Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/643/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713205300
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2713205300.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny
Slováčekovej a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobkyne: Serraghis Loan Management Ltd., so
sídlom Afentrikas 4, Afentrika Court, Office 2, 6018 Larnaca, Cyprus, zast. splnomocnenkyňou: JÁNSKÝ
& PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, Nitra, Štúrova 13, IČO: 47 249 650, proti žalovaným: 1/ X.
Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E.. S. XX, XXX XX I., štátny občan SR a 2/ X. Q., nar. X.X.XXXX, trvale

bytom E.. S. XX, XXX XX I., štátny občan SR, o 1.201,27 eur a príslušenstvo, na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C/277/2013-80 zo dňa 8. júna 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov
prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú právo na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I/ uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni

54,22 eur spolu s 9% úrokom z omeškania od 5.2.2015 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku;II/vozvyškužalobužalobkynezamietolaIII/žalovaným1/a2/nepriznalnáhradutrovkonania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že právny predchodca žalobkyne uzatvoril 11. mája 2005 so
žalovanými zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej im bol poskytnutý úverový rámec vo
výške 630,68 eur (19 000 Sk). V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba premenlivá 11,35% p.a.,
splatnosť úrokov mesačne, k poslednému dňu v mesiaci, poplatok za poskytnutie úveru 2% z výšky

úverového rámca splatný pri podpise zmluvy, poplatok za správu úveru 0,20% mesačne z
výšky úverového rámca a konečná splatnosť úveru dňa 10.2.2006. Podľa čl. III. bod 1 sa doba trvania
zmluvy predlžovala vždy o dobu jedeného roka. Touto zmluvou sa Slovenská sporiteľňa a.s. zaviazala
poskytnúť žalovaným 1/ a 2/ úver takým spôsobom, že bude realizovať príkazy dlžníka na prevod alebo
výbery finančných prostriedkov z účtu uvedeného v č.l. I zmluvy aj v prípade, že nebude existovať
žalovaných pohľadávka z účtu a to do výšky úverového rámca. Čerpanie úveru je dlžník oprávnený
požadovať až do dňa konečnej splatnosti úveru, v rozsahu dohodnutého úverového rámca. Výška

úroku z omeškania ani výška iných poplatkov než poplatku za poskytnutie úveru a poplatku za správu
úveru, nie sú v zmluve uvedené. Zmluva obsahuje iba v článku II. v bode 6. odkaz, že veriteľ je
oprávnený od dlžníka požadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením.
Podľa bodu 3 je v prípade, ak bude rozsah čerpaného úveru väčší ako je úverový rámec v čase
pred termínom konečnej splatnosti, je dlžník povinný veriteľovi zaplatiť úrok z prečerpania vo výške
určenej veriteľom zverejnením zo sumy, o ktorú je rozsah čerpaných peňažných prostriedkov väčší

ako výška úverového rámca. Podľa bodu 5 pohľadávku veriteľa z poskytnutého úveru tvorí istina,
úroky, úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom. V zmysle bodu 7
za podmienok stanovených v zmluve je veriteľ oprávnený jednostranne zmeniť (znížiť alebo zvýšiť)výšku úverového rámca (novourčený úverový rámec) a dlžník s tým súhlasí. Podľa bodu 8 sa strany
dohodli, že splatné úroky a poplatky sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny. Dlžník v časti III. v
bode 5. prehlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi

a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlásil, že sa oboznámil so Sadzobníkom a súhlasí s ním,
pričom pre účely zmluvy sa VOP rozumejú VOP vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002. Žalobkyňa
predložila súdu Všeobecné obchodné podmienky s účinnosťou od 1.8.2002 pripravené na formulárovej
predtlačinepodpísanéodporcami.Podľabodu7.4.7.VOPjebankaoprávnenájednostrannemeniťvýšku
úrokovej sadzby, zmena výšky úrokovej sadzby je účinná rozhodnutím banky a podľa bodu 7.4.8. VOP

je banka oprávnená jednostranne meniť výšku úrokov z omeškania, zmena výšky úrokov z omeškania je
účinná rozhodnutím banky. Podľa bodu 14.1. VOP je banka oprávnená kedykoľvek započítať akékoľvek
svoje pohľadávky voči klientovi, proti akýmkoľvek pohľadávkam klienta voči banke a to bez ohľadu
na to, či sú budúce, alebo súčasné, podmienené, alebo nepodmienené. Podľa bodu 14.5. pokiaľ nie
je dohodnuté inak klient nie je oprávnený jednostranne započítať svoje pohľadávky voči banke proti
akýmkoľvek pohľadávkami voči klientovi. Podľa bodu 16.1.1. klient má povinnosť platiť banke poplatky

