Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/58/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010209

Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8715010209.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovanej E. C., trestne stíhanej
pre pokračovací prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad dňa 29. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovanú E. C., nar. X. X. XXXX v Ž., okres Poprad, trvale

bytom D. Ľ., B. XXXX/XX, prechodne bytom Ž. XXX, okres Poprad, vydatú, nezamestnanú,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad 2 Pv 487/14 zo dňa 20. 5. 2015 podanej na
Okresnom súde Poprad dňa 21. 5. 2015 pre skutok, ktorého sa mala dopustiť tak, že

dňa 10. 7. 2013 v čase okolo 12.00 hod. postriekala červenou nezmývateľnou farbou medzi rodinnými
domami č. XXX a č. XXX v obci Ž. kamenný múr postavený zo žiarskeho kameňa o rozlohe š/v/h 80 x 95
x 40 cm a 160 x 60 x 40 cm a dňa 20. 5. 2014 v čase od 13.35 hod. do 14.21 hod. opätovne postriekala
červenou nezmývateľnou farbou medzi domami č. XXX S. Č.. XXX v obci Ž.K. totožný kamenný múr a
oboma týmito konaniami spôsobila celkovú škodu poškodenému P. J., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom
G., D., A.. Š. XXXX/XX, vo výške 468,- eur,

t e d a

poškodila cudziu vec tým, že ju postriekala,

č í m m a l a s p á c h a ť

pokračovací prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1 Trestného zákona,

p r e t o ž e

uvedený skutok nie je trestným činom.Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodeného P. J., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom G., D., A.. Š.
XXXX/XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko-súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad podal dňa 21. 5. 2015 na tunajšom súde obžalobu 2 Pv 487/14
zo dňa 20. 5. 2015 na obvinenú E. C. pre pokračovací prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 246
ods. 1 Trestného zákona , ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v
skutkovej vete obžaloby.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, z výsledkov ktorého zistil

nasledovné:

Obžalovaná E. C. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že sa necíti byť vinná zo skutku, pre ktorý bola
na ňu podaná obžaloba. K samotnému skutku ďalej vypovedala, že po oba dni, ktoré súvisia s jej
trestným stíhaním bola doma a vykonávala úpravy okolo domu na mieste, ktoré je jej vlastníctvom.

Maľovala plot a upravovala si svoje prostredie. Výlučne sa pohybovala iba po svojom pozemku, nikomu
nič nepoškodila. Poukázala na to, že maľovala drevený plot, ktorý sa nachádza na jej pozemku, ktorý
postavila ešte so svojimi rodičmi. Pod plotom je betónový múrik, ktorý je postavený tiež na jej pozemku.
Pred týmto plotom je postavený murovaný múrik, nachádzajúci sa takisto na jej pozemku. G. J. žiaden
jeho múrik nepomaľovala, pričom ona na svojom pozemku mala postavený svoj múrik, ktorý pán J. bez

jej súhlasu odstránil a postavil vlastný múrik, ktorý stojí na jej pozemku. Upresnila, že sprejom maľovala
drevený plot a luxorom rodinný dom. V ďalšej časti výpovede potvrdila, že dňa 10. 7. 2013 maľovala
všetko, čo je znázornené vo fotodokumentácii na čl. 130 (foto č. 4), teda to, čo sa nachádza na jej
pozemku, vrátane časti múrika, ktorý načierno postavil p. J. na základoch pôvodného múrika, ktorý je
na jej pozemku. Dňa 20. 5. 2014 okolo betónového múrika iba prechádzala, tento nemaľovala, vtedy

maľovala len rodinný dom. V ďalšej časti výpovede poukázala na to, že v minulosti spolu so svojimi
rodičmipostavilimúrik,ktorýmalzabraňovaťodtekaniudažďovejvodynasusedovpozemok.Tentomúrik
bol postavený na pozemku, ktorý patril jej, pričom pán J. začal realizovať úpravy na svojom pozemku,
a to takým spôsobom, že zasahoval do jej vlastníctva. Odstránil časť pôvodného múrika, ktorý stavala
ešte s rodičmi a na mieste, kde tento múrik pôvodne stál, nadstavil nový múrik s tým, že pôvodný základ

