Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/715/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712201941
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2712201941.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny

Slováčekovej a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobkyne: G. Z., rod. X., nar. XX. T. XXXX, bytom
U., J.. P. XXXX/XX, zast. všeobecným splnomocnencom: JUDr. Y.O., D. XX, proti žalovanému: L. T.,
nar. X. Y. XXXX, bytom W., W. XXX, zast. advokátom: JUDr. Peter Schmidl, Malacky, Malé námestie
5402/1A, o 15.000 eur a príslušenstvo, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica
č.k. 2C/44/2012-226 zo dňa 31. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 15.000
eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 7.10.2010 do zaplatenia a povinnosť nahradiť jej trovy
konania v sume 900 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 34, § 37 ods. 1, § 41a ods. 1 a
2, § 43a ods. 1-4, § 44 ods. 1-3, § 46 ods. 1 a 2, § 49, § 49a, § 588 a § 589 O.z. (Občianskeho zákonníka)
poukazom aj na procesné ust. § 142 ods. 3 O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku).

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa a žalovaný ako kupujúci uzatvorili
dňa 4.10.2010 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol rodinný dom s. č. XXX na pozemku parc. č.
1898 a pozemok parc. č. 1898 vo výmere 134 m2. Účastníci konania uzatvorili taktiež kúpnu zmluvu,
kde žalovaný bol v postavení predávajúceho a žalobkyňa v postavení kupujúcej, avšak
nárok uplatnený v danom konaní nevyplýva z predmetnej zmluvy. Kúpna zmluva, z ktorej vyvodzuje
žalobkyňa nárok uplatnený žalobou, bola uzatvorená písomne, čím bolo dodržané ustanovenie § 46

O.z., podľa ktorého písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností. Cena predmetu
kúpnej zmluvy bola uvedená v čl. III zmluvy a bola určená dohodou zmluvných strán. Zmluvné strany
sa dohodli na kúpnej cene 43.000 eur. V čl. IV. kúpnej zmluvy sa kupujúci zaviazal zaplatiť kúpnu cenu
predávajúcej v hotovosti pri podpísaní kúpnej zmluvy a jej predložení na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností Správy katastra Skalica. Súd mal v konaní preukázané a bolo to aj účastníkmi
potvrdené, že kupujúci predávajúcej kúpnu cenu nezaplatil. Z výpovede žalobkyne mal prvoinštančný
súd preukázané, že táto mala záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu a bola to jej skutočná vôľa. Žalovaný v

konaní uviedol, že pre neho nebolo rozhodujúce aké zmluvy budú uzatvorené, súhlasil s tým, čo navrhla
jeho bývalá manželka a teda súhlasil s uzatvorením kúpnych zmlúv na predmetné nehnuteľnosti. Na
základe tohto tvrdenia žalovaného sa súd v prvom rade zaoberal otázkou platnosti právneho úkonu
urobenéhožalovaným.Podľaustanovenia§37ods.1O.z.právnyúkonsamusíurobiťslobodneavážne,určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Zákon vyžaduje pre platnosť právneho úkonu, aby právny úkon
bolurobenýslobodne.Otakýtoprávnyúkonidevtedy,akkprejavuvôlenebolúčastníkprinútenýurčitými
skutočnosťami, bez ktorých by k takému úkonu nedošlo. Slobodu vôle konajúce vylučuje predovšetkým

násilie a bezprávna vyhrážka. V prípade, ak by konajúca osoba vykonala právny úkon pod hrozbou
násilia, prípadne bezprávnej vyhrážky, čo musí byť v konaní preukázané, išlo by o absolútne neplatný
právny úkon. Žalovaný pred súdom nepreukázal a ani netvrdil, že bol k uskutočneniu právneho úkonu,
ktorým bolo uzatvorenie kúpnej zmluvy, nejakým spôsobom prinútený. Práve naopak, uviedol, že mu
bolo jedno akú zmluvu podpíše, pričom súhlasil s tým, čo navrhla jeho bývalá manželka, teda súhlasil

s uzatvorením kúpnej zmluvy. Pre platnosť právneho úkonu zákon ďalej vyžaduje, aby bol právny
úkon urobený vážne. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právneho
úkonu. Vôľa nie je vážna, ak prejavujúci nechcel vyvolať právne následky, ktoré by inak nenastali.
Žalobkyňa pred súdom tvrdila, že mala jednoznačný záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu. Počas konania
žalovaný uviedol, že v prípade, ak by mal doplácať kúpnu cenu, tak by s takýmto právnym úkonom
nikdy nesúhlasil. Túto skutočnosť však žalobkyni pred podpisom kúpnej zmluvy neoznámil a ani to počas