za služby poskytované bankou podľa sadzobníka platného v deň uskutočnenia spoplatňovaného úkonu
alebo poplatky dohodnuté v zmluve. Podľa bodu 16.1.2. ak nie je v sadzobníku údaj o splatnosti,
poplatok je splatný v deň vykonania úkonu, poplatky ako pohľadávku je banka oprávnená odpísať
klientovi z ktoréhokoľvek účtu klienta a započítať ju voči pohľadávkam vyplývajúcim z ktoréhokoľvek
účtu klienta vedeného v banke. Podľa bodu 16.1.3. je banka oprávnená sadzobník kedykoľvek meniť,

zmenu určí banka zverejnením. Podľa bodu 16.3.1. okrem poplatkov podľa sadzobníka podľa ust.
16.2.1. má klient povinnosť bezodkladne uhradiť banke všetky ďalšie náklady a výdavky, ktoré banke
vzniknú v súvislosti s uzatvorením, zmenami a ukončením zmluvného vzťahu ako aj s navrhovaným
vzťahom, najmä notárske, súdne, správne a iné poplatky, náklady na dokumentáciu, náklady na právne
služby, služby znalcov, daňových a ekonomických poradcov, prekladateľov a tlmočníkov. Oznámením o

postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2010 pôvodný veriteľ oznamoval žalovaným 1/ a 2/, že postupuje
pohľadávku vo výške 1 201,27 eur vyplývajúcu z kontokorentného úveru na spoločnosť APS Slovakia
a.s.. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 10.1.2011 spoločnosť APS Slovakia a.s. oznamoval
odporcom, že postupuje pohľadávku vyplývajúcu z kontokorentného úveru na spoločnosť Debtinvest
Limited. Pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca Zmluvou o postúpení pohľadávok č.

0920/2010/CE zo dňa 21.10.2010 postúpil na postupníka APS Slovakia a.s. pohľadávku voči žalovaným
1/ a 2/. Spoločnosť APS Slovakia a.s. ako postupca Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.11.2010
postúpil na postupníka Debtinvest Limited pohľadávku voči žalovaným 1/ a 2/. Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 10.4.2012 a k nej patriacou prílohou mal súd preukázané, že postupca Debtinvest
Limited postúpil na postupníka, ktorým je žalobkyňa v tomto konaní pohľadávku voči žalovaným 1/ a

2/, takže aktívna legitimácia v konaní svedčí žalobkyni, ktorá sa stala novým veriteľom žalovaných 1/
a 2/ nadobudnutím pohľadávky voči ním. Podľa výpisu z účtu žalovaných 1/ a 2/ mali účet založený
dňa 23.11.2004, účet bol vedený do dňa 21.10.2010, kedy bola pohľadávka odpísaná z debetného
účtu. Žalovaným 1/ a 2/ prišli na účet finančné prostriedky vo výške 16.157,51 eur, títo vybrali z účtu
finančné prostriedky vo výške 16.211,73 eur. Súdu boli predložené dve žiadosti o splátkový kalendár,

jedna zo dňa 18.1.2011 podpísaná žalovanou 1/ a druhá zo dňa 19.1.2011 podpísaná žalovaným 2/,
pričom v oboch formulárových tlačivách bol zakomponovaný tiež text o uznaní dlhu určeného čo do
dôvodu a výšky. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej
normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého
medzi účastníkmi a dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere vznikla ako spotrebiteľská zmluva.