múrika ostal zachovaný, pričom celá táto stavba je na jej pozemku. Zdôraznila, že pán J. túto stavebnú
činnosť vykonával bez stavebného povolenia a bez jej súhlasu. Následne sa snažil stavbu nejakým
spôsobom zlegalizovať, táto stavba bola dodatočne neskôr povolená, ale len po hranicu pozemkov. Pán
J. veľmi dobre vedel, kde končí jeho hranica pozemku a kde začína jej pozemok. Stavebnú činnosť pána
J. namietala, upozornila ho, že stavia na jej pozemku, on to však nerešpektoval a stavba pokračovala

ďalej. Viackrát v tomto smere podávala aj podania na obecný úrad, resp. Stavebný úrad v Ž., ktorý sa
tým zaoberal a výsledkom jeho činnosti bolo rozhodnutie zo dňa 26. 10. 2015 o nariadení odstránenia
stavby, ktorá nebola vyhotovená v súlade s dokumentáciou. Odvolací orgán však rozhodnutím zo dňa
16. 2. 2016 zrušil rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu a vrátil vec na ďalšie konanie, viac-
menej kvôli formálnym chybám. Zdôraznila, že s prihliadnutím na fotodokumentáciu, ktorá je súčasťou

spisového materiálu na čl. 130 - 131 (predovšetkým foto č. 4 a č. 5), je možné veľmi dobre vidieť
vytýčenú hranicu medzi jej pozemkom a pozemkom pána J.. V minulosti si opakovane dávala vytyčovať
hranice, avšak pán J. tento stav nerešpektoval. Z fotodokumentácie je zreteľne vidieť priebeh hranice
pozemkov, pričom murovaná nadstavba plotu, ktorá mala byť postriekaná farbou, sa nachádza na jej
pozemku, na betónovom základe, ktorý stavala ešte s rodičmi, ktorý pán J. odstránil. Takto označené

hranice, ako sú zakreslené vo fotodokumentácii boli vyznačené aj v roku 2013, aj v roku 2014. Aj pán
J. si nechával hranice pozemkov vymerať geodetmi, keď pri vymeriavaní boli obaja prítomní a keď
ona zistený stav rešpektuje, avšak pán J. nie. V priebehu vykonávania jednotlivých dôkazov na tieto
reagovala. V súvislosti s výpoveďou svedka I. J. - splnomocnenca poškodeného nesúhlasila s jeho
tvrdeniami, že došlo k postriekaniu farbou aj časti múrika, ktorý sa nachádza na pozemku poškodeného,

pretože na fotodokumentácii je možné jednoznačne vidieť tyč, ktorá označuje hranice pozemkov, pričom
časť múrika postriekaného farbou zodpovedá práve takto určenej hranici. Doplnila, že v súvislosti so
vzniknutousituácioubolaústretováamalazáujemspoškodenýmuzatvoriťzámennúzmluvu,kuzavretiu
ktorej však napokon nedošlo, a to z dôvodu že ona mala prísť o 21 m2 a zo strany poškodeného by
to bolo 11 m2, pričom poškodený nesúhlasil s doplatením ceny s odôvodnením, že by mu tým vznikli

ďalšie výdavky.Svedok I. J. - splnomocnenec poškodeného P. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je otcom
vlastníka nehnuteľnosti - rodinného domu, súpisné číslo XXX v obci Ž., ktorý uvedenú nehnuteľnosť

a súvisiace pozemky nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18. 10. 2011 od predchádzajúceho
vlastníka O. U. - občana Veľkej Británie. Dňa 10. 7. 2013 časť oporného múrika, ktorý patrí jeho synovi,
bol postriekaný červenou farbou zo strany susedy - obžalovanej. Samotný múrik bol postavený ešte v
roku 2007 z dôvodu zabezpečenia časti hospodárskej budovy vo vlastníctve obžalovanej po asanácii
hospodárskej budovy vo vlastníctve O. U. na základe posudku znalca. Keďže vec bolo potrebné riešiť