konania nikdy netvrdil. Žalobkyňa tak pri podpise kúpnej zmluvy nemohla mať vedomosť o nedostatku
vážnosti vôle zo strany žalovaného. Okolnosti, za ktorých prišlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy tomu ani
nenasvedčovali, nakoľko kúpne zmluvy nechal vypracovať žalovaný, tieto osobne priniesol do domu
žalobkyne a kúpne zmluvy bez akýchkoľvek výhrad podpísal. Na základe uvedených skutočností všetko
nasvedčovalo tomu, že uzatvoriť kúpnu zmluvu bolo vôľou žalovaného a žalobkyňa tak dôverovala jeho

prejavu s tým, že právny úkon vznikol v súlade s týmto jeho prejavom. Ak by právny poriadok túto
opodstatnenú dôveru nechránil a každý by sa mohol kedykoľvek odvolať na to, že jeho vôľa nebola
vážna, nikdy by nebolo isté, či právny úkon vôbec vznikol. Podľa ustálenej súdnej praxe pokiaľ jedna
zmluvná strana chce zmluvu uzavrieť a jej obsahom byť aj viazaná, zatiaľ čo druhá strana svoju
vôľu len predstiera, bez toho, aby o tom vedela druhá strana, ide u strany konajúcej nevážne len o

mentálnu rezerváciu, ktorá nemôže mať vplyv na platnosť právneho úkonu. V konaní sa súd rovnako
zaoberal aj tvrdením o simulovanom právnom úkone účastníkov, ktorých skutočným záujmom malo
byť uzatvorenie zámenných zmlúv na predmetné nehnuteľnosti. Podľa § 41a ods. 2 veta prvá O.z. ak
právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov
a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym

úkonom, tzv. simulovaným právnym úkonom, zastieraný iný právny úkon (napr. zámenná zmluva), je
simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť takýto
právny úkon a platí zastieraný právny úkon, avšak za predpokladu, že takýto zastieraný právny úkon
zodpovedá vôli subjektov. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa počas konania tvrdila a žalovaný toto jej
tvrdenie žiadnym spôsobom nevyvrátil, t.z., že nikdy nemala záujem uzatvoriť zámennú zmluvu na

rodinné domy, nebola splnená podmienka zhodnosti vôle účastníkov uzatvoriť v skutočnosti zámenná
zmluvu. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný právny úkon, uzatvorenie kúpnej zmluvy, neurobil
ani v omyle, nakoľko ustanovenie § 49a O.z. vyžaduje, aby tento omyl vyvolala strana, ktorej bol právny
úkon určený, teda žalobkyňa. V danom prípade žalobkyňa neuviedla žalovanému žiadne skutočnosti,
ktoré boli pre uzatváranie vôle mýliaceho sa účastníka rozhodujúce. Ak žalovanému boli zo strany jeho

bývalej manželky uvedené určité skutočnosti, ktorými sa on pri uzatváraní kúpnej zmluvy riadil, nie je to
vina žalobkyne, ktorá žiadnym svojim správaním nepriviedla žalovaného k omylu pri uzatváraní kúpnej
zmluvy. Pretože žalovaný nezaplatil žalobkyni kúpnu cenu v zmysle zmluvy, súd ho touto povinnosťou
zaviazal. Vzhľadom k tomu, že súd je návrhmi účastníkov viazaný, zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 15.000 eur tak, ako žiadala žalobkyňa vo svojom návrhu. Je nepochybné, že sa žalovaný dostal

do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd ho preto zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške,ktorázodpovedáprávnympredpisomatoododňanasledujúcehopodni,kedyboldoručenýnávrh
na vklad vlastníckeho práva na Správu katastra Skalica, nakoľko táto povinnosť vyplývala žalovanému
z čl. IV. kúpnej zmluvy. Vzhľadom na výšku peňažného plnenia súd v súlade s ustanovením § 160 ods. 1
O.s.p. určil dlhšiu lehotu na splnenie povinnosti uloženej vo výrokovej časti rozsudku. Žalobkyni priznal

právo na ich náhradu, pričom trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 900
eur, keď iné trovy konania zo spisu nevyplývajú a žalobkyňa si ich ani nevyčíslila.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom
navrholrozsudoksúduprvejinštanciezrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.Poukázal

na odvolací dôvod ust. § 205 ods. 2 písm. d/, e/ a f/ O.s.p.. Uviedol, že žalobkyňa a žalovaný mali záujem
o zámenu dvoch nehnuteľností a to tých, ktoré nadobudol žalovaný kúpnou zmluvou, ktorej zaplatenia
kúpnej ceny sa žalobkyňa domáha, ale aj nehnuteľnosti, ktoré nadobudla od žalovaného žalobkyňa
kúpnou zmluvou toho istého dňa v obci D..5. Žalobkyňa odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila tak, že
odvolanie považuje za účelové, kvalifikovane neodôvodnené. Napadnutý rozsudok považuje za vecne

správny a navrhuje ho potvrdiť.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.),
oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.),

