Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Darina Vargová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Odmietajúce podanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200247
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4016200247.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: BIOENERGY TOPOĽČANY
s.r.o., Pivovarnícka 4829, Topoľčany, zastúpeného advokátskou kanceláriou BENČÍK & PARTNERS
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., Františkánske námestie 4, Prešov, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 102457770/2016 zo dňa 22. 01. 2016, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal daňové priznanie k dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014, v ktorom uviedol daň celkom v sume 84.576,60 eur,
odpočítanie dane celkom v sume 132.152,24 eur a uplatnil si nadmerný odpočet v sume - 47.575,64 eur.

2. Následne sa dňa 18. 09. 2014 na základe oznámenia správcu dane zo dňa 11. 09. 2014 začala u

žalobcu daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho
časti. Dňa 29. 09. 2014 žalobca predložil doklady potrebné ku kontrole uvedené v potvrdení o zapožičaní
dokladov.
3. V administratívnom spise sa nachádza i zmluva o poskytovaní poradenstva zo dňa 01. 01. 2012
medzi poskytovateľom (Prokion, s.r.o.) a objednávateľom (žalobca), predmetom ktorej bol záväzok
poskytovateľa poskytovať objednávateľovi monitoring legislatívy pre oblasť elektroenergetiky a tepelnej
energetiky, ekonomické a organizačné poradenstvo v oblasti elektroenergetiky a tepelnej energetiky a

konzultačnú činnosť a zastupovanie v oblasti elektroenergetiky a tepelnej energetiky za cenu stanovenú
dohodou v paušálnej sume 3.000,- eur (základ dane 2.500,- eur + daň z pridanej hodnoty 500,- eur)
mesačne. Poskytovateľ mal poskytovať predmet plnenia vo forme činností uvedených v čl. I. zmluvy, v
bode 1.2. Správcovi dane bola predložená i faktúra č. 2014059 zo dňa 30. 06. 2014 na sumu 3.000,- eur
(základ dane v sume 2.500,- eur + daň z pridanej hodnoty v sume 500,- eur) vystavená spoločnosťou
Prokion, s.r.o. pre odberateľa - žalobcu, ktorou uvedená spoločnosť fakturovala poradenstvo v zmysle
zmluvy o poskytovaní poradenstva zo dňa 01. 01. 2012 a sprievodnej správy za jún 2014. Predložená

sprievodná správa o poskytovaní poradenstva na základe zmluvy o poskytovaní poradenstva zo dňa 01.
01. 2012 za kalendárny mesiac jún 2014, vypravovaná poskytovateľom ku dňu 30. 06. 2014 sa zaoberá
problematikou kvalitatívneho triedenia ihličnatého a listnatého surového dreva do kvalitatívnych tried A,
B, C, D.3. Správca dane dožiadaním zo dňa 17. 10. 2014 na Daňový úrad Žilina žiadal o preverenie skutočností
u daňového subjektu Prokion, s.r.o. ohľadne faktúry č. 2014059 zo dňa 30. 06. 2014 s predmetom

fakturovania poradenstvo, v celkovej sume 3.000,- eur (z toho základ dane v sume 2.500,- eur + daň z
pridanej hodnoty v sume 500,- eur), pričom okrem iného žiadal i o presnú špecifikáciu dodania služby zo
strany tohto dodávateľa v prospech žalobcu s poznámkou, že sprievodná správa k faktúre s výnimkou
posledného odseku obsahuje takmer doslovný prepis textu zo strany 20 učebnice „Kvalita dreva a
obchod s drevom“ od autorov Y. I., T. D. a kolektív z roku 2007 (internetová stránka www.nlcsk.sk/

files/1503.pdf ).

4. Dožiadaný Daňový úrad Žilina v podaní zo dňa 25. 11. 2014 správcovi dane oznámil, že predmetná
faktúra je súčasťou účtovníctva spoločnosti Prokion, s.r.o. a bola odvedená i daň z pridanej hodnoty.
Dňa 24. 11. 2014 bola na Daňovom úrade Žilina spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s Mgr.
Jozefom Kubíkom (konateľ spoločnosti Prokion, s.r.o.), ktorý sa vo všeobecnosti vyjadroval k spolupráci

so spoločnosťou žalobcu, k formám spolupráce a k činnosti, ktorá je predmetom fakturácie s tým,
že obdobné činnosti vykonáva i pre spoločnosť BIOENERGY BARDEJOV, s.r.o. a TOMA, s. r. o.. V
súvislosti s faktúrou č. 2014059 zo dňa 30. 06. 2014 a sprievodnou správou k nej uviedol, že správu
vypracoval on a pri jej formulácii vychádzal z publikácie „Zhotovenie drevnej hmoty a marketingové
riadenie“ od autora Y. I. a kol., z noriem STN a z nariadenia EÚ, pričom na vypracovanie tejto správy

mu stačilo jeho vysokoškolské právnické vzdelanie.

5. Dňa 27. 05. 2015 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti právneho zástupcu žalobcu,
ktorý bol oboznámený s výsledkami vykonaných dožiadaní a vyjadril sa ohľadne spolupráce medzi
žalobcom a spoločnosťou Prokion, s.r.o., ktorá spočíva na reálnom poskytovaní poradenstva žalobcovi

zo strany tejto spoločnosti na základe zmluvy o poskytovaní poradenstva zo dňa 01. 01. 2012, ktorá
sa reálne plní a plnila sa i v kontrolovanom zdaňovacom období. V zmysle tejto zmluvy zabezpečuje
spoločnosť Prokion, s.r.o. pre žalobcu monitoring legislatívy pre oblasť elektroenergetiky a tepelnej
energetiky, ekonomické a organizačné poradenstvo v segmente podnikania a zastupovanie žalobcu
pred Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Realizácia zmluvy sa zabezpečuje vo forme osobných

a telefonických konzultácií a elektronickou poštou, pričom ani nie sú tak dôležité písomné výstupy
ako realizácia predmetu zmluvy v praxi. Zmluva o poskytovaní poradenstva je koncipovaná na báze
paušálnej mesačnej odmeny v sume 2.500,- eur bez dane z pridanej hodnoty, pričom štandardne sa
pri týchto obchodno-záväzkových vzťahoch nevyžaduje špecifikácia práce ako príloha faktúry. Žalobca
považuje odpočet dane z pridanej hodnoty pri faktúre za oprávnený. K použitiu textu skopírovaného z

