Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/166/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815206610
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815206610.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci žalobcov: v rade 1/ T. K.,

nar. XX.X.XXXX, v rade 2/ Q. K., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom W., M. V. XXX/XX, obaja zastúpení
opatrovníkom Mgr. M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., M. A. XX/X, obaja právne zastúpení Advokátskou
kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 46, proti žalovanému: V. W., nar.
XX.X.XXXX, bytom K., V. XXX/X, právne zastúpený JUDr. Vierou Novákovou, advokátkou, so sídlom v
Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že žalobca v rade 1/ a žalobca v rade 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi, každý s prislúchajúcim
spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1, nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXXX

v Katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom W. Katastrálny odbor v Katastrálnom území
Prievidza, Obec W. Okres W. to bytu číslo X nachádzajúceho sa na prízemí vo vchode číslo XX obytnej
budovy so súpisným číslom XXXXX, postavenej na pozemku parcelné číslo KN-C XXXX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 348 m2, spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 38/2458 k spoločným častiam
a spoločným zariadeniam obytnej budovy a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 38/2458 k pozemku,
na ktorom je obytná budova postavená.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom 100% trov konania.

III. Žalovaný je povinný nahradiť Slovenskej republike 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že sú podielovými
spoluvlastníkmi, každý s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1 k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v Katastrálnom území W., zapísaným na LV č. XXXX v Katastri nehnuteľností
vedenom Okresným úradom W., Katastrálny odbor, a to bytu č.X vo vchode č. XX v obytnej budove
súp. číslo XXXXX, postavenej na pozemku parc.č. KN-C 2063, zastavané plochy a nádvoria o výmere

348 m2, spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 38/2458 k spoločným častiam a spoločným zariadeniam
obytnej budovy a spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 38/2458 k pozemku, na ktorom je postavená
obytná budova.

2. Žalobu odôvodnili tým, že po smrti svojho otca ako právneho predchodcu, nadobudli žalobcovia v
dedičskom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 10D/109/2013 uvedené nehnuteľnosti do
podielového spoluvlastníctva, a to každý v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1. Obaja žalobcovia

sú celý svoj život analfabetní, nevedia čítať, ani písať. Sú schopní sa len podpísať. Žalobca v rade 2/
je zároveň postihnutý duševnou chorobou, mentálnou retardáciou a celý život podstupuje psychiatrickú
liečbu. Ani jeden zo žalobcov nebol do dňa podania žaloby obmedzený a ani pozbavený spôsobilosti
na právne úkony. Avšak rovnaké účinky má aj to, ak osoba konala v duševnej poruche, ktorá ju robí natento úkon neschopnou. Dňa 30.1.2015 žalobcovia v postavení predávajúcich a žalovaný v postavení
kupujúcehopodpísalidokumenttitulovanýakoKúpnazmluva,doplnenýDodatkomč.1kukúpnejzmluve
zo dňa 18.3.2015, na základe ktorých bolo rozhodnuté o povolení vkladu vlastníckeho práva žalovaného

k predmetnému bytu do katastra nehnuteľností. Žalobcovia nevedia čítať ani písať, preto sa nemohli
oboznámiť s obsahom kúpnej zmluvy a na znak súhlasu s jej znením ju podpísať. Žalobcovia nikdy
nemienili previesť vlastnícke právo k bytu, ktorý obývali a ktorého sú oprávnenými dedičmi na tretí
subjekt. Uvedený právny úkon preto nespĺňa nevyhnutné náležitosti a teda s ním nemôže byť spojený
žiadny vznik, zmena alebo zánik práv a povinností, keďže nie sú naplnené náležitosti vôle a rovnako ani

jej zamerania. Žalobcovia zároveň neobdržali od kupujúceho, príp. ním splnomocnenej osoby ani kúpnu
cenu, každý 7.500,-EUR v hotovosti, k jeho rukám, ako sa uvádza v zmluve. Svoj naliehavý právny
záujem vidia žalobcovia v tom, že odstránenie existujúceho sporného stavu, vykonanie ochrany práv a
oprávnených záujmov žalobcov a odstránenie právnej neistoty je možné len rozhodnutím súdu vo veci.