Pôvodný veriteľ - banka, poskytol žalovaným 1/ a 2/ úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti
a títo prijali finančnú službu ako spotrebitelia. Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o
úvere je daná v § 497 Obch.z., ktorý je podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obch.z. absolútnym obchodom a
postavenie žalovaných v zmluve ako spotrebiteľov zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 3
ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a postavenie banky, ktorá poskytla podľa

predmetu svojho podnikania finančnej služby odporcom podľa zmluvy vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy je zrejmý z postavenia účastníkov
zmluvy, keď niet pochýb o tom, že pôvodný veriteľ je bankou, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti
je aj poskytovanie úverov, je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní
nevyplynulo, žeby odporcovia požadovali poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ. Súd posudzoval vzťah

účastníkov nielen podľa Obch.z., ale pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch a ustanovenia O.z.. Charakter spotrebiteľskej zmluvy zostáva zachovaný aj
po postúpení pohľadávky na navrhovateľa a nestráca sa zmenou v súčasnosti aktívne legitimovaného
účastníka - žalobkyňa, pretože tento sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky novým veriteľom-dodávateľom žalovaných, pričom nebolo pochýb ani o tom, že s postúpenou pohľadávkou prešlo aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Pri týchto záveroch sa súd zaoberal platnosťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a vyhodnotil zmluvu ako platnú, uzavretú podľa § 4

ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase jej uzavretia v písomnej forme a obsahujúcej
niektoré náležitosti podľa ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z. z.. V rámci súdnej kontroly danej
vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou, či
spotrebiteľská zmluva neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda či neobsahuje neprijateľnú podmienku.

Súdpoukazujenaustanovenie§52ods.2O.z.,podľaktoréhoustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú
vždy, ak je to na prospech strany - spotrebiteľa a odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Súd preskúmal Zmluvu o
kontokorentnom úvere zo dňa 11.2.2005 a zistil, že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, z ktorých
si žalobkyňa v konaní uplatňovala plnenie. Bol toho názoru, že neprijateľnou je podmienka daná

dodávateľom do článku II. bod 8, kedy sa zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a poplatky sa dňom
ich splatnosti stávajú súčasťou istiny. Zmluvná podmienka ako taká dáva možnosť dodávateľovi na konci
mesiaca úročiť spolu s istinou aj úroky a poplatky. Keď banka pripísala splatné úroky a splatné poplatky
dňom ich splatnosti k istine došlo následne k tomu, že spotrebiteľ platil ďalšie úroky a úroky z omeškania
aj z úrokov už pripísaných k istine a z poplatkov, pričom zmluvné strany sa nedohodli na tom, že

spotrebiteľ bude platiť úroky a úroky z omeškania z úrokov a z poplatkov a z tohto dôvodu je podmienka
neplatná. Ďalšiu neprijateľnú podmienku súd vidí článku II. v bode 6. podľa ktorého, v prípade omeškania
so splácaním istiny, úrokov, poplatkov a iných nákladov spojených s úverom je dlžník povinný zaplatiť
úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením. Na základe uvedenej podmienky pôvodný
veriteľ v rozpore s predpismi občianskoprávnymi účtoval odporcom úroky z omeškania spotrebiteľovi v

nezákonnej výške 26,40% ročne, čím poškodzoval spotrebiteľov pri vyrubovaní mu úrokov z omeškania
vo vyššej než zákonnej miere. Súd má za to, že ak veriteľ využil právo na úroky z omeškania vo
výške podľa Obch.z., a teda vo výške ďaleko vyššej než pripúšťa O.z., vo vzťahu k spotrebiteľom sa
jedná o neprijateľnú podmienku, v neprospech spotrebiteľov a značne poškodzujúcu spotrebiteľov na
ich práve byť v prípade omeškania s peňažným dlhom sankcionovaný podľa predpisov občianskeho

práva, konkrétne § 517 ods. 2 O.z. a k nemu vykonávaciemu právnemu predpisu Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z.. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že návrh bol podaný dôvodne iba
čiastočne. Z priložených listinných dôkazov mal preukázané, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalovanými
1/ a 2/ dňa 11.2.2005 Zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo
forme povoleného debetu k sporožírovému účtu s úverovým rámcom vo výške 630,68 eur. Výpisom z

účtu žalovaných má súd preukázané, že im prišli na účet finančné prostriedky vo výške 16.157,51 eur a
títo vybrali z účtu finančné prostriedky vo výške 16.211,73 eur. Žalovaní tak na istine nesplatili finančné
prostriedky celkom vo výške 54,22 eur. Konečná splatnosť úveru nastala podľa zmluvy dňa 10.2.2006,
pričom v zmysle článku II. bod 1 sa doba trvania zmluvy predlžovala vždy o dobu jedného roka. Podľa
výpisu z účtu bola pohľadávka z debetného účtu odpísaná dňa 21.10.2010. Keďže žalovaní ako dlžníci

