Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Slávka Maruščáková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/41/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203503
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814203503.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a
sudcov JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.
s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanému: Š. R., L.. XX.XX.XXXX, J. C. XX,
XXX XX O., v spore o zaplatenie 4.273,23 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Rožňava zo dňa 2.9.2014, č.k. 8C/130/2014-43 takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku, t.j. výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti nad 26,14 eur
istiny s príslušenstvom žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vec vracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 26,14 eur istiny s 9,00 % ročným úrokom z omeškania od 09.04.2014
do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej časti nad 26,14 eur istiny s
príslušenstvom žalobu zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.273,23 eur, kapitalizovaného
ročného úroku z omeškania vo výške 860,85 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo
sumy 4.273,23 eur odo dňa 09.04.2014 titulom nezaplateného úveru poskytnutého na základe úverovej
zmluvy uzavretej stranami sporu.
3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 22.5.2008 účastníci uzavreli Úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 4.979,09 eur (150.000,-
Sk) a tento sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 84. mesačných splátkach po 135,66 eur (4.087,- Sk). Pričom
celková suma, ktorú mal žalovaný uhradiť predstavovala 4.952,- eur (4.979,09 eur poskytnutý úver +
5.613,62 ako celkové náklady spolu). Žalovaný doposiaľ uhradil na úvere sumu 4.952,95 eur. Právny
vzťah zo zmluvy o úvere súd posudzoval ako vzťah spotrebiteľského charakteru založený zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.5.2008 a na právne posúdenie veci aplikoval § 52 a § 53 Občianskeho
zákonníka a Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993. Keďže mal za preukázané, že celková cena úveru
predstavuje sumu 10.592,71 eur (poskytnutý úver 4.979,09 + celkové náklady spotrebiteľa 5.613,62
eur) zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 26,14 eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako
nedôvodnú s poukazom na § 53 ods. 4 OZ. Dôvodil, že z písomnej úverovej zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi konania zo dňa 27.05.2008 nevyplýva, z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, tzn. z
čoho pozostávajú celkové náklady spotrebiteľa, vyčíslené v zmluve vo výške presahujúce celkovú sumu
poskytnutého úveru. Dôvodil, že takéto zmluvné podmienky spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa s tým, že sa jedná o neprimerané navýšenie
úveru, čo je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že na ich
náhradu má právo úspešnejší žalovaný, ktorý si ale ich náhradu neuplatnil, preto mu nebola priznaná.
5. Proti rozsudku - výroku o zamietnutí žaloby podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a to
z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ a f/; 205 ods. 2 písm. b/, f/,
d/ O.s.p. Aj keď v odvolaní uvádza, že ním napáda rozsudok v celom rozsahu, z obsahu jeho odvolania je
zrejmé, že má na mysli len výrok, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Navrhol rozsudok
v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne ho zmeniť v
napadnutej časti tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené. Namieta nepreskúmateľnosť rozsudku,
ktorého odôvodnenie nemá náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.
6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v napadnutej časti zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
8.Vprvomradesaodvolacísúdzaoberalskutočnosťou,čidôvodyuvádzanéodvolateľomsúprípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 205 ods. 2
písm. a v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ a f/, t.j., že súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a že sa mu ako
účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; § 205 ods. 2 písm. d/, t.j., že
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm.
f/ t.j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a písm.
d/ t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( v CSP
odvolacie dôvody podľa v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/).
9. Rozsudok je v napadnutej časti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pretože z jeho
odôvodnenia nie je zrejmé ako súd dospel k záveru pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti.
Týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Konkrétne došlo k znemožneniu realizácie práva
žalobcu účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu, vzhľadom na chýbajúce dôvody rozhodnutia. Týmto je
naplnený dôvod pre zrušenie rozhodnutia v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
10. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
11. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s cit. ust. § 220 ods. 2 CSP, pretože povinnosť súdu
riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany sporu. V odôvodnení
sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet
v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný
výklad opodstatnenosti, pravdivosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly
správnosti nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku
opravného prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.12. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje
alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vyporiada so všetkými
otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.
13. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nemá vyššie uvedené náležitosti, preto nemohol
byť predmetom odvolacieho prieskumu.
14. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie stranám sporu neozrejmil svoje myšlienkové pochody,
spôsob hodnotenia dôkazov, zo skutkových zistení nevyvodil právne závery takým spôsobom, aby
výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strany
sporu nemuseli hľadať odpovede na nastolenú problematiku v rovine dohadov a tak, aby sa s
prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych
záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú. Nepodal žiaden výklad
právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Z
odôvodnenia rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, ktoré (konkrétne) zmluvné podmienky sú neprijateľné a
viedli k tomu, že súd považoval dôvodnú len sumu 26,14 eur (t.j. mal za to, že úver je bezúročný a bez
poplatkov). Z týchto dôvodov odvolací súd musí konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je
arbitrárne a neobhájiteľné, v dôsledku čoho je rozsudok v napadnutej časti nepreskúmateľný.