pomerne rýchlo, výstavba nebola realizovaná na základe stavebného povolenia, aj keď hneď na to ešte
v roku 2007 bol stavebný úrad požiadaný o vydanie takéhoto povolenia. Povolenie však napokon na
základe obštrukcií a výhrad zo strany obžalovanej bolo vydané až v roku 2009. V roku 2010, resp.
2011 nastali problémy, keď obžalovaná nerešpektovala vzniknutý stav v súvislosti s realizáciou múrika,
a preto sa rozhodli, že dajú zamerať kompletne hranice medzi ich pozemkom a pozemkom obžalovanej.
Výsledkom zamerania bolo zistenie, že medzi hranicami pozemkov tak, ako sú evidované v katastri

nehnuteľností v nadväznosti na reálny stav, sú určité posuny, o ktorých tak obžalovaná, ani oni nevedeli.
Tie posuny sa týka zhruba 9 -11 m2. Obžalovanej navrhli situáciu riešiť zámennou zmluvou (podobne
ako v minulosti v inom prípade to s obžalovanou riešil pôvodný vlastník), avšak obžalovaná s tým
nesúhlasila. Takouto zámennou zmluvou by sa vyriešila situácia ohľadom sporného múrika, vo vzťahu
ku ktorému bolo zistené, že tento určitou časťou presahuje do pozemku obžalovanej, pričom má ísť

práve o časť múrika, ktorá bola postriekaná farbou zo strany obžalovanej. V ďalšej časti výpovede
svedok po nahliadnutí do fotodokumentácie na čl. 130 - 131, najmä foto č. 4 a 5, uviedol, že vyznačená
hranica pozemkov tak, ako je uvedená vo fotodokumentácii, zodpovedá zameraniu geodetom, a teda
že predmetný múrik zasahuje svojou časťou do pozemku obžalovanej, čo však v čase jeho výstavby
nevedeli. Na druhej strane však časť múrika postriekaného farbou sa nachádza na pozemku, ktorý je

už v ich vlastníctve, a to po dĺžke asi 40 cm. Uviedol, že pri výstavbe samotného múrika nebol, ale
vie, že bol najprv postavený betónový základ, na ktorom bol postavený múrik. Na fotografii je možné
vidieť, že pod tým betónovým základom sa nachádza aj určitá betónová platňa z predchádzajúceho
obdobia, ktorá nebola výsledkom ich stavebnej činnosti. Či samotná stavba múrika bola vyhotovená v
súlade s dokumentáciou, to on nevie posúdiť, pretože pri stavbe nebol, stavebníkom bol v tom čase p.

U., ktorý bol však zastúpený jeho manželkou. Vo svojej výpovedi ďalej poukázal na to, že svoj majetok
majú chránený kamerovým systémom, pričom po vzhliadnutí záznamu z kamery zo dňa 20. 5. 2014
zistil, že obžalovaná opätovne postriekala predmetný múrik, tento krát sivým sprejom, z čoho vyhotovil
aj fotografie. Upresnil, že kamerový systém bol inštalovaný z dôvodu ochrany majetku jeho syna, keďže
už v minulosti dochádzalo k poškodeniu tohto majetku. Kamerový systém bol inštalovaný firmou, ktorá

ho označila. Označenie kamerového systému sa nachádza pred vstupom na elektrickej rozvodnej skrini
a je viditeľné aj na dome. Po ostatných stranách kamerový systém označený nie je. Obžalovanú, ani
jej rodinu nesleduje, pričom nastavenie uhla záberu mal na starosti technik, ktorý kameru inštaloval.
Nevie však posúdiť, ako z technického hľadiska je možné nastaviť zorný uhol kamery presne na hranicu
pozemku. Doplnil, že v súvislosti s konaním obžalovanej si uplatňuje nárok na náhradu škody tak, ako

je táto vyčíslená v obžalobe.

Svedok I. C. - manžel obžalovanej, využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať.