nesplatili žalobkyni, resp. jeho právnemu predchodcovi svoj záväzok, súd zaviazal žalovaných spoločne
a nerozdielne na zaplatenie nesplateného zostatku poskytnutého úveru a to v sume 54,22 eur. Uvedenú
sumu mal súd za preukázanú z výpisu z účtu odporcov, odporcovia v konaní nepreukázali, že by túto
sumu navrhovateľovi, resp. jeho predchodcom splatili. Keďže sa žalovaní so splatením svojho dlhu v
sume 54,22 eur dostali do omeškania, súd priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 9% ročne,

avšak súd priznal úrok z omeškania až odo dňa 5.2.2015, čiže odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol
žalovaným 1/ a 2/ doručený návrh s prílohami, t.j. kedy sa títo dozvedeli, že ich záväzok voči žalobkyni
je splatný, vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala, že vyzvala žalovaných 1/ a 2/ na
zaplatenie celého záväzku. V zostávajúcej časti podaný návrh ako nedôvodný zamietol. Uplatňovaná
istina vo výške 716,01 eur je tvorená nezaplatenými peňažnými prostriedkami poskytnutými žalovaným

1/ a 2/ vo výške 637,32 eur, úrokmi 64,48 eur a poplatkami 14,21 eur. Istina predstavuje pomernú časť
dlhu bez úrokov, v podstate musí ísť vždy o sumu poskytnutých peňažných prostriedkov znížených o
úhrady dlžníka na túto sumu. Používanie pojmu istina tak, ako to urobila žalobkyňa je zavádzajúce,
keďže táto si vrátane „istiny“ v konaní uplatnila ešte poplatky vo výške 48,46 eur. Čo sa týka sumy
vyčíslenéhoúrokuvtomtosmerejenutnéuviesť,žesumaúrokubolažalobkyňouvyčíslenábezbližšieho

uvedenia výšky sadzby a príslušného obdobia, za ktorý je úrok počítaný a teda uplatňovaný a taktiež
z akej sumy. Špecifikácia tak, ako bola vykonaná zo strany splnomocnenca žalobkyne v podaní zo
dňa 4.3.2014 nebola dostatočná. Žalobkyňa uviedla, že základná úroková sadzba pre účely výpočtu
úrokov je uvedená v aktuálnych úrokových sadzbách pre poskytované produkty. Úroková sadzba nebolastanovená fixne, ale premenlivou sadzbou 11,35% ročne. Či sa táto sadzba menila a akým spôsobom,
tak súdu nebolo poskytnuté ani vo forme tvrdení ani vo forme dôkazov. Keďže žalobkyňa žiadala priznať
úroky vypočítané pravdepodobne úročením úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a istiny, súd návrh

v tejto časti zamietol ako celok, nakoľko sa z predložených listinných dôkazov nedalo oddeliť to, čo
tvorí nárokovateľnú sumu na úroku a čo už nie. Čo sa týkalo nepriznaných poplatkov vo výške 14,21
eur vyčíslených ako súčasť „istiny“ a poplatkov vo výške 48,46 eur v tomto smere súd uvádza, že
uvedené poplatky, t. j. ich druh či výšku žalobkyňa bližšie označila až v podaní zo dňa 4.3.2014, keď
uviedla, že sa jedná o poplatky za výpisy z úverového účtu, za výbery z bankomatu, za zrušenie účtu,

za vedenie účtu a za vyhotovenie a doručenie výpisu. Vzhľadom na skutočnosť, že uzatvorená zmluva
neobsahovala údaj o takýchto poplatkoch, v zmysle § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ
nemôže od spotrebiteľa požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere
a preto súd nárok na tieto poplatky zamietol. Súdu bola síce predložená časť sadzobníka poplatkov,
kde sa nachádzali poplatky za vyhotovenie výpisu, poplatok za vedenie účtu a poplatok za zrušenie
účtu, avšak tento sadzobník bol bez uvedenia dátumu účinnosti a preto ho súd ako dôkaz nebral do

