Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 1, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/1014/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220041
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212220041.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná advokát a konateľ
Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná
MinisterstvospravodlivostiSR,sosídlomvBratislave,Župnénámestie13,onáhradumajetkovejškodya
nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22. augusta
2014 č. k. 10C/408/2012-57, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku,
ďalej len „OSP“) rozsudkom zo dňa 22.08.2014 č. k. 10C/408/2012-57 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)
zamietol návrh (správne žalobu, lat. actio) a odporcovi (správne žalovanému) nepriznal náhradu trov
konania. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že navrhovateľ(správne žalobca) sa domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 175 eur z titulu majetkovej škody a sumy vo výške
663,84 eura z titulu nemajetkovej ujmy, keď poukázal na skutočnosti, že Okresný súd v Komárne

(ďalej aj exekučný súd) o návrhu na zmenu exekútora nerozhodol v zákonom stanovenej lehote
30 dní, čím došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom a to vo výške 70 eur (správa pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému), 40 eur (udržiavanie a správa informačného systému),
15 eur (administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné

výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde) a 50 eur (administrácia
listín a komunikácia s pôvodným súdnym exekútorom). Celkove mal vynaložiť poškodený vo veci
správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím onej sumu 175 eur, ktorá by nezaťažila navrhovateľa,
ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o zmene exekútora by dodržal zákonnom
stanovenú dobu. Nemajetková ujma v peniazoch predstavuje sumu 663,84 eura, pretože samotné

konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného
článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nemá byťdostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorý má
byť dôsledkom nesústredenej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v
konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa. Márnym plynutím času mali byť

reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym postupom exekučného súdu dôjde
k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky.
Uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania sumu 663,84 eura, pričom výpočet uskutočnil alikvotným
pomerom 55,32 eura za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to práve na základe

aplikácie doktríny Ústavného súdu SR, teda 663,88 eura za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 eura za
mesiac.
Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril, žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žaloba je zmätočná,
žalobca nepredložil žiadne dôkazy, nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody, žaloba je podaná
predčasne, poukázal na to, že nič nebránilo žalobcovi, využiť účinný prostriedok nápravy a to podanie
sťažnosti predsedovi príslušného súdu, ústavná sťažnosť taktiež podaná nebola, namietal aj premlčanie

návrhu.
Súd prvého stupňa uviedol, že zo spisu Okresného súdu v Komárne 6Er/l95/2005 bolo zistené,
že dňa 14.04.2005 bola začatá exekúcia na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného
súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej, so sídlom Dunajská Streda, Kukučínova 1211/17 (ďalej
aj exekútor), keď oprávneným je POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, povinným X. U.,

exekučným titulom je notárska zápisnica notára JUDr. Ondreja Ďuriača so sídlom v Partizánskom,
N280/2005NZ2812/2005 zo dňa 23.01.2005 a predmetom exekúcie bolo vymoženie 8 640,- Sk s
príslušenstvom. Dňa 25.04.2005 bola exekučnému súdu doručená žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. K žiadosti bol pripojený návrh na vykonanie exekúcie a exekučný
titul. Poverením Okresného súdu Komárno 6Er/l95/2005-9 zo dňa 13.05.2005 bol poverený vykonaním

exekúcie exekútor Mgr. Katarína Baňarová, so sídlom Dunajská Streda, Kukučínova 1211/17 . Dňa
25.05.2009 bol exekučnému súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ktorým
navrhol poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60,
Bratislava. Stanovisko pôvodného exekútora bolo doručené exekučnému súdu dňa 02.07.2009 spolu
s rozpisom trov exekúcie. Uznesením Okresného súdu Komárno 6Er/195/2005-14 zo dňa 27.05.2010

v spojení s doplňujúcim uznesením Okresného súdu Komárno 6Er/195/2005-21 zo dňa 24.08.2010
bolo návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovené a vykonaním exekúcie bol poverený
súdny exekútor, JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom Bratislava, Záhradnícka 62, zároveň bolo vyslovené, že
o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora, súd rozhodne až rozhodnutím, ktorým sa exekučné
konanie skončí. Odvolanie pôvodného súdneho exekútora proti citovaným uzneseniam bolo odmietnuté