3. Žalobcovia sa zároveň domáhali, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému zakáže

nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou tak, že ju nesmie predať, darovať, alebo iným spôsobom
scudziť, založiť v prospech tretích osôb, zriadiť k nej právo vecného bremena, iným spôsobom zaťažiť,
prenajať, dať do výpožičky, vypratať a iným spôsobom prenechať do užívania tretím osobám a to až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd uznesením č.k. 14C/166/2015-36 zo dňa
29.5.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/797/2015-49 zo dňa 8.9.2015

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel.

4. Žaloba bola doručená žalovanému. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcov
pozná z videnia dlhšiu dobu. Žalobca v rade 1/ ho oslovil, či nechce odkúpiť od neho a od jeho brata byt,
že majú dlhy, preto sa byt rozhodli predať, a že chcú ísť bývať do nájmu. Byt chcú predať za 15.000,-

EUR. Žalovaný sa rozhodol túto ponuku využiť. Dal vypracovať kúpnu zmluvu, peniaze na kúpu mu
poskytla jeho matka. Žalobca v rade 1/ požadoval vyplatenie kúpnej ceny v hotovosti. V deň podpisu
zmluvy zavolal žalovaný svojho kamaráta T. W., aby s ním išiel ako svedok. Zmluvu podpísali žalobcovia
na Mestskom úrade v Prievidzi, v prítomnosti zamestnankyne úradu, ktorá sa ich predtým opýtala, či
vedia, čo podpisujú. Žalovaný vzal následne zmluvu, išiel domov k žalobcom, kde zmluvu podpísal a

kde im za prítomnosti T. W. vyplatil každému po 7.500,-EUR. Žalobcovia podpísali príjmové doklady
a on si ich odložil. Žalovaný poslal zmluvu s návrhom na vklad na Okresný úrad, katastrálny odbor a
príjmové doklady odovzdal svojej matke. Katastrálna konanie však bolo prerušené, keďže chýbal doklad
od správcu bytu, že na byte nie sú nedoplatky. Spolu so žalobcom v rade 1/ išiel žalovaný na BYTOS,
s.r.o., kde zistili nedoplatok okolo 100,-EUR. Žalovaný túto sumu poskytol žalobcovi v rade 1/, ktorý

nedoplatok vyplatil a bolo im vydané potvrdenie, že na byte nie sú nedoplatky ku koncu februára 2015.
Následne vyhotovovali ku kúpnej zmluve dodatok, ktorý dňa 17.3.2015 podpísal žalobca v rade 2/ a
dňa 18.3.2016 žalobca v rade 1/ na notárskom úrade. Žalovaný považuje za účelové tvrdenia žalobcov,
že nevedia čítať. Poukázal na rozpory v ich výpovediach v trestnom konaní. Žalobcovia zároveň nijako
nepreukázali svoje tvrdenia o tom, že by mali údajne trpieť duševnou poruchou v čase podpisu kúpnej

zmluvy.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní právni zástupcovia strán zhodne uviedli, že je
potrebné nariadiť znalecké dokazovanie na preskúmanie duševného stavu oboch žalobcov. Uznesením
zo dňa 24.2.2016 bol v konaní ustanovený MUDr. Andrej Smetánka, znalec z odboru Zdravotníctvo a

farmácia, odvetvie psychiatria. Znalecký posudok číslo 5/2016, ktorý vypracoval, bol súdu doručený dňa
27.5.2016.

6. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom znalca a
listinnými dôkazmi.