úvahy, nakoľko ním nebolo preukázané, za aké obdobie bolo možné takéto poplatky účtovať. V zmluve
je uvedený poplatok za správu úveru vo výške 0,20% mesačne z výšky úverového rámca, avšak ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, z ktorej súd nepriznal plnenie. Vedením úverového účtu banka
realizuje svoju evidenčnú činnosť pri poskytnutí finančných prostriedkov, úverov klientom a slúži banke
na sledovanie stavu plnenia na svojich účtoch zo strany dlžníka. Účet si banka vedie vo svoj prospech a

nie v prospech dlžníka, ktorý nie je odkázaný na prehľad o stave splácania úveru. Banka teda dlžníkom
neposkytuje vedením úverového účtu žiadnu odplatnú službu v prospech dlžníkov. Banka ako dodávateľ
finančnej služby musí poznať účel vedenia úverového účtu a musela vedieť, že ide o neprijateľnú
podmienku, spôsobujúcu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a poznať aj právny následok neplatnosti

takejto neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd nepriznal žalobkyni
ani ňou na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky žalované úroky z omeškania v sume 436,80 eur
žiadané v nezákonnej výške a z kapitalizovanej istiny.

2.Protitomutorozsudkupodalavzákonnejlehoteodvolaniežalobkyňaatoprotivýroku,ktorýmsúdprvej

inštancie vo zvyšku jeho žalobu zamietol a tiež vo výroku o trovách prvoinštančného konania, pretože
toto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže v konaní
došlokvadámpodľa§221ods.1O.s.p.,keďsúdprvejinštancienepoužilsprávneustanovenieprávneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci. Žalobkyňa uviedla, že žalovaní 1/ a 2/ písomne uznali svoj dlh a to čo do dôvodu aj výšky. Súd
prvej inštancie sa však s týmto nevysporiadal.

3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili, samostatný odvolací návrh nepodali.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 - Civilného
sporového poriadku - ďalej len C.s.p., použitého s odkazom na § 470 C.s.p.), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného O.s.p., akt. 362 ods. 1 C.s.p.),
oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt. §
359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a §

202 O.s.p. účinného v čase podania odvolania s použitím § 470 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p. aj § 127 a § 363 C.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 O.s.p., akt. § 379 C.s.p.) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p., ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), pritom viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil

súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v

zmysle § 387 ods. 1 C.s.p..5. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 385 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie odvolacieho pojednávania nevyžaduje dôležitý verejný záujem.

6. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), účinným od 1.7.2016, bol
zrušený doterajší procesný predpis o konaní pred súdom - zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto je ho v zmysle § 470 ods. 1 C.s.p. potrebné
aplikovať aj na toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Zohľadňujúc vzájomný
vzťah ustanovení § 470 ods. 1 C.s.p. a § 470 ods. 2 C.s.p. odvolací súd konštatuje, že nová právna
úprava vychádza síce z princípu okamžitej účinnosti procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 C.s.p.),
rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2
C.s.p.). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o odvolaní

a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného
dňa a so všetkými dôsledkami. Úplná účinnosť týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri
odvolaniach podaných proti rozhodnutiam vydaným súdom prvej inštancie od uvedeného dňa.

7.Pretožeodvolacísúdvplnomrozsahupreberásúdomprvejinštanciezistenýskutkovýstav,nazáklade

ktoréhodospelksprávnymskutkovýmzáverom,pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdenie
nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,
ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2
C.s.p. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé

písomné vyhotovenie rozhodnutia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať
už len nasledovné:

8. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 3C/277/2013 je
nárok žalobkyne voči žalovaným 1/ a 2/ v sume 1.201,27 eur a príslušenstva na základe zmluvy o
kontokorentnom úvere.

9. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na rozsah odvolacieho prieskumu vymedzeným

odvolacími dôvodmi žalobkyne s poukazom na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku je vyriešiť
otázku uznania dlhu žalovanými 1/ a 2/.

10. Nemožno spochybniť tú skutočnosť, že v danom spore ide o vzťah spotrebiteľský, keďže pôvodný
veriteľ, t. j. Slovenská sporiteľňa, a.s. vystupovala v tomto zmluvnom vzťahu ako dodávateľ a žalovaná

ako spotrebiteľ, za ktorých okolností je potrebné aplikovať ex offo všetky ustanovenia vzťahujúce sa
na spotrebiteľa a jeho ochranu a zabezpečiť tak ex offo súdnu kontrolu zmluvného vzťahu pôvodných
účastníkov. Súd prvej inštancie takto postupoval a písomne uzatvorenú zmluvu aj s dodatkom podrobil
ex offo súdnej kontrole.