uznesením Krajského súdu v Nitre 9Coe/37/2011-34 zo dňa 28.04.2011 (pripojený spis Okresného súdu
Komárno 6Er/l95/2005).
Žalobca v priebehu konania predložil súdu dva znalecké posudky, ktoré si dal vypracovať. Znaleckým
posudkom č. 1/2014 Ekonomickej univerzity v Bratislave Znaleckého ústavu, Dolnozemská cesta 1,
Bratislava, zo dňa 17.01.2014 (ďalej aj „znalecký posudok č. 1/2014") bola daná odpoveď na otázku

zadávateľa - navrhovateľa o určenie výšky majetkovej škody, ktorá mala byť spôsobená nesprávnymi
úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov SR v exekučných konaniach a to
najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom
konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora s tým, že na základe vykonanej analýzy mzdových

nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému znalecký
kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej navrhovateľovi, pričom táto je diferencovaná
podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne: žaloby NZP a NP, pri ktorých exekučné okresné súdy mali
neskoro rozhodnúť, resp. nerozhodnúť o žiadosti o nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie - 30,76
eur, žaloby, pri ktorých exekučné okresné súdu mali neskoro rozhodnúť, resp. nerozhodnúť o žiadosti

o zmene exekútora - 31,68 eur (citovaný znalecký posudok). Ďalším znaleckým posudkom č. 1/2013
vypracovaného znalcom P.. X.. V.. Q. W., V.., Paneurópska vysoká škola, Tomášikova 20, Bratislava
zo dňa 24.06.2013 (ďalej aj „znalecký posudok č. 1/2013") bola zodpovedaná otázka zadávateľa,
teda navrhovateľa tak, že jednotlivé záväzné pramene práva Európskej únie a súvisiace nezáväzné
pramene práva EU, ktoré obsahujú alebo odkazujú na ustanovenie o rozhodcovskom konaní v tzv.

spotrebiteľských sporoch, vrátane súvisiacej judikatury Súdneho dvora EÚ k 01.júlu 2013 neobsahujú
výslovný zákaz rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch, tzn. právo EU všeobecne a
bez plnenia osobitných podmienok ochrany spotrebiteľa nezakazuje, aby majetkové spory, v ktorých
zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdomv rozhodcovskom konaní (označený znalecký posudok). Znalecký posudok č. 1/2014 bol doručený
navrhovateľovi dňa 26.02.2014, čo je zrejmé zo sprievodného listu označeného ako predloženie
originálu znaleckého posudku žalovanej a ktorý obsahuje podaciu pečiatku s dátumom 26.02.2014.

Dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej žalovaným
vychádzal z tej skutočnosti, že návrh na zmenu exekútora bol exekučnému súdu doručený dňa
25.05.2009, pričom o zmene súdneho exekútora bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Komárno
6Ei7195/2005-14 zo dňa 27.05.2010. Žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku bola
odporcovi doručená 23.04.2012. Všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 OZ nemohla

tak uplynúť pred dňom 23.04.2012, kedy bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o predbežné
prerokovanie nároku a preto návrh na začatie konania bol podaný včas a námietka premlčania nie je
dôvodná. V zmysle vyjadrenia žalovaného mu boli dňa 23.04.2012 doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Je pravdou, že už dňa 27.09.2012 bol súdu doručený návrh
vo veci a teda nebol podaný po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr, je však nepochybné, že ku dňu
rozhodovania súdu vo veci samej v tejto právnej veci rozsudkom vyhláseným na pojednávaní dňa

22.08.2014, lehota 6 mesiacov už uplynula.
Poukázal na to, že nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa názoru Ústavného súdu SR porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že
štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR z

7. mája 2013, sp. zn. IV. ÚS 471/2012-75). Ďalej je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej
činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva
porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce
všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny

orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (pozri napr. I. ÚS 86/02). Ústavný súd
už v tejto súvislosti uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne
aj pojem v „primeranej lehote" obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu
súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 70/02).

Vzhľadom na to, že exekúcia začala dňa 14.04.2005, na posúdenie veci bolo potrebné použiť
ustanovenie § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005. Uvedená právna
norma v spojení s § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku neustanovila povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného,
pretože k tejto zmene došlo až s účinnosťou od 01.09.2005 s tým, že konania začaté skôr sa dokončia

podľa práva platného do 31.08.2005. Exekučný súd nemohol porušiť právo žalobcu na rozhodnutie o
zmene exekútora v zákonom určenej lehote v označenej exekúcii vzhľadom k tomu, že v čase podania
návrhu na zmenu súdneho exekútora zákon žiadnu zákonnú lehotu na rozhodnutie o zmene exekútora
neustanovoval. Tým je nutné konštatovať, že nie je splnený prvý predpoklad zodpovednosti za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný postup. Nesprávny úradný