7. Znalec na pojednávaní uviedol, že zdravotný stav žalobcov je trvalý už od narodenia. Nemení sa.
Môže byť krátkodobo horší, pokiaľ sú unavení, avšak nie je to tak, že by sa jeden deň cítili lepšie a iný
deň horšie. Žalobcovia počas vyšetrenia MMSE, ktoré má zaznamenať mentálnu úroveň vyšetrovaného,
reagovali ako človek, ktorý nedokáže písať. Z vyšetrenia nevyplynulo, že by boli klamali. Je možné, že

sa žalobcovia vedia naučiť napísať niektoré slová alebo si zapamätajú nejaké známe nápisy. Ak by však
aj bolo zistené, že vedia niečo napísať alebo prečítať, konečný záver posudku by to neovplyvnilo. Podľa
znalca si laik mohol v prípade žalobcov všimnúť to, že ide o duševnú poruchu, určitú retardáciu, aj pre
laika je to viditeľné. Vyšetrenie MMSE je skríningové vyšetrenie, jednotlivé odpovede sa bodujú. Bežnýčlovekbymaldosiahnuťminimálne30bodov,výsledokpod30bodovznamenámentálnuretardáciu.Toto
vyšetreniepotvrdilozávery,ktoréboliužalobcovzistenéinýmivyšetreniamiužskôraktorésúobsiahnuté
v iných posudkoch žalobcov. V MMSE dosiahol žalovaný v rade 1/ 20 bodov a žalovaný v rade 2/ 19

bodov. Sociálna inteligencia je niečo iné ako to, čo bolo predmetom zisťovania znaleckým dokazovaním.
Sociálna inteligencia a dokonca emócie fungujú u žalobcov lepšie ako IQ. Oni majú zlyhávajúcu logiku
a schopnosť uvedomenia si toho, aký môže byť dopad ich konania.

8. Súd ďalej vykonal dokazovanie nasledovnými listinami: osvedčenie o dedičstve sp.zn. 10D/109/2013

zo dňa 12.12.2013, kúpna zmluva zo dňa 30.1.2015 č.l. 12, dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve č.l. 19,
rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor č. V466/2015 zo dňa 20.3.2015, zápisnica
o trestnom oznámení - doplnenie č.l. 25, lekárske potvrdenia č.l. 29 a 30, výpis z LV č. 6768 pre k.ú.
Prievidza, Znalecký posudok č. 5/2016, vyšetrovací spis OR PZ v Prievidzi č. ORP-254/1-VYS-PD-2015.

9. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Žalobcovia v rade

1/ a 2/ nadobudli titulom dedenia po svojom otcovi, každý s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom
vo veľkosti 1, do vlastníctva byt zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. W. spolu so spoluvlastníckymi
podielmi k spoločným častiam a spoločným zariadeniam obytnej budovy a k pozemku, na ktorom je
obytná budova postavená. Dňa 30.1.2015 žalobcovia v postavení predávajúcich a žalovaný v postavení
kupujúceho podpísali listinu označenú ako Kúpna zmluva. V dňoch 17.3.2015 a 18.3.2015 podpísali

žalobcovia Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve. Na základe uvedených listín bolo rozhodnuté o povolení
vkladu vlastníckeho práva žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Obaja
žalobcovia trpeli v čase podpisu kúpnej zmluvy a jej dodatku duševnými poruchami, ktoré neboli
len prechodného charakteru. U oboch ide o poruchu trvalú a hlbokú, ktorá obmedzovala žalobcov
komplexne, vo všetkých zložkách života a v takej miere, že si nemohli dostatočne uvedomovať následky

svojho konania. Tento ich zdravotný stav mohol podstatne ovplyvniť schopnosť žalobcov správane
vnímať, reprodukovať prežité udalosti, rozpoznať a uvedomiť si charakter a následky svojho konania.
Ani jeden zo žalobcov nevie riadne čítať a písať. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 9Ps/7/2015-54
zo dňa 17.5.2016 bol žalovaný v rade 1/ obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, okrem iného
aj v tom rozsahu, že nie je spôsobilý nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom a uzatvárať

scudzovaciezmluvy.Jeoprávnenýhospodáriťlensosumou2,-EURdenne.Rozsudkomtunajšiehosúdu
č.k. 4Ps/5/2015-41 zo dňa 3.5.2016 bol žalovaný v rade 2/ obmedzený v spôsobilosti na právne úkony,
okrem iného aj v tom rozsahu, že nie je spôsobilý nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom a
uzatvárať scudzovacie zmluvy. Je oprávnený hospodáriť len so sumou 2,-EUR denne.

10. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä
k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú.

11. Podľa § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

12. Podľa § 38 ods. 2 takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí
na tento právny úkon neschopnou.

13. Žalobcovia sa domáhali, aby súd určil, že sú vlastníkmi nehnuteľností vymedzených v žalobe. Keďže
išlo o tzv. určovaciu žalobu, súd sa musel v prvom rade zaoberať otázkou, či v zmysle § 137 písm. c/
CSP majú žalobcovia na tomto určení naliehavý právny záujem (pozn. žaloba bola podávaná ešte za
účinnosti analogického ustanovenia § 80 písm. c/ OSP). Podľa názoru súdu, naliehavý právny záujem
žalobcu na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri

(ktorým je aj kataster nehnuteľností) vyplýva, že tvrdené právo, v tomto prípade vlastnícke právo, patrí
žalovanému.

14. Zapísaným vlastníkom predmetných nehnuteľností v katastri je v súčasnosti žalovaný, ktorý mal
vlastníckeprávonadobudnúťnazákladekúpnejzmluvyzodňa30.1.2015sdodatkomzo dňa18.3.2015.

Žalobcovia, ktorí podľa uvedenej zmluvy vystupovali v postavení predávajúcich však tvrdia, že táto
zmluva je neplatná z dôvodu, že si ju vzhľadom na to, že sú analfabeti, nedokázali prečítať a porozumieť
jej obsahu a žalobca v rade 2/ je navyše postihnutý duševnu poruchou, ktorá ho robí na tento právnyúkon neschopným. Súd si teda ako predbežnú otázku musel najprv vyriešiť to, či kúpna zmluva uzavretá
medzi stranami je platným právnym úkonom.

15. Platný právny úkon môže byť urobený iba fyzickou osobou, ktorá má spôsobilosť na právne úkony a
ktorej spôsobilosť na právne úkony nebola odňatá ani obmedzená. Ak bol právny úkon urobený fyzickou
osobou,ktorániejespôsobilánaprávneúkony,aleboosoboukonajúcouinconcretovduševnejporuche,
považuje sa za neplatný. Neplatnosť podľa ustanovenia § 38 OZ je absolútnou neplatnosťou (negotium
nullum), ktorá pôsobí od počiatku (ex tunc), a to bez ohľadu na to, či sa niekto dôvodu neplatnosti

dovolal. Preto právne následky, t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto
absolútneneplatnéhoprávnehoúkonunevzniknú(pretosaokreminéhonevyžadujesúdnyvýrokurčujúci
neplatnosť právneho úkonu). Absolútne neplatné právne úkony sa považujú za existujúce, ale neplatné,
takže pre vady, s ktorými zákon takú neplatnosť spája, nevznikajú z nich pre účastníkov ani pre tretie
osoby právne následky.

16. Na naplnenie kritérií podľa § 38 ods. 2 OZ nie je potrebné, aby konajúca osoba bola v dobe právneho
úkonu súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo aby jej spôsobilosť na právne úkony bola
obmedzená.Postačí,abyvrozhodnejdobebolakonajúcaosobapostihnutáduševnouporuchou,ktoráju
robí na tento právny úkon neschopnou. V každom konkrétnom prípade je potrebné zároveň skúmať, či je
tu súvislosť medzi duševnou poruchou a právnym úkonom a či práve pre duševnú poruchu bol účastník

neschopný urobiť konkrétny právny úkon buď preto, že nedokázal posúdiť následky takéhoto konania,
alebo nebol schopný ovládnuť svoje konanie. Táto skutočnosť sa zisťuje prostredníctvom znaleckého
dokazovania.

