Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109212124
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4109212124.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: Y. M., bytom D. A., T. XXX/
XX, zastúpenej JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom so sídlom Bratislava, Kutlíkova 17, proti
žalovanému:Slovenskárepublika,zastúpenáMinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,sosídlom
Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Nitra z 15. októbra 2014, č. k. 12C/106/2009-530 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom
náhrady škody za trovy obhajoby sumu 3.302,79 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň

o trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením s poukazom na ust.
§ 151 ods. 3 OSP. Právne vec posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1 a 2, § 2, § 3, § 5 ods. 1 a
2, § 8, § 9 ods. 1, § 10, § 20, § 21 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, § 17 ods. 1, 2 a 3, § 27 ods. 1,
2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov, čl. 7 ods. 5, čl. 17 ods. 1, čl. 46 ods. 3, čl. 154c ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej ako „Ústava“), čl. 5 ods. 1, 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej ako „Dohovor“), § 11, § 13 ods. 1, 2, 3 a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej ako
„OZ“). Ďalej uviedol, že výška priznanej škody bola preukázaná príjmovými pokladničnými dokladmi, z
ktorých bolo zrejmé, že žalobkyňa vyplatila dňa 08. 07. 2003 JUDr. Jánovi Geregovi, advokátovi, sumu
59.500 Sk, dňa 04. 07. 2003 JUDr. Stanislavovi Jakubčíkovi, advokátovi, sumu 30.000 Sk a dňa 09.
07. 2003 JUDr. Stanislavovi Jakubčíkovi, advokátovi, sumu 10.000 Sk, spolu 99.500 Sk = 3.302,79
eura. Uvedená suma bola vynaložená len na trovy trestného konania, ktorú sumu zaplatila zo svojich
finančných prostriedkov prostredníctvom príbuzných za vybavenie trestnej veci ako zmluvnú odmenu.

Všetky tri príjmové pokladničné doklady sú z júla 2003, pričom ide o obdobie, kedy bola žalobkyňa
vo väzbe. Z tejto skutočnosti jednoznačne vyplýva príčinná súvislosť so zaplatením zmluvnej odmeny
súvisiacou s úkonmi a právnymi službami vykonávanými v súvislosti s trestným stíhaním žalobkyne, a
nie so správnym konaním, ktoré prebiehalo neskôr, pretože žalobkyňa si podávala žiadosť o prijatie do
služobného pomeru až dňa 23. 01. 2009. Skonštatoval, že v prípade žalobkyne sa jednalo o
nutnú obhajobu. Náklady vynaložené na trovy za úkony obhajoby sú v príčinnej súvislosti s nezákonným
rozhodnutím, pretože boli týmto rozhodnutím vyvolané. V danej veci sa jednalo o zmluvnú odmenu podľa

v tom čase platnej vyhlášky o odmenách advokátov, a preto jednotlivé úkony právnej pomoci neboli
zdokumentované. Poukázal pritom na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 175/2005, ako aj ustanovenie § 5
ods. 1 písm. b/ vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, podľa ktorého sa zmluvná odmena určuje paušálnou sumou (paušálna odmena), akoaj s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 22C/265/2009 a rozsudok Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/106/2013 v obdobnej veci. Mal za to, že rozsah náhrady skutočnej škody
v prípade zodpovednosti štátu podľa zák. č. 58/1969 Zb., nie je obmedzený tarifnou odmenou. Jednalo

sa o zmluvnú odmenu - paušálnu odmenu, ktorú bolo možné takto dojednať, pretože takéto dojednanie
bolo v súlade s právnou úpravou v trestnom konaní, ako aj s právnou úpravou o odmenách advokátov
pri poskytovaní právnej pomoci. Poukázal pritom aj na výpoveď zástupcu žalovaného na pojednávaní
dňa 26. 10. 2009, ktorý uviedol, že nárok žalobkyne, čo sa týka trov obhajoby, uznáva (č. l. 52 spisu).