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po
skonštatovaní,žepodanéodvolaniemázákonnénáležitosti(§363C.s.p.)ažeodvolateľpoužilzákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť

dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.
a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na
webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých
častiach vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387

ods. 1 a ods. 2 C.s.p..

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne ak žalobe vyhovel a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia v sume 909 eur.

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobkyne na zaplatenie 15.000 eur a
príslušenstva, úroku z omeškania 9 % ročne z uvedenej sumy od 7. októbra 2010 do zaplatenia.

9. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané

skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, keď prvoinštančný súd
vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
správne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým záverom a pretože odvolací súd zdieľa
i právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením
rozhodnutia s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne,

presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s
prihliadnutím na odvolacie argumenty žalovaného nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

10. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti,

vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovaného sa žiada dodať už iba nasledovné:

11. Obrana žalovaného bola postavená najsamprv na tom, že v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 4. októbra
2010 na základe, ktorej mu žalobkyňa predala nehnuteľnosť v U. za kúpnu cenu 43.000 eur, jej túto
sumu zaplatil v hotovosti pri podpísaní kúpnej zmluvy a jej predložení na vklad vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností (vyjadrenie zo dňa 3. decembra 2012). Neskôr na pojednávaní prvoinštančného
súdu dňa 14. februára 2013 z výpovede žalovaného vyplynulo, že jej syn žalobkyne povedal, že nemusí
doplácať žiadnu kúpnu cenu za kúpu rodinného domu v U.. Nakoniec žalovaný súdu prvej inštancie
tvrdil, že medzi sporovými stranami a zároveň účastníkmi zmluvných strán kúpnopredajných zmlúv, na
základe ktorých nadobudol vlastníctvo nehnuteľnosti v U. on a v D. žalobkyňa sa malo jednať o zámennú

zmluvu, kde si zmluvné strany výmenou nehnuteľnosti nemali doplácať žiadne sumy.

12. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný do vyhlásenia rozsudku na súde prvej inštancie a ani v
odvolaní nepredložil dôkazy, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností vyvracali hmotnoprávny nárok
žalobkyne a teda potvrdzovali jeho tvrdenie v tom smere, že vôľa sporových strán smerovala k zámene

nehnuteľností, ktoré si navzájom predávali na základe kúpnopredajných zmlúv zo 4. októbra 2010,
ktorých vyhotovenie jednoznačne inicioval žalovaný. Jazykový výklad predmetnej kúpnej zmluvy, z
ktorej vyvodzuje žalobkyňa svoj hmotnoprávny nárok je jednoznačný a jednoznačný je aj jazykový
výklad spojenia "Účastníci zmluvy sa dohodli na kúpnej cene vo výške 43.000 eur“, ktorá v takejtovýške zaplatená nebola, ale len vo výške 28.000 eur. Nie je tu podstatné, prečo žalobkyňa pristúpila k
domáhaniu sa zaplatenia nezaplatenej zvyšnej časti kúpnej ceny až s odstupom času, pretože v tomto
smerejetojejprávoakedyhouplatníječistonajejvôlisamozrejmeajsprípadnýmrizikompremlčaniajej

nároku. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý
nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom
na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Stranu sporového konania zaťažuje
povinnosťoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení(tzv.dôkaznápovinnosť).Cieľomtejtodôkaznej
povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane

sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Preto iný záver, než ten, z ktorého vychádzal súd prvej
inštancii pri rozhodovaní vo veci a ktorý vyplýval z výsledkov dokazovania nie je možné vo veci prijať.

13. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom žalobe vyhovel, rozhodol vecne
správne, a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa s použitím §
387 ods. 1 a 2 C.s.p. rozsudok, včítane správneho výroku o náhrade trov konania, ktorý bol odvolaním

tiež napadnutý, ale bez uvedenia konkrétnych odvolacích dôvodov, čím odvolaciemu súdu odvolateľ
neumožnil sa s týmto výrokom konkrétne zaoberať potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 C.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

15. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná

veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).