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä žiadosť o vydanie stavebného

povolenia, rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, protokolmi o vytýčení hraníc pozemkov a
fotodokumentáciou k vytýčeniu hraníc pozemkov, podnetu na začatie konania o odstránenie stavby a
rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby a rozhodnutia odvolacieho orgánu, odborného vyjadrenia k
škode, registra trestov a charakteristík obžalovanej, ako aj ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou
spisového materiálu.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, hodnotiac tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal
súd preukázané, že samotný skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal a bol spáchaný E. C..
Uvedené zistenia však je možné aplikovať len vo vzťahu k časti konania, ktoré je kladené obžalovanej
za vinu a ktoré súvisí s jej konaním zo dňa 10. 7. 2013. Obžalovaná vo svojej výpovedi na hlavnom

pojednávaní potvrdila, že uvedeného dňa postriekala červenou nezmývateľnou farbou časť kamenného
múra nachádzajúceho sa medzi rodinnými domami súpisné číslo XXX S. XXX v obci Ž. o rozlohe
tak, ako to uvádza obžaloba. Vo vzťahu k svojmu konaniu poukázala na skutočnosť, že z jej strany
nemalo sa jednať o činnosť, ktorou mala záujem poškodiť cudziu vec, v danom prípade časť múrika,pretože takúto aktivitu vykonávala iba vo vzťahu k tej časti veci, ktorá sa nachádza na jej pozemku,
pričom predmetná časť múrika predstavuje nelegálnu stavbu na mieste, kde sa nachádzal múrik, ktorý
ona spolu so svojimi rodičmi postavila a ktorý poškodený odstránil bez príslušných povolení a bez

jej súhlasu. Z vykonaných dôkazov, tak z výsluchu obžalovanej, ako aj splnomocnenca poškodeného
na hlavnom pojednávaní, ale aj listinných dôkazov, ktoré boli oboznámené v rámci dokazovania, je
nepochybne zrejmé, že poškodená časť veci spojená s konaním, ktoré je kladené za vinu obžalovanej,
je predmetom viac rokov trvajúcich sporov medzi obžalovanou a poškodeným. Z vykonaných dôkazov
takisto nepochybne vyplýva, že v rámci takto existujúcich sporov obžalovaná opakovane viacerými

svojimi postupmi a aktivitami smerujúcimi vo vzťahu k orgánom verejnej správy sa domáhala a domáha
nápravy súvisiacej s ochranou jej vlastníckych práv v spojení s realizáciou výstavby predmetného múrika
spôsobom, ktorým tento v časti zasahuje bez zákonného dôvodu do jej pozemku. Uvedené tvrdenie
vo svojej výpovedi napokon potvrdzuje aj splnomocnenec poškodeného, keď tento potvrdil tvrdenie
obžalovanej, že časť múrika naozaj zasahuje do pozemku vo vlastníctve obžalovanej, o čom však v
čase jeho výstavby vedomosť nemala. Rovnako aj zabezpečené listinné materiály, ktoré sú súčasťou

spisového materiálu, svedčia o tom, že samotný základ konania obžalovanej má nepochybne súvis s
viacročnými spormi ohľadom rešpektovania právnej hranice pozemkov obžalovanej a poškodeného a
výsledkom reálnej aktivity na strane poškodeného zasahujúcej do vlastníckych práv obžalovanej.

Vychádzajúczvykonanéhodokazovania,poukazujúcpritomnavyššieustálenéskutkovézisteniapotom

súd mal za to, že súkromno-právny základ sporu medzi obžalovanou a poškodeným, ktorý vyústil do
konania obžalovanej, ktoré je jej kladené za vinu, je potrebné zohľadniť predovšetkým v nadväznosti na
princípultimaratio,atovosféremateriálnejprotiprávnostitrestnéhočinu-prečinupoškodzovaniacudzej
veci podľa § 246 ods. 1 Trestného zákona, pre ktorý bola podaná obžaloba z hľadiska jeho závažnosti v
nadväznosti na ust. § 10 ods. 2 Trestného zákona, v zmysle ktorého pri trestných činoch klasifikovaných

ako prečin ostal v hmotnoprávnej úprave zachovaný tzv. materiálny korektív, pri ktorom sa vyžaduje
nielennaplnenieformálnychznakovurčitejskutkovejpodstatyprečinu,aleajnaplnenieurčitejzávažnosti
spáchaného prečinu. Jedným zo základných východísk princípu ultima ratio je, že trestné právo v
žiadnom prípade by nemalo nadmieru zasahovať do života spoločnosti a jednotlivcov, pričom by nemalo
suplovať alebo nahrádzať iné právne odvetvia, ktoré sú zákonodarcom primárne určené na ochranu