postup exekučného súdu nie je možné konštatovať ani z toho dôvodu, že na to, aby bolo možné
vyhovieť žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora, bolo potrebné vyzvať pôvodného súdneho
exekútora na predloženie exekučného spisu, stanoviska a vyúčtovania trov exekúcie. K ďalšiemu
predpokladu, ktorým je existencia škody sa uvádza, že v zmysle právnej úpravy v prípade podania
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora účinky pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie

zostávajú zachované a preto v súvislosti s rozhodnutím exekučného súdu o zmene exekútora nemohlo
dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody a ani nemateriálnej ujmy žalobcovi. Pre absenciu prvých dvoch
predpokladov nemôže byť splnený ani tretí predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou. Znalecký posudok č. 1/2013 a znalecký posudok č. 1/2014, ktorý si v
priebehu konania dal vypracovať navrhovateľ a ktoré tým pádom majú charakter na úrovni listiny ako

dôkazného prostriedku, sú pre súdenú vec bez väčšieho významu. Znalecký posudok č. 1/2013 rieši
otázku rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch v práve Európskej únie. Ďalší znalecký
posudok č. 1/2014 stanovuje výšku majetkovej škody žalobcu. Tieto znalecké posudky pre súdenú vec
nie sú dôležitým dôkazným prostriedkom, pretože predpoklad škody je bezpredmetný vzhľadom na
skutočnosť, že v konaní nie sú preukázané všetky tri predpoklady nároku na náhradu škody nesprávnym

úradným postupom, ktorými sú nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou.Rozhodnutie právne posúdil podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1., § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, §
17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 44 ods. 6, § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku.

Otrováchkonaniarozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.,tak,ževkonaníúspešnémužalovanémunepriznal
ich náhradu, pretože si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil žiadne trovy konania a ani zo
spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy konania vznikli.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa odňal účastníkovi

konania možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebnénazistenierozhodujúcichskutočnostíamalzato,žerozhodnutiesúduprvéhostupňavychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Namietal, že súd prvého stupňa v merite veci aplikoval novú právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti,

teda po založení zodpovednostného právneho vzťahu. Zdôraznil, že súd bol jednoznačne pri svojom
rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona
č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Mal za to, že súd svojím rozhodnutím de iure a de facto
aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.

Zároveň namietal, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej
neistoty i napriek tomu, že zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie
právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces
neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená

rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného.
Ďalej uviedol, že súd s poukazom len na skutočnosť, že on sám nepozná dôkazy, ktoré by ho
uspokojovali v tvrdení o výške škody, zamietol znalecké dokazovanie, tým mu znemožnil objektívnym
spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus jej vzniku a na zamietnutie znaleckého
dokazovania nemal súd žiadne udržateľné dôvody. Keďže výsledok znaleckého dokazovania mal tvoriť

jednej zo základov pre rozhodnutie všeobecného súdu vo veci samej, súd založil svoje rozhodnutie na
nedostatočne zistenom skutkovom stave.
Ďalej dôvodil tým, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami
a jeho povinnosťou je aplikovať platné právo a naviac jeho úvahy negujú stabilizovanú judikatúru
Európskehosúdupreľudsképráva,podľaktorejzodpovednosťštátuzaprieťahyvkonanívznikáajvtedy,

ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr. rozsah nevybavenej
súdnej agendy, nárast ekonomickej trestnej činnosti atď. Poukázal na to, že Dohovor zaväzuje zmluvné
štáty, aby organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý
zahŕňa aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote a pokiaľ súd a ani samotný štát neprijal žiadne
opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie, tento nedostatok mu nemôže byť dávaný za vinu. Za

prejavnesústredenejčinnostisúduprvéhostupňaoznačiljehopresvedčenieorozporeexekučnéhotitulu
so zákonom, v súvislosti s výsledkom konania, nakoľko vyhodnocoval skutočnosti, ktoré s predmetom
konania nesúviseli. Tým svoje rozhodnutie založil na nedostatočne zistenom skutkovom stave.
Uviedol, že ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu
návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou

je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe
ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci
samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201

OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) OSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený

minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 OSP) a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods.
2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudoksúdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v
zmysle § 219 OSP.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Žalobca sa podaným návrhom domáhal od žalovaného náhrady majetkovej škody v sume 175 eur
ako majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy v sume 663,84 eura, ktorá mu mala vzniknúť

nesprávnym úradným postupom súdu, v dôsledku nevydania rozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora
v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním
úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom
Komárno pod sp. zn. 6Er/195/2005. Majetková škoda predstavuje účelne vynaložené náklady spojené
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Vynaložil v tomto období

na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučného súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovanýchexekučnéhosúdu,napoštovnéatelekomunikačnévýdajespojenésurgovanímakontrolu

stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur, spolu sumu 175 eur. Nemajetkovú ujmu požadoval
ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom čase
stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, pričom pri výpočte vychádzal z alikvotného pomeru 55,32

eura za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to na základe aplikácie doktríny
ústavného súdu.
Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 6Er/195/2005 na základe návrhu
oprávneného podaného dňa 14.04.2005. Dňa 25.05.2009 doručil oprávnený súdu návrh na zmenu
exekútora a žiadal, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Súd

uznesením č.k. 6Er/195/2005-14 zo dňa 27.05.2010 návrhu oprávneného na zmenu exekútora vyhovel.
Odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní vôbec nekorešpondujú
s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založený napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa. Žalobca podal množstvo návrhov s rovnakým predmetom konania, pričom vo všetkých
konaniach podáva odvolania s totožným obsahom bez ohľadu na konkrétne okolnosti danej veci.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojim dispozičným úkonom

vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212
ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o
výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací
súd viazaný vždy.
Odvolacísúdsapriposudzovanídanejvecipretozaoberallennámietkamižalobcuuvedenýmivodvolaní

a procesným postupom súdu prvého stupňa predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozsudku z
hľadiska toho, či nedošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012, teda v čase, kedy malo dôjsť k spôsobeniu škody (ďalej
len citovaný zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 v znení do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ods. 2, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť" ) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa ods. 2, každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná
v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.
Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia

(oznámenia) rozhodnutia.
Podľa ods. 2, najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo
poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide
o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Podľa ods. 3, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania

žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 44 ods. 6 EP v znení účinnom od 01.03.2004 do 31.08.2005, ak oprávnený požiada súd o
zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie
poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však

vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 238 ods. 1 EP, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do
31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Z hľadiska dikcie ust. § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. nemožno stotožňovať porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote a zbytočné

prieťahy v konaní, pričom ide o osobitné dôvody nesprávneho úradného postupu. Ak zákonodarca
explicitne ustanovil, že za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, akýkoľvek extenzívny výklad by bol v
rozpore s účelom zákona. Pokiaľ nebola dodržaná zákonná 30-dňová lehota na rozhodnutie o návrhu
na zmenu exekútora (ak bola zákonom v danom období stanovená), takýto stav predstavuje nesprávny

úradný postup súdu.
Nesprávny úradný postup však bez splnenia ostatných predpokladov - vzniku škody a danosti príčinnej
súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, nezakladá vznik zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci.
Súd prvého stupňa nadbytočne citoval aj ustanovenie § 44 ods. 7, 8 EP, teda § 44 EP upravujúce zmenu

súdneho exekútora v znení účinnom od 01.09.2005 do 30.11.2006. Keďže exekučné konanie začalo
dňa 14.04.2005 (podaním návrhu na vykonanie exekúcie), s poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1
je potrebné na celé konanie aplikovať Exekučný poriadok v znení účinnom v čase začatia exekučného
konania. Nesprávne nadbytočné citovanie znenia § 44 EP platného v inom období však v konečnom
dôsledku nemá vplyv na správnosť napadnutého rozsudku, ktorý je vo výroku vecne správny.

Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov je osobitným zákonom upravujúcim zákonné predpoklady zodpovednosti štátu za
škodu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom je zodpovednosť objektívna bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Základnými
predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je jednak v danej veci vytýkaný nesprávny úradný postup

okresného súdu, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou. Prvým a zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je práve
nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených
zák. č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.

Keďže predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je súčasné - kumulatívne spojenie všetkých troch základných predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia
prvého predpokladu - nesprávneho úradného postupu nie je už potom dôvodné skúmať existenciu
vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom avznikom škody. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený a ak
ich preukáže, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže.
Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého

štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených
právnymi normami.
Vzhľadom k tomu, že v danej veci v čase začatia exekučného konania Exekučný poriadok nestanovil
lehotu na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu v
zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 514/2002 Z.z., čím nebol naplnený základný predpoklad pre zodpovednosť

žalovaného na náhradu škody a nemajetkovú ujmu, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny vo výroku podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak,
že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože si žiadne
trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.