učebnice „Kvalita dreva a obchod s drevom“ od autorov Y. I., T. D. a kol. uviedol, že i keby tomu tak bolo,
pre žalobcu sú to relevantné a cenné informácie, s ktorými by bez poradenskej činnosti nedisponoval.
Správca dane na tomto pojednávaní konštatoval, že služba uvedená na faktúre č. 2014059 od
dodávateľa Prokion, s.r.o. s predmetom plnenia poradenstvo v zmysle zmluvy o poskytovaní
poradenstva zo dňa 01. 01. 2012 a v zmysle sprievodnej správy za mesiac jún 2014 nemala priame a

bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami žalobcu, ktoré podliehajú dani.

6.NáslednežalobcasprávcovidanezaslallistinuodspoločnostiProkion,s.r.o.soznačením„Sprievodná
správa o poskytnutí poradenstva na základe zmluvy o poskytovaní poradenstva zo dňa 01. 01.
2012 za kalendárny mesiac jún 2014, vypracovaná ku dňu 30. 06. 2014 (doplnenie a upresnenie

podstaty poradenstva pre účely Daňového úradu Topoľčany, 04. 06. 2015)“, ktorá je rozšírením pôvodnej
sprievodnejsprávyaktorápodľažalobcureálnepreukazujeuskutočnenieporadenskejčinnostizostrany
spoločnosti Prokion, s.r.o. pre žalobcu za kontrolované zdaňovacie obdobie.

7. Spoločnosť ZSE Energia, a.s. na základe výzvy správcu dane v podaní zo dňa 09. 06. 2015

oznámila,žeinformujevýrobcovelektrinyozmenáchvzákoneč.309/2009Z.z.opodporeobnoviteľných
zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, a to prostredníctvom mailu.

8. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na základe dožiadania správcu dane v podaní zo dňa 15. 06.

2014 (správne malo byť 2015) oznámil, že pre rok 2014 a následne i ďalšie roky sa regulácia cien za
výrobu, distribúciu a dodávku tepla vykonáva podľa vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
č. 222/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike v znení neskoršíchpredpisov. Žalobca ako regulovaný subjekt nepožiadal na rok 2015 o zmenu cenového rozhodnutia,
pričom oznámil, že na rok 2015 bude uplatňovať cenu schválenú za rok 2014.

9. Dňa 27. 07. 2015 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so splnomocneným zástupcom
žalobcu, ktorý bol oboznámený s oznámeniami spoločnosti ZSE Energia, a.s. a Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví.

10. Dňa 03. 08. 2015 bol spísaný protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie

nadmerného odpočtu alebo jeho časti, zo záverov ktorého vyplýva, že žalobca si v kontrolovanom
zdaňovacom období jún 2014 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 132.152,24 eur,
pričom súčasťou tejto sumy bola i suma 500,- eur ako daň z pridanej hodnoty uvedená na faktúre č.
20140316 s dátumom dodania 30. 06. 2014 a s predmetom plnenia poradenstvo na základe zmluvy
o poskytovaní poradenstva a sprievodnej správy o poskytovaní poradenstva. Správca dane zistil, že
sprievodná správa je doslovným opisom z učebnice „Kvalita dreva a obchod s drevom“ od autorov Y.

I., T. D. a kol. z roku 2007. V ďalšej časti protokolu z daňovej kontroly je popísaný priebeh vykonaného
dokazovania, na základe ktorého správca dane dospel k záveru, že predmet plnenia - poradenstvo
fakturované dodávateľom žalobcu, t. j. spoločnosťou Prokion, s.r.o. na základe faktúry č 20140316 zo
dňa 30. 06. 2014 s predmetom plnenia poradenstvo v zmysle zmluvy o poskytovaní poradenstva zo dňa
01. 01. 2012 žalobca nepoužil na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ dane, a teda nesplnil zákonom

stanovené podmienky, v dôsledku čoho porušil ust. § 49 ods. 2, písm. a/ v nadväznosti na ust. § 51
ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Správca
dane konštatoval, že daňový subjekt musí preukázať nielen vykonanie, ale i prepojenie, resp. dosah na
zdaniteľné plnenia, čo žalobca nepreukázal.
Žalobca podal k protokolu z daňovej kontroly vyjadrenie zo dňa 18. 08. 2015, v ktorom vyjadril nesúhlas

so zisteniami a závermi správcu dane.

11. Ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní bola spísaná so splnomocneným zástupcom žalobcu dňa
28. 09. 2015 ohľadne prerokovania výsledkov dokazovania a vyjadrenia žalobcu k protokolu o výsledku
z daňovej kontroly. Správca dane konštatoval, že nadobudnutá služba nemá priame a bezprostredné

spojenie s výstupnými plneniami, ktoré sú dôvodom na odpočítanie dane a nie sú súčasťou nákladových
plnení na výstupe, ktoré sú zahrnuté do výstupných plnení platiteľa.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania správca dane vydal dňa
08. 10. 2015 rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
jún 2014 v sume 500,- eur a znížil mu nadmerný odpočet za uvedené zdaňovacie obdobie zo sumy
47.575,64 eur na sumu 47.075,64 eur z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia, proti
ktorému žalobca podal odvolanie.

13. Následne vo veci rozhodoval žalovaný dňa 22. 01. 2016, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil,
pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na priebeh a výsledky daňovej kontroly. Citoval
ustanovenia právnych predpisov, v zmysle ktorých správca dane postupoval a podrobne sa zaoberal
námietkami žalobcu, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné a neopodstatnené. K výkonu daňovej kontroly

bola správcovi dane predložená sporná faktúra od spoločnosti Prokion, s.r.o., v ktorej bolo uvedené
vyfakturované plnenie, čo nebolo sporné. V zmysle ust. § 49 ods. 2, písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je podstatné, aby nadobudnuté tovary a služby mali
priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami, ktoré sú dôvodom na odpočítanie dane a sú
súčasťou nákladových plnení na vstupe. Správca dane preverovaním vo vyhľadávači Google zistil, že

sprievodná správa k spornej dodávateľskej faktúre od spoločnosti Prokion, s.r.o. je doslovným opisom
strany 20 z učebnice „Kvalita dreva a obchod s drevom“ od autorov Y. I., T. D. a kol. z roku 2007, a preto
žiadal žalobcu o podanie vysvetlenia k spornej dodávateľskej faktúre a konkretizovanie zdaniteľných
plnení, ktoré boli dosiahnuté v priamej súvislosti s plnením deklarovaným na dodávateľskej faktúre.