spoločenských záujmov, či hodnôt, v danom prípade spojených s ochranou vlastníckeho práva, keď
ochrana majetku je typickou doménou občianskeho práva. Je potrebné poukázať na to, že dotknutá
pomaľovanáčasťstavbybolapostavenábezstavebnéhopovoleniaanevzťahujesaaninaňudodatočné
stavebné povolenie. Zároveň stavba bola postavená na pozemku, ktorý je vo vlastníctve obžalovanej a
na mieste, kde sa nachádzal pôvodný múrik, ktorý bol vybudovaný obžalovanou, resp. jej predchodcami

a ktorý bol odstránený bez jej súhlasu. Za danej situácie mal súd za to, že takáto stavba zasahujúca
do vlastníckych práv iného subjektu nemôže požívať trestnoprávnu ochranu a nemožno v danej trestnej
veci ani mať za to, že takáto stavba jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb spĺňa zákonom požadovanú
definíciu cudzej veci, keďže práve pomaľovaná časť stavby mala byť postavená nezákonne a na úkor
vlastníckych práv obžalovanej, aj keď táto časť stavby je vlastne súčasťou celej veci, ktorá je vo

vlastníctve poškodeného. Je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade zároveň existujú aj pochybnosti
o subjektívnej stránke konania obžalovanej, teda v úmysle, keďže obžalovaná, tak ako vyplynulo
z vykonaného dokazovania, nemala záujem úmyselne poškodiť cudziu vec jej pomaľovaním, resp.
postriekaním - celý múrik poškodeného, ale svoje konanie zamerala iba na tú časť veci, ktorá podľa
jej názoru predstavuje časť nezákonnej stavby zasahujúcej do jej vlastníckych práv. Za takejto situácie

s prihliadnutím na vyššie uvádzaný princíp ultima ratio mal súd za to, že konaním obžalovanej nebol
naplnený požadovaný materiálny korektív prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1
Trestného zákona, a teda skutok nie je trestným činom. Rovnako tak ako na to súd už vyššie poukázal,
princíp ultima ratio v danom prípade pôsobí aj čo vo vzťahu k subjektívnej stránke konania obžalovanej,
keď táto mala konať v presvedčení, že koná v súlade s právom, pričom z jej konania je nepochybné,

že táto nemala svojím konaním úmysel poškodiť poškodenému tú časť stavby, vo vzťahu ktorej jeho
právo je nepochybné.

Vo vzťahu k časti konania obžalovanej, ktoré súvisí s dňom 20. 5. 2014 je potrebné poukázať na to, že
vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že obžalovaná aj uvedeného dňa sa dopustila obdobného

protiprávnehokonaniavovzťahuktejistejčastistavbytak,akotouvádzaobžaloba,keďžežiadendôkaz,
ktorý by bol získaný zákonným spôsobom v tomto smere produkovaný nebol, pričom za takýto dôkaz nie
je možné považovať kamerové záznamy, ktoré zasahujú do súkromia iného jednotlivca, na vyhotovenie
ktorých tento súhlas nedal.Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd mal za to, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba a ktorý
súvisí s dátumom zo dňa 10. 7. 2013, sa stal tak, ako to uvádza skutková veta obžaloby, mal za to, že

uvedený skutok spáchala obžalovaná, avšak uvedený skutok nie je trestným činom, a preto súd túto v
súlade s ust. § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Obligatórne potom súd vzhľadom na oslobodzujúci rozsudok poškodeného s nárokom na náhradu škody
odkázal na občiansko-súdne konanie, pretože aj keď súd ustálil, že poškodenému ochrana spojená

s nárokom na náhradu škody v trestnom konaní neprináleží, uvedená skutočnosť ešte nevylučuje
zodpovednosť obžalovanej za prípadne vzniknutú škodu podľa občiansko-právnych predpisov.
poškodila cudziu vec tým, že ju postriekala,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.