15. Vychádzajúc zo špecifikácie uplatnenej pohľadávky v žalobe táto pozostávala:
1. z istiny vo výške 253,13 eur
2. z úrokov z úveru vo výške 434,30 eur
3. zosplatnenej istiny vo výške 3.528,44 eur
4. z poistenia vo výške 57,36 eur
5. z úroku z omeškania vo výške 860,85 eur (do dňa 9.4.2014)
6. z úroku vo 9% ročne zo sumy 4.273,23 eur od 9.4.2014 do zapl.
16. Z celkovo poskytnutého úveru 4.979,09 eur žalovaný zaplatil 4.950,95 eur. Súd ho zaviazal na
zaplatenie rozdielu v tejto sume, t.j. 26,14 eur spolu s 9 % ročným úrokom z tejto sumy odo dňa 9.4.2014
až do zaplatenia.
17. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná pohľadávka pozostávala z viacerých čiastkových nárokov
uplatnených z rôzneho právneho dôvodu, bolo povinnosťou súdu vyporiadať sa s každým z uplatnených
nárokov osobitne, vrátane ich právneho posúdenia, keďže každý z týchto nárokov je potrebné posúdiť
podľa iného hmotnoprávneho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na ten ktorý nárok (úrok z úveru, úrok z
omeškania, poistenie úveru).
18. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu zo zmluvy uzavretej medzi stranami sporu
bude súd aj v ďalšom konaní po zrušení veci pri posudzovaní dôvodnosti jednotlivých vyššie uvedených
nárokov pod bodmi 2 až 6 aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia zmluvy,
t.j. 27.5.2008.
19. V súvislosti s rozhodovaním o priznaní úroku z úveru bude súd vychádzať z úverovej zmluvy, v
ktorej bola dohodnutá ročná úroková sadzba úveru 27,54 %. Pri rozhodovaní o tomto nároku bude
povinný posúdiť, či takto dohodnutý úrok z úveru je v súlade s dobrými mravmi, a teda s ust. § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka vzhľadom na úrokovú mieru obvyklú z praxe peňažných ústavov v čase
uzavretia úverovej zmluvy, t.j. v máji 2008. Súd teda bude skúmať, či možno dohodu o úrokoch z tohto
hľadiska považovať za platnú. Úrok z úveru totiž možno priznať len z platnej dohody a ak úrok bol
dohodnutývrozporesdobrýmimravmi,jedohodaoúrokuzúveruneplatnáatátoskutočnosťjedôvodom
zamietnutia žaloby v tejto časti.
20. Pokiaľ ide o uplatnenie poistného, povinnosťou súdu bude tento nárok posúdiť v zmysle ust. § 4 ods.
4 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, to znamená, tieto nároky bude možné priznať iba
vtedy, ak sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Dohoda o poistení úveru musí byť obsiahnutá
v zmluve podpísanej účastníkmi konania, nestačí dojednanie v úverových zmluvných podmienkach,
ktoré nie sú účastníkmi osobitne podpísané. Bez podpísania sa totiž tieto úverové zmluvné podmienky
nestávajú súčasťou zmluvy, a preto nároky v nich zakotvené nie je možné žalobcovi priznať.21. Obchodný zákonník v ust. § 273 ods. 1 uvádza, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), vypracované odbornými alebo záujmovými
organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúci zmluvu
známe, alebo k návrhu priložené. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku však podobné
ustanovenie ako § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka neobsahuje, okrem ustanovenia § 788 ods.
3 Obč. zákonníka v prípade poistnej zmluvy. Časť zmluvy uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka
preto (okrem poistnej zmluvy) nemôže byť určená odkazom na VOP. Tento záver platí aj o zmluve
spotrebiteľskej, ktorá je svojou povahou zmluvou občianskoprávnou.
22. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v ostatných prípadoch zmlúv uzavretých podľa Občianskeho
zákonníka je vylúčené, aby sa všeobecné zmluvné podmienky bez ďalšieho stali súčasťou zmluvy. Z
uvedeného preto plynie, že v prípade, pokiaľ sa strany dohodnú na tom, že pre daný zmluvný vzťah sa
budú aplikovať dojednania obsiahnuté vo VOP, tieto sa nemôžu bez ich podpísania zmluvnými stranami
stať súčasťou zmluvy, preto pre dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je nutné, aby boli takéto
VOP účastníkmi zmluvného vzťahu podpísané.
23. Z obsahu spisu v prejednávanom spore vyplýva, že Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home
Credit Slovakia a.s. priložené k zmluve o úvere, neboli zmluvnými stranami osobitne podpísané, a preto
sa nemohli stať súčasťou zmluvy.
24. V novom rozhodnutí súd zohľadní všetky vyššie uvedené kritériá a s týmito sa aj vyporiada v
odôvodnení rozsudku.
25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 389
ods. 1 písm. b/ CSP a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391
ods. 1 CSP).
26. V zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
27. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 CSP).
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 poslednej
vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo
toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie
druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.