2.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný,domáhajúcsazmenynapadnutého
rozsudku a zamietnutia žaloby ako nedôvodnej. Mal za to, že súd prvej inštancie opätovne neskúmal,
či náklady na trovy obhajoby skutočne uhradila žalobkyňa, keďže tieto boli uhradené počas jej väzby.
Sama žalobkyňa uviedla, že nemala žiadne finančné prostriedky a z výsluchov svedkov nevyplynulo, že
finančné prostriedky od rodinných príslušníkov jej boli odovzdané. Súd teda neskúmal, či došlo k vzniku
škody. Namietal, že v konaní predložené doklady o uhradení súm za obhajobu nie je možné považovať

za hodnoverný dôkaz preukazujúci vznik skutočnej škody vyjadrenej objektívnou hodnotou na strane
žalobkyne v podobe úhrady trov obhajoby, ktoré vznikli žalobkyni v príčinnej súvislosti s väzbou. Bol
toho názoru, že v prípade zodpovednosti štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá len za
trovy nutnej obhajoby, ktoré boli účelne vynaložené. Dodal, že je potrebné rozlišovať medzi zmluvne
dohodnutounáhradoutrovprávnehozastúpeniaasúdompriznávanouvýškoutrovprávnehozastúpenia.

Zmluvne dohodnutá odmena nemá vplyv na určovanie náhrady trov konania. V tejto súvislosti poukázal
na ust. § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. a mal za to, že ak zmluvná odmena presiahne tarifnú odmenu
za vykonané úkony obhajoby, za takýto rozdiel nemôže zodpovedať štát, ktorý nebol účastníkom
zmluvného vzťahu a nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť jej obsah, preto navyše zaplatené trovy
obhajobyzaťažujúžalobkyňu.Uzavrel,žežalobkyňaneuniesladôkaznébremeno,pretoženepreukázala

vznik škody a jej výšku.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu sa stotožnila v celom rozsahu s výrokom napadnutého
rozhodnutia a navrhla ho ako vecne správny potvrdiť. Opätovne poukázala na listinné dôkazy, a to najmä
na príjmové pokladničné doklady a na ďalšie dôkazy vykonané súdom prvej inštancie. Argumentovala,

že v zmysle ust. § 442 OZ sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Preukázala, že sumu 3.302,79 eura
vyplatila svojím obhajcom v dôsledku začatia trestného stíhania voči nej. Poukázala na znenie § 22 vyhl.
č. 163/2002 Z. z., účinnej od 01. 07. 2004, v zmysle ktorého výška odmeny zvoleného obhajcu nie je
touto vyhláškou regulovaná. Toto obmedzenie bolo stanovené až zákonom č. 514/2003 Z. z., v § 18 ods.
3, ktorý však na daný prípad nemožno aplikovať.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej ako
„CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou konania v zákonom stanovenej lehote
na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP,

prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti
ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a
preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza doúvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné

dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd sa plne
stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako
na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti záverov súdu
prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalovaného odvolací súd uvádza, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a tým aj preskúmateľné.

10. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny

orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

11. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 58/1969 Zb., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

12. Podľa § 2 zák. č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú
tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

13. Podľa§3zák.č.58/1969Zb.,aknejdeoprípadyhodnéosobitnéhozreteľa,možnonároknanáhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti

nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

14. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe
má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo
ak bol spod obžaloby oslobodený.

15. Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody nemá ten, a) kto si väzbu zavinil sám,
najmä tým, že pokusom o útek alebo iným svojím konaním dal príčinu pre obavy, ktoré boli dôvodom
väzby alebo jej predĺženia, b) kto bol spod obžaloby oslobodený alebo proti komu bolo trestné stíhanie
zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená

milosť alebo že trestný čin bol amnestovaný.