14. Rozšírená sprievodná správa bola vypracovaná na základe žiadosti správcu dane a okrem opisu
textu z vyššie uvedenej učebnice obsahuje i iné informácie. Správca dane preto žiadal žalobcu o
konkretizovanie zdaniteľných plnení, ktoré boli dosiahnuté v súvislosti s prijatým zdaniteľným plnením -opisom strany 20 z vyššie uvedenej učebnice, rozšíreným o sprievodnú správu - doplnenie pre „účely
Daňového úradu Topoľčany“.

15. K paušálnej mesačnej odmene žalovaný uviedol, že zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov takýto pojem nepozná. Pre uplatnenie práva na odpočítanie dane
je podstatné, aby nadobudnuté tovary a služby mali priame a bezprostredné spojenie z výstupnými
plneniami,ktorésúdôvodomnaodpočítaniedaneasúsúčasťounákladovýchplnenínavýstupe,ktorésú
zahrnutédovýstupnýchplneníplatiteľa.Prevzniknárokunaodpočítaniedanejeokreminéhopodstatné,

aby prijaté tovary a služby mali priamu a bezprostrednú väzbu na zdaniteľné plnenia, aby výdavky, ktoré
vznikli v súvislosti s ich obstaraním boli súčasťou nákladov zdaniteľných transakcií a aby platiteľ dane
vedel preukázať účel použitia prijatého plnenia, z ktorého odpočítal daň na svoje podnikanie, t. j. na
dodanie tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane.

16. V predmetnej veci žalobca neuviedol súvis predmetu plnenia uvedeného na spornej dodávateľskej

faktúre s jeho uskutočnenými zdaniteľnými plneniami, t. j. neuviedol ako predmet plnenia použil na
svoje dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Nepredložil, resp. neuviedol relevantný dôkaz o priamom a
bezprostrednom spojení prijatého zdaniteľného plnenia uvedeného na faktúre od spoločnosti Prokion,
s.r.o. s uskutočnenými zdaniteľnými plneniami.

17.Vďalšejčastisvojhorozhodnutiažalovanýuviedol,ževdaňovomkonaníplatízásadaprejednávacia,
nie vyhľadávacia,čo znamená, že daňový subjekt má povinnosť daň priznať (bremeno tvrdenia) a jednak
povinnosť svoje tvrdenie preukázať (dôkazné bremeno). Pokiaľ sa žalovaný odvolával na rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 05. 2015 v konaní pod sp. zn. 7Sžf/41/2013, tak je jeho dôkazným
bremenompreukázať,žeskutkovýstavjehodaňovejtransakciemáprvkyrozsudku,naktorýsaodvoláva

a nie len poukazovať na právne závery, ktoré sa v rozsudku uvádzajú.

18. V predmetnej veci žalobca neuviedol ako použil opis strany 20 z učebnice „Kvalita dreva a obchod s
drevom“ od autorov Y. I., T. D. a kol. z roku 2007 na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ, keď považuje
informácie pre výrobcov elektriny zverejnené na oficiálnych stránkach Úradu pre reguláciu sieťových

odvetví a informácie od spoločnosti ZSE Energia, a.s. za všeobecné a bez bližšej špecifikácie. V ďalšej
časti svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na stanovisko spoločnosti ZSE Energia, a.s. a Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví.

19. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal jednotlivými námietkami žalobcu vznesenými

v podanom odvolaní ako i v priebehu daňovej kontroly a konštatoval, že tieto námietky posúdil ako
nedôvodné. Poukázal na základné zásady daňového konania a na to, že snahou správcu dane bolo
zistiť, či zdaniteľné plnenie uvedené na dodávateľskej faktúre od spoločnosti Prokion, s.r.o. bolo použité
na dodávky tovarov a služieb. Žiadny z dôkazov nebol získaný v rozpore s právnymi predpismi a práva
žalobcu ako daňového subjektu boli zachované.

20. Z uvedených dôvodov žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 08. 10. 2015.
III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

21. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. 01. 2016

č. 102457770/2016 ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 08. 10. 2015. Týmto rozhodnutím správca
dane určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014 v sume 500,- eur
a znížil mu nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za toto zdaňovacie obdobie zo sumy 47.575,64
eur na sumu 47.075,64 eur.
22. Žalobca bol toho názoru, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. 01. 2016 je v rozpore so zákonom

č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov ako i zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov a týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného
pritom spočíva v hmotnoprávnej ako procesnoprávnej rovine.

23. Žalobca si v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie uplatnil nadmerný odpočet
dane z pridanej hodnoty v sume 47.575,64 eur a správca dane mu priznal nadmerný odpočet v sume
47.075,64 eur. Krátenie nadmerného odpočtu zdôvodnil nepriznaním dane z pridanej hodnoty na vstupe
z dodávateľskej faktúry č. 20140316 od dodávateľa, t. j. spoločnosti Prokion, s.r.o., ktorou bolo žalobcovivyfakturované poradenstvo v zmysle zmluvy o poskytovaní poradenstva zo dňa 01. 01. 2012. Správca
danenepriznaniedanezpridanejhodnotynavstupeodôvodniltým,žežalobcapredmetplnenianepoužil
na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ dane. Podľa jeho názoru je podstatné, aby nadobudnuté tovary

a služby mali priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami, ktoré sú súčasťou nákladových
plnení na vstupe. Žalobca rozporuje závery správcu dane, že predmet plnenia nepoužil na dodávku
tovarov a služieb.