11. Dohoda o uznaní dlhu ako aj prípadná dohoda o splátkovom kalendári, jednoznačne vychádzala
zo zmluvy medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovanými 1/ a 2/, ktorá vzhľadom na charakter
zmluvných strán je spotrebiteľskou zmluvou a pri jej posudzovaní sa uplatňujú zásady v ustanoveniach
O.z. upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl. O.z.), ako aj ustanovenia zákona o ochrane
spotrebiteľa, ale najmä vzhľadom na členstvo Slovenskej republiky v EÚ, aj Smernicu rady č. 93/13/EHS

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

12.Súdnakontrolaneprimeranostizmluvnýchpodmienokvosvetlečl.6ods.1Smernicerady93/13/EHS
onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchdopadánaštandardnéprodukty(typovézmluvy)a
to tak na pôvodnú zmluvu, ako aj všetky formulárové zmeny a doplnky. Z vlastnej aplikačnej praxe môže

súd potvrdiť, že pri dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach ide o rovnaký formulár
vo viacerých prípadoch a je evidentné, že spotrebiteľ nemôže na tomto tlačive nič meniť. Text dohody
je vopred pripravený žalobkyňou, resp. právnym predchodcom a žalovaní 1/ a 2/ nemali možnosť jeho
obsah (najmä vo vzťahu k uznaniu dlhu) vopred ovplyvniť. Takúto dohodu je podľa názoru odvolaciehosúdu potrebné vnímať ako neplatnú, pretože je v rozpore s dobrými mravmi a nepochybne výrazne
zhoršuje postavenie žalovaných 1/ a 2/ ako spotrebiteľov vo vzťahu k žalobkyni, jej uzavretie je výlučne
v záujme žalobkyne, resp. právneho predchodcu, ktorý jej uzavretie dosiahol v rozpore s ustanoveniami

o ochrane žalovaných 1/ a 2/ ako spotrebiteľov.

13. Vychádzajúc z podstaty práva na ochranu spotrebiteľa, ktoré je založené na tom, že spotrebiteľ
z dôvodu svojej neskúsenosti alebo neznalosti nie je schopný konkurovať v obratnosti vyškoleným a
skúseným profesionálom znalým práva a techník moderného obchodu, nemožno spôsobu, ktorý zvolila

žalobkyňa, poskytnúť ochranu. Len ťažko možno predpokladať, že žalovaní mali záujem o uznanie
svojho záväzku a boli si vedomí jeho právnych následkov. Dohoda o splátkovom kalendári a uznaní
záväzku sa žalovaným predkladá na podpis na vopred pripravenom formulári, kde okrem dvojstranného
právneho úkonu vo forme dohody o splátkach sa vloží aj pre žalovaných zjavne nevýhodný jednostranný
úkon uznania záväzku. Žalovaní podpísaním dohody nič nezískali, ale naopak, naoko „vlastným“
úkonom si z vôle právneho predchodcu žalobkyne svoje postavenie podstatne zhoršili, keď napr. v

dôsledku uznania záväzku dochádza k predĺženiu premlčacej doby (§ 110 ods. 1 O.z. ). Ako dôvodil aj
prvoinštančný súd, k podpisu dohody o uznaní záväzku došlo za použitia nekalej obchodnej praktiky, t.j.
konania v rozpore s dobrými mravmi. Takýto jednostranný právny úkon je potom potrebné vyhodnotiť ako
absolútne neplatný, od počiatku neexistujúci a samozrejme nespôsobujúci následky, t.j. v konkrétnom
prípade nedošlo platne k uznaniu záväzku. Podľa názoru odvolacieho súdu podľa § 55 ods. 1 O.z.

sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa nesmie vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje postavenie. Jeho
postavenie nesmie byť zhoršené ani s jeho súhlasom.

14. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už

za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.

Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09
a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami
prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

15. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu žalobcu v napadnutej
(nezastavenej) časti zamietol, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods.
1 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti, vrátane vecne správneho a odvolaním osobitne
nenapadnutého výroku o náhrade trov konania potvrdil.

16. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

17. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.,

§ 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne plne úspešným žalovaným 1/
a 2/ priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške a to z dôvodu, že strana, ktorá
mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá
vo veci úspech nemala.21. Kprijatiutohtorozhodnutiadošlopomeromhlasov3:0,čižejednomyseľne(čl.I§3ods.9posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).