16. Podľa§9ods.1zák.č.58/1969Zb.,nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,
ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred
prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v

trestnomkonaní,akoajvkonanípredštátnymnotárstvomalebomiestnymľudovýmsúdom,jeústredným
orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom
stupni.Akvšakideorozhodnutievydanévtrestnomkonaníprotiosobámpodliehajúcimvojenskejsúdnej
právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných
prípadoch je týmto orgánom, a) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Československej socialistickej

republiky, federálny ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom
bolo nezákonné rozhodnutie vydané, b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej
socialistickej republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy,
v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takéhoto ústredného orgánu, Ministerstvo
spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie

(§ 1 ods. 1).17. Podľa § 10 zák. č. 58/1969 Zb., ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich
mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

18. Podľa § 20 zák. č. 58/1969 Zb., pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené
v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

19. Podľa § 21 zák. č. 58/1969 Zb. strata na zárobku sa uhrádza, aj keď nejde o škodu na zdraví.

Ustanovenie § 447 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí v týchto prípadoch obdobne.

20. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z. z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením

osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe a d)
nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z. z.).

21. Podľa§9ods.1a2zák.č.514/2003Z.z.štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

22. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

23. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

24. Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa

určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

25. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje
na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a
na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

26. Podľa § 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré

boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

27. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

28. Vsúdenejvecizobsahuspisuadoterajšiehopriebehujezrejmé,žežalobkyňasvojnároknanáhradu
škody odvodzovala z uznesenia o začatí trestného stíhania Krajského úradu justičnej polície PZ v Nitre
ČVS: KÚJP-17/OVVK-2003-SY zo dňa 01. 07. 2003. Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 2Tpr
68/03 zo dňa 05. 07. 2003 bola žalobkyňa vzatá do väzby dňom 02. 07. 2003, kde bola do 22. 08. 2003.
Trestné stíhanie žalobkyne bolo uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR VII

Gv117/04-114zodňa18.01.2008zastavenévzmysle§215ods.1písm.c/Trestnéhoporiadku,pretože
bolonepochybné,žeskutoknespáchalaobvinená,ktoréuznesenienadobudloprávoplatnosťdňa19.02.
2008. Uznesenie o začatí trestného stíhania považovala žalobkyňa za nezákonné, lebo nemalo byť voči
nej vôbec vedené, pretože v konečnom dôsledku bolo trestné stíhanie zastavené. Súd prvej inštancievo veci rozhodol rozsudkom č. k. 12C/106/2009-386 zo dňa 27. 06. 2012 a uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyne titulom náhrady škody za trovy obhajoby sumu 3.302,79 eura, titulom náhrady škody
za stratu na zárobku sumu 1.363,61 eura a titulom nemajetkovej ujmy sumu 33.120 eur a to všetko do 3

dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku sa odvolali
strany sporu, žalobkyňa v časti, v ktorej jej bola priznaná nemajetková ujma vo výške 33.120 eur a v
časti, v ktorej bola žaloba zamietnutú, žalovaný v časti, v ktorej bola žalobkyni priznaná náhrada za
trovy obhajoby vo výške 3.302,79 eura a do výroku, ktorým bola žalobkyni priznaná nemajetková ujma
vo výške 33.120 eur. O odvolaniach rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 6Co/168/2012-459 zo

dňa 25. 09. 2013, ktorý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa trov
obhajoby vo výške 3.302,79 eura zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie, odvolacie konanie
o odvolaní žalobkyne v časti týkajúcej sa zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 33.120 eur zastavil,
v časti týkajúcej sa zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 33.120 eur a v zamietajúcej časti rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil. Predmetom ďalšieho konania tak zostal len nárok žalobkyne na náhradu
škody za vyplatené trovy obhajoby, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom.

Predmetom tohto odvolacieho konania zostala výška týchto trov, keďže nárok žalobkyne na ich náhradu
bol nesporne preukázaný, a navyše, žalovaný samotný nárok žalobkyne na ich náhradu nepoprel a
uznal. Žalovaný v odvolaní namietal iba výšku s tým, že zodpovedá len za trovy nutnej obhajoby, ktoré
boli účelne vynaložené, a nie za celú zmluvne dohodnutú odmenu obhajoby.