24. Spoločnosť Prokion, s.r.o. zabezpečuje pre žalobcu monitoring legislatívy pre oblasť

elektroenergetiky a tepelnej energetiky, ekonomické a organizačné poradenstvo v segmente podnikania
a zastupovania žalobcu pred Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, pričom realizáciu predmetu
zmluvy zabezpečuje vo forme osobných a telefonických konzultácií a elektronickou komunikáciou
so žalobcom. Žalobca reálne využíval poradenskú činnosť tejto spoločnosti pri riešení praktických
problémov a v situáciách, kde sú potrebné informácie získané od spoločnosti Prokion, s.r.o.. Zmluva o
poskytovaní poradenstva je koncipovaná na báze paušálnej mesačnej odmeny v sume 2.500,- eur bez

dane z pridanej hodnoty.

25. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na to, že zmluva o poskytovaní poradenstva bola
reálne aplikovaná a na jej základe obdŕžal ekonomické a organizačné poradenstvo v predmete
svojej podnikateľskej činnosti zo strany spoločnosti Prokion, s.r.o., ktorá bola pripravená zastupovať

žalobcu pred Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Paušálna odmena je terminus technicus a
zahŕňa komplexné poskytovanie poradenstva v neobmedzenej podobe za vopred dohodnutú paušálnu
mesačnú odmenu. Pri paušálnej odmene sa nevyžaduje časová špecifikácia práce. Pokiaľ žalovaný
krátil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri faktúre od spoločnosti Prokion, s.r.o., mal podľa názoru
žalobcu krátiť odpočet dane v alikvotnej výške korelujúcej s percentuálnou výškou dodávateľskej

faktúry. Namiesto toho však žalovaný krátil odpočet dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry od
spoločnosti Prokion, s.r.o. vo výške 100 %, s čím žalobca nesúhlasí.

26. Žalobca opakovane vysvetľoval správcovi dane, v čom spočíva predmet poradenstva poskytovaný
spoločnosťou Prokion, s.r.o. a jeho dôležitosť pre žalobcu v rámci výkonu podnikateľskej činnosti. Nie

sú tak dôležité písomné výstupy, ako praktická realizácia zmluvy. Pre žalobcu sú dôležité a cenné
informácie, ktoré mu poskytuje spoločnosť Prokion, s.r.o. v rámci poradenskej činnosti, ktorá je pre
žalobcu informačnou bázou a komunikačným kanálom, na základe ktorého sa informácie presúvajú zo
zdroja k reálnej využiteľnosti pre žalobcu. Naviac žalobca dňa 05. 06. 2015 správcovi dane predložil
rozšírenú sprievodnú správu, ktorá jej doplnením a upresnením podstaty poradenstva poskytovaného

spoločnosťou Prokion, s.r.o.. Žalobca má za to, že preukázal oprávnenosť odpočtu dane z pridanej
hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 20140316 od spoločnosti Prokion, s.r.o. a uniesol dôkazné bremeno.
Namieta preto krátenie odpočtu dane z pridanej hodnoty z uvedenej dodávateľskej faktúry a poukazuje
na judikatúru Najvyššieho súdu SR, konkrétne na rozsudok zo dňa 28. 05. 2015 v konaní pod sp.
zn. 7Sžf/41/2013, z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým žalobcu ako daňový

subjekt. Súd však vyslovil právny názor, že ak daňová transakcia má racionálny ekonomický dôvod a
nejde o zneužitie práva, správca dane nemôže bez ďalšieho postupu prekvalifikovať a mal by pripustiť
vykonanie alternatívnych dôkazov na preukázanie daňovej povinnosti daňového subjektu.

27. V danom prípade žalovaný neprípustne zasiahol do zmluvných vzťahov žalobcu s obchodným

partnerom Prokion, s.r.o. Žalobca bol toho názoru že spoločnosť ZSE Energia, a.s. poskytla správcovi
dane len všeobecné konštatovania, bez bližšej špecifikácie. V tejto súvislosti žalobca uviedol že
spoločnosť Prokion, s.r.o. mu neposkytuje iba monitoring legislatívy, ale i ekonomické a organizačné
poradenstvo v segmente elektroenergetiky a tepelnej energetiky a tiež zastupovanie pred Úradom pre
reguláciu sieťových odvetví, ktorého odpoveď správcovi dane považuje žalobca za irelevantnú.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

28. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15. 06. 2016 žiadal žalobu v predmetnej veci zamietnuť.
Uviedol, že trvá na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom poukázal na jeho dôvody ako i

na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu a podrobne sa zaoberal jednotlivými námietkami
žalobcu vznesenými v podanej žalobe.29. Bol toho názoru, že žalobca v podanej žalobe nekonkretizoval dôvod svojho nesúhlasu so záverom
správcu dane tak, ako ho nekonkretizoval ani v odvolacích námietkach. V predmetnej veci bolo sporné
splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004

Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a konkrétne to, či žalobca použil predmet
plnenia zo spornej faktúry na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Žalobca v priebehu daňovej kontroly
spolu so spornou faktúrou predložil sprievodnú správu vypracovanú ku dňu 30. 06. 2014, preverovaním
ktorej bolo zistené, že táto je doslovným opisom z učebnice „Kvalita dreva a obchod s drevom“ od
autorov Y. I., T. D. a kol. z roku 2007.

30. Podstatné v predmetnej veci s poukazom na ust. § 49 ods. 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona
je to, aby nadobudnuté tovary a služby boli použité na dodávku tovarov a služieb žalobcu ako platiteľa
dane z pridanej hodnoty. Predložená rozšírená sprievodná správa bola vypracovaná na základe žiadosti
správcu dane a okrem opisu z učebnice „Kvalita dreva a obchod s drevom“ obsahuje i ďalšie informácie.
Žalobca však napriek výzvam správcu dane nekonkretizoval zdaniteľné plnenia, ktoré boli dosiahnuté

v súvislosti s prijatým zdaniteľným plnením - opisom z uvedenej učebnice, resp. jeho rozšírením
o sprievodnú správu - doplnenie a upresnenie podstaty poradenstva pre „účely Daňového úradu
Topoľčany“ zo dňa 05. 06. 2015.

31. K paušálnej mesačnej odmene žalovaný uviedol, že zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov neobsahuje takýto pojem. V zmysle ustanovení tohto zákona
právo na odpočítanie dane vzniká v prípade, ak zdaniteľná osoba používa tovary a služby na účely
svojej podnikateľskej činnosti, pričom je podstatné, aby nadobudnuté tovary a služby mali priame a
bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami, ktoré sú dôvodom na odpočítanie dane a sú súčasťou
nákladových plnení na výstupe, ktoré sú zahrnuté do výstupných plnení platiteľa. Pre vznik nároku na

odpočítaniedanejetedapodstatné,okreminého,abyprijatétovaryaslužbymalipriamuabezprostrednú
väzbu na zdaniteľné plnenia. Žalobca opakovane neuviedol, ako predmet plnenia, uvedený na spornej
dodávateľskej faktúre od spoločností Prokion, s.r.o. použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ dane
z pridanej hodnoty.

32. Pokiaľ sa žalobca odvolával na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 05. 2015 v konaní pod sp.
zn. 7Sžf/41/2013 bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie
mal prvky rozsudku, na ktorý sa odvolával. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach nevyhodnocovali
zmluvný vzťah žalobcu so žiadnym obchodným partnerom a žalobca ani neuviedol, akým spôsobom
daňovéorgányzasiahlidojehozmluvnýchvzťahov,pričomtotonetvrdilanivpodanomodvolaní.Žalobca

jednoznačne neuviedol, ak použil opis učebnice „Kvalita dreva a obchod s drevom“ od autorov Y. I., T.
D. a kol. z roku 2007 na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, keď informácie pre výrobcov elektriny
zverejnené na oficiálnych stránkach Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a informácie od spoločnosti
ZSE Energia, a.s. považoval za všeobecné, bez bližšej špecifikácie.

33. Snahou správcu dane bolo zistiť, či zdaniteľné plnenie uvedené na spornej dodávateľskej faktúre od
spoločnosti Prokion, s.r.o. žalobca použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ a aké úkony za týmto
účelom správca dane vykonal, je uvedené v jeho rozhodnutí a tieto úkony vyplývajú i z predloženého
administratívneho spisu.

34. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že v predmetnej veci boli dodržané základné zásady
daňového konania a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

35. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v
znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák.
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu, preskúmal na pojednávaní konanom dňa 14. 12. 2016 (v neprítomnosti právneho zástupcu
žalobcu a žalovaného, ktorí mali doručenie predvolania riadne a včas vykázané a svoju neúčasť na

pojednávaní ospravedlnili, pričom súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti) žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. 01. 2016, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom
dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.36. Podľa § 3 ods. ods. 1, 3, 6, 8 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na

zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo

inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické
opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je
účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je
úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 24 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

37. Podľa 9 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom
v kontrolovanom zdaňovacom období, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru
podľa § 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,

b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

Podľa § 19 ods. 2, 3, vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo
služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo
dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a) až e). Za čiastkové dodanie tovaru
alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia,

na ktoré je uzavretá zmluva. Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého
druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách. Ak
a) je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu inú ako v písmene b)
za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným
dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí,

b) sa služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby,
uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas obdobia dlhšieho ako 12 kalendárnych mesiacov a
platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa služba za dodanú
posledným dňom každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí,
c) platiteľ požaduje za každé obdobie opakovane poskytovaného nájmu nehnuteľnosti popri nájomnom

osobitne úhradu za presne dodané množstvo elektriny, plynu, vody a tepla, považujú sa tieto tovary za
dodané dňom vyhotovenia faktúry, ktorou platiteľ požaduje platbu za tieto tovary,
d) sa opakovane poskytujú elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu
s nimi elektronické služby osobami, ktoré majú na poskytovanie uvedených sietí a služieb povolenie
podľa osobitného predpisu, 6a) za deň dodania služby sa považuje najneskôr deň vyhotovenia faktúry

a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; táto výnimka sa
nevzťahuje na opakovane poskytované elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačnéslužby a spolu s nimi poskytované elektronické služby, ak daň z týchto služieb je povinný platiť príjemca
služby,
e) sa opakovane dodáva tovar s oslobodením od dane podľa § 43 počas obdobia dlhšieho ako

kalendárny mesiac, považuje sa tovar za dodaný posledným dňom každého kalendárneho mesiaca, až
kým sa dodanie tovaru neskončí.

Podľa § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa§51ods.1vyššiecitovanéhozákona,právonaodpočítaniedanepodľa§49môžeplatiteľuplatniť,
ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,

b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

38. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní
o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 500,- eur za zdaňovacie obdobie jún 2014 z dôvodu
zníženia nadmerného odpočtu tejto dane zo sumy 47.575,64 eur na sumu 47.057,64 eur (nadmerný
odpočet uplatnený žalobcom v daňovom priznaní v sume - 47.575,64 eur, nadmerný odpočet priznaný
správcom dane v sume - 47.057,64 eur, t. j. rozdiel v sume 500,- eur) a zistiť, či daňové orgány

pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení
záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítane dane z
pridanej hodnoty a nepreukázal teda splnenie podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri
deklarovanomdodaníplnenia-poradenskýchslužiebzostranydodávateľa,t.j.spoločnostiProkion,s.r.o.
39. Medzi účastníkmi bol sporný výklad vyššie citovaných ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z

pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období a to, či
žalobcovi vznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014 pri ním
deklarovanom dodaní plnenia (služby) spoločnosťou Prokion, s.r.o. na základe zmluvy o poskytovaní
poradenstva zo dňa 01. 01. 2012 uzavretej medzi touto spoločnosťou ako poskytovateľom a žalobcom
ako objednávateľom na dobu neurčitú (čl. VI. zmluvy).