17. Z výsledkov vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, že obaja žalobcovia nielen, že nevedia

riadne čítať, ale obaja v čase podpisu kúpnej zmluvy a jej dodatku zároveň trpeli duševnými poruchami,
ktoré neboli len prechodného charakteru. U oboch ide o poruchu trvalú, ktorá ich obmedzovala tak, že
si nemohli dostatočne uvedomovať následky svojho konania. Tento ich zdravotný stav mohol podstatne
ovplyvniť ich schopnosť správne vnímať prežité udalosti a rozpoznať a uvedomiť si charakter a následky
svojho konania.

18. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v čase podpisu predmetnej kúpnej zmluvy a jej
dodatku obaja žalobcovia konali v duševnej poruche, ktorá ich robila na tento právny úkon neschopnou.
Preto je kúpna zmluva a jej dodatok v zmysle § 38 ods. 2 OZ absolútne neplatným právnym úkonom.
Súd len na ilustráciu celkovej situácie žalobcov poznamenáva, že obaja žalobcovia už boli tunajším

súdom medzičasom (oba rozsudky boli vyhlásené v máji 2016), obmedzení v spôsobilosti na právne
úkony, pričom rozsah obmedzenia je o u oboch taký, že okrem iného nie sú spôsobilí ani na právne
úkony, ktorých právnym následkom je scudzenie nehnuteľností.

19. Keďže kúpna zmluva uzavretá medzi stranami je neplatná, nenastali právne následky tejto zmluvy

ako právneho úkonu a k prevodu vlastníckeho práva žalobcov na žalovaného nedošlo. Žalovaný sa tak
nemohol stať vlastníkom predmetných nehnuteľností. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že
žalobe je potrebné vyhovieť, preto určil, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú žalobcovia.

20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

22. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník25. Žalovaný žiadal súd, aby pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil, že z jeho strany nešlo pri
uzatváraní zmluvy o žiadny špekulatívny krok. Vnímal žalobcov ako osoby sociálne slabšie, alkoholikov
a žiadne ich správanie mu nebolo v tejto súvislosti čudné. Žalovaný mal za to, že v danom prípade

výsledok konania závisel hlavne od znaleckého dokazovania, ktoré žalovaný ani žalobcovia nemohli
ovplyvniť, a teda o posúdenie odbornej otázky.

26. Súd sa zaoberal týmto návrhom žalovaného, avšak nezistil žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by
boli dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Uplatnenie uvedeného ustanovenia je

len výnimočné a súd musí brať do úvahy nielen prípadné sociálne aspekty ale napríklad aj povahu
a okolnosti sporu, či podiel oboch strán na jeho vzniku. Súd aj s ohľadom na vyjadrenie znalca
nepovažoval za úplne presvedčivé tvrdenia žalovaného, že nemal pochybnosti o duševnom stave
žalovaných pri uzatváraní zmluvy. Súd ďalej zobral do úvahy aj to, ako sa žalovaný postavil k plneniu
svojich povinností, ktoré mu vyplývali z nariadeného predbežného opatrenia. Súd preto priznal žalobcom
ako úspešnej strane nárok na náhradu 100% trov konania. O konkrétnej výške trov konania bude

rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

27. V konaní boli vynaložené aj peňažné prostriedky Slovenskej republiky, z rozpočtových prostriedkov
Okresného súdu Prievidza, a to na úhradu znaleckej odmeny znalca MUDr. Smetánku. Podľa dôvodovej
správy k Civilnému sporovému poriadku, ustanovenie § 259 CSP pokrýva aj potenciálne výdavky

štátu. Súd dospel k záveru, že uvedené zákonné ustanovenie možno použiť pri rozhodovaní o nároku
Slovenskej republiky na náhradu trov konania s využitím výkladového pravidla upraveného v Čl. 4 CSP,
teda analógie legis. V zmysle takéhoto výkladu citovaného ustanovenia má teda Slovenská republika
proti žalovanému ako neúspešnej strane v spore nárok na náhradu vynaložených výdavkov. Aj v tomto
prípade o konkrétnej výške trov štátu rozhodne vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.