29. V uvedenej veci už bola vyriešená otázka aplikácie právneho predpisu na daný prípad. Vzhľadom na
to,žeuznesenieovzneseníobvinenia,akoajuznesenieovzatídoväzbybolivydanézaúčinnostizákona
č. 58/1969 Zb., je nesporné vzhľadom k vyššie uvedenému, že ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie
zastavené alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov
podľa ust. § 1 - § 4 zák. č. 58/1969 Zb., zásadné právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o

začatí trestného stíhania. Uvedené právo nemá ten, kto si obvinenie zavinil sám a ten, kto bol spod
obžaloby oslobodený, alebo bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný
trestný čin zodpovedný alebo, že mu bola udelená milosť alebo, že trestný čin bol amnestovaný.

30. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie

správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke. Iba zvýrazňuje, že vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa preukázala výšku škody konkrétnymi príjmovými
pokladničnými dokladmi, z ktorých je zrejmé, že dňa 08. 07. 2003 vyplatila JUDr. Jánovi Geregovi,
advokátovi, sumu 59.500 Sk, dňa 04. 07. 2003 JUDr. Stanislavovi Jakubčíkovi, advokátovi, sumu 30.000
Sk a dňa 09. 07. 2003 JUDr. Stanislavovi Jakubčíkovi, advokátovi, sumu 10.000 Sk, spolu 99.500.-

Sk = 3.302,79 eura. Zároveň bola preukázaná aj príčinná súvislosť vynaložených trov obhajoby s
nezákonným rozhodnutím, pretože všetky sumy boli zaplatené v čase, keď žalobkyňa bola vo väzbe,
prostredníctvompríbuzných,zavybavenietrestnejveci-išloozmluvnúodmenuavšetkybolivynaložené
len na trovy trestného konania. Súd prvej inštancie správne poukázal aj na skutočnosť, že všetky tri
príjmové pokladničné doklady sú z júla 2003, teda z obdobia, kedy bola žalobkyňa vo väzbe, v čom

tiež vzhliadol príčinnú súvislosť, že zaplatená zmluvná odmena súvisí s úkonmi a právnymi službami
vykonávanými v súvislosti s trestným stíhaním žalobkyne. Je teda nutné uzavrieť, že sa jednalo o nutnú
obhajobu a náklady vynaložené na trovy za úkony obhajoby sú v príčinnej súvislosti s nezákonným
rozhodnutím, pretože nesporne boli týmto rozhodnutím vyvolané.

31. K námietkam žalovaného, uvedeným v odvolaní, odvolací súd poukazuje na ust. § 442 ods. 1 OZ,
v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Aj skutočná škoda, aj ušlý zisk je majetkovou
ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú niekto iný spôsobil
poškodenému. Následky tejto majetkovej ujmy možno spravidla odstrániť peňažným plnením. V danom
prípadeskutočnouškodoubolinákladyžalobkynevzniknutéavynaloženévspojitostisuplatnenímpráva

na obhajobu v trestnom konaní, a to bez ohľadu na účelnosť ich vynaloženia, nakoľko súd v tomto
konaní nerozhoduje o výške trov konania, ale o sume, o ktorú sa zmenšil majetok žalobkyne v súvislosti
s vedením trestného konania voči nej. V predmetnej veci teda nejde o posudzovanie výšky odmeny
advokáta a ani o posudzovanie účelnosti vynaložených trov obhajoby, ale o posúdenie toho, o čo sa
majetok žalobkyne ako poškodenej zmenšil v príčinnej súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia.

Skutočnou škodou teda v danom prípade je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v
znížení už existujúceho majetku poškodenej. Náklady konania vedúce k zastaveniu trestného stíhania
boli žalobkyňou vynaložené preukázateľne v príčinnej súvislosti s týmto rozhodnutím a boli primeraným
a nutným krokom k dosiahnutiu spravodlivosti.32. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).