že :
a) pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku

v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

16. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod číslom 93.

17. Z cit. stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne bolo preukázané
aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc
právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade zákon č. 258/2001
Z.z. v znení účinnom ku dňu 9.4.2009.

18. Takto postupoval aj súd prvej inštancie, keď po zistení, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom
žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej je aj dohoda o vyplnení zmenky (článok 17
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), skúmal (ne)platnosť tejto dohody o vyplňovacom práve z
hľadiskajejsúladusozákonomč.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomod1.1.2008

do 31.12.2010.

19. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ).

20. Obsah dohody o vyplnení zmenky žalovaný nemohol ovplyvniť a ani konkrétne znenie nebolo
so žalovaným ako spotrebiteľom individuálne dojednané. Dohoda o vyplnení zmenky spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pre
nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenie bez posudzovania náležitostí zmluvy o
úvere v zmysle spotrebiteľských predpisov.

21. Práva uplatnené z takejto zmenky sú uplatnené v rozpore so zákonom i s dobrými mravmi, a preto
ich nemožno žalobcovi priznať.

22. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

23. V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže
výnimočnevykonaťajinédôkazyakonavrhujúúčastníci,akichvykonaniejenevyhnutnéprerozhodnutie
vo veci.

24. Z cit. zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci (strany sporu) sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, rozhodne súd.
Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania, t.j.vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodnutia vo veci.
Okrem dôkazov navrhnutých účastníkmi konania môže súd vykonať aj iné dôkazy, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd teda nie je obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba možnosťou vykonať

dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale môže vykonať aj ďalšie dôkazy, ak je to pre rozhodnutie vo veci
nevyhnutné a tieto si môže zabezpečiť aj sám.

25. V prejednávanom prípade bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, pričom Občiansky
súdny poriadok (od 1.7.2016 Civilný sporový poriadok) je subsidiárne použiteľný aj v prípade konaní

podľa Nariadenia a postup súdu v zmysle § 120 ods. 1 tretej vety O.s.p. bol teda dôvodný. Vychádzajúc
z citovaného stanoviska č. 93/2015 v bode I. 1 bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti
prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti
úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom na vedomosť súdu z iného súdneho konania, že žalobcom
predložená zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postupoval súd prvej
inštancie v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., keď si zabezpečil listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť

jednak platnosť úkonu, v ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj platnosť samotnej dohody o
vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom pre vyplnenie zmenky ako dôkazu predkladaného žalobcom
na preukázanie svojho nároku. Keďže súd na základe vykonaného dokazovania spoľahlivo zistil, že
na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytol žalovanému ex offo ochranu, keď žalobou uplatnený
nárok skúmal aj z hľadiska jeho (ne)súladu s normami na ochranu spotrebiteľa (§ 52 až 54 OZ a zák.

č. 258/2001 Z.z.), a ak za tým účelom vykonal dôkazy, ktoré strany nenavrhli, nemožno mu vytýkať
porušenie práva na spravodlivý proces.

26. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, podľa ktorej súd nerešpektoval ust. § 17 zákona č. 191/1950
Sb. a ktorou žalobca vytýkal súdu, že hoci sám žalovaný nemohol vzniesť kauzálne námietky voči

majiteľovi zmenky, urobil tak súd sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ust. § 17 zákona č.
191/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri následnom možnom domáhaní sa
ochrany svojich práv (ust. § 17 citovaného zákona obsahuje úpravu, podľa ktorej žalovaný zo zmenky
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie

výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej
zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že
nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu
povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.
V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť

obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity (viď odôvodnenie vyššie citovaného stanoviska č. 93/2015).

27. Napriek skutočnosti, že žalovaný v konaní výslovne nenamietal, že zmenka je neplatná, súd

správne skúmal jej platnosť, vychádzajúc zo záveru, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo
patrí bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej
republiky (uznesenie zo 16. januára 2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, z 21. marca 2012 sp. zn.
6Cdo/1/2012 a uznesenie sp. zn. 5Cdo/61/2012). Aj v prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych

súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany
spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života
odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec
sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o
spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a

dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť

zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.
Aj v zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C- 419/2001 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa,
a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný Súdny dvor EÚ v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z
úradnej moci skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriektomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného
papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

28. Ust. § 17 zákona č. 191/1950 Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale
kedy ich uplatňovať nemôže. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva
len a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované
ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležité aj z
hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice č. 93/13/

EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich
súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný
súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ.

29. Ani samotné Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 neobsahuje žiadne

ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie
je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia ustanovuje, že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá
rozsudok“ ešte neznamená, že žalobe musí vyhovieť.

30. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská

zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

31. V čase rozhodovania odvolacieho súdu (od 23.12.2015) je účinný zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým
sa zmenil a doplnil aj zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zákona č. 659/2007 Z.z. a
č. 492/2009 Z.z. V zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. v znení zákona č. 438/2015 Z.z. v

konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na
skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak
jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z vyššie uvedeného je
zrejmé, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo prihliadať na námietky,
ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je

výslovne zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo
upravujeprocesnúčinnosťsúduavzťahujesatedaajnakonaniazačaténasúdepredúčinnosťounovely
zákona č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia zák. č. 438/2015 Z.z. k úprave
účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé
spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

32. K odvolacej námietke žalobcu o prekvapivosti napadnutého rozsudku vzhľadom na skutočnosť, že
uplatnený nárok nebol žalovaným popretý, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že už z uznesenia
Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Ncb/78/2013-15 zo dňa 6. júna 2013, ktorým súd rozhodoval o
námietke nepríslušnosti, vyplýva povinnosť súdu posudzovať platnosť zmenky aj podľa zákona o

spotrebiteľských úveroch a prednostne posudzovať uplatnený nárok podľa spotrebiteľského práva. Už
z tohto uznesenia žalobcovi bolo teda zrejmé, že ním uplatnený nárok sa nebude posudzovať iba podľa
zákona zmenkového a šekového, ale aj podľa noriem na ochranu spotrebiteľa, a tento záver vyplynul
aj z uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/230/2014-89 z 30.4.2015 a v ďalšom konaní mal
možnosť vyjadriť sa ku všetkým súdom vykonaným dôkazom vrátane tých, ktoré si súd sám zabezpečil

za účelom súdneho prieskumu uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s normami na ochranu
spotrebiteľa. Okrem toho žalobca mal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom na pojednávaní dňa
15.10.2015, na ktoré bol riadne a včas predvolaný a svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal z
dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení

s ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, a to aj v časti zastaveného
konania, keďže zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby, a úspešnému žalovanému žiadne trovy v
odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie

je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).