40. Predmet zmluvy bol definovaný v čl. I. tejto zmluvy ako záväzok poskytovateľa poskytovať
objednávateľovi „monitoring legislatívy pre oblasť elektroenergetiky, monitoring legislatívy pre oblasť
tepelnej energetiky, ekonomické a organizačné poradenstvo v oblasti elektroenergetiky a tepelnej
energetiky, konzultačná činnosť a zastupovanie v oblasti elektroenergetiky a tepelnej energetiky“ s

tým, že poskytovať poskytne predmet plnenia najmä nasledovnými činnosťami „poradenská činnosť v
oblasti predmetu plnenia, konzultačné služby v oblasti predmetu plnenia, poradenstvo pri analyzovaní
dokumentov a vypracúvaní dokumentov v rámci predmetu plnenia, mediálne poradenstvo súvisiace
s činnosťou objednávateľa v rámci predmetu plnenia, zastupovanie záujmov objednávateľa pred
príslušnými orgánmi alebo tretími osobami v rámci predmetu plnenia, najmä distribučnej spoločnosti

pre odber elektriky, odberateľa/odberateľov tepla, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Ministerstva
hospodárstva SR, Slovenskej energetickej a inovačnej agentúry, atď., iné činnosti podľa pokynov
objednávateľa súvisiace s predmetom plnenia“ za cenu stanovenú dohodou v paušálnej výške 3.000,-
eur s DPH (2.500,- eur + DPH 500,- eur).

41. Poskytovateľ fakturoval poradenstvo v zmysle vyššie uvedenej zmluvy a sprievodnej správy za jún
2014 žalobcovi ako odberateľovi faktúrou č. 2014059 zo dňa 30. 06. 2014 v sume 3.000,- eur
(z toho daň z pridanej hodnoty v sume 500,- eur), pričom žalobca si daň v sume 500,- eur uplatnil na
odpočítanie v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014.42. Je nesporné, že sprievodná správa o poskytnutí poradenstva na základe zmluvy o poskytovaní
poradenstva zo dňa 01. 01. 2012 za kalendárny mesiac jún 2014, vypracovaná ku dňu 30. 06. 2014

obsahuje prevzatý text zo strany 20 učebnice „Kvalita dreva a obchod s drevom“ od autorov Y. I.,
T. D. a kolektív z roku 2007 (internetová stránka www.nlcsk.sk/files/1503.pdf ). Obsahom sprievodnej správy je informácia ohľadne kvalitatívneho triedenia ihličnatého
a listnatého surového dreva do kvalitatívnych tried A, B, C a D.

43. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre
dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch
daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 ako i v ust. § 51 ods. 1 vyššie citovaného
zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť zákonodarca požaduje,
že platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania nárok na odpočítanie uplatňuje, musí byť

schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňovom
doklade, teda v tomto prípade na vyššie označenej faktúre zo dňa 30. 06. 2014, ktorá mala byť
podľa tvrdení žalobcu vystavená poskytovateľom služby, t. j. spoločnosťou Prokion, s.r.o. a že dodané
plnenie (poradenstvo) použil v rámci svojej podnikateľskej činnosti na dodávku tovarov a služieb.
Podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zakotvené v ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného

zákona musia byť splnené kumulatívne, t.j. všetky, pričom nestačí len formálna deklarácia ich splnenia.
Preukázanie materiálnej existencie deklarovaného zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane
na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane z pridanej
hodnoty. Služba (poradenstvo) v danom prípade bola žalobcovi dodaná a realizovaná poskytovateľom,
t.j. spoločnosťou Prokion, s.r.o., čo nespochybnili ani daňové orgány, pričom mal i faktúru vystavenú

platiteľom dane z pridanej hodnoty, teda poskytovateľom, ktorý dodanie služby podľa vyjadrenia jeho
štatutárneho zástupcu realizoval sám a postačovalo mu k tomu jeho vysokoškolské právnické vzdelanie
(i napriek tomu, že v konkrétnom prípade sa jednalo o poradenstvo v oblasti kvalitatívneho triedenia
dreva).

44. Ďalšou podmienkou na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je použitie prijatého plnenia (v danom
prípadne služby poradenstva) na účely podnikateľskej činnosti platiteľa. Platiteľ môže odpočítať od
dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky svojich tovarov a služieb
ako platiteľ dane. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi bolo dodané plnenie s poukazom na zmluvu
o poskytovaní poradenstva zo dňa 01. 01. 2012, ktoré sa týkalo informácie o kvalitatívnom triedení

surového dreva, avšak bolo sporné, či a ako žalobca použil toto plnenie na dodávky svojich tovarov
alebo služieb ako platiteľ dane z pridanej hodnoty v zmysle ust. § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

45. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v priebehu daňovej kontroly bol žalobca, zastúpený

právnym zástupcom, dňa 27. 05. 2015 na ústnom pojednávaní oboznámený s výsledkami vykonaného
dokazovania a bol vyzvaný, aby v prípade plnenia dodaného a fakturovaného spoločnosťou Prokion,
s.r.o. (faktúra zo dňa 30. 06. 2014) konkretizoval zdaniteľné plnenia realizované, resp. dosiahnuté
v priamej súvislosti s prijatým zdaniteľným plnením od spoločnosti Prokion, s.r.o. a ako konkrétne
boli výsledky poradenstva v mesiaci jún 2014 (opis textu zo strany 20 učebnice „Kvalita dreva a

obchod s drevom“ od autorov Y. I., T. D. a kolektív z roku 2007) využité spoločnosťou žalobcu. Právny
zástupcažalobcuokreminéhouviedol,žepraktickáaplikáciapredmetuzmluvyvpraxispočívavreálnom
poskytovaní poradenstva zo strany spoločnosti Prokion, s.r.o. pre žalobcu a jedná sa predovšetkým
o monitoring legislatívy pre oblasť elektroenergetiky a tepelnej energetiky, ekonomické a organizačné
poradenstvo v segmente podnikania a zastupovania žalobcu pred Úradom pre reguláciu sieťových

odvetví s tým, že nie sú tak dôležité písomné výstupy ako realizácia predmetu zmluvy v praxi. Pre
žalobcu sú to relevantné a cenné informácie, ktorými by bez poradenskej činnosti spoločnosti Prokion,
s.r.o. nedisponoval a „poradenská činnosť tejto spoločnosti bola pre žalobcu informačnou bázou a
komunikačným kanálom, na základe ktorého sa informácie posunuli zo zdroja k reálnej využiteľnosti
daňového subjektu“.

46. Správca dane na tomto pojednávaní oznámil prítomnému právnemu zástupcovi žalobcu, že služba
uvedená na dodávateľskej faktúre č. 2014059 zo dňa 30. 06. 2014 od dodávateľa Prokion, s.r.o. vzmysle zmluvy zo dňa 01. 01. 2012 a sprievodnej správy nemala na základe vykonaného dokazovania
priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami, ktoré podliehajú dani.

47. Následne žalobca dňa 05. 06. 2015 predložil listinu s označením „sprievodná správa o poskytnutí
poradenstva na základe zmluvy o poskytovaní poradenstva zo dňa 01. 01. 2012 za kalendárny mesiac
jún 2014, vypracovaná ku dňu 30. 06. 2014 (doplnenie a upresnenie podstaty poradenstva pre účely
DaňovéhoúraduTopoľčany,04.06.2015)“.Predloženálistinajerozšírenímpôvodnejsprievodnejsprávy
pripojenej k faktúre zo dňa 30. 06. 2014 a obsahuje časti s označením „úvod do podstaty poradenstva“ a

„vecná stránka problému - teoretický úvod do problematiky“. S poukazom na obsah predloženej listiny
„vypracovanej pre účely Daňového úradu Topoľčany dňa 04. 06. 2015“ i súd (rovnako ako správca
dane a žalovaný) dospel k tomu záveru, že táto nie dostatočným dôkazom preukazujúcim použitie
plnenia (poradenstva uvedeného v sprievodnej správe k faktúre č. 2014059 zo dňa 30. 06. 2014, ani
poradenstva uvedeného v doplnenej a rozšírenej sprievodnej správe „vypracovanej pre účely Daňového
úradu Topoľčany dňa 04. 06. 2015“) prijatého od spoločnosti Prokion, s.r.o. na dodávky tovarov a služieb

žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty, a teda následne dostatočným dôkazom odôvodňujúcim
uplatnenie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

48. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.
Vzhľadom na to, daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,

ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia vo vzťahu k správcovi dane,
ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane
nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré je však spojené s dôkaznou povinnosťou
platiteľa dane. Žalobca mal v priebehu daňovej kontroly a daňového konania preukázať, že pokiaľ prijal
zdaniteľné plnenie (poradenstvo uvedené v sprievodnej správe k faktúre č. 2014059 zo dňa 30. 06. 2014

spočívajúce v opise textu zo strany 20 učebnice „Kvalita dreva a obchod s drevom“ od autorov Y. I., T. D.
a kolektív z roku 2007) od spoločnosti Prokion, s.r.o., toto plnenie použil pre účely svojich konkrétnych
dodávok tovarov alebo služieb. Dôkazné bremeno preukázania použitia prijatého plnenia pre svoju
podnikateľskú činnosť a pre dodávky svojich tovarov alebo služieb teda jednoznačne zaťažovalo
žalobcu, pričom z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca toto bremeno neuniesol.

Žalobcom predložené sprievodné správy a ani výsledky vykonaného dokazovania nepreukazujú, či a
akým spôsobom žalobca službu poradenstva prijatú v mesiaci jún 2014 (ktorá spočívala v opise textu
zo strany 20 učebnice „Kvalita dreva a obchod s drevom“ od autorov Y. I., T. D. a kolektív z roku 2007)
od spoločnosti Prokion, s.r.o. použil pre dodávky svojich tovarov a služieb.

49. S poukazom na uvedené potom žalobca nepreukázal, že si nárok na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty pri faktúre vystavenej dodávateľom služby poradenstva uplatnil dôvodne a za zákonom
stanovených podmienok. Z uvedených dôvodov teda správca dane nemohol uznať žalobcom uplatnený
nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 500,- eur ako oprávnený. Dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým

subjektom. Žalobca ako daňový subjekt uplatňujúci si právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
jednoznačnýmavierohodnýmspôsobomnepreukázalpoužitieprijatejslužbynadodávkusvojichtovarov
a služieb ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, čím nesplnil jednu z dvoch zákonných podmienok
zakotvených v ust. § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov.

50. K námietkam žalobcu v podanej žalobe týkajúcim sa rozsahu a spôsobu vykonaného dokazovania je
potrebné uviesť, že daňové konanie je ovládané zásadou materiálnej pravdy, ktorá však nepredstavuje
absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu,
resp. nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne skutočností ním uvedených (a správcom dane

preverovaných) v daňovom priznaní. Je na správcovi dane, ktorý vykonáva dokazovanie, aké dôkazy
vykoná, akú dôkaznú silu im prizná, či a akým spôsobom dokazovanie doplní, a to s prihliadnutím na
skutočnosti a dôkazy už vykonané a závery z nich vyplývajúce (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
07. 09. 2011 v konaní pod sp. zn. 4Sžf/18/2011). Vždy je však potrebné v daňovom konaní vziať do úvahy
skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane

a z neho vychádzať. Rozpory medzi formálnou úpravou dokladov a skutočným stavom sa posudzujú
vždy podľa skutočného obsahu kontrolovaného úkonu. Daňové subjekty majú pritom zákonom určenú
povinnosť spolupracovať so správcom dane, t.j. poskytovať mu súčinnosť v daňovom konaní, pričom
dôkazné bremeno v daňovom konaní však vždy spočíva na daňovom subjekte a jeho povinnosťouje najmä preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a na preukázanie ktorých
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a teda preukázať,
že údaje uvedené v daňovom priznaní sú úplné a správne. V prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje

odpočítanie dane z pridanej hodnoty, je jeho povinnosťou v daňovom konaní preukázať reálnu existenciu
zdaniteľného plnenia, pretože jej uskutočnenie zákon automaticky nepredpokladá a zároveň preukázať,
že prijaté plnenie použil v rámci svojej podnikateľskej činnosti pre dodávku svojich tovarov a služieb ako
platiteľ dane z pridanej hodnoty.

51.Tvrdeniažalobcuvpodanejžalobe,žespoločnosťProkion,s.r.o.zabezpečujeprežalobcumonitoring
legislatívy pre oblasť elektroenergetiky a tepelnej energetiky, ekonomické a organizačné poradenstvo
v segmente podnikania a zastupovania žalobcu pred Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, a to vo
forme osobných, telefonických konzultácií a elektronickou komunikáciou a žalobca túto poradenskú
činnosť reálne využíva pri riešení praktických problémov a v situáciách, kde sú potrebné, podľa názoru
súdu ešte žiadnym spôsobom nepreukazuje ako boli služby poskytnuté žalobcovi v mesiaci jún 2014

použité na dodávky tovarov a služieb žalobcu, ako to vyžaduje ust. § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Na uvedenom konštatovaní súdu nemôže
nič meniť ani tvrdenie žalobcu, že „obdŕžal“ od spoločnosti Prokion, s.r.o. ekonomické a organizačné
poradenstvo a táto spoločnosť bola pripravená žalobcu zastupovať pre Úradom pre reguláciu sieťových
odvetví.

52. K námietke žalobu spočívajúcej v tom, že paušálna odmena je terminus technicus a zahŕňa
komplexné poskytovanie poradenstva v neobmedzenej podobe za vopred dohodnutú paušálnu
mesačnú odmenu, pri ktorej sa nevyžaduje časová špecifikácia práce, je potrebné opätovne uviesť, že v
prípade, ak si žalobca uplatňoval odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodávke plnenia poskytnutého

objednávateľom, bolo jednoznačne jeho povinnosťou preukázať, že prijaté plnenie použil ako platiteľ
dane z pridanej hodnoty na dodávky svojich tovarov a služieb. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty
je v zákone č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov formulované ako
právo platiteľa tejto dane, nie jeho povinnosť a v prípade, ak si platiteľ dane odpočítanie dane vo vzťahu
k štátnemu rozpočtu neuplatní, nie je povinný preukazovať splnenie zákonom stanovených podmienok

na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

53. Súdu je známy rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 05. 2015 v konaní pod sp. zn.
7Sžf/41/2013, na ktorý sa odvolával žalobca v podanej žalobe. Tento rozsudok však podľa názoru súdu
riešil inú právnu situáciu (daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009). K dôkaznému

bremenu je potrebné uviesť, že povinnosťou žalobcu bolo preukázať súvis prijatého zdaniteľného
plnenia od spoločnosti Prokion, s.r.o. s jeho zdaniteľnými plneniami a dodávkami tovarov a služieb, teda
preukázať, že plnenie od uvedenej spoločnosti použil ako platiteľ dane z pridanej hodnoty na dodávky
tovarov a služieb svojim odberateľom. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, tvrdenia
žalobcu a listiny ním predložené, súd nemal žiadne pochybnosti, že žalobca svoju dôkaznú povinnosť

neuniesol.

54. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní
pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn.
2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní

pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom
subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu -
žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok
nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý
si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za

zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
uznaný ako dôvodný“.

55. Súd je toho názoru, že správca dane poskytol žalobcovi dostatočný priestor na preukázanie
jeho tvrdení a na preukázanie dôvodnosti uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty, pričom
v dostatočnom rozsahu i sám vykonal potrebné zisťovania, a to najmä dožiadaním na príslušnom
Daňovom úrade v Žiline (za účelom preverenia v spoločnosti Prokion, s.r.o.), avšak ani vykonanédokazovanie zo strany správcu dane neviedlo k preukázaniu dôvodnosti uplatnenia odpočítania dane
z pridanej hodnoty u žalobcu. Za dôkaznej situácie, ktorá v priebehu daňovej kontroly na základe
vykonaného dokazovania vznikla, je i súd toho názoru, že žalobca nepreukázal, že prijaté plnenie

(poradenstvo spočívajúce v opise textu zo strany 20 učebnice „Kvalita dreva a obchod s drevom“
od autorov Y. I., T. D. a kolektív z roku 2007) od spoločnosti Prokion, s.r.o. použil na účely svojej
podnikateľskej činnosti a dodávky tovarov a služieb. Dokazovanie bolo podľa názoru súdu vykonané v
potrebnom rozsahu a v priebehu daňovej kontroly neboli porušené práva, ani právom chránené záujmy
žalobcu ako daňového subjektu, ani ust. § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový

poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

56. Na základe žalobcom predložených dokladov a vykonaného dokazovania správca dane zistil a
konštatoval, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 500,- eur bez toho,
aby v súvislosti s prijatím tohto plnenia preukázal uskutočnenie svojho zdaniteľného plnenia. Uvedené
znamená, že v rámci daňovej kontroly a daňového konania žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatnenia

odpočítania dane z pridanej hodnoty v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2014 a rozsahu
500,- eur. S poukazom na uvedené, je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že
nebolo preukázaná súvislosť medzi prijatím zdaniteľného planenia od spoločnosti Prokion, s.r.o. a jasný
apreukázateľnýzámerpoužitiatohtoplneniavrámcinímrealizovanýchdodávokažalobcasivdaňovom
priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014 nedôvodne uplatnil odpočítanie

tejto dane v sume 500,- eur. Nebolo teda možné žalobcovi krátiť odpočítanie dane v alikvotnej výške
pri tejto deklarovanej dodávke (ako sa toho domáhal žalobca v podanej žalobe), nakoľko v súvislosti s
týmto plnením si žalobca uplatnil odpočítanie v sume 500,- eur, pričom v žiadnom rozsahu nepreukázal
spojitosť tohto plnenia s jeho dávkami tovarov a služieb.
57. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle

zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 08. 10. 2015 určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie jún 2014 v sume 500,- eur medzi nadmerným odpočtom uvedeným žalobcom
v daňovom priznaní a nadmerným odpočtom priznaným správcom dane, čo znamená, že žalobcovi
bol znížený nadmerný odpočet zo sumy 47.575,64 eur na sumu 47.075,64 eur. Správne postupoval i
žalovaný, keď toto rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe

daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z
obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a
v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu
dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického
myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia.

58. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez
zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

59. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech
(súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko
neboli splnené zákonom stanovené podmienky na priznanie náhrady trov konania žalovanému a ani zo
súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

60. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje

inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie jeustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej

sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.