Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/635/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899622
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2508899622.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: F. U., rod. J., nar. XX. F. XXXX, bytom G. XXX, zastúpenej
advokátkou: JUDr. PhDr. Jaroslava Balážiová, Trnava, Dolné Bašty 2, proti žalovanej: O. T., rod. W., nar.
XX. F. XXXX, bytom G. XXX, zastúpenej splnomocnenkyňou: E. Q., bytom G. XXX, o určenie hranice a
vlastníctva k pozemku, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany z 2. apríla 2015
č. k. 7C/117/2008-131 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie (v ktorom sa žalobkyňa domáhala určenia
hranice, ktorá je priamou spojnicou bodov 32-33 zameraná a vytýčená súdnym znalcom Ing. J.

Gerčákom v znaleckom posudku 7/2003 z 15. decembra 2003, ako aj určenia výlučného vlastníctva k
pozemkom vytvoreným geometrickým plánom č. 7/2003 z 20. decembra 2003), ktoré bolo prerušené na
návrh žalobkyne ako aj žalovanej. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov, poukazujúc na ustanovenie § 146 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku
č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil
ustanovením § 111 ods. 3 O. s. p., v zmysle ktorého absentoval návrh na pokračovanie v konaní,

pretože nebol podaný žalobkyňou ako ani žalovanou v lehote jedného roka od právoplatnosti uznesenia
oprerušeníkonania(kuktorémusúdpristúpilpodľa§110O.s.p.nazákladezhodnéhonávrhužalobkyne
a žalovanej).

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zrušenie a pokračovanie v
súdnom konaní a následným rozhodnutím vo veci samej. V odvolaní potvrdila zhodný návrh procesných

strán na prerušenie konania z dôvodu prípravy a spracovania technickej dokumentácie geodetom a
usporiadania právnych vzťahov aj k ďalším nehnuteľnostiam vo vlastníctve právnych predchodcov
účastníčiek, ktoré tvoria spolu so spornými pozemkami súvislý celok. Obidve účastníčky konania
iniciovali na príslušnom súde začatie konaní o náhradné prejednanie dedičstva po svojich právnych
predchodcoch, ktoré doposiaľ nie sú skončené. Vzhľadom k neukončeným dedičským konaniam nie
je zrejme dokončené ani spracovanie technického podkladu k riešeniu sporu. Napriek tomu, že nebol

podaný návrh na pokračovanie v prerušenom konaní, žalobkyňa má za to, že v konaní je potrebné
pokračovať z dôvodu trvania protiprávneho stavu pri užívaní navzájom susediacich pozemkov, ktorý stav
vyplýva z ich neupravených vlastníckych vzťahov.

Žalovaná navrhla uznesenie potvrdiť pre súhlas so zastavením konania. Dedičské konania po právnych
predchodcoch účastníčiek doposiaľ nie sú skončené v dôsledku čoho nemohol byť dokončený ani

geometrický plán, ktorý je v štádiu vývoja. So žalobkyňou sa však dohodli, že spor bude riešený
mimosúdne a tvrdenie žalobkyne o neustálych susedských sporoch nie je podľa nej pravdou.Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas účastníčka konania proti uzneseniu, proti ktorému je
prípustné odvolanie (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu odvolania

žalovanej (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne je nedôvodné.

Návrh na pokračovanie v konaní, ktoré bolo prerušené podľa § 110 O. s. p., boli oprávnené podať
účastníčky konania (žalobkyňa alebo žalovaná) najneskôr do jedného roka od právoplatnosti uznesenia

o prerušení konania. Uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť 28. decembra 2013,
pričom žalobkyňa ani žalovaná pokračovanie v konaní neiniciovali a v zákonom stanovenej lehote
jedného roka návrh na pokračovanie v konaní nepodali (hoci tak mohla urobiť ktorákoľvek z nich).

Ak nie je návrh na pokračovanie v konaní podaný v jednoročnej lehote, zákon súdu ukladá konanie
zastaviť (právna úprava neumožňuje fakultatívne posúdenie dôvodnosti zastavenia konania). V konaní

bolo nesporné, že účastníčky nepodali v konaní pred súdom prvého stupňa návrh na pokračovanie
v konaní, čím privodili procesný následok svojho pasívneho správania v podobe zastavenia konania.
Zákonodarca stanovením ročnej lehoty umožnil procesným stranám, aby spor na súde maximálne po
dobu jedného roka stagnoval (t.j. aby sa nevykonávali pojednávania a neplynuli lehoty podľa zákona).
Počas plynutia uvedenej lehoty mali obidve procesné strany možnosť zvážiť pokračovanie v konaní a

podať alebo nepodať návrh na pokračovanie v konaní, následkom čoho je zastavenie konania, o čom
boli účastníčky konania v uznesení o prerušení konania výslovne poučené. Procesné pravidlá súdneho
konania neumožňujú súdu pokračovať v konaní , ktoré bolo prerušené na návrh procesných strán, aj
bez návrhu, ako ani podanie návrhu na pokračovanie v konaní až po rozhodnutí súdu prvého stupňa.
Ten preto správne konanie zastavil podľa § 111 ods. 3 vety druhej O. s. p. (z dôvodu naplnenia zákonom

stanovených podmienok).

Žalobkyňa netvrdila žiadne skutočnosti ktoré by jej v budúcnosti bránili v uplatnení nároku voči
žalovanej. Aktuálne sa však obidvom procesným stranám nepodarilo zadovážiť podklady potrebné pre
pokračovanie v spore (dedičské konania zatiaľ neboli skončené, ako ani nebol vyhotovený geometrický

plán), ktoré môžu viesť aj k mimosúdnej dohode (čím sa predíde sporu, k čomu smerovalo práve
prerušenie konania).

Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade trov konania vzhľadom k tomu, že z procesného
hľadiska privodili zastavenie konania obidve účastníčky (žalobkyňa aj žalovaná) a to nepodaním návrhu

na pokračovanie v konaní. Preto nebol daný dôvod aplikovať odsek 2 §-u 146 O. s. p. a rozhodnúť o
priznaní náhrady trov prvostupňového konania jednej procesnej strane. S poukazom na uvedené bola
namieste aplikácia ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Z dôvodu, že odvolacie dôvody žalobkyne boli neopodstatnené, napadnuté uznesenie odvolací súd
podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania potom rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods.1O.s.p.tak,žežalovanej,ktorábolavodvolacomkonaníúspešná, náhradutrovkonanianepriznal,

keďže si túto náhradu neuplatňovala a z obsahu spisu jej trovy nevyplývali (§ 151 ods. 2 O. s. p.).

Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.