Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/159/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204360
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815204360.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z členov
senátu Mgr. Mária Hlaváčová a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: T. Z. s.
r. o., U. XXX/A, D. 04 F., IČO: XX XXX XXX zastúpený advokátkou R.. U. V., T.., Y. XX, XXX XX F.
proti povinnej: X. K., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX V. XXX, okres C., o vymoženie 160,16 eur s
prísl. vedenej pred súdnou exekútorkou Y.. R. U., Exekútorský úrad, U. XXX/A, XXX XX F., o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 11.11.2015, č.k. 5Er/394/2015-27, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvej inštancie.

Účastníkom n e p r i z n á v náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 11.11.2015, č.k.

5Er/394/2015-27 (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že súčasťou zmluvy o úvere uzavretej dňa 31.3.2008
medzi právnym predchodcom oprávneného (T. banka, a.s.) a povinnou boli Všeobecné obchodné

podmienky, v ktorých čl. 10 bod 10.2.2 bola obsiahnutá rozhodcovská doložka. Súd mal za to,
že rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplývala zo štandardnej
zmluvy, pričom neumožňovala spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie majetkového sporu vzniknutého
z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka navyše splývala
s ostatnými štandardnými podmienkami. Povinná - spotrebiteľ mala možnosť len odmietnuť zmluvu
o úvere alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam určeným oprávneným - dodávateľom.

Súd prvej inštancie mal za to, že rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto ju posúdil ako neprijateľnú podmienku
podľa § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
ktorá je absolútne neplatná. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemá legitimitu a je
materiálne nevykonateľný. Súd preto žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby
odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie
exekúcie vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.4. Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2
písm. a/ O.s.p.), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/
O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
(§ 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že

nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p.). Poukázal na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený
skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu
o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku. Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako

exekučného titulu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo
súd konajúci o opravnom prostriedku. Rozsah právomoci exekučného súdu je daný aj § 45 zákon č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Podľa oprávneného exekučný súd nie je
oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani
zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno

preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu (§ 35 ZoRK); výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky
orgány, čím tvorí prekážku „res iudicata“. Tiež poukázal na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách, ktoré ukladalo povinnosť právnemu predchodcovi oprávneného (T. a.s.) ponúknuť klientovi
návrh rozhodcovskej zmluvy s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú

ponuku. V ďalšom namietal, že súd prvej inštancie rozhodcovskú zmluvu vyhlásil za neplatnú bez toho,
abyriadnezdôvodnil,včomtátospôsobovalahrubýnepomervprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán
v neprospech spotrebiteľa. Za týmto účelom zároveň vykonal nové dokazovanie, avšak oprávnenému
nedal možnosť sa k takto vykonaným dôkazom či nanovo vytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. Mal
za to, že nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu Rady č. 93/13/EHS,

nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je výlučne aktom sekundárnej
povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v
žiadnom prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda
ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne
rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinnej pred exekučným

súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinnej.

5.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok/ďalejlen„C.s.p./)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380

ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

6. Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu
k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda
neplatnej podmienky.

7. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že právna predchodkyňa oprávneného (Poštová banka,
a.s.) a povinná uzavreli dňa 31.3.2008 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právna
predchodkyňa oprávneného poskytla povinnej úver vo výške 663,88 eura, ktorý sa povinná zaviazala
vrátiť v 30 mesačných splátkach po 30,27 eura (ďalej len „zmluva o úvere“). V posudzovanom
prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri

Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. zo dňa 13.6.2014, sp. zn. PC-C/XXXX/XXXX. Právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka
uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len „VOP“), ktoré boli súčasťou zmluvy o
úvere.8. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku

odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok účinný ku dňu uzavretia zmluvy o úvere v ustanovení §
44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z
uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.

9. Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,
že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj
v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť

exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.
V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú

povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

10.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s

právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň

povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

11. Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

12. K namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní

platnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, sa vychádza predovšetkým
z tvrdení oprávneného a povinnej, z predložených listín a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd
nevykonáva dokazovanie, postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené
okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to oboznamovaniesa s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre
zastavenie exekúcie sa nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinnej.

13. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (viď uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011).

14. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v bode 10.2.2 VOP.

15. Podľa bodu 10.2.2 VOP, banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia

všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb,
bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a
zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení:
a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase

začatia rozhodcovského konania;
b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

16. Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že je vylúčené a v rozpore s Ústavou SR priamo vyvodzovať
práva a povinnosti zo Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, odvolací súd uvádza, že citovaná smernica v čl. 8 umožnila členským štátom prijať alebo si
ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom

zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa. Pod takýmto opatrením môžeme chápať
inštitút neprijateľných podmienok obsiahnutý v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a konkrétne § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje danú problematiku prísnejšie ako v samotnej
smernici za účelom dosiahnutia maximálnej ochrany spotrebiteľa.

17. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

18. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere,

za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva zo VOP predložených
oprávneným, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom prvej inštancie a má

za to, že táto nebola individuálne vyjednaná, bola súčasťou predtlačeného formulára vypracovaného
poskytovateľom úveru, v danom prípade T., a.s. ako právnou predchodkyňou oprávneného a povinná
nemala reálnu možnosť túto zmeniť, ale iba zmluvu o úvere podpísať alebo nepodpísať. Z množstva
exekučných vecí odvolací súd zistil, že rozhodcovské doložky sú uvedené vo VOP alebo obchodných
podmienkach pre úver, ktoré sú rozsiahle a predtlačené malým písmom, takže spotrebiteľ ani nie je

reálne schopný sa s týmito riadne oboznámiť a odvolací súd v ani jednej z prejednávaných vecí nezistil,
že by spotrebiteľ uplatnil nejakú výhradu k zmluve alebo obchodným podmienkam.21. Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre
nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 ZoRK, lebo nie je obsiahnutá v
dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Ako vyplynulo z obsahu spisu, VOP, v ktorých je

obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú doložku
v nich uvedenú nie je možné posúdiť ako platne dohodnutú v zmluve o úvere. Úprava obsiahnutá v
ZoRK o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a
formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010).

22. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá a okrem toho jej znenie
uvedené vo VOP bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho

zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom rozsahu neplatnou. Rozhodcovský rozsudok vydaný
v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

23. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

24. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Oprávnený nemal v
